Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Oboer/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611216491
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7611216491.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o.,
so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: E. P., nar. XX. C.
XXXX, bytom F., o vymoženie 56,42 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 15Er/711/2011, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
31. januára 2017, č. k. 12CoE/697/2016-26, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Povinný m á proti oprávnenému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) uznesením z 23.
mája 2016, č. k. 15Er/711/2011-16 zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení
rozhodnutia exekučný súd uviedol, že oprávnený si s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce
skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinným,keďžeibaodkázalnakonanie,vktorombolvydaný
exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností.

2. O odvolaní oprávneného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. januára
2017, č. k. 12CoE/697/2016-26 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Podľa odvolacieho súdu oprávnený nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 39
ods. 4 v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie,
keďže neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného
vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil dôkazy, ktorý by preukazovali spotrebiteľský,

resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného. Odvolací súd
skonštatoval, že sa nejedná ani o retroaktivitu, nakoľko ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
stanovilo oprávnenému do budúcnosti opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 24. apríla 2017 dovolanie oprávnený z dôvodu, že

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom
rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu vyriešená (ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Oprávnený žiadal dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. navrhol, aby dovolací súd
uznesenie odvolacieho zmenil tak, že sa pokračuje v exekúcii vedenej na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 15Er/711/2011.4. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd vec nesprávne právne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že
oprávnený nesplnil zákonom stanovené podmienky na pokračovanie exekúcie. Oprávnený uviedol,
že podal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom v čase základného súdneho konania

neexistovala právna úprava, ktorá by súdom umožňovala posudzovať právny vzťah povinného a
pôvodného veriteľa (TRANSINVEST, a.s.) ako spotrebiteľský právny vzťah. Preto je podľa oprávneného
opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vylúčený. Odvolací súd na uvedenú
skutočnosť pri svojom rozhodovaní neprihliadol a nevzal do úvahy ani neprípustnú retroaktivitu pri
aplikovaní ustanovení § 39 ods. 4, § 57 (správne má byť § 57 ods. 1 písm. m/ - pozn. dovolacieho

súdu) a § 243j (správne má byť § 243f - pozn. dovolacieho súdu) Exekučného poriadku. Dovolateľ
je toho názoru, že vzhľadom na uvedené mal odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zmeniť
a rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Vzhľadom na uvedené je podľa dovolateľa otázkou právneho
významu, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi riešená, či je možné zastaviť exekúciu v zmysle
ustanovení § 39 ods. 4, § 57 (správne má byť § 57 ods. 1 písm. m/ - pozn. dovolacieho súdu) a § 243j
(správne má byť § 243f - pozn. dovolacieho súdu) Exekučného poriadku, pokiaľ je exekúcia vedená

na základe právoplatného exekučného titulu, ktorý bol súdom vydaný a aj nadobudol právoplatnosť v
čase, kedy neplatila právna úprava ochrany spotrebiteľa a či je možné od oprávneného bez porušenia
zákazu retroaktivity požadovať, aby splnil podmienky pre ďalšie pokračovanie exekúcie v opísaní
rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a aby predložil exekučnému súdu
dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, ak oprávnený nadobudol vymáhanú pohľadávku v čase, kedy

nemal povinnosť opisu rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a kedy
nebola potreba pripojiť dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Oprávnený nemal ani povinnosť tieto
rozhodujúce skutočnosti zisťovať a listinné dôkazy zabezpečovať, resp. uchovávať, keďže disponoval
právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom, ktorý ho bez ďalšieho oprávňoval na
podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa oprávneného je dôležitá aj skutočnosť, že pôvodný veriteľ

zanikol ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., v dôsledku čoho nemohol objektívne
súdu doložiť opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným.

5. Dovolateľ poukázal aj spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015, R

93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 8/2015, v zmysle ktorého je potrebné rešpektovať princíp právnej istoty a zákaz retroaktivity. Zároveň
je podľa jeho názoru potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
uplatnená zmenka vystavená. Podľa odvolateľa nie je správne, pokiaľ súd exekúciu zastaví bez toho,
aby prihliadal na právne postavenie oprávneného, ktoré vzniklo v určitom čase zákonným spôsobom.

Týmto sa prejavuje zakázaná retroaktivita a porušenie právnej istoty na strane oprávneného.

6. Povinný sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas
oprávnenýakoúčastníkexekučnéhokonania,vneprospechktoréhobolonapadnutérozhodnutievydané
(§ 424 C. s. p.), konajúci zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v
súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným

prostriedkom (§ 419 a nasl. C. s. p.).

8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

9. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c)
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam (I. ÚS 4/2011). Pri zvažovaní dôsledkov
zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli, že dovolanie je mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý smeruje proti už právoplatnému rozhodnutiu súdu vykazujúcemu atribúty záväznosti anezmeniteľnosti. Dovolanie v systéme opravných prostriedkov nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd
nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napr. uznesenia
najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 4Cdo/280/2013, 7Cdo/92/2012, 3Cdo/539/2014).

11. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita
nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne.
Preto má najvyšší súd posudzovať otázku prípustnosti dovolania v občianskom súdnom konaní skôr
reštriktívne (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/186/2012).

12. Dovolanie v Civilnom sporovom poriadku prešlo zásadnou koncepčnou zmenou. Určili sa dve
základné úlohy, ktoré má dovolanie plniť:

I. Náprava najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí. Zákon nerezignuje na
požiadavku individuálnej spravodlivosti, dovolanie však pripúšťa len v prípade závažných procesných

pochybení.

II. Riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry. Dlhodobo je riešenie
otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry vnímané ako podstatný prvok
napĺňania princípu právnej istoty. Naplnením tejto úlohy plní dovolanie aj celospoločenskú úlohu

(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1346).

13. Úloha dovolacieho súdu zjednocovať judikatúru v zmysle prípustnosti dovolania podľa ustanovenia
§ 421 ods. 1 C. s. p. je viazaná na kritérium zásadnej právnej významnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu. V zásade uvedené kritérium sa týka meritórnych rozhodnutí (rozsudkov) a z
nemeritórnych iba tých, ktorými súd rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa rozhodovanej veci
(napr. konania, v ktorých súd rozhoduje uznesením).

14. Úspešné uplatnenie dovolania je podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že

tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následným (sekundárnym)
záverom dovolacieho súdu je, že dovolanie je aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd nedospeje
k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom
konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti v ňom
zaujatých záverov; pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne

neprípustným dovolaním, porušil by zákon. Ak preto dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie
je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok bez ďalšieho odmietnuť (viď uznesenie
najvyššieho súdu z 26. mája 2015, sp. zn. 3ECdo/154/2013).

15. Posúdenie otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako

dovolacieho súdu. Procesný postoj účastníka konania (resp. strany sporu) zásadne nemôže bez
ďalšieho implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané
sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za

porušenie základného práva na súdnu ochranu. V opačnom prípade by súdy stratili možnosť posúdiť,
či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené (viď
uznesenie ústavného súdu zo 4. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 226/2017).

16. Prípustnosť dovolania podľa Civilného sporového poriadku v exekučných konaniach začatých do 31.

marca 2017 (viď ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku) posudzoval vo veci rozhodujúci senát
dovolacieho súdu už vo svojom skoršom rozhodnutí (uznesenie z 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/5/2017
- bod 13), v ktorom dospel k záveru, že proti uzneseniu o zastavení exekúcie je dovolanie v zásade
prípustné podľa § 420 C. s. p., ako aj podľa § 421 C. s. p. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že
vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku sa na exekučné konania

začaté do 31. marca 2017 nevzťahuje ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom
od 1. apríla 2017. Ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017
vylučuje použitie dovolania a dovolania generálneho prokurátora výlučne v exekučných konaniach, ktoré
začali od 1. apríla 2017.17. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je však obmedzená nielen ustanovením § 421
ods. 2 C. s. p., ale aj ustanovením § 422 C. s. p. Ustanovenie § 422 C. s. p. predstavuje obmedzenie

prípustnosti dovolania pre právne posúdenie výškou sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho
prieskumu. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných
veciach. Skutočnosť, či ide o bagateľnú vec, je limitovaná predmetom konkrétneho konania, teda tým,
o čo strane (resp. účastníkovi exekučného konania) v tej - ktorej posudzovanej veci ide (k tomu viď aj
uznesenie ústavného súdu vydané v exekučnej veci sp. zn. II. ÚS 165/2017, ako aj uznesenia III. ÚS

885/2016 a I. ÚS 218/2017). Ak sa jedná o bagateľnú vec, dovolací súd dovolanie odmietne bez toho,
aby skúmal správnosť právnych záverov odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie).

18. V rozhodovanej veci sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 56,42 eur s príslušenstvom.
Oprávnenému teda v exekučnom konaní ide o vymoženie sumy 56,42 eur, ktorá má byť predmetom
dovolacieho prieskumu. Na vymáhané príslušenstvo sa pri posudzovaní prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia § 422 ods. 1 C. s. p. neprihliada.

19. Minimálna mzda ku dňu začatia exekučného konania (k 10. októbru 2011) predstavovala sumu 317,-
eur, ktorá prevyšuje sumu, ktorej vymoženia sa domáha oprávnený v predmetnom exekučnom konaní.

20. Dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade ide o bagateľnú vec, keďže nie je splnená
podmienkauvedenávustanovení§422ods.1písm.a/C.s.p.,vzmyslektorejpreprípustnosťdovolania
podaného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. musí výška dovolateľom žiadaného peňažného plnenia (t. j.
vymáhanej sumy) prevyšovať desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu začatia exekučného konania.

21. Z tohto dôvodu dovolací súd uvádza, že dovolanie oprávneného podané podľa ustanovenia § 421
ods. 1 písm. b/ C. s. p. je podľa § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. procesne neprípustné.

22. Keďže dovolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je
procesne prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. bez toho, aby

skúmal správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.