Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915202998
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5915202998.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M. O. XXXX/XX, N., zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83,
Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, so
sídlom Dončova 6, Ružomberok, o zaplatenie 1 140,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 7Cpr/2/2015-163 zo dňa 31. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie podľa ust. § 2, ods. 2, § 84, § 188a ods.
1, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon“),

§ 44, § 45 rozkazu č. 2 Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o zabezpečovaní ochrany Zborom
väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „rozkaz“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 140,80 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23,18 eur od 01. 06. 2012 do 30. 06. 2012,
9 % ročne zo sumy 66,64 eur od 01. 07. 2012 do 31. 07. 2012, 8,75 % ročne zo sumy 95,61 eur od 01.
08. 2012 do 31. 08. 2012, 8,75 % ročne zo sumy 136,17 eur od 01. 09. 2012 do 30. 09. 2012, 8,75 %
ročne zo sumy 156,45 eur od 01. 10. 2012 do 31. 10. 2012, 8,75 % ročne zo sumy 194,11 eur od 01. 11.

2012 do 30. 11. 2012, 8,75 % ročne zo sumy 237,57 eur od 01. 12. 2012 do 31. 12. 2012, 8,75 % ročne
zo sumy 269,44 eur od 01. 01. 2013 do 31. 01. 2013, 8,75 % ročne zo sumy 286,82 eur od 01. 02. 2013
do 28. 02. 2013, 8,75 % ročne zo sumy 321,58 eur od 01. 03. 2013 do 31. 03. 2013, 8,75 % ročne zo
sumy 356,34 eur od 01. 04. 2013 do 30. 04. 2013, 8,75 % ročne zo sumy 388,21 eur od 01. 05. 2013
do 31. 05. 2013, 8,50 % ročne zo sumy 434,56 eur od 01. 06. 2013 do 30. 06. 2013, 8,50 % ročne zo
sumy 460,63 eur od 01. 07. 2013 do 31. 07. 2013, 8,50 % ročne zo sumy 498,29 eur od 01. 08. 2013
do 31. 08. 2013, 8,50 % ročne zo sumy 515,67 eur od 01. 09. 2013 do 30. 09. 2013, 8,50 % ročne zo

sumy 559,13 eur od 01. 10. 2013 do 31. 10. 2013, 8,50 % ročne zo sumy 599,69 eur od 01. 11. 2013
do 30. 11. 2013, 8,25 % ročne zo sumy 634,45 eur od 01. 12. 2013 do 31. 12. 2013, 8,25 % ročne zo
sumy 654,73 eur od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2014, 8,25 % ročne zo sumy 666,32 eur od 01. 02. 2014
do 28. 02. 2014, 8,25 % ročne zo sumy 701,65 eur od 01. 03. 2014 do 31. 03. 2014, 8,25 % ročne zo
sumy 742,87 eur od 01. 04. 2014 do 30. 04. 2014, 8,25 % ročne zo sumy 776,21 eur od 01. 05. 2014
do 31. 05. 2014, 8,25 % ročne zo sumy 806,52 eur od 01. 06. 2014 do 30. 06. 2014, 8,15 % ročne zo

sumy 836,83 eur od 01. 07. 2014 do 31. 07. 2014, 8,15 % ročne zo sumy 855,02 eur od 01. 08. 2014
do 31. 08. 2014, 8,15 % ročne zo sumy 903,52 eur od 01. 09. 2014 do 30. 09. 2014, 8,05 % ročne zo
sumy 921,71 eur od 01. 10. 2014 do 31. 10. 2014, 8,05 % ročne zo sumy 955,05 eur od 01. 11. 2014 do30. 11. 2014, 8,05 % ročne zo sumy 994,46 eur od 01. 12. 2014 do 31. 12. 2014, 8,05 % ročne zo sumy
1 033,87 eur od 01. 01. 2015 do 31. 01. 2015, 8,05 % ročne zo sumy 1 067,21 eur od 01. 02. 2015 do
28. 02. 2015, 8,05 % ročne zo sumy 1 082,54 eur od 01. 03. 2015 do 31. 03. 2015, 8,05 % ročne zo

sumy 1 107,07 eur od 01. 04. 2015 do 30. 04. 2015, 8,05 % ročne zo sumy 1 140,80 eur od 01. 05. 2015
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku a vzhľadom na plný úspech
žalobcu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Mal preukázané, že v čase rozhodnom od 01. 04. 2012 do 31. 03. 2015 žalobca vykonával v služobnom
pomere v štátnej službe funkciu zástupcu vedúceho zmeny úseku strážnej a eskortnej činnosti,

oddelenia ochrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, kedy bol z nej personálnym
rozkazom žalovaného uvoľnený. Za uvedené obdobie poberal služobný príjem za 12-hodinový výkon
služby, ktorého výška medzi stranami nebola sporná. Medzi stranami bolo sporné, či žalobca vykonával
činnosti, ktoré možno posudzovať za výkon štátnej služby nad rámec 12-hodinového výkonu služby,
t. j. činnosti, ktoré mu predchádzali, resp. ktoré po ňom nasledovali v časovom úseku od 05,45 hod.
do 6,00 hod. v prípade plnenia si úloh v dennej zmene a v časovom úseku od 17,45 hod. do 18,00

hod. v prípade plnenia si úloh v nočnej zmene, ako aj po výkone služby v časovom úseku od 18,00
hod. do 18,05 hod. alebo od 06,00 hod. do 06,05 hod., resp. sa jednalo o úkony v priamej súvislosti
s výkonom štátnej služby. Z výpovede svedkov kpt. Mgr. J. S., vedúceho zmeny oddelenia ochrany
u žalovaného, ako aj mjr. PhDr. J. A., vedúceho oddelenia ochrany žalovaného mal preukázané,
že žalobca bol zaradený k strážnej zmene s nástupom do služby v rannej dobe od 05,45 hod. a

s nástupom do nočnej zmeny o 17,45 hod., pričom strážna služba pri nepretržitých 12-hodinových
službách končila v rannej dobe 5 min. po 06,00 hodine a v nočnej zmene 5 minút po 18,00 hod., t.
j. žalobca vykonával činnosti v časovom horizonte v sumáre 20 minút naviac pripadajúcich na jednu
službu, pričom sa jednalo o výkon činnosti, ktorý mu ukladá interný predpis v § 44 a § 45 rozkazu, ako aj
denný rozkaz riaditeľa žalovaného, a preto ich posúdil s poukazom na ust. § 188a ods. 1 zákona, podľa

ktorého výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného
pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo pokyn nadriadeného, ako výkon štátnej služby. Podľa
vyššie uvedeného predpisu rozdelenie strážnej zmeny prebieha v mieste a čase určenom riaditeľom
ústavu v dennom rozkaze a je povinnosťou príslušníkov zboru, ktorí sú denným rozkazom určení do
výkonu strážnej činnosti a režimovej činnosti, dostaviť sa na miesto rozdelenia včas, upravení a s

určenou výzbrojou a výstrojom. Následne je povinnosťou zástupcu vedúceho strážnej zmeny preveriť
pripravenosť príslušníkov na výkon služby, jednotnosť ustrojenia, celkovú úpravu, skontrolovať ich
výzbroj a výstroj, zistené nedostatky nariadiť odstrániť. Zástupca vedúceho strážnej zmeny pri príchode
vedúceho strážnej zmeny mu podá hlásenie (vedúci strážnej zmeny ešte pred rozdelením zisťuje u
vedúceho striedanej strážnej zmeny poznatky o situáciách a mimoriadnych udalostiach, ku ktorým

prišlo v priebehu jeho služby alebo v predchádzajúcich zmenách). Následne vedúci strážnej zmeny
oboznámi príslušníkov zboru s rozkazmi, pokynmi a inými informáciami alebo poznatkami súvisiacimi
s výkonom služby, ktoré boli zistené v predchádzajúcich zmenách, preverí vedomosti vytypovaných
príslušníkov zboru, oboznámi príslušníkov zboru s mimoriadnymi úlohami, preverí, či sú príslušníci
zboru schopní vykonávať službu, vyhlási rozkaz s určením príslušníkov zboru na jednotlivé strážne

stanovištia a oboznámi ich so systémom striedania, čím rozdelenie zmeny končí a príslušníci strážnej
zmeny odchádzajú pod velením vedúceho strážnej zmeny k nabíjaniu zbraní. Následne dochádza k
striedaniu strážnych zmien, pričom skutočný čas striedania príslušníkov zboru v priebehu výkonu služby
je uvedený v prílohe denného rozkazu. Je povinnosťou zástupcu vedúceho strážnej zmeny zaviesť
príslušníkov zboru na strážne stanovištia. Na strážne stanovištia dochádza strážna zmena v určenom

tvare, pričom pri striedaní príslušníkov zboru sa postupuje podľa procedúry v zmysle označeného
predpisu, kde velí zástupca vedúceho strážnej zmeny. Na základe rozkazu zástupcu vedúceho strážnej
zmeny dochádza k odovzdaniu a preberaniu strážneho stanovišťa medzi striedajúcim príslušníkom
zboruastriedanýmpríslušníkomzboru.Pozavedenípríslušníkovzborunastrážnestanovištiaprevezmú
obidvaja vedúci strážnych zmien od svojich zástupcov hlásenie a podpíšu prevzatie a odovzdanie

služby v knihe "Hlásenie vedúceho strážnej zmeny o odovzdaní a prevzatí služby". Po vystriedaní
všetkýchstrážnychstanovíšťzavedievystriedanýzástupcavedúcehostrážnejzmenypríslušníkovzboru
do priestoru určeného na vybíjanie zbraní, kde prebehne vybitie zbraní, po ktorom zabezpečí vedúci
strážnej zmeny uloženie zbraní v sklade zbraní a následne vyhodnotí vystriedaný vedúci strážnej
zmeny výkon strážnej činnosti. Za nesplnenie týchto úloh uložených rozkazmi by bol disciplinárne

potrestaný, keďže je povinnosťou príslušníka ZVJS plniť si svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené okrem
iného rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 48 ods. 3 písm. a/, § 52 ods. 1,
§ 53 citovaného zákona). Uvedené činnosti nemožno zaradiť pod pojem úkony vykonávané v priamej
súvislosti s vykonávaním štátnej služby (§ 188a ods. 3 zákona), nakoľko nejde o úkony potrebné navýkon štátnej služby, úkony počas štátnej služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby alebo po
jej skončení. Ide o výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, resp. o činnosť
vykonávanú na rozkaz, ktoré činnosti sú pojmovo zaradené nepochybne pod výkon štátnej služby (§

188a ods. 1 zákona), ktoré boli vykonávané žalobcom vo funkcii zástupcu vedúceho zmeny v čase 15
minút pred začatím strážnej zmeny a 5 minút po skončení strážnej zmeny z hľadiska ich povahy (napr.
rozdelenie strážnej zmeny, samotné vystriedanie príslušníkov na strážnych stanovištiach), procedúry,
ktorá sa na ne vzťahuje (napr. velenie, podávanie hlásení), resp. závažnosti vykonávaných činností
(napr. nabitie, vybitie zbrane), sú nevyhnutným predpokladom výkonu strážnej zmeny, to znamená

možno konštatovať, že je nepredstaviteľné riadne uskutočnenie strážnej zmeny bez ich vykonania,
čomu zodpovedá aj skutočnosť, že sa jedná o činnosti vykonávané na rozkaz. Porovnávať tieto činnosti
(odovzdanie a prevzatie zmeny) s činnosťami vykonávanými v niektorých civilných zamestnaniach pred
začiatkom pracovnej doby, resp. po jej ukončení je nenáležité, nakoľko v tomto prípade ide o plnenie
úloh príslušníkom ZVJS v služobnom úrade, ktoré mu vyplývajú z funkcie, do ktorej bol zaradený.
Nestotožnil sa s argumentom žalovaného týkajúcim sa viacerých významov pojmu rozkaz, nakoľko v

kontexte tejto veci je to irelevantné. Je bez akýchkoľvek pochybností, že bolo povinnosťou žalobcu plniť
úlohy stanovené rozkazmi, preto mu patrí služobný príjem podľa ust. § 84 citovaného zákona za čas
20 minút pri každej strážnej službe (15 minút pred začatím a 5 minút po jej skončení), za ktoré nebol
žalobcavrozhodnomobdobíohodnotený,apretonároknímuplatňovanývtomtosporevočižalovanému
zodpovedajúci rozdielu, ktorý by mal dostať so zarátaním predmetných 20 minút pri každej službe a

výšky služobného príjmu, ktorý reálne dostal za obdobie od 01. 04. 2012 do 31. 03. 2015 v celkovej
sume 1 140,80 eur, je dôvodný v celom rozsahu čo do základu aj výšky. Vo vyčíslení uplatneného nároku
žalobcom (ktorého výšku žalovaný nerozporoval) nezistil nesprávnosti - vychádzajúc z popísaného
podrobného vyčíslenia nárokov za jednotlivé mesiace v rozhodnom období, predloženého žalobcom
- vyčíslenie nároku za obdobie od mesiaca apríl do mesiaca december 2012 vo výške 286,803 eur

pri priemernom hodinovom služobnom príjme 8,6910 eur a počte služieb 99, vyčíslenie nároku za rok
2013 vo výške 379,507 eur pri priemernom hodinovom služobnom príjme 8,6910 eur a počte služieb
131, vyčíslenie nároku za obdobie od januára do februára 2014 vo výške 76,556 eur pri priemernom
hodinovom služobnom príjme 8,8334 eur a počte služieb 26, vyčíslenie nároku od marca do decembra
2014 v sume 324,353 eur pri priemernom hodinovom služobnom príjme 9,0940 eur a počte služieb

107 a vyčíslenie nároku od januára do marca 2015 v sume 73,576 eur pri priemernom hodinovom
služobnom príjme 9,1970 eur a počte služieb 24, keď pri vyčíslení postupoval podľa vzorca priemerný
hodinový služobný príjem/3 (za 20 minút) x počet služieb. Pokiaľ žalovaný neuhradil žalobcovi služobný
príjem v riadnej výške v lehote splatnosti v zmysle ust. § 106 citovaného zákona (služobný príjem je
splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci), dostal sa

dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti toho ktorého nároku na vyplatenie rozdielu služobného
príjmu, ktorý mal žalobca dostať a reálne vyplateného služobného príjmu, do omeškania (§ 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka), a preto vyhovel žalobe aj čo do uplatneného príslušenstva, t. j. úrokov z
omeškania, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku,
pričom výšku úroku z omeškania určil podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. §
365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá.
Poukázal na to, že v poradí v prvom rozsudku vydanom v tejto veci súdom prvej inštancie 03. 05.
2016 tento správne subsumoval úkony žalobcu v čase predchádzajúcom začatiu dennej alebo nočnej

zmeny, resp. jej skončeniu pod úkony vykonávané v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby podľa
ust. § 188a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., za ktoré mu nepatrí služobný príjem. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, vyplýva, že dôvodom
boli predovšetkým nedostatky v odôvodnení rozhodnutia, pričom mu bolo vytknuté, že sa nevysporiadal
s vplyvom ustanovení citovaného zákona umožňujúcim disciplinárne stíhať žalobcu za nevykonanie

úkonov na právne posúdenie predmetného sporu. Súd prvej inštancie napriek tomu vo svojom novom
rozhodnutí, ktoré je napadnuté odvolaním, subsumoval úkony pod výkon štátnej služby s povinnosťou
vyplatiť žalobcovi za ich vykonanie služobný príjem, keďže boli vykonávané na rozkaz, pričom za
ich nesplnenie by bol žalobca disciplinárne potrestaný, keď sa jednalo o úkony také, bez ktorých je
nepredstaviteľnériadneuskutočneniestrážnejzmeny,čopotvrdzujeajfakt,žesúvykonávanénarozkaz.

Argumentácia súdu prvej inštancie je nezákonná a neodôvodnená zistenými skutkovými okolnosťami
a priamo ani nevyžadovaná zo strany odvolacieho súdu. Žalobca v žalobe sám uvádza, že okrem
samotného výkonu služby musel vykonať aj iné činnosti predchádzajúce jej výkonu a nasledujúce
po tomto výkone, a preto sa nejedná o reálny výkon služby, ale ide o činnosti na samotný výkonpotrebné. Aj keď žalobca vo svojom následnom vyjadrení niektoré úkony subsumoval pod pojem úkony
vykonávané v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, za ktoré mu nepatrí služobný plat, súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku podriadil všetky úkony pod pojem úkony, ktoré sú výkonom služby

a za všetky priznal žalobcovi nárok na služobný príjem. Ďalej mal za to, že ako rozlišovacie kritérium
medzi uvádzanými úkonmi nemôže slúžiť kritérium vykonávania týchto úkonov na rozkaz nadriadeného,
keďže aj niektoré úkony vykonávané v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby môžu byť vykonávané
na takýto rozkaz (napr. lekárske vyšetrenie vykonané na rozkaz alebo pokyn nadriadeného). Neobstojí
ani argumentácia, že subsumciu úkonov pod pojem úkony, ktoré sú výkonom štátnej služby, odôvodňuje

skutočnosť, že za nesplnenie týchto úkonov by mohol byť príslušník disciplinárne stíhaný, keďže
medzi citovanými ustanoveniami o disciplinárnej zodpovednosti a ust. § 188a zákona č. 73/1998 Z.
z. neexistuje žiadny právny ani logický súvis, keď existenciu takéhoto súvisu neuviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia ani odvolací súd a súd prvej inštancie v spomenutých rozsudkoch existenciu
tohto súvisu neodôvodnil. Zotrval na argumentácii, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle priznať
príslušníkom ZVJS služobný príjem aj za úkony vykonávané v priamej súvislosti s výkonom štátnej

služby, nesporne by na pokrytie týchto určite nie malých nákladov boli pravidelne vyčleňované finančné
prostriedky v príslušnej kapitole štátneho rozpočtu, k čomu však nikdy nedošlo. Navyše, ak by obdobnú
žalobu podala každá z osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona, došlo by k závažným stratám a
výpadkom v Štátnom rozpočte SR, nehovoriac o značnom vplyve takto podaných žalôb na zaťaženosť
súdov SR. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžo 23/2011, kde súd pri rozhodovaní kauzy

v štátnej službe vojakov jednoznačne rozlíšil čas výkonu služby a čas pred nástupom do služby, keď
ako okamih začiatku výkonu služby určil prevzatie služby.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.Nepovažovalzarelevantnésazaoberaťnepresnosťamivpodaniacheštepredzrušenímprvého

rozsudku, keďže tieto boli odstránené a v tomto štádiu konania je sporovým stranám, ako aj súdu zrejmé,
aké rozličné argumenty proti sebe stoja a ktorá strana aký má postoj a právny názor na vec. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku nedáva ako primárny argument, že aj iné úkony sa vykonávajú na
rozkaz, ale poukazuje na to, že bez výkonu predmetných činností, ktoré vykonával žalobca dokopy
cca 20 minút mimo svojej 12-hodinovej služby, je nepredstaviteľné riadne uskutočnenie strážnej zmeny.

Svojímcharakteromjeneporovnateľnýrozkaznalekárskuprehliadkuarozkazkvykonaniupredmetných
činností. Porovnaním sa súd prvej inštancie zaoberal, nakoľko sa vyjadril, že bez uvedených úkonov
mimo 12-hodinovej služby by samotná 12-hodinová služba nebola možná, preto je potrebné považovať
tieto úkony za výkon štátnej služby, a teda hodnotiacim kritériom nebol podnet na vykonanie činnosti
(čiže rozkaz), ale charakter činnosti na základe neho vykonávanej, čo bolo konštatované aj súdom prvej

inštancie,keďvnapadnutomrozsudkuvyslovil,ževiacerévýznamypojmurozkazsúvkontextetejtoveci
irelevantné. Aj v prípade povinnosti príslušníka je potrebné skúmať ich povahu a charakter, a preto nie
je pravda a z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, že by automaticky aj za zdržiavanie sa na adrese
v SR v prípade neschopnosti štátnej služby mal príslušník ZVJS poberať plat. Pokiaľ ide o povinnosti
príslušníka tesne pred a tesne po 12-hodinovej službe (skúmajúc charakter a povahu týchto povinností),

súvis medzi ust. § 188a a ustanoveniami o disciplinárnej zodpovednosti je bezpochyby daný a práve
tvrdenia žalovaného o priznaní platu postrádajú súvis s týmto konaním, nakoľko predmetom sporu
boli úplne iné povinnosti príslušníka ZVJS, ktoré priamo súviseli s predmetom konania. Nevyčlenenie
prostriedkov na vyplácanie platov za posudzované úkony nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalovaným
uvádzaná judikatúra upravuje fungovanie iného ozbrojeného zboru v SR, ktorá je v mnohom odlišná,

pričom išlo o zistenie prítomnosti alkoholu v krvi vojaka počas výkonu služby a súd nijako neriešil,
či úkony mimo 12-hodinovej štátnej služby sú výkonom štátnej služby a či patrí za ne vojakovi plat.
Rozhodnutie je naopak v jeho prospech, pretože za výkon služby sa považuje práve čas prevzatia
služobnej zbrane a pre porovnanie príslušník ZVJS si zbraň preberá ešte pred rozdelením strážnej
zmeny, a to ešte pred predmetom sporu 15 minút, keďže na rozdelenie strážnej zmeny nastupuje

vystrojený a vyzbrojený.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebnédokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol

žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že žalobca na základe vyjadrenia žalovaného doplnil a objasnil skutkové tvrdenia, na
základe ktorých sa domáhal svojho nároku, pričom súd nie je jeho právnym názorom viazaný, keďže je
v rámci zásady iura novit curia (práva pozná súd), ktorou je dané konanie ovládané, povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.
Predmetom posúdenia danej veci pritom je, či zástupca vedúceho zmeny a nie príslušníci zboru určení

do výkonu strážnej služby nad rámec 12-hodinovej služby v nerozporovanom rozmedzí vykonával štátnu
službu,zaktorúmánároknaslužobnýpríjem,resp.sajednalooúkonyvpriamejsúvislostisjejvýkonom,
za ktorý mu služobný príjem nepatrí. Súdom prvej inštancie zistený výkon oprávnení a povinností, resp.
činností (§ 188a ods. 1 zákona) žalobcom ako zástupcom vedúceho zmeny vo vzťahu k príslušníkom
určeným do výkonu strážnej služby jednoznačne výkonom štátnej služby je, keďže ich vykonáva vo

vzťahu k nim a vyplývajú mu zo služobného pomeru, resp. rozkazu, pričom predmetom posúdenia
uvedené nebolo u príslušníkov. K ďalšej námietke žalovaného krajský súd dopĺňa, že aj keď sú aj
úkony vykonávané v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby na rozkaz (napr. lekárska prehliadka),
podstatné na ich rozlíšenie od výkonu štátnej služby je, či sú na základe nich plnené úlohy zboru
väzenskej a justičnej stráže (§ 1 ods. 3, ods. 4 písm. a/, § 2 ods. 1, 2 zákona), o čo sa pri lekárskej

prehliadke určite nejedná (a preto nemožno mať za ňu služobný príjem) a za nesplnenie čoho podľa
povahy konania (§ 56 ods. 2 zákona) hrozí zrejme iný postih ako pri neplnení úloh štátnej služby.
Rozhodnutie NS SR č. 3Sžo 25/2011 nie je na danú vec aplikovateľné, keďže sa týka preskúmavania
zákonnosti rozhodnutia, ktorým bol profesionálny vojak prepustený podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR zo služobného pomeru

z dôvodu, že pred nástupom do nepretržitej zmeny mu bola pri kontrole vojenskou políciou zistená
prítomnosť alkoholu v dychu a štátna služba príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže má
samostatnú právnu úpravu, keď dotknutý vojak porovnateľne vystupoval v pozícii kontrolovaného
príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže určeného do výkonu strážnej služby a nie v porovnateľnej
pozícii žalobcu ako zástupcu veliteľa strážnej zmeny, pričom ďalšie námietky žalovaného (dopad na

štátny rozpočet a zaťaženosť súdov) sú pre posúdenie nároku žalobcu v danej veci taktiež irelevantné.

7.Vychádzajúcajztýchtoskutočností,vysporiadajúcsaspodstatnýmitvrdeniamiuvedenýmivodvolaní,
krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, vzhľadom na plný úspech žalobcu vo veci.

8. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keď mal aj v odvolacom
konaní plný úspech.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).