Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226205
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113226205.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: I. G. Č. F., Z.. F..

P.., L.P.: XX XXX XXX, D. XXX, A., Č. F., v konaní právne zastúpený V. G. H. G.D., Z.. F.. P.., Ú. X, N.,
proti žalovanému: Ľ. G., D.. XX.XX.XXXX, N. A., S. XXXX/XX, H.. Č.. D. D. O., za účasti vedľajšieho
účastníka: R. D. P. P. Z. C., L.: XX XXX XXX, D. U. X, A., v konaní právne zastúpený M.. L. Š., V. Z. Z.
S. Z.. Z. C. XXX/XX, v konaní o zaplatenie XX XXX,XX CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XX XXX,XX CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške
X,XX % ročne zo sumy XX XXX,XX CZK od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške XXX Eur a trov právneho zastúpenia vo výške

XXX,XX Eur, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby vydal platobný
rozkaz,ktorýmbyzaviazalžalovanéhonazaplateniesumyXXXXX,XXCZKspolusúrokomzomeškania
vo výške X,XX % ročne zo sumy XX XXX,XX CZK od XX.XX.XXXX do zaplatenia a taktiež žiadal priznať
náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ, Č.I. Z., V.. Z.., uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalovaným
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške XX XXX

CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou XX,XX % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu úveru v
pravidelných mesačných splátkach po X XXX CZK. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania
žalovaného so splácaním jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace, alebo so zaplatením viac
než 2 splátok v dohodnutej dobe, má veriteľ právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s
príslušenstvom.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi postupcom Č. Z.,

V.. Z.. a I. G. Č. F., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Celkový nedoplatok
z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky XX.XX.XXXX bol XX XXX,XX CZK,
z toho istina bola XX XXX,XX CZK, úrok vo výške XX XXX,XX CZK a ostatné poplatky XXX CZK.
Žalovaný predmetnú pohľadávku neuhradil ani na základe výzvy, ktorú mu ešte pôvodný veriteľ zaslal
XX.XX.XXXX.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. V súčasnosti sa zdržuje na neznámom mieste a súdu sa nepodarilo

zistiť ani osobu, ktorá by bola vhodná na ustanovenie za opatrovníka pre žalovaného a tak súd rozhodol
odoručovanípísomnostíprežalovanéhodospisuvsúlades§48ods.4Občianskehosúdnehoporiadku.Do konania vstúpil vedľajší účastník R. D. P. P. Z. C., ktorý sa dal zastúpiť právnym zástupcom. Vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku, ako aj námietku voči neprijateľným
zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám. Vedľajší účastník pri vznesení námietky

poukázal na to, že má platiť trojročná premlčacia lehota a keďže nárok žalobcu sa stal splatným
XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná až XX.XX.XXXX, je celý nárok premlčaný. Vo vzťahu k nekalým
praktikám, alebo neprijateľným zmluvným podmienkam vedľajší účastník neuviedol žiadne skutočnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX,

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z obchodného registra žalobcu,
výpisom z obchodného registra postupcu, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
všeobecnými obchodnými podmienkami Č. Z.L., V.. Z.., výzvou s výstrahou k úhrade dlžnej čiastky na
úverovom účte zo dňa XX.XX.XXXX, prehľadom úverového účtu, písomnými vyjadreniami žalobcu, ako
aj vedľajšieho účastníka, pokusom o zmier zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento stav:

ŽalobcauzatvorildňaXX.XX.XXXXsožalovanýmZmluvuoúvereč.XXXXXXXXXX.Predmetomzmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške XX XXX CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške XX,XX %
ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach po X XXX CZK. V
zmluve bol taktiež okrem počtu splátok, výšky splátok celkovej výšky úveru a doby splatnosti, stanovený

tiež poplatok za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver vo výške XXX CZK, ktorý bol splatný
ku dňu podpisu zmluvy. Taktiež bola dojednaná cena za správu a vedenie úverového účtu vo výške XX
CZK za každý začatý kalendárny mesiac. Ročná percentuálna sadzba nákladov na úver činila XX,XX %.
Podpisom zmluvy žalovaný pristúpil ako poistený k Rámcovej poistnej zmluve Č.Z. X/XXXX, uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX medzi spoločnosťami A.Ť. Č. Z., V.. Z.. a A. Y. A. S.. Bola dohodnutá úhrada za

udržiavanie poistenia na základe tejto rámcovej zmluvy vo výške XXX CZK za každý začatý kalendárny
mesiac.

V zmysle bodu 9 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania žalovaného so splatením
jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo so zaplatením viac než 2 splátok v dohodnutej dobe,

má žalobca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom.

Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky XX.XX.XXXX
predstavuje sumu vo výške XX XXX,XX CZK, z toho istina je vo výške XX XXX,XX CZK, úrok je vo výške
XX XXX,XX CZK a ostatné poplatky sú vo výške XXX CZK.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi postupcom, Č. Z.,
V.. Z.. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky
bolo postupcom oznámené dňa XX.XX.XXXX.

Čo sa týka žalovaného, tento uhradil celkovú sumu XX XXX Y.. Suma XX XXX,XX CZK bola zarátaná na
úhradu istiny a na úroky z omeškania bola započítaná suma XXX,XX CZK. Rozdiel medzi poskytnutou
sumou XX XXX CZK a zarátanou sumou na istinu XX XXX,XX CZK predstavuje istinu, ku ktorej sú taktiež
prirátané poplatky za upomienku v súlade so sadzobníkom poplatkov a cena poštovného za odoslanie
upomienky vo výške X XXX,XX CZK a zmluvné úroky XX XXX,XX CZK za obdobie od XX.XX.XXXX

za každý kalendárny mesiac podľa presnej špecifikácie žalobcom, do XX.XX.XXXX. Úrok z omeškania
vo výške XX XXX,XX CZK vypočítal žalobca v zmysle bodu 8 zmluvy tak, že ročnú úrokovú sadzbu
podľa zmluvy zvýšil o 10 % ročne a takto vyčíslil úrok z omeškania z neuhradenej mesačnej splátky
splatnej od XX.XX.XXXX až ku dňu XX.XX.XXXX. Z celkovej sumy úroku z omeškania XX XXX,XX CZK
žalobca odpočítal sumu XXX,XX CZK, ktoré zarátal na úroky z omeškania zo súm platených žalovaným.

Poplatky vo výške XXX CZK pozostávajú z poplatku za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o
úver v súlade so zmluvou, z poplatku za správu a vedenie úverového účtu, čo je XXX CZK, plus X XXX
CZK (XX x XX CZK), plus X XXX CZK (XX x XXX CZK). Celkovo poplatky predstavovali X XXX CZK.
Žalobca uviedol, že z úhrad žalovaného zarátal sumu X XXX CZK. Zostalo tak k úhrade XXX CZK.

Podľa § 37 Zákona č. 97/1967 Zb., ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je
daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo
sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.Podľa článku 8 zmluvy, ak klient nezaplatí splátku v dohodnutej lehote sa stane úver s príslušenstvom
splatným podľa bodu 9 tejto zmluvy o úvere, je banka oprávnená požadovať z nesplatených čiastok úrok
z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa tejto zmluvy o úvere zvýšenej o 10 % ročne a ceny

spojené so správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru, a to vo výške podľa sadzobníka
platného v čase zúčtovania ceny za prevedený úkon. Akékoľvek tieto čiastky budú pripisované k istine
úveru a klientom hradené pravidelnými splátkami podľa tejto zmluvy o úvere. V prípade omeškania
klienta sa výška poslednej splátky, prípadne počet splátok upraví zodpovedajúcim spôsobom tak, aby
došlo k uhradeniu akýchkoľvek záväzkov klienta, vzniknutých v súvislosti s porušením jeho povinností

podľa tejto zmluvy o úvere. O týchto skutočnostiach banka klienta písomne informuje.

Podľa článku 9 zmluvy, banka je oprávnená v ňou určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku
úveruspríslušenstvom,atoajvprípade,ženiejeeštecelkomvyčerpanýalebonenastalajehosplatnosť,
ak klient:
- je v omeškaní so splácaním jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo so splácaním viac než

dvoch splátok v dohodnutej lehote,
- poruší svoj záväzok podľa posledného odstavca bodu 3 tejto zmluvy o úvere,
- v prípade, že je v tejto zmluve dojednané zaistenie úveru, nedoplní požadované zaistenie úveru na
pôvodný rozsah v lehote stanovenej v bode 15 tejto zmluvy o úvere,
- poskytol nepravdivé alebo neúplné údaje, ktoré boli pre poskytnutie úveru rozhodujúce.

Podľa článku 10 zmluvy, klient sa zaväzuje splatiť banke úver s úrokom na základe úrokovej sadzby
podľa tejto zmluvy o úvere. Úroková sadzba činí 15,80 % ročne. Táto sadzba je nemenná po celú dobu
trvania tejto zmluvy o úvere.

Podľa bodu 29 Všeobecních obchodných podmínek (ďalej v texte VOP) Českej spořitelny, a. s.,
právne vzťahy medzi klientom a bankou na základe týchto Všeobecných obchodným podmienok sa
riadia právnym poriadkom Českej republiky. Pokiaľ budú Všeobecné obchodné podmienky, Špeciálne
obchodné podmienky alebo zmluva vyhotovené popri českej verzii aj v inej jazykovej mutácii alebo budú
vyhotovené dvojjazyčne, je vždy rozhodujúca verzia v českom jazyku.

VsúladesnariadenímEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.593/2008orozhodnompráveprezmluvné
záväzky (ďalej len Rím I.) čl. 3 1. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.
Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami
prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo

len jej časť.

Podľa článku 6. ods.1 Rím I., bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo

výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

Podľa článku 6 ods. 3 Rím I., ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí
sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.

Podľa § 497 Obchodného zákoníku, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka

poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní
prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 498 Obchodného zákoníku, strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany

nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v
téže měně platit úroky.Podľa § 504 Obchodného zákoníku, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané
lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákoníku, ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu
zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních
právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku
nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících
klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve

prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese
odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné
závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

Podľa § 397 Obchodného zákoníku, nestanoví-li zákon pro jednotlivá práva jinak, činí promlčecí doba
čtyři roky.

Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníku (ďalej len OZ), spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní,
smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na
druhé straně dodavatel.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své
nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v
téže měně platit úroky.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v

rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

V predmetnom konaní súd zistil, že tunajší súd je podľa miesta trvalého bydliska žalovaného miestne
príslušným súdom na riešenie tejto veci.

Obvyklý pobyt žalovaného nebolo možné zistiť, nakoľko sa v súčasnosti zdržuje na neznámom mieste a
informácie o ňom súdu neposkytli ani jeho rodinný príslušníci alebo susedia. Čo sa teda týka rozhodného
práva, je namieste v súlade s dohodou účastníkov použiť české právne predpisy podľa čl. 3 nariadenia
Rím I. a bodu 29 VOP.

Súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je absolútnym
obchodom, ktorá sa spravuje Obchodným zákoníkem. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je
zároveň potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu opäť podľa českej právnej úpravy, konkrétne
Občanského zákoníku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľské úvery sú upravené
zákonom č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávaní spotřebitelského úvěru. Opäť je potrebné

vychádzať zo znenia zákona účinného v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb., smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být
uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona,
pričom súd mal za to, že predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka súd prioritne skúmal,
či táto námietka je dôvodná, ako aj tú skutočnosť, či na predmetný právny vzťah je možné použiť

štvorročnú premlčaciu lehotu v súlade s Obchodným zákonníkom Českej republiky, alebo všeobecnú
trojročnú premlčaciu lehotu v súlade s Občianskym zákonníkom. Vedľajší účastník totiž uvádzal, že ide
síce o absolútny obchod, ale ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo sa týka premlčacej lehoty, sú pre
žalovaného priaznivejšie, a tak má byť použitá táto trojročná premlčacia lehota.

Podľa ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona riadia bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy, okrem iného aj o úvere podľa § 497 a nasledujúce. Ako už bolo
uvedené vyššie, bez ohľadu na to, že ide o absolútny obchod, pri predmetnej úverovej zmluve ide tiež
o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, preto sa má uplatňovaťustanovenie § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka. Je potrebné si teda vyjasniť či dĺžka premlčacej
doby je ustanovenie, ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa priaznivejšie a či teda má byť požitý Občanský
zákoník.

Česká judikatúra už túto problematiku posudzovala a prijala záver o tom, či ustanovenia v Občianskom
zákonníku, konkrétne v § 101, ktorý upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, je práve
tým ustanovením smerujúcim k ochrane spotrebiteľa, ktorú mal zákonodarca na mysli pri zavedení
ustanovenia § 262 ods. 4 v časti vety prvej Obchodného zákonníka do právneho poriadku Českej

republiky. Najvyšší súd Českej republiky dospel k záveru, že takéto ustanovenia zákonodarca na mysli
nemal. Ustanovenie § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej
republiky Zákonom č. 370/2000 Sb., ktorým sa menil Obchodný zákonník, účinný od 01.01.2001, v
súvislosti s požiadavkami Smernice Rady ES 93/13/EHS z 05.04.1993, na základe ktorej boli tiež
do Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia § 52 až 65, ustanovujúce spotrebiteľské zmluvy.
Výkladom § 262 ods. 4 v časti prvej vety Obchodného zákonníka však nemožno dospieť k záveru,

že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a
znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov. Úprava premlčania nie je
úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa. Odlišne stanovená dĺžka premlčacej dobe v Občianskom
a Obchodnom zákonníku je iba výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny

nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obidvom stranám rovnako.
Z komplexnej úpravy premlčania v každom z týchto zákonom nemožno považovať len niektoré z nich
za výhodnejšie pre spotrebiteľa.

Nesprávnosť takéhoto názoru vedľajšieho účastníka sa prejavuje zreteľne i na dĺžke premlčacej doby v

prípade uznania záväzku podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka. Podľa úpravy v Občianskom
zákonníku, ktorá je podľa vedľajšieho účastníka pre spotrebiteľa priaznivejšia, pretože sa stanoví
kratšia všeobecná premlčacia lehota, je podľa § 110 ods. 1 premlčacia doba desaťročná, kdežto podľa
ustanovenia§407ods.1Obchodnéhozákonníkajepremlčaciadobaštvorročná.Tedavprípadeuznania
záväzku dlžníkom, žalovaným, je teda úprava premlčacej doby v oboch zákonoch, pokiaľ ide o jej dĺžku,

úplne opačná, z hľadiska výhodnosti pre spotrebiteľa v postavení dlžníka.

V zmysle článku 3 Smernice potom za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je treba považovať
také, ktoré chránia slabšiu stranu proti silnejšej, t. j. že upravuje vzťah dvoch subjektov vo výrazne
nerovnovážnom postavení. Musí ísť o ustanovenia, ktoré boli prijaté priamo na ochranu spotrebiteľa,

alebo ustanovenia, ktorých charakter je taký, že zámerným spôsobom chráni slabšiu stranu zmluvného
vzťahu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR XXCdo XXXX/XXXX).

S poukazom na vyššie uvedené teda súd mal za to, že predmetný nárok nie je možné posudzovať podľa
Občianskeho zákonníka, teda podľa lehoty uvedenej v § 101, ale podľa lehoty upravenej v Obchodnom

zákonníku, teda štvorročnej premlčacej lehoty. Na základe tohto potom bola žaloba podaná v rámci
premlčacej lehoty, a súd sa zaoberal aj samotným hmotnoprávnym posúdením nároku žalobcu.

Súd mal za to, že žalobca si uplatňuje nesplatenú časť istiny a jednotlivé poplatky, ako aj zmluvné úroky
a úroky z omeškania, ktoré vyplývajú zo zmluvy a sú v jej súlade. Žalobca presne špecifikoval výpočet

jednotlivýchúrokov,akoajúrokovzomeškania,akoajsumyjednotlivýchpoplatkov.Súddospelkzáveru,
že žiadna z uvedených súm nie je v rozpore tak so zmluvou, ako ani so zákonom, nespôsobuje žiadnu
nerovnováhu v postavení účastníkov a je namieste, aby bola žalobcovi priznaná ním žalovaná suma,
vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, riadne splácať úver. Žalobca si uplatňuje
len tie nároky, ktoré boli dohodnuté so žalovaným priamo v zmluve. Súd teda zaviazal žalovaného

tak na zaplatenie istiny, nezaplatenej časti poplatkov pozostávajúcich z poplatkov za vedenie účtu, za
schválenie úveru, za poistenie, príslušných úrokov, ako aj úrokov z omeškania.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení účinnom od 01.07.2010, výše úroku z prodlení
odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů.

K XX.XX.XXXX výška úrokov z omeškania podľa českej právnej úpravy predstavovala X,XX % ročne.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému žalobcovi súd priznal aj náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku vo výške XXX Eur a trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal postupom podľa § 10 ods. 1, § 13a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za X úkony právnej
pomoci á XX,XX Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. návrh na začatie konania, 3. vyjadrenie
zo dňa XX.XX.XXXX, 4. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) spolu vo výške XXX,XX Eur vrátane
DPH; ďalej súd postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál vo výške XX,XX
Eur (2 × X,XX Eur a 2 × X,XX Eur) spolu s DPH vo výške X,XX Eur. Keďže právny zástupca žalobcu je

platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla V. E., G.
XXX L. za cestu G. - A. a späť ( XX km) na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur a DPH

vo výške X,XX Eur. Náhrada za stratu času cestou G. - A. a späť (XX.XX.XXXX) predstavuje sumu vo
výške XX,XX Eur (X polhodiny × XX,XX € + DPH).

Trovy právneho zastúpenia žalobcu sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške XXX,XX Eur,
na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť
ich na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.