Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/312/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200967
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115200967.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N. K.
XXXX/XX, P., zastúpený JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanej: C. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Q., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Lucia Jurgová, advokátka
s.r.o., Slnečná 33, Poproč, o zaplatenie 411,94 eur s príslušenstvom a vzájomnom návrhu žalovanej o
zaplatenie 2.197,045 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 26. apríla 2016, č.k. 16C/25/2015-106, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 1., 2., p o t v r d z u j

e, vo výroku 4. mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 640,71
eur, z toho 143,97 eur za súdne poplatky a 496,79 eur za trovy právneho zastúpenia do rúk JUDr. Lucie
Jurgovej do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
na žalovanej zaplatenia sumy 411,94 eur s príslušenstvom, a určil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej
2.059,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 19.3.2015 do zaplatenia, v časti

vzájomnej žaloby vo výške 137,32 eur s príslušenstvom konanie zastavil. Žalobcovi určil povinnosť
zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 164,50 eur a sumu 606,63 eur trovy právneho zastúpenia
k rukám zástupkyne žalovanej. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia čiastky 549,26 eur titulom náhrady polovice splátok úveru od októbra 2014, ktoré
uhrádzal za žalovanú. Uznesením súdu zo dňa 31.3.2015, č.k. 16C/25/2015-31 bolo konanie v časti
137,32 eur zastavené po čiastočnom späťvzatí žaloby. Predmetom konania o návrhu zostala čiastka
411,94 eur s príslušenstvom. Žalovaná podala vzájomný návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia čiastky

2.197,045 eur, ktorá predstavuje polovicu ňou uhradených splátok za žalobcu. Žalobca uviedol, že
žiada od žalovanej zaplatiť 411,94 eur s príslušenstvom na tom základe, že strany sporu uzavreli
so D. D. zmluvu o splátkovom úvere, kde bola dohodnutá mesačná splátka 277,71 eur. Prostriedky
boli použité na materiál a stavebné práce vo vzťahu k rodinnému domu patriacemu žalovanej. V čase
uzavretia zmluvy o úvere sľúbila žalobcovi, že bude úver splácať, nakoľko tým bude zhodnotený jej
majetok. V konaní 37C/24/2015 žalovaná uviedla, že nehnuteľnosť rekonštruovali účastníci spoločne a
finančné prostriedky boli použité aj z úveru. V tomto konaní teda uplatňuje žalobca prostriedky, ktoré

uhradil na úver a v spomenutom konaní aj prostriedky, ktoré patrili výlučne žalobcovi a investoval ich
do nehnuteľnosti a tiež práce, ktoré vykonal sám. Sporný úver bol čerpaný výlučne na rekonštrukciu
nehnuteľnosti.Zmluvuoúverepodpísalnapriektomu,ženehnuteľnosťmunepatrila,nakoľkoplánovalso
žalovanouspoločnúbudúcnosť.Sožalovanoužilispolu24rokov.Spolužitieukončilivjúli2013.Žalovanás návrhom nesúhlasila, vzájomným návrhom žiadala, aby žalobca bol zaviazaný zaplatiť jej 2.197,045
eur s príslušenstvom z dôvodu, že úver splácali spoločne do júla 2013. Suma, ktorú za oboch zaplatila
od augusta 2013 do mája 2015 je vo výške 5.217,97 eur pri mesačnej splátke 274,63 eur. Na žalobcu

pripadá polovica vo výške 137,315 eur a za 19 mesiacov, ktoré si uplatňuje sa domáha čiastky 2.608,98
eur, z ktorej sumy je potrebné odrátať žalobcom uplatnenú čiastku 411,94 eur. Uviedla, že najskôr
čerpali so žalobcom úver v D. sporiteľni 200.000,- Sk na vozidlo Škoda Felicia. Toto si zobral žalobca.
Nepamätá si, kedy ho kupovali. Táto pôžička sa prefinancovala na ďalšie auto Volkswagen Golf Combi,
ktoré stálo 4.500 eur. Jedná sa o tento úver, z ktorého bolo vozidlo kúpené. Auto bolo písané na žalobcu,

aj si ho zobral. Z úveru sa kúpili iba nejaké drobné veci na dom, napr. betón, zateplenie, sumy nevie,
lebo kupovali veci bez blokov. Z prostriedkov z úveru boli aj na dovolenke tri krát v Grécku, v Taliansku,
v Bulharsku, kupovali oblečenie. Kúpili za to aj vŕtačku, ktorú si takisto zobral žalobca. Boli to peniaze,
ktoré boli na účte a tieto spoločne užívali. Pred rozchodom bol žalobca sám v Chorvátsku. Na účet, kde
boli peniaze z úveru, obaja dávali mesačnú mzdu. Z účtu peniaze vyberali. Úver bol bezúčelový, bolo
ho možné použiť na rôzne výdavky. Žalobca za január 2015 uhradil splátku vo výške 137,32 eur, v tejto

časti zobrala žalovaná vzájomný návrh späť a žiadala zaplatenie čiastky 2.059,73 eur s príslušenstvom.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 2.6.2011 strany sporu uzavreli obaja v
postavení dlžníka so D. D. a.s., J., ako veriteľom, zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bol
úver vo výške 20.000 eur, druh úveru spotrebný úver na čokoľvek, s dohodnutými mesačnými splátkami
vo výške do 30.6.2011 162,49 eur, od 20.7.2011 vo výške 277,71 eur. Výška mesačnej splátky bola

napokon upravená na sumu 274,63 eur. Medzi stranami sporu nebola sporná výška platieb, ktoré
sú predmetom návrhov, výška jednotlivých nárokov nebola teda sporná, bola preukázaná listinnými
dôkazmi. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava, sp.zn. 37C/24/2015 vyplýva, že žalobca si uplatňuje
vočižalovanejčiastku10.463,78eurtitulomzhodnoteniajejpatriacejnehnuteľnosti,ktorúrekonštruovali.
Zhodnotenie predstavuje čiastku 23.361 eur. žalobca si uplatňuje 43/48-ín z polovice tejto sumy t.j.

10.463,78 eur. Predmetom žaloby a vzájomnej žaloby je plnenie v zmysle § 511 O.z.. Žalobca sa
domáhal na základe tohto plnenia vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane
žalovanej tým, že všetky prostriedky úveru boli použité na nehnuteľnosť patriacu žalovanej, teda žalobca
nemal z toho žiadny prospech a žalovaná sa bezdôvodne obohatila. Právne súd prvej inštancie tak
vec posúdil podľa § 511 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, § 454 O.z.. Svedkyňa C. L. potvrdila čerpanie

pôžičky, rekonštrukciu domu, nevedela sa však vyjadriť konkrétne k spôsobu čerpania pôžičky, ani
k okolnostiam uvádzaným žalobcom. Svedkyňa nevenovala pozornosť otázke úverov, spôsobu ich
čerpania ňou uvedené vyjadrenie žalovanej bolo zo strany žalobcu len účelovo použité. Nebolo sporné,
že strany sporu počas spolužitia rekonštruovali rodinný dom patriaci do výlučného vlastníctva žalovanej.
Medzi nimi nebola uzavretá žiadna zmluva, náklady a práce samotnej rekonštrukcie sú predmetom

konania 37C/24/2015. Žalobca v nehnuteľnosti žalovanej i býval a túto užíval. Strany sporu mali
spoločný účet, na ktorý boli poukazované ich mzdy. S prihliadnutím na bezúčelovosť úveru nie je možné
potom určiť, ktoré prostriedky, ktoré spoločné a ktoré úverové boli použité na rekonštrukciu domu, ktoré
na bežné účely a ktoré na potreby domácnosti. V danom prípade súd má za to, že žalobca neuniesol
dôkaznébremeno.Oboznámilsas predloženýmidôkazmižalobcom,zktorýchnevyplývapreukázateľne

použitie úveru na nehnuteľnosť patriacu žalovanej a vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane.
Zhodnotenie nehnuteľnosti je predmetom iného konania. Úver bol poskytnutý obom účastníkom, boli
povinní tento platiť spoločne a nerozdielne. Čerpaním viacerých bezúčelových úverov spoločným účtom
účastníkov nie je objektívne žiadnym spôsobom možné ustáliť aké prostriedky, v akej výške boli určené
na rekonštrukciu domu žalovanej. Čerpanie prostriedkov účastníkov i úverov nebolo ani po predložení

dôkazov prehľadné tak, aby bolo možné určiť akýmkoľvek nespochybniteľným spôsobom práve spôsob
a účel použitia úveru, už vôbec nie na rekonštrukciu domu žalovanej, keď je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že z účtu účastníci používali finančné prostriedky na bežné účely, chod domácnosti a pod..
Ani za situácie, ak úver bol skutočne použitý na rekonštrukciu domu žalovanej, nebolo preukázané v akej
výške práve z úverovej čiastky, resp. či celý úver bol takto použitý, či sa jednalo o spoločné prostriedky

účastníkov (zo mzdy, prípadne iných príjmov) a v tomto smere spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi.
Žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Výpoveď svedkyne L. nie je na preukázanie
jeho tvrdení relevantná a ani z predložených dôkazov jeho tvrdenia jednoznačne nevyplývajú. Pokiaľ
vo výpisoch z účtov vyznačil účel výberu, jedná sa len o jeho poznámky bez preukázania použitia
prostriedkov úveru. Nemožno potom konštatovať, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia, resp. že by žalobca na úvere plnil viac ako bol jeho podiel. Takisto nemožno konštatovať
rozpor s dobrými mravmi, ak žalobca plnil na základe uzavretej zmluvy v prospech veriteľa. Na druhej
strane žalobca užíval nehnuteľnosť žalovanej bezplatne a teda i tu by zrejme prichádzalo do úvahy
bezdôvodné obohatenie žalobcu, ktoré ale nie je predmetom konania, súd ho uvádza len pre úplnosť.S poukazom na uvedené bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Predmetom
konania bola aj vzájomná žaloba žalovanej. V konaní nebolo sporné, ani žalobcom namietané, že
žalobkyňa plnila na úver za mesiace august 2013 až máj 2015 celkom 5.217,97 eur teda podiel každého

z účastníkov je 2.608,985 eur, ktorú sumu ponížila žalovaná o žalobcom uplatnenú sumu 411,94 eur.
Teda žiadala zaplatenie čiastky 2.197,045 eur. Žalovaná si uplatnila viac, než čo uplatnil žalobca. V časti
137,32 eur zobrala vzájomnú žalobu späť, preto v tejto časti súd konanie s poukazom na ustanovenie
§ 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil. Zvyšok vzájomnej žaloby považoval súd za dôvodný a opodstatnený, keď
predmetom žaloby i vzájomnej žaloby bolo plnenie účastníkov na úver, v ktorom mali obaja postavenie

dlžníka a boli povinní hradiť ho rovnakým dielom. Žalobcom uplatnený nárok bol odrátaný z čiastky,
ktorú na úver platila žalovaná a teda v tomto smere nebol ukrátený na svojich právach a nárokoch
tak, aby obaja účastníci znášali úver rovnakým dielom. Nárok vyplývajúci zo vzájomnej žaloby nebol
v konaní sporný ani namietaný žalobcom, pokiaľ ide o výšku plnenia zo strany žalovanej, bol riadne
preukázaný, preto mu súd vyhovel v celom rozsahu. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo skutočností, že
podiely oboch účastníkov sú rovnaké, tento sú povinní platiť každý vo výške jednej polovice, pričom

vzájomné plnenia, ich výška medzi účastníkmi v konaní neboli sporné a teda nebolo potrebné v časti
vzájomnejžalobyvykonávaťďalšiedokazovanieohľadneúhradyplatiebzostranyžalovanej,ktoréneboli
namietané a nebol rozhodujúci vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby účel použitia úveru, ktorý ani
nebol preukázaný. Tvrdenie, že úver bol použitý výlučne na nehnuteľnosť žalovanej nebolo preukázané,
rovnako ani skutočnosť, že sa malo jednať o jej úver, toto tvrdenie je v rozpore so samotnou zmluvou

o úvere. Keďže sa žalobca so svojím plnením dostal do omeškania, súd priznal žalovanej aj úrok z
omeškania v súlade s § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O.z., podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.
87/95 Z.z. vo výške 8,05% ročne od 19.3.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej žalovanej priznal ich náhradu za súdny poplatok za odpor
16,50 eur, poplatok za spísanie podania 16,50 eur, poplatok za vzájomnú žalobu 131,50 eur ako aj trovy

právneho zastúpenia vo výške 606,63 eur.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výrokom 1., 2., 4. podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za založené na nesprávnom právnom posúdení veci, na
nesprávnych skutkových zisteniach a správnom nevyhodnotení všetkých skutočností relevantných pre

rozhodnutie. Žalobca sa domáhal zaplatenia polovice ním uhradených splátok úveru. Jednalo sa o
polovicu ním realizovaných splátok za mesiace október, november, december 2014, január 2015, ktoré
boli realizované v sume 274,63 eur za mesiac, spolu 1.098,52 eur. Z tejto sumy si uplatňoval polovicu.
V odpore žalovaná uviedla, že mala úver platiť sama, a to od augusta 2013 do októbra 2014, pričom v
roku 2015 previedla za január 2015 sumu 274,63 eur a za február 2015 sumu 274,63 eur. Vzhľadom

k uvedenému, kedy žalovaná uhradila žalobcom požadovanú platbu (polovicu splátky za mesiac január
2015) vo výške 137,32 eur, v tejto časti žalobca svoju žalobu vzal späť. Nakoľko k úhrade prišlo až po
podaní žaloby, bol v tejto časti aj úspešný. Uvedené súd v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil.
Naopak, žalovaná si svojím vzájomným návrhom uplatnila polovicu ňou zaplatených splátok pôžičky
za mesiace august 2013 až máj 2015, t.j. za obdobie, za ktoré si platby uplatnil žalobca, pričom od

októbra 2014 vrátane do januára 2015 vrátane, z výpisu účtu žalovanej nevyplývajú ňou realizované
platby splátok úveru a teda tieto splátky neuhradila, naopak, žalobca platbu týchto splátok riadne
preukázal ním predloženými výpismi z účtu. Žalobcovi súd vytýka, že neuniesol dôkazné bremeno ale
domáhal sa toho istého, aby žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť polovicu ním uhradených splátok
a to presne podľa toho istého mechanizmu výpočtu, t.j. ako polovicu, nie aby žalovaná znášala tieto

splátky v celom rozsahu. Nielen samotný výpočet sumy, ktorú má uhradiť žalobca žalovanej je v zmysle
uvedeného nesprávny, ale aj úvahy o tom, že žalobca si nesprávne voči žalovanej uplatňuje de facto
to isté, čo žalovaná od žalobcu a žalobcovi súd úspech nepriznáva a žalovanej áno. Hypoteticky by sa
skutková situácia javila totožná, avšak čerpaným úverom bola zhodnotená nehnuteľnosť žalovanej, čo
žalobca v konaní preukázal a teda bolo by v rozpore s dobrými mravmi požadovať od žalobcu platenie

polovice žalovanou uhradených splátok. Pokiaľ súd poukazuje na to, že zhodnotenia nehnuteľnosti
žalovanej sa žalobca domáha v samostatnom konaní, tak konanie vedené pod sp.zn. 37C/24/2015
bolo skončené uznesením o zastavení konania zo dňa 20.4.2016, nie je možné vychádzať z toho, že
zhodnotenie nehnuteľnosti žalovanej je predmetom samostatného konania. Samotná žalovaná priznala,
žezpredmetnéhosplátkovéhoúverubolifinančnéprostriedkypoužiténarekonštrukciujejnehnuteľnosti,

čo priznala vo svojom podaní vyjadrení zo dňa 6.7.2015, doručenom do spisu sp.zn. 37C/24/2015.
Žalobca tak navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne
rozsudok zmeniť, uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 411,94 eur s 8,5% úrokom z
omeškania od 6.2.2015 do zaplatenia, vrátane trov konania tak prvoinštančného ako aj odvolacieho.K odvolaniu doložil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 20. apríla 2016, č.k. 37C/24/2015-81,
ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, keď žalobca podaním došlým súdu dňa
14.4.2016 pred začatím prvého pojednávania vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, požiadal, aby súd

konanie zastavil, zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Z tohto uznesenia vyplýva,
že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 21.1.2015 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu 10.463,78 eur. Žalobca so žalovanou žili v jednej
domácnosti ako druh a družka v rodinnom dome, v ktorom mala spoluvlastnícky podiel len žalovaná.
Počas obdobia keď spoločne hospodárili, rodinný dom ako aj pozemkovú nehnuteľnosť zrekonštruovali

a značne zhodnotili. Počas spolužitia žalovaná žalobcovi opakovane sľubovala, že na neho prevedie
časť svojho podielu, čo sa však nestalo. Rekonštrukcia a práce žalobcu a firiem na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalovanej vyčíslil sumou 23.361 eur. Ďalej k odvolaniu doložil vyjadrenie žalovanej v
konaní sp.zn. 37C/24/2015 k žalobe, kde žalovaná uviedla, že čo sa týka rekonštrukcie nehnuteľnosti,
tak predmetnú nehnuteľnosť rekonštruoval žalobca so žalovaným spoločne a dobrovoľne, bez nejakého
nátlaku, pričom finančné prostriedky použité na danú nehnuteľnosť boli použité aj napr. zo spoločnej

zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 2.6.2011 v P..

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že svoj nárok riadne preukázala a
podložiladôkazmi,výpismizúčtu,zktorýchjednoznačnevyplýva,žena účet,zktoréhosazapredmetné

obdobie realizovali platby voči veriteľovi, poukázala v daných mesiacoch platbu vo výške 274,63 eur.
Žalobcanerozporoval,žebysanezakladalonapravdetvrdeniežalovanej,že vdanomobdobíuhrádzala
splátky v plnej výške sama. Žalobca ani v priebehu konania ani vo svojom odvolaní nerozporuje nárok
uplatnený zo strany žalovanej ani čo do dôvodu ani čo do výšky jednotlivých splátok, namieta iba
správnosť výpočtu, pričom žalovaná má za to, že výšku svojho nároku vyčíslila správne, keď uviedla,

že uhradila v plnej výške splátky sama a žalobca nevykonal voči veriteľovi žiadnu platbu v období od
augusta 2013 do septembra 2014 a od februára 2015 do mája 2015, t.j. 18 splátok. Žalobca uhradil
v plnej výške splátky sám v období od októbra 2014 do decembra 2014, t.j. tri splátky, takže 137,315
eur x 18 mesiacov - 137,315 eur x 3 mesiace = 2.471,67 eur ako nárok žalovanej - 411,945 eur ako
nárok žalobcu, čo je 2.059,73 eur. Správne malo byť v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že žalovaná

uhradila sama splátky za oboch za obdobie od augusta 2013 do septembra 2014 a od februára 2015
do mája 2015, avšak uvedené považuje iba za chybu v písaní, nakoľko zo spisu a z predložených
dôkazov vyplýva, že žalovaná si svoj nárok uplatnila len za vyššie vymedzené obdobie a korešponduje
aj s ňou uvedeným výpočtom jej nároku. Predmetom konania nebolo skúmanie účelu na aký účastníci
konania finančné prostriedky čerpané na základe zmluvy o splátkovom úvere použili, úver bol poskytnutý

bez účelového určenia a mali povinnosť ho splácať veriteľovi spoločne a nerozdielne s tým, že splátky
každéhoboliasúvrovnakejvýške.Pokiaľideodoklady,ktoréžalobcapredložilnapojednávaníaktorými
mal podľa jeho názoru preukázať, že prostriedky z úveru boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti,
sa netýkajú predmetu konania. Z predložených dokladov a ich popisu vyplýva, že uvedené doklady
sa týkajú aj obdobia pred uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere. Nezakladá sa preto na pravde

tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že žalovaná doklady predložené žalobcom na pojednávaní dňa
7.4.2016 nespochybnila, naopak, spochybnila ich dôvodnosť v celom rozsahu. Keďže žalovaná má za
to, že s predmetom tohto konania nesúvisí dokazovanie ohľadom účelu použitia finančných prostriedkov
poskytnutých z úveru, považuje za nadbytočné vykonávať dokazovanie, ktoré navrhol žalobca a to, aby
bol v odvolacom konaní pripojený v prejednávanej veci spis vedený na Okresnom súde Trnava pod

sp.zn. 37C/24/2015. Žalovaná vo svojom vyjadrení v tomto konaní uvádza, že finančné prostriedky boli
použité aj, avšak nielen na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti. Túto skutočnosť si uvedomuje aj samotný
žalobca, ktorý sám vo svojom odvolaní uvádza, že žalovaná v tomto vyjadrení uviedla, že finančné
prostriedky použité na danú nehnuteľnosť boli použité napríklad aj zo spoločnej zmluvy o pôžičke.
Samotný žalobca predložil súdu kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2011, na základe ktorej nadobudol do

vlastníctva osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf za kúpnu cenu 3.400 eur a na kúpu ktorého
si vybral dňa 2.6.2011 zo spoločného účtu účastníkov z ktorého sa platili aj mesačné splátky na úver,
sumu 3.500 eur. Žalobca v priebehu konania aj v odvolaní namieta, že je v rozpore s dobrými mravmi
požadovať od neho platenie polovice žalovanou uhradených splátok, nakoľko v konaní preukázal,
že čerpaným úverom bola zhodnotená nehnuteľnosť žalovanej. Ak by aj žalobca považoval konanie

žalovanej za rozporné s dobrými mravmi a bol presvedčený o tom, že všetky prostriedky z poskytnutého
úveru boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalovanej, tak by si v tomto konaní neuplatnil voči
žalovanej zaplatenie polovice mesačných splátok úveru ale požadoval by logicky od nej zaplatenie plnej
výšky splátok, ktoré uhradil v mesiacoch október 2014 až december 2014, keďže je toho názoru, že jev rozpore s dobrými mravmi, aby sa podieľal na splácaní úveru, ktorý údajne čerpala iba žalovaná na
rekonštrukciu svojho domu. Žalovaná namietala aj výšku trov právneho zastúpenia, ktoré si v písomnom
vyhotovení odvolania vyčíslil žalobca. Nakoľko jeden úkon právnej pomoci má byť podľa žalovanej

počítaný z výšky nároku, ktorý si uplatnil žalobca, nie z výšky nároku uplatneného vzájomným návrhom
žalovanej.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359

a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16C/25/2015 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 411,94 eur s príslušenstvom na základe návrhu žalobcu, a určenie
povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 2.059,73 eur s príslušenstvom, na základe vzájomného
návrhu žalovanej a to v súlade s ustanovením § 511 ods. 2, 3 O.z..

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorýmžalobužalobcuzamietolažalobcoviurčilpovinnosťzaplatiťžalovanejsumu2.059,73eurs8,05%
ročným úrokom z omeškania od 19.3.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania a to iné trovy v sume
164,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 606,63 eur.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou a vzájomnou žalobou
uplatnených nárokov, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a
napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie uplatnených nárokov, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentami strán sporu a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by

sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď žalobca v odvolaní neuviedol nové skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

9. Odvolací súd k odvolacím námietkam dodáva, že žalovaná si výšku vzájomnej pohľadávky uplatnila
vo výške, ktorú aj preukázala listinnými dôkazmi, s ktorou sa odvolací súd takisto stotožnil, a výšku

ktorej ani žalobca relevantným spôsobom nerozporoval. Žalobca ďalej namietal, že financie z úveru
boli použité na zhodnotenie ( rekonštrukciu ) nehnuteľnosti vlastnícky patriacej iba žalovanej. Odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie aj tu správne rozhodol. Úver bol poskytnutý stranám sporu
spoločne a bez určenia účelu, peniaze boli poukázané na spoločný účet, na ktorý boli počas spolužitia
strán sporu(úveroví dlžníci) poukazované aj ich mzdy a z ktorého účtu sa financoval chod domácnosti

a náklady spojené s výživou oboch dlžníkov. Za úver zodpovedajú obaja dlžníci rovným dielom, čo
potvrdil aj žalobca, keď od žalovanej žiadal zaplatiť iba polovicu splátok, ktoré zaplatil v plnej výške a
to v súlade s ust. § 511 ods. 2, 3 OZ. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal konkrétnu výšku
investícií do nehnuteľnosti a ani skutočnosť, že tieto boli zaplatené výlučne z financií pochádzajúcich
z úveru, resp. že boli vo vyššej sume, akú predstavuje polovica poskytnutého úveru, keď z financií z

účtu sa financovala napríklad aj kúpa motorového vozidla, dovolenky. Takže správne súd skonštatoval,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca sa na žalovanej domáhal zaplatenia finančných
prostriedkov z titulu zhodnotenia jej nehnuteľnosti a to v súdnom konaní vedenom na OS Trnava, sp.zn.
37C/24/2015,kdežalobcazobralžalobuspäťbezuvedeniadôvodu.Žalobcanamietal,ževtomtokonanísa žalovaná vyjadrila, že financie použité na danú nehnuteľnosť boli aj zo spoločného úveru, čo ale bez
ďalšieho nepreukazuje tvrdenie žalobcu o zhodnotení nehnuteľnosti z jeho financií, nakoľko úver bol
poskytnutý aj žalovanej, takže polovicu úveru mohla použiť na zhodnotenie vecí jej patriacich.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch 1., 2. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

11. Pokiaľ sa týka náhrady trov prvoinštančného konania, tak odvolací súd mal za to, že súd prvej

inštancie správne priznal ich náhradu žalovanej, avšak nesprávne určil ich výšku, keď pri náhrade trov
právneho zastúpenia vychádzal z nesprávnej výšky tarifnej hodnoty a nezohľadnil pomerný úspech
žalovanej. Podľa § 10 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného
plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Vzájomnou
žalobou sa žalovaná na žalobcovi domáhala zaplatenia 2.197,045 eur s prísl., ako to vyplynulo zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 19.6.2016. Výška základnej sadzby tarifnej odmeny tak je za 1 úkon

vo výške 91,29 eur. Výška trov právneho zastúpenia potom predstavuje sumu 567,77 eur ( 3 úkony pr.
služby po 91,29eur, 3xrež.paušál po 8,58 eur, 59,92 eur 20%DPH, t.j.spolu 359,53 eur, plus 137,28 eur
náhrada za stratu času a 70,96 eur cestovné výdavky). Iné trovy predstavujú náhradu za zaplatené
súdne poplatky v sume 164,50 eur. Výška náhrady trov konania je tak spolu v sume 732,27 eur. Súd
prvej inštancie zastavil konanie pre späťvyatie protižaloby v sume 137,32 eur. Žalovaná uviedla, že

uvedenú sumu žalobca zaplatil, neuviedla však kedy, tak sa má za to, že procesne zavinila zastavenie
konania a preto je potrebné aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko mala úspech iba pomerný vo
výške 87,5% ( úspech žalobcu 6,25%, úspech žalovanej 93,75%, z toho pomerný úspech žalovanej
predstavuje sumu 87,5%). Výška priznanej náhrady trov konania potom predstavuje sumu 640,71 eur z
toho 496,79 eur za trovy právneho zastúpenia a 143,93 eur za súdne poplatky. Vzhľadom k uvedenému

preto odvolací súd v súvisiacom výroku 4. rozsudok podľa ust. §388 CSP zmenil a žalovanej priznal
náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc z toho, že aj v odvolacom konaní bola

plne úspešná žalovaná, preto jej priznal ich náhradu v celom rozsahu.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).