Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218763
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113218763.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: C. N., nar. XX.XX.XXXX, C., S.H. XX, zastúpeného
JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, proti žalovanému: 1/
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Košice, Komenského 50, IČO: 36 570 460 2/ Bytové
družstvo Prešov, Bajkalská 30, Prešov, IČO: 00 173 665, v konaní právne zastúpený JUDr. Johanou
Bertovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Bajkalská 30, o vysporiadanie práv k neoprávneným

stavbám, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalovaný v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania,

III. žalovaný v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu

100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.6.2013 sa domáhal pôvodne na žalovanom
v 1. rade odstránenia neoprávnenej stavby vodovodu, kanalizácie a vodovodných šácht spolu s
príslušenstvom, nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcu na parcelách KN C č. XXXX/X - ostatné
plochy o výmere 3360 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 332 m2, č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvoria o výmere 126 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere

989 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1040 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o
výmere 381 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 296 m2, k č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
354 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 481 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvoria o výmere 242 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 465 m2, č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 785 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1006 m2,
č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 441 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere
207 m2 č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2, č. XXXX/XX - ostatná plocha

o výmere 84 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 123 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 144 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1314 m2 a upraviť
terén do pôvodného stavu v lehote do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnomúzemíC.,zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXXX.Nanehnuteľnostiachvjehovlastníctve

sa nachádzajú stavby bytových domov, a to na parcelách KN C č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
Z. XXXX. Na iných parcelách, ktorých je žalobca vlastníkom, a to KN C č. XXXX/X, X, X, X, XX, XX,
XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX Z. XX sa nachádzajú okrem iného ajstavby verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, ako to vyplýva
z ním predloženej situácie.

3. Žalobca ďalej v skutkovom odôvodnení návrhu uviedol, že listom zo dňa 27.8.2010 požiadal
žalovaného v 1. rade o predloženie stavebného povolenia a súhlasu vlastníka nehnuteľnosti s
umiestnením predmetných stavieb na pozemkoch, teraz vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. Žalovaný v 1.
rade mu listom zo dňa 20.10.2010 oznámil, že stavby boli postavené v súlade s právnym poriadkom a
netrpia žiadnymi právnymi vadami. Žalovaný v 1. rade žalobcom požadovaný súhlas vlastníka pozemku

s umiestnením predmetných stavieb na pozemkoch, teraz v jeho vlastníctve, však žalobcovi nepredložil.
Žalobca ani jeho právny predchodca nedali žalovanému v 1. rade ani jeho právnemu predchodcovi
súhlas so zriadením týchto stavieb, žalobca má za to, že sa jedná o neoprávnené stavby keďže žalovaný
v 1. rade nepreukázal, že predmetné stavby boli postavené so súhlasom vlastníka pozemkov právneho
predchodcu žalobcu. Počas socializmu neoprávnenú stavbu mohol zriadiť iba občan a judikatúra sa
prikláňa k názoru, že stavba postavená socialistickou organizáciou, (aj, keď bola postavená bez súhlasu

vlastníka), nemohla byť považovaná za neoprávnenú. Tento právny názor bol prekonaný rozhodnutím
NajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.31Cdo606/2004,ktorývyslovil,žepokiaľpostupprizriaďovaní
stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol od začiatku neoprávnený, je potrebné
vykonať jeho vyporiadanie, podľa ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka. Predmetný rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky je v súčasnosti aplikovaný v rámci judikatúry súdov Slovenskej

republiky, napríklad v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co 165/2008 zo dňa 22.4.2009, uvedený
právny názor vyslovil aj Ústavný súd Českej republiky v náleze č.k. I. ÚS 187/03 zo dňa 15.3.2005.

4. Z ustanovenia zákona č. 138/1973 Zb. o vodách z predchádzajúcej právne úpravy vládneho
nariadenia č. 14/1959 Zb., nevyplýva právo stavebníka vodovodných a kanalizačných zariadení stavať

tieto stavby na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov. Pričom práve opak je
pravdou, keďže v čase výstavby bol stavebník povinný predložiť súhlas vlastníka k pozemku.

5. Stavebné povolenie sa v roku 1969 viedlo podľa vtedy platných právnych predpisov, a to podľa
zákona č.87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a vyhlášky č. 144/159 Ú.v. k predmetnému zákonu prijatej

Ministrom -predsedomŠtátnehovýboruprevýstavbu,ktorousavykonávazákonostavebnomporiadku.
V rozhodnutí o prípustnosti stavby z 30.10.1969 bola ako jedna z podmienok vykonania stavby určená
povinnosť dodržiavať stavebný poriadok a vyhlášku k stavebnému poriadku. Vyhláška k stavebnému
poriadku v ustanovení § 24 ods. 2 uvádza nevyhnutnú podmienku, ktorá musí byť splnená na to, aby
mohlo byť vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby. Tou je predloženie dokladu, ktorý preukazuje,

že stavebník je 1. vlastníkom stavebného pozemku alebo 2. má právo stavby na pozemku alebo 3.
požiadal o jeho vyvlastnenie. Od 2. januára 1947 nepretržite až do roku 1987 bolo vlastníctvo k
stavebnému pozemku č. 1518, ktorý bol vytvorený z pozemkov 1590 až 1681 vedené v pozemkovej
knihe, výlučne na vlastníka I. P. a až po tomto dátume sa štát prostredníctvom Okresného národného
výboru snažil o nadobudnutie vlastníctva k stavebnému pozemku z titulu, že pozemok bol opustený

a vlastník pozemku sa k nemu nehlási. Z uvedeného vyplýva, že prvá podmienka nebola splnená a
stavebník nebol vlastníkom stavebného pozemku. K druhej podmienke, „právo stavby“, ktorý existoval
ako inštitút v Občianskom zákonníku (č. zák. č. 141/1950 Zb. ) platnom na území Československej
socialistickej republiky do 31.3.1964. Právo stavby umožňovalo podľa § 155, aby sa vlastníkom stavby
stala osoba rozdielna od vlastníka pozemku. „Právo stavby“ sa povinne zapisovalo do pozemkových

kníh. Inštitút „práva stavby“ však nebol prijatý do nového Občianskeho zákonníka č. 64/1964 Zb. (zrejme
správne 40/1964), ktorý vstúpil do platnosti od 1.4.1964 a s účinnými zmenami platí dodnes. Prijatím
nového Občianskeho zákonníka tak inštitút „práva stavby“ zanikol. Z uvedeného vyplýva, že ani druhá
podmienka nebola splnená. Podmienka č. 3: na pozemok č. 1518 nebolo začaté konanie o jeho
vyvlastnenie, nakoľko I. P. bol až do roku 1987 nepretržite v pozemkových knihách vedený ako výlučný

vlastník pozemkov, na ktorých bol postavený bytový dom. Z uvedeného vyplýva, že ani tretia podmienka
nebola splnená.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca mal za to, že žalovaný v 1. rade, resp. jeho
právny predchodca ako stavebník, majetkovoprávne sa nevysporiadal s pozemkami, na ktorých mala

byť uskutočnená stavba a nesplnil ani jednu z podmienok uvedených v § 24 Vyhlášky k stavebnému
poriadku, čím súčasne porušil § 10 ods. 1 a § 11 ods. 2 stavebného poriadku. Navyše v tejto situácii
poukázal,ževlastníkpozemkuI.P.nebolupovedomenýozačatíapriebehuakéhosistavebnéhokonania
a nebol zahrnutý do konania ako jeho účastník, čo je zrejmé aj z adresátov, z predložených listín. Nazáklade vyššie uvedených dokumentov a ustanovení platných v čase zriadenia stavby je zrejmé, že
stavba bytových domov a súvisiacich stavieb postavených na pozemku č. XXXX bola uskutočnená na
cudzom pozemku bez jeho súhlasu bez toho, že by s ním bolo konané ako účastníkom stavebného

konania a bez toho, že by boli neoprávnené stavby dodatočne vysporiadané.

7. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.12.2013.
Žalovaný v 1. rade vo veci uviedol, že žalobca vo svojej žalobe nešpecifikuje odstránenia akých
vodovodných stavieb sa domáha a neuvádza, ani kto je vlastníkom predmetných stavieb, aj keď v žalobe

stavby pomenováva ako verejný vodovod a verejná kanalizácia, v petite hovorí už len o vodovode
a kanalizácií. V zmysle zákona č. 442/2012 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii sieťových odvetviach, zákonodarca
tieto pojmy rozlišuje. Vodovody na samostatné zásobovanie jednotlivých objektov a zariadení vodou,
ako aj zariadenia slúžiace na účely požiarnej ochrany a ani ich súčasti sa nepovažujú za verejný
vodovod. Samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení a ani ich

súčasti sa nepovažujú za verejnú kanalizáciu. V prípade, ak by mal žalobca na mysli verejný vodovod
a verejnú kanalizáciu vo vlastníctve žalovaného v 1. rade prechádzajúce cez nehnuteľnosti v jeho
výlučnom vlastníctve, zákon v určitých prípadoch pripúšťa zásah do vlastníckeho práva. Takýto zásah
vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. v uvedenom ustanovení je upravený
vznik vecného bremena v zmysle ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka. V prípade zákonných

vecných bremien ide o verejnoprávnu úpravu, ktorá je voči úprave vecných bremien v občianskom
zákonníku špeciálna. Režim zákonných vecných bremien nie je úplne totožný s režimom sú zmluvných
vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou. Z ustanovenia § 42 ods. 6 zákona o
verejných vodovodoch oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré
vznikli pred účinnosťou tohto zákona zostávajú nedotknuté. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam už zaťaženým zákonným vecným bremenom kúpou v roku 2007 a mal vedomosť o
tom, že na nehnuteľnostiach sa nachádzajú vodohospodárske stavby. Uvedené vecné bremeno vzniklo
najneskôr účinnosťou zákona č. 442/2002 Z.z., t.j. 1.11.2002. Verejné vodovody a verejné kanalizácie
sú vodnými stavbami podľa osobitného predpisu a na ich uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie je
potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy vykonávajúceho pôsobnosť špeciálneho stavebného

úradu. V uvedenej veci vlastnícke právo k parcelám je obmedzené vo verejnom zaujme, nakoľko za
verejný záujem možno označiť nielen verejný prospech, verejné blaho, všeobecné dobro a blaho, ale aj
verejné potreby. Za verejnú potrebu je treba považovať aj vybudovanie verejného vodovodu a verejnej
kanalizácie vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

8. Žalobca podaním zo dňa 26. 5. 2014 žiadal pripustenie ďalšieho účastníka do konania v zmysle
ustanovení § 92 ods. 2 O.s.p., a to Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, Prešov, poukazoval na to, že
žalobcovi bola dňa 7.4.2014 doručená odpoveď Bytového družstva Prešov, že tieto stavby nie sú jeho
vlastníctvom, avšak Mestský národný výbor, odbor pre výstavbu a vodného hospodárstva v Prešove,
rozhodnutím č. Výst. 5963/69 zo dňa 30.10.1969 rozhodol o výstavbe na ul. Sabinovskej a podľa

predloženej dokumentácie investorom a dodávateľom predmetnej stavby bolo Okresné výstavbové
bytové družstvo v Prešove. Následne dňa 26.10.1993 Bytové družstvo Prešov požiadalo Katastrálny
úrad v Košiciach, Správu katastra Prešov o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností ako ich
vlastník, a to bytových domov na ul. C. G. X, X, X, X, X, XX, Y..Ú.. C., parcely č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Prílohou k žiadosti bolo čestné prehlásenie o financovaní stavebných

nákladov zo zdrojov bytového družstva. Pokiaľ teda investorom stavby bytových domov nachádzajúcich
sa na pozemkoch žalobcu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX v k.ú. C., na základe rozhodnutia
Mestského národného výboru, odboru pre výstavbu a vodného hospodárstva z 30.10.1969 bolo
Okresné výstavbové bytové družstvo v Prešove - terajšie Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30,
Prešov potom je vlastníkom neoprávnených stavieb a vodovodu a kanalizácie, nachádzajúcich sa na

pozemkoch žalobcu, zapísaných liste vlastníctva č. XXXXX v k.ú. C., ktorých odstránenie je predmetom
sporuvtomtokonaní,keďžetietostavbyniesúsúčasťoubytovýchdomov. Navrhol, tedaabydokonania
na strane žalovaného v 2. rade vstúpilo Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, Prešov ako žalovaný
v 2. rade.

9. Žalovaný v 2. rade sa na výzvu súdu k žalobnému návrhu písomne nijak nevyjadril, avšak podal
odvolanie vo vzťahu k uzneseniu o pripustení ďalšieho účastníka do konania s poukazom na to, že
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by Bytové družstvo Prešov malo nejaký právny vzťah
k predmetu konania, respektíve k technickým zariadeniam, ktoré by mali v zmysle petitu návrhužalovaní odstrániť. Bytové družstvo nie je vlastníkom bytových domov postavených na predmetných
parcelách, nakoľko tieto boli v minulosti prevedené do vlastníctva, teraz už vlastníkov jednotlivých
bytov. V zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách § 3 ods.

2, vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu
iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podľa § 4 vlastníkom vodovodnej
prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to
spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník
nehnuteľnosti, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza

pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky do vlastníctva nového vlastníka
nehnuteľnosti. Na uvedenej argumentácií zotrval aj v priebehu konania a poukázal na zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k družstevnému bytu týkajúce sa predmetných bytových domov.

10. Žalobca po vykonanom dokazovaní a prednesenej argumentácii žalovaných, v záverečnom
vyjadreníuviedol,žepredloženýznaleckýposudokbolvypracovanýoprávnenouosobou,znaleckýústav

je zapísaný v zozname znalcov. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ide o správne adresovanú žalobu,
žalovaného v 2.rade žaloval v postavení stavebníka, zároveň z opatrnosti žaloval žalovaného v 1.
rade, nakoľko nemal vedomosť o tom, či došlo k odovzdaniu stavby žalovanému v 2. rade tak, ako k
tomu v minulosti v iných obdobných prípadoch bežne dochádzalo. Mal za to, že v zmysle ustanovenia
§ 135c Občianskeho zákonníka, má sud možnosť variovať vysporiadanie stavby na cudzom pozemku

aj iným spôsobom, ako to zmysle zmeny žalobného návrhu navrhoval. S tým, že nie je možné žalobu
o vysporiadanie stavby na cudzom pozemku zamietnuť a súd sa musí vyporiadat' stavbu na cudzom
pozemku a musí upraviť tieto vzťahy.

11. Žalobca súdu predložil v rámci procesného útoku listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra

žalovaného v 1. rade, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., katastrálnu mapu, oznámenie
Východoslovenskejvodárenskejspoločnosti,a.s. zodňa20.10.2010,rozhodnutieMiestnehonárodného
výboru zo dňa 30.10.1969, list oblastného podniku bytového hospodárstva zo dňa 7.8.1987, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove 9Co 42/2010-142, 24 až 34, rozhodnutie Okresného úradu v Prešove
odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 10.3.2014, rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva

Slovenskej republiky zo dňa 4.4.2003, žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností dňa 26.10.1993,
rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa 30.10.1969, čestné prehlásenie Bytového družstva Prešov o
tom, že bytový dom C. G. Č..X,X,X,X,X,XX bol financovaný z vlastných zdrojov, geometrický plán na
vyznačenie vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sieti č. X/XXXX č.l.sp. 136 až
139, znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach č.l.sp. 148 až 254.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi z pripojeného spisu tunajšieho súdu
17C 27/2011, a to návrhom, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 1.10.2008, nákresom, oznámením
Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 20.10.2010, odpoveďou Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti z č.l.sp. 11, žiadosťou adresovanou Fondu národného majetku SR o privatizácii
podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie š.p., Notárskou zápisnicou T. XXX/XXXX o založení

akciovej spoločnosti bez výzvy na upisovanie akcií.

13. Žalovaný v 1. rade súdu predložil rozhodnutie Okresného národného výboru v Prešove zo dňa
24.11.1978 o kolaudačnom rozhodnutí kanalizácie na Leningradskej ulici.

14. Žalovaný v 2. rade súdu predložil zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu.

15. Žalovaný v 1. rade v rámci procesnej obrany poukazoval nato, že stavby boli zriaďované od
päťdesiatych rokoch minulého storočia, preto nároky žalobcu je potrebné posudzovať podľa vtedy
platnej právnej úpravy, a to podľa zákona č. 138/1973 Zb. zákona o vodách. Zákon o vodách v

znení pred novelou č. 199/1995 Zb. obsahoval ustanovenia o obmedzení práv k nehnuteľnostiam
v § 36 a v § 37 uvedeného zákona. Prijatím novely bol vložený § 37a a v tomto paragrafe sa
obmedzenia v užívaní nehnuteľnosti pomenovali ako vecné bremená a vlastníci nehnuteľností mohli
požadovať' vyplatenie náhrady za výkon oprávnení z vecného bremena, oprávnenia prevádzkovateľa
vyššie uvedených vodohospodárskych stavieb nemajú súkromnoprávnu povahu, ide o verejnoprávne

obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, ktoré je dovolené a upravené v súčasnom zákone, a to v
zákone č. 442/ 2002 Z.z.. Tento zákon posúdil ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
Mal za to, že na právo náhrady za nútené obmedzenie sa má výlučne aplikovať špeciálna úprava a
nie je možné duplicitne použiť aj všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o náhradách za zriadenievecného bremena. Namietal, že obmedzenie užívania nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom pozemkov
vzniklo ešte pred účinnosťou zákona č. 442/2002 Z.z.. Nárok na finančnú náhradu im v zmysle toho
zákona vznikol od 1.11.2002. Žalobca si voči žalovanému v 1. rade právo uplatnil dňa 21.6.2013 a

nehnuteľnosti kúpil v roku 2007. Žalobca listom zo dňa 27.8.2010 požiadal žalovaného v 1. rade o
predloženie stavebného povolenia. Žalobca si mohol v zmysle zákona uplatniť svoje pravo do šiestich
mesiacov odo dňa 20.10.2010, kedy listom žalovaný v l. rade žalobcovi oznámil, že stavby boli
zriadene v súlade so zákonom. Prekluzívna lehota predpokladá uplynutie stanovenej lehoty zákonom
na uplatnenie práva, v dôsledku čoho dochádza k zániku práva neuplatneného v stanovenej lehote.

Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania voči celému nároku žalobcu. V ďalšom žiadal, aby súd
prihliadol na skutočnosť, že žalobca si nehnuteľnosť kúpil v stave, ako sa nachádza, aj so stavbami,
ktoré sú na nej postavené. Podanie žaloby žalovaný v l. rade považoval za tzv. šikanózny výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi, teda cieľom kúpy žalobcu predmetnej nehnuteľnosti bol úmysel
poškodiť či znevýhodniť žalovaného v 1. rade. Vlastník pozemku, ktorému bolo zákonom obmedzené
jeho vlastnícke právo zriadením vecného bremena, má nárok na peňažnú náhradu za toto obmedzenie

s tým, že tento nárok je peňažnou pohľadávkou, ktorá sa ako záväzkové pravo a nie ako vecné právo
premlčuje.

16. Žalovaný v 2. rade v svojej procesnej obrane argumentoval, že nie je pasívne legitimovaný v
tomto konaní, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vlastnícke právo žalovaného v 2.rade

k predmetným technickým zariadeniam, potrubiam. V konaní poukázal jednak na ustanovenie § 3 a 6
zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako aj na ustanovenie § 23
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zároveň predložil niekoľko zmlúv
o prevode vlastníctva bytov v bytových domoch postavených na predmetných parcelách. Poukázal na
to, že žalobca v konaní predložil ako dôkaz o vlastníckom práve žalovaného v 2. rade iba vyjadrenie

žalovaného v 2. rade vo vzťahu k bytovým domom postavených v danom území, nie však vo vzťahu k
potrubiam, ktorých odstránenie je predmetom tohto konania. Taktiež namietal znalecký posudok, ktorý
považoval za predčasne vyhotovený a vychádzajúci z nesprávnych predpokladov.

17. Súd mal preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemkov parciel KN C č. XXXX/X - ostatné plochy

o výmere 3360 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 332 m2, č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 126 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 989 m2, č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1040 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 381
m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 296 m2, k č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 354 m2, č.
XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 481 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria

o výmere 242 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 465 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 785 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1006 m2, č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 441 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 207 m2
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2, č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere
84 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 123 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o

výmere 144 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1314 m2.

18. Nebolo sporné, že žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 2007 od predchádzajúceho
vlastníka.

19. Súd mal preukázané, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom, vodovodného a kanalizačného potrubia
nachádzajúceho sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXXX k.ú. C..

20. Podľa rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 4.4.2003 mal súd

zistené, že na základe žiadosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky č. 12 - 681/2003 zo dňa
31.3.2003, podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a príslušných
ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v znení neskorších právnych predpisov v súlade s privatizačným projektom rozhodnutím Ministerstva
pre správu a privatizáciu národného majetku zo dňa 9. 4. 2002 spis č. KM - 1021/2011 (č.l.sp. 50) sa

zrušil k 30.4.2003 štátny podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie so sídlom Komenského 50
v Košiciach. Majetok zrušeného štátneho podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie v súlade
s privatizačným projektom a rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku
Slovenskej republiky č. 836 zo dňa 4.9.2002 prešiel dňom 1.5.2003 so všetkými aktívami a pasívami,právami a záväzkami (i neznámymi) vrátane práv a záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov okrem práv
podľa ustanovenia § 16 zákona č. 92/1991 Zb. na Fond národného majetku Slovenskej republiky. Fond
národného majetku tým istým dňom mal zabezpečiť realizáciu rozhodnutia č. 836 zo dňa 4.9.2002 a

majetok, ktorý dňa 1.5.2003 sa vloží ako časť majetku do spoločnosti Východoslovenská vodárenská
spoločnosť a.s. so sídlom v Košiciach a do spoločnosti Podtatranská vodárenská spoločnosť a.s., so
sídlom v Poprade a uvedené subjekty sa stali právnymi nástupcami k právam a záväzkom i neznámym
viažucim sa k majetku, ako je vymedzené v privatizačnom projekte vedenom v evidencii Ministerstva
pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pod č. 2292.

21. Súd sa vo veci oboznámil aj obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 17C 27/2011, pričom predmetom
konania bola žaloba totožného žalobcu proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť
a.s., Komenského 50, Košice, o uloženie povinnosti žalovanému odovzdať žalobcovi polohovo a
výškovo a zameraný a presne vyznačený verejný vodovod, verejnú kanalizáciu, vodovodné šachty a
pod., t.j. všetky súčasti verejného vodovodu verejnej kanalizácie nachádzajúce sa na nehnuteľnostiach

zapísaných na LV č. 13522, a to vo forme geometrického plánu v digitálnej forme vo formáte DWG.

22. V predmetnej právnej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.3.2012 právoplatným
dňa 21.6.2013, č.k. 17C 27/2011-87 tak, že žalobu zamietal. Súd mal za to, že nárok žalobcu
nebol dôvodný, nakoľko zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplynula povinnosť, ktorej sa domáhal

žalobca v predmetnom súdnom konaní, na čo žalovaný (v tejto právnej veci žalovaný v 1. rade)
poukazovalstým,žestavbyverejnéhovodovodu,verejnejkanalizácie,verejnejšachtyajejsúčasti,ktoré
sa majú nachádzať na pozemkoch žalobcu, nie sú neoprávnenými stavbami, na tieto stavby bolo vydané
stavebné povolenie, boli riadne skolaudované, ako to vyplynulo z listinných dôkazov predložených
žalovaným a tieto stavby ako verejné stavby používajú osobitnú ochranu v zmysle zákona č. 138/1973

Zb. o vodách, resp. predchádzajúcej právnej úpravy Vládneho nariadenia č. 14/1959. S uvedeným
vyjadreným právnym záverom sa stotožnil aj súd druhej inštancie a to rozhodnutím zo dňa 7.5.2013 č.k.
6Co 144/2012 - 117, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

23. Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie aj rozhodnutím Okresného národného výboru v

Prešove zo dňa 20.4.1973 č. Pôd 2048/72, ktorým Východoslovenským vodárňam a kanalizáciám v
Košiciach sa povolila rekonštrukcia kanalizácie na Leningradskej ulici v Prešove podľa ustanovenia
§ 6 zákona o vodnom hospodárstve s tým, že predmetom rekonštrukcie bol projekt rekonštrukcie
kanalizácie na Leningradskej ulici v oblasti Šibenou horou s napojením na jestvujúci zberač „B“ o
priemere 80 centimetrov na Jesenského ulici. Profil potrubia s priemerom 50, 60 70 cm, rekonštrukcia

bola prevádzaná podľa povolenia z dôvodu odľahčenia jestvujúcej uličnej stoky v dotknutom mieste,
prepojením kanalizácie z ulice Ružovej a Kvetnej kanalizácie z 10 × 4 bytové jednotky na projektovanú
stoku. Kanalizácia mala byť uložená v časti Jesenského ulice, v ceste ďalej križovať štátnu cestu Prešov
- Sabinov a v úseku Leningradskej ulice mala prechádzať cez súkromné záhradky. Medzi podmienkami
povolenia pod bodom pod bodom 4 bolo uvedené, že investor zabezpečí majetkoprávne usporiadanie

pozemkov v zmysle, ako uvažoval projekt.

24. Podľa podania žalovaného v 1. rade zo dňa 1.3.2012 vo veci 17C 27/2011 čl.sp. 79, časťou
predmetných pozemkov liste vlastníctva č. 15322, k.ú. Prešov, prechádza prívodný rad LT a DN 350
milimetrov (liatinové potrubie vodovodu vnútorného priemeru 350 milimetrov) vybudovaný okolo roku

1944 v rámci stavby „skupinový vodovod Vyšný Slavkov - Prešov“, pre ktorý bolo vydané vodoprávne
rozhodnutie Krajského národného výboru Prešov č. 6 - 2151/59 zo dňa 13.12.1959, kanalizácia ŽB DN
700 milimetrov (železobetónová kanalizácia vnútorného priemeru 700 milimetrov) vybudovaná v rámci
stavby „rekonštrukcia kanalizácie na ulici Leningradskej v Prešove“ pre ktorú bolo vydané stavebné
povolenie Okresného národného výboru v Prešove pod č. 2048/1972 zo dňa 20.4.1973 a kolaudačné

rozhodnutie Okresného národného výboru v Prešove pod číslom Pôd 2782/78 zo dňa 24.11.1978.

25. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Prešove, odboru poľnohospodárstva, lesného a
vodnéhohospodárstvač.Pôd.27482/78zodňa24.11.1978,malsúdzistené,žebolovydanékolaudačné
rozhodnutie v zmysle § 9 ods. 4 zák. č. 138/73 Zb. o vodách § 43 vyhlášky FMTIR č. 85 a §§ 82 zákona

č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku pre užívanie stavby Prešov - kanalizácia na
Leningradskej ulici /pod Šibenú horu/ v rozsahu pre potrubie TZA priemeru 50cm o dĺžke 135 m, 60 cm
65 m, 70 cm o dĺžke 205 m a revízie šachty 10 ks.26. Rozhodnutím zo dňa 30.10.1969 č. Výst. 5963/69- sl., Mestský národný výbor Prešov, odbor
výstavby a vodného hospodárstva, na základe žiadosti povolil investorovi, Okresnému výstavbovému
bytovému družstvu Prešov, v meste Prešov previesť výstavbu 10 x 4 b.j. na ul. Sabinovskej. Predmetom

bola výstavba 10 x 4 b.j. na ul. Sabinovskej, oblasť nad Skalkou, z dôvodov potreby výstavby bytov a
riešenia bytovej otázky.

27. Z rozhodnutia okresného národného výboru v Prešove zo dňa 24.11. 1978 (č.l.sp. 131) č. Pôd.
2782/78 je nepochybné, že investorovi, Východoslovenským vodárňam a kanalizáciám Košice, bolo

na základe povolenia na predmetnú stavbu vydaného dňa 20.4.1973 vydané kolaudačné rozhodnutie.
Rovnako z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo v
Prešove zo dňa 30.10.1969 je zrejmé, že investorovi na základe žiadosti Okresného výstavbového
bytového družstva v Prešove bolo vydané povolenie previesť výstavbu bytových jednotiek na ulici
Sabinovskej (č. l. sp. 62).

28. Vetva vodovodu resp. kanalizácie a vodovodných a kanalizačných prípojok k bytovým domom na
pozemku teraz patriaceho žalobcovi bola, teda realizovaná v rokoch 1969 až 1978.

29. Žalobca sa domáhal vyporiadania práv k neoprávneným stavbám podľa § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, špecifikované žalobcom ako vodovodné a kanalizačné potrubia.

30. Súd vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy stranami.
31. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či vlastníkovi dotknutých pozemkov
(žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi), vzhľadom na značný časový odstup od zriadenia
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie na dotknutých nehnuteľnostiach vzniklo zákonné vecné

bremeno obmedzujúce ich v ich vlastníckom práve. Z vykonaného dokazovania mal zistené, že v čase
realizácie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie platil zákon č. 138/1973 Zb. o vodách, v ktorom s
účinnosťou od 1.10.1995 bolo zavedené ustanovenie § 37a.

32. Podľa § 37a ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách vodovodné a kanalizačné rady, ktoré sú

vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, možno zriaďovať a
prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske
dielo.

33. Podľa § 37a ods. 2 citovaného zákona, oprávnenia stavebníka podľa ods. 1 vznikajú dňom

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho
diela.

34. Podľa § 37a ods. 3 citovaného zákona, povinnosti vlastníka podľa ods. 1 sú vecným bremenom
podľa osobitných predpisov.

35.Podľa§37aods.4citovanéhozákona,zavýkonoprávnenípodľaods.1patrínáhradaobdobnepodľa
predpisov o vyvlastnení. Ak medzi stavebníkom a vlastníkom (správcom, užívateľom) nehnuteľnosti
nedôjde k dohode, o náhrade rozhodne vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na povolenie
vodohospodárskeho diela.

36. Podľa § 42 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý
je účinný od 1.11.2002, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré
vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

37. Podľa § 42 ods. 7 vyššie citovaného zákona, vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku
kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadených pred účinnosťou tohto zákona, zostáva
zachované.

38. Ustanovenie § 37a bolo prijaté do zákona o vodách až 1.10.1995, teda po výstavbe

predmetných vodovodných a kanalizačných potrubí, zákonné vecné bremeno v zmysle § 37a ods. 3
citovaného zákona platí aj v tomto prípade. Uvedené oprávňovalo zriaďovateľa a prevádzkovateľa
vodohospodárskej stavby nielen k zriadeniu, ale aj prevádzkovaniu takej stavby vo verejnom záujme,
ktorývprípadevodovodnéhoakanalizačnéhopotrubiajenepochybnedaný.Kobmedzeniuvlastníckehopráva žalobcu teda výstavbou a prevádzkovaním tohto zberača dochádza, ale na právnom podklade,
vznikom zákonného vecného bremena podľa vyššie citovaných právnych predpisov.

39. Nemožno preto dospieť k záveru o potrebe vysporiadania práv k neoprávnenej stavbe. Z obsahu
žaloby vyplýva, že žalobca bol toho názoru, že žalovaní užívajú jeho pozemok bez právneho dôvodu,
s čím sa však súd vzhľadom na vyššie uvedený záver nestotožnil, keďže žalovaný v 1. rade užíva
pozemok na základe zákonného vecného bremena a žalovaný v 2. rade ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania predal byty v bytových domoch tretím osobám.

40. Zákon č. 138/1973 Zb. bol síce zrušený od 1.7.2004 zákonom č. 184/2002 Z.z., ktorý však nerieši
vo svojich prechodných ustanoveniach vecné bremená vzniknuté predchádzajúcim predpisom. Súd má
preto zato, že je potrebné však poukázať na platný zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, ktorý je účinný od 1.11.2002 a ktorý v prechodnom ustanovení v § 42 ods. 6
uvádza, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred

účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Vychádzajúc z tejto normy teda je potrebné dospieť k
záveru, že ostáva zachované aj spomínané zákonné vecné bremeno vzniknuté na základe § 37a zákona
č. 138/1973 Zb.
41. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žaloby, a preto skúmal, či žalobca nemá nárok na finančnú
náhradu za vzniknuté vecné bremeno. V tejto súvislosti však súd poukazuje na aplikovateľný právny

záver z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 89/2008 zo dňa 21.12.2009, ktorý sa touto právnou
problematikou zaoberal, hoci vychádzajúc z iného zákona, a to konkrétne zákona o energetike. Najvyšší
súd uviedol, že pokiaľ špeciálne predpisy, na základe ktorých vznikli zákonné vecné bremená, otázku
náhradu za tým spojené obmedzenie vlastníckeho práva upravujú, treba podmienky vzniku a zániku
práva na náhradu, ako aj formu a spôsob náhrady posudzovať podľa nich. Pri aplikácii tejto úpravy treba

rešpektovať aj zásadu zákazu pravej retroaktivity, z ktorej vyplýva, že vznik právnych vzťahov a nároky
z nich vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa zásadne posudzujú podľa právnej úpravy
platnej v dobe ich vzniku. Ak teda došlo k vzniku vecného bremena za účinnosti zákona č. 138/1973 Zb.,
nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva bolo potrebné posudzovať podľa tohto zákona.
Súd podotýka, že aj v neskorších právnych predpisoch náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva bola

koncipovaná ako jednorazová náhrada, ktorúsi bolo potrebné uplatniť zákonom stanovenej lehote.

42. Zákonné vecné bremená majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, ktorými
boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok, a preto pokiaľ špeciálny právny predpis
neupravuje náhradu súvisiacu s výkonom vecného bremena, je potrebné použiť všeobecnú právnu

úpravu - Občiansky zákonník a konkrétne § 151n ods. 3 OZ. V zmysle nej vecné bremeno možno užívať
za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a jej opravou (nález Ústavného súdu
ČR PL.ÚS 25/04 zo dňa 25.1.2005). Vyššie uvedené závery si súd osvojil zo spomínaného rozsudku
Najvyššieho súdu SR. Nepochybne však tento nárok, teda podľa § 151n ods. 3 OZ, uplatnený nebol,
čo vyplýva zo skutkového zdôvodnenia žaloby.

43. Súd pre úplnosť dodáva, že aplikácia § 37a zákona o vodách aj na vzťahy vzniknuté pred jeho
účinnosťou, nie je v rozpore so zákazom retroaktivity. Zákaz nepriamej retroaktivity nemožno stotožniť
s nemennosťou právneho poriadku, čo by bolo popretím úlohy práva v spoločnosti. Zmena právnej
úpravy v materiálnom právnom štáte nielen môže, ale vo verejnom záujme aj musí prinášať zmenu

právneho prostredia, a to aj voči subjektom, ktorých právne postavenie už zahŕňa práva a povinnosti
určené predchádzajúcou právnou úpravou. Účelom zákazu retroaktivity právnej normy nie je požiadavka
nemennosti právnej úpravy, ale požiadavka, aby sa nemenilo právne postavenie subjektu práva v
minulosti,tedavobdobí,vktoromužsvojesprávanienemôžeprispôsobiťprávnemupredpisu(uznesenie
Ústavného súdu SR III. ÚS 535/11 zo dňa 13.12.2011).

44. Podľa súdu je potrebné rozlišovať medzi priamou a nepriamou retroaktivitou. Pravá retroaktivita je
neakceptovateľná, nepriama sa za určitých okolností akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie
významných cieľov verejnej moci. O pravú retroaktivitu ide vtedy, ak v novom právnom predpise sa
neuzná právo (povinnosť) založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali

na základe skoršieho právneho predpisu.

45. Za nepravú retroaktivitu sa považuje, ak v novom právnom predpise sa uznajú právne skutočnosti,
ktoré vznikli počas platnosti skoršieho predpisu, no zároveň prinesie určité zmeny práv alebo povinností,alebo na ich základe zavedie aj nové práva alebo povinnosti. Nepravá retroaktivita jednoznačne
umožňuje zákonodarcovi vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej
právnejnormyameniťichrežim.Pripúšťatedazmenuprávnehorežimuvzťahov,ktorévzniklivminulosti.

To je aj prípad § 37a zákona č. 138/1973 Zb.

46. Pre úplnosť súd dodáva, že aj zák. č. 442/2002 Z.z. v ustanovení § 20 ods. 4 upravuje právo
vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností, pričom
ide o jednorazovú náhradu, ktorá sa priznáva v zmysle špeciálnej právnej úpravy daného zákonného

vecného bremena, keďže zákon v určitých prípadoch pripúšťa zásah do vlastníckeho práva. Takýto
zásah vyplýva aj z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., v zmysle ktorého je prevádzkovateľ
oprávnený v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,
rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane
potrebnýchkontrolnýchaochrannýchzariadeníaopornýchavytyčovacíbodov.V uvedenomustanovení

je upravený vznik vecného bremena v zmysle § 151 o Občianskeho zákonníka. V prípade zákonných
vecných bremien ide o verejnoprávnu úpravu, ktorá voči úprave vecných bremien v občianskom
zákonníku je špeciálna. Režim zákonných vecných bremien nie je úplne totožný s režimom zmluvnej
vecných bremien. V tomto prípade došlo ku obmedzeniu vlastníka, to sa týka verejného vodovodu a
verejnej kanalizácie predmetnej nehnuteľnosti už vydaním rozhodnutia o kolaudácii pre užívanie stavby

Prešov - kanalizácia na Leningradskej ulici zo dňa 24.11.1978 a pre výstavbu bytových jednotiek na
Sabinovskej ulici (neskôr premenovanej na Leningradskú ulicu a v súčasnosti opäť Sabinovská ulica)
niekedy v roku 1973 (viď žiadosť zápis do katastra nehnuteľností č.l.sp. 63).

47. Vlastník pozemku mal právo na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v dôsledku

umiestnenia verejnej kanalizácie na jeho pozemku, avšak uplatnenie nároku na náhradu bolo
obmedzené lehotami. Náhradu bolo možné uplatniť u povinnej osoby do jedného roka (§ 20 ods. 4 zák.
č. 442/2002 Z.z.) od vzniku núteného obmedzenia vlastníckeho práva.

48. Z vykonaného dokazovania pred súdom teda nebolo možné urobiť záver, že by verejný vodovod

a verejná kanalizácia, prípadne prípojky vodovodu a prípojky kanalizácie, boli neoprávnenými stavbami
a že teda je dôvodné pristúpiť k vysporiadaniu práv v zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

49. Pokiaľ ide o náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je zrejmé, že žalobca nadobudol

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už zaťaženým zákonným vecným bremenom a teda najneskôr
nadobudnutím vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam mu začala plynúť lehota na uplatnenie si
náhradyzanútenéobmedzenieužívaniapredmetnejnehnuteľnosti.Žalovanýv1.radevzniesoldôvodnú
námietku premlčania, nakoľko najneskôr účinnosťou zákona č. 442/2002 Z.z. žalobca, resp. jeho právny
predchodca, si mohol uplatniť náhradu za zákonné vecné bremeno, ktorú si uplatnil až 17.6.2013, teda

po stanovenej lehote zákonom, ako aj po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty. Z týchto dôvodov súd
zamietol žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

50. Pokiaľ žalobca nemal vedomosť o vade kupovanej veci, pozostávajúcej z obmedzenia vlastníckeho

práva vecným bremenom, vo vzťahu k predávajúcemu má alebo mal právo domáhať sa však nárokov
vyplývajúcich z vád kupovanej veci.

51. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. Rade, súd má za to, že tento nie je pasívne legitimovaný. Žalobca
v konaní nerozporoval skutočnosti týkajúce sa vlastníckeho práva jednotlivých bytových jednotiek, ku

ktorým sa viažu samostatné prípadne spoločné prípojky k verejnému vodovodu a k verejnej kanalizácii.
Na základe nerozporovaného tvrdenia žalovaného v 2. rade možno uzavrieť, že tieto bytové jednotky v
súčasnosti patria už tretím osobám. Navyše pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalobcu podľa ustanovenia
§ 135c Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby. Pričom vlastníkom stavby v danej právnej veci už nie je žalovaný v 2. rade, z týchto dôvodov

súd vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu zamietol.
52. Okrem vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd zamietol žalobu, je potrebné poukázať na to,
že žalobca nemal jasné, čo požaduje odstrániť (resp. k čomu požaduje usporiadať pomery podľa
§ 135c OZ) vo vzťahu k žalovanému 1. rade a k čomu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, aj keďdal vyhotoviť geometrický plán s vyznačením, kde (pravdepodobne) má prechádzať vodovodné a
kanalizačnépotrubie,nešpecifikovalbližšie,ktoréčastivecijepovinnýodstrániťten-ktorýzožalovaných
(prípadne v ktorých častiach mal by súd upraviť pomery zriadením vecného bremena), prípadne či ide

o uloženie solidárnej povinnosti a ak áno, tak z akých dôvodov. Pritom žalovaný v 1. rade upozorňoval
žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že v zmysle ustanovení zák. č. 442/2002 Z.z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o
regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom v čase podania žalobného návrhu, ktorý zákon
upravuje, zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, práva

a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov
a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných
vodovodov a verejných kanalizácií; je potrebné rozlišovať vlastníctvo verejných vodovodov a verejných
kanalizácií a vlastníctvo vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky.

53. Vo veci súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je

všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Súčasť veci nemôže byť spravidla samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Napríklad
oplotenie rodinného domu, studňa, bazén, altánky sú stavbou, lenže spravidla nemôžu byť predmetom
samostatnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, pretože ide väčšinou o súčasť pozemku. Ak
by tieto stavby nadobudli charakter samostatnej veci a neznehodnotila by sa hlavná vec, mohli by

byť samostatným predmetom prevodu vlastníckeho práva. Súčasť hlavnej veci prechádza spoločne s
prevodom vlastníckeho práva k hlavnej veci vždy na nadobúdateľa. Súčasťou bytu je jeho vnútorné
vybavenie, napríklad: rozvody elektrickej inštalácie od elektromeru, rozvody vody od vodomeru, rozvody
ústredného kúrenia od domových stúpačiek, rozvod signálu káblovej televízie, ktoré sú inštalované v
byte a slúžia iba potrebe tohto bytu, až do miesta pripojenia k spoločným rozvodom. V danej právnej veci

však zrejme prípojky k verejnému vodovodu po vodomery v jednotlivých bytoch sú spoločnými časťami
a zariadeniami bytového domu. Jednotlivé bytové domy však nevlastní žalovaný v 2. rade.

54. Pre vykonateľnosť rozsudku aj o vysporiadanie práv k neoprávneným stavbám platí, že žaloba je
presná a určitá len vtedy pokiaľ je časť pozemku označená v pripojenom geometrickom pláne, ale taktiež

vtedy, keď je identifikovaná spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej časti pozemku sa žaloba
týka (viď primerane R26/1998).

55. Zo žalobného návrhu aj predložených dôkazov, a to znaleckého posudku ako aj geometrického
plánu žalobcom, nie je zrejmé a ani súdom odvoditeľné, v ktorej časti dochádza, podľa tvrdenia žalobcu,

neoprávnenoustavboukzásahudojehovlastníckychprávverejnýmvodovodomaverejnoukanalizáciou
a v ktorej časti vodovodnými prípojkami a kanalizačnými prípojkami. Pričom podľa názoru súdu
vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky sú v súčasnosti
zrejme už vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov, prípadne v podielovom spoluvlastníctve.

56. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu

trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. V danej právnej veci žalobca nebol úspešný, preto vzniklo právo na náhradu trov konania žalovaným,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.