Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816206287.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny
Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu F. zastúpeného advokátskou kanceláriou B.,
proti žalovaným 1/ R. a 2/ H., o zaplatenie 13.562,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. marca 2017, č. k. 18C/92/2016-116, takto

r o z h o d o l :

Návrh zo dňa 28.03.2017 na pribratie občianskeho združenia L. do konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a výroku o náhrade trov konania z r u š
u j e a spor v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 15. marca 2017, č. k. 18C/92/2016-116 súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.592,19 Eur s úrokom z omeškania 8,25% ročne

zo sumy 6.592,19 Eur od 18.04.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu, ktorou žalobca žiadal zaplatiť celkom 13.562,03 Eur s príslušenstvom, a to
titulom nesplateného úveru od T., zamietol. Žiadnej zo strán sporu sa náhrada trov konania nepriznal. V
odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že považoval žalobu za dôvodnú len čiastočne. V konaní bolo
preukázané, že právny predchodca žalobcu T.. uzavrela so žalovanými zmluvu o splátkovom úvere,
ktorou sporiteľňaposkytla žalovanému1/a2/spotrebiteľskýúvervovýške 23.440,-Eurzadohodnutých

podmienok. Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa dopadá na predmetnú zmluvu aj
právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon okrem predpísanej písomnej
formy predpisuje zákonné obsahové náležitosti zmluvy, okrem iného i povinnosť určenia výšky, počtu a
termínov splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, určenia výšky RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, priemernej
hodnoty RPMN. Uvedené údaje predmetná zmluva o splátkovom úvere v základných ustanoveniach
neobsahuje. V zmluve sa síce nachádza údaj o výške splátky 112,68 Eur od prvého čerpania do
30.06.2011 vo výške 112,68 Eur splatnej k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 26.07.2011
vo výške 153,10 Eur, vždy k 26. dňu kalendárneho mesiaca, s počtom splátok 359 od 26.07.2011,
avšak nie je s presnosťou uvedené aká časť istiny, úrokov a iných poplatkov je zahrnutá v

každej jednotlivej splátke. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch). Na základe vyššie uvedeného žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu rozdielu
poskytnutého úveru 23.440,- Eur a žalovanými doposiaľ zrealizovaných úhrad na úvere 16.847,81 Eur
(podľa predloženej platobnej histórie ) teda sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 6.592,19 Eur (rozdiel
23.440 Eur mínus 16.847,81 Eur). V tejto časti bola žaloba dôvodná, preto jej v takomto rozsahu

súd vyhovel, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobca pritom preukázal splnenie podmienok pre
platnépostúpeniepohľadávkyzoT.nažalobcu/§92ods.8zákona/,akoiriadne vyhláseniemimoriadnejsplatnosti úveru, ktoré mal veriteľ upravené v bode 7.6.1 písm. a/ VOP. Žalobcovi patrí z priznanej
sumy aj úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne s poukazom na § 517 ods. 2 OZ a
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním

dlhu deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 17.04.2014, preto súd priznal úroky z
omeškania od 18.04.2014 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca mal úspech 48,61% a žalovaní 51,39%. Možno konštatovať, že každá zo sporových strán mala

v konaní rovnako úspech ako aj neúspech, preto súd rozhodol tak, že žiadnej sporovej strane nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,
2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2 písm. g/, j/, k/ a y/, § 11 ods. 1
písm. b/ citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby v časti podal žalobca včas odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že vyhovie
žalobe v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku
napadnutý výrok rozsudku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedol, že v danom prípade súd posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Žalobca poukazuje na čl. I zmluvy o splátkovom
úvere, ktorý je označený ako základné podmienky, kde v bode 1 je uvedený účel úveru, ktorým je
v danom prípade úver na bývanie. Zároveň je zrejmé, že doba splácania úveru bola 30 rokov a
predmetný úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené nemožno
pri posudzovaní náležitosti zmluvy o splátkovom úvere vychádzať z ustanovení ZoSÚ, nakoľko tento

sa na daný prípad nevzťahuje. Pokiaľ bol súd toho názoru, že zmluva neobsahuje výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, poukazuje na to,
že takýto súdny výklad predmetného ustanovenia je v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS (ďalej aj „smernica“), ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku práve ZoSÚ.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní 1/ a 2/ nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací spor preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa
§§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

5. Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovaným 1/ a 2/ plnenia zo zmluvy o splátkovom úvere.

6. V súdnom procese bolo zistené, že medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou (T.) a žalovanými
1/ a 2/ ako dlžníkmi bola dňa 27.05.2011 uzavretá zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovaným úver vo výške 23.440,- Eur, ktorý bol

úročený fixnou úrokovou sadzbou 5,59 % ročne s dobou fixácie do 27.05.2014.

7. Vychádzajúc z § 52 Občianskeho zákonníka je zmluva podľa svojho charakteru spotrebiteľskou
zmluvou v prípade, ak žalobca, ktorý zmluvu uzatváral ako veriteľ - dodávateľ, je právnickou osobou -
podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a

druhá strana - dlžník je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V takom prípade sa na
posúdenie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
(§ 52 ods. 2). V danom prípade sú uvedené požiadavky splnené a preto zmluva o splátkovom úvere je
zmluvou spotrebiteľskou podľa Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie nárok žalobcu zo zmluvy o splátkovom úvere právne posúdil podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobu vo zvyšku zamietol a nárok v uvedenom rozsahunepriznal na základe aplikácie § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. g/, j/, k/ a y/
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzatvorenia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským
úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac

ako desať rokov.

11. V čl. I zmluvy o splátkovom úvere základné podmienky je v bode 1 uvedený účel úveru, ktorým
je v danom prípade úver na bývanie a konečná splatnosťou úveru 26.05.2041. V čl. I. bod 2 zmluvy
je uvedené, že banka poskytne dlžníkovi úver po splnení podmienok a to najmä uzatvorenie zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a predloženie banke návrhu na vklad záložného práva do
evidencie nehnuteľností k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, pre k.ú. X., parc. č. XXXX/XX, súp. č.
XXXX vchod XX, X.p., byt č.X a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu. XXXXX/XXXXXX.

12. V oznámení T. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.04.2014 banka uviedla, že pohľadávka

z uvedenej zmluvy o splátkovom úvere je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na základe
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 27.05.2011.

13. Poslednou výzvou T. na zaplatenie omeškaných splátok úveru z 04.03.2014 banka žalovaných 1/
a 2/ upozornila, že pristúpi k realizácii dobrovoľnej dražby majetku zabezpečujúceho vyššie uvedenú

pohľadávku.

14. Žalovaný 1/ vo svojom výsluchu uviedol, že byt si „vzala“ banka. Z jeho výpovede vyplýva, že úver
si s manželkou (sestrou žalovaného 2/) brali na bývanie - kúpili byt.

15. Žalovaný 2/ uviedol, že mu (žalovaný 1/ a sestra) uviedli, že „okolo 25.000,- Eur idú brať na byt“.

16. Uvedené skutkové zistenia súd prvej inštancie právne neposudzoval a ani nekonštatoval. Uvedené
zistenie, v prípade jeho jednoznačného preukázania, spochybňuje aplikáciu ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v dobe uzatvorenia zmluvy, ktorý nepovažoval

za spotrebiteľský úver, a tým ani za predmet svojej úpravy, úver zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti, pričom súčasne nesmelo ísť o úver s lehotou splatnosti viac ako desať rokov. Z
citovaných dôkazov sa však možno domnievať, že tento úver bol zabezpečený záložným právom k bytu
a dohodnutá lehota splatnosti bola 30 rokov (konečná splatnosť úveru 26.05.2041).

17. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťami zistiteľnými zo zmluvy o splátkovom úvere, z
oznámenia T. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, poslednej výzvy T. na zaplatenie omeškaných splátok
úveru a výsluchu žalovaných 1/ a 2/.

18. Nárok posudzoval podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez vysvetlenia, prečo považuje úver

za spotrebiteľský aj z pohľadu znenia § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

19. Keďže súd prvej inštancie nevysvetlil svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru o charaktere úveru
ako spotrebiteľského úveru aj v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

účinného v dobe uzatvorenia zmluvy napriek údajom zistiteľným z vykonaných dôkazov, odvolací súd
tento záver nemohol podrobiť náležitému preskúmaniu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v danej
časti dostatočne odôvodnené, pretože sa logicky nevysporiadal so zistenou skutočnosťou, a preto je
nepreskúmateľné. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nedal presvedčivú a jasnúodpoveď na charakter úveru. Postupom súdu tak bolo porušené právo strany na spravodlivý proces, v
dôsledku čoho znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

20. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu spor v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať opätovne dôkaz zmluvou, vyžiadať
prípadne záložnú zmluvu a zamerať dokazovanie na okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver aj podľa

§ 1 ods. 3 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v dobe uzatvorenia zmluvy a
na základe zisteného skutkového stavu hmotnoprávne posúdiť nárok žalobcu a úvahy o rozhodnom
hmotnom práve náležite vysvetliť.

22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov. (396 ods. 3 C.s.p).

23. Občianske združenie L. doručilo po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie návrh na
jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 C.s.p.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil bez ohľadu na prípadné vyjadrenie občianskeho združenia k odvolaniu žalobcu. Vec vrátil súdu

prvej inštancie, ktorý bude pokračovať v konaní. Z hľadiska štádia konania (odvolacie konanie) a jeho
výsledku (zrušujúce rozhodnutie), nebolo účelné ani potrebné pribrať do konania občianske združenie
ako subjekt v zmysle § 95 C.s.p. Okrem toho odvolaciemu súdu nebol predložený súhlas žalovaného
s pribratím združenia do konania.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 95 ods. 1 C.s.p. o návrhu občianskeho združenia L.
rozhodol tak, že ho zamietol.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) (§ 428 C.s.p.).