Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206796
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716206796.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky: G. U.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š.Ú. XXX/XX, XXX XX D., občan SR proti mužovi, ktorého otcovstvo
má byť určené: W. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. Z.. Č.. XX, XXX XX D., t. č. Ú. Q. T. W. K.G.
Y. R. J., R. XX/X, XXX XX J., občan SR, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému
W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, maloleté dieťa zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že W. X. nar. XX. XX. XXXX je otcom maloletého W. U. nar. XX. XX. XXXX z matky
G. U. nar. XX. XX. XXXX.

Súd maloletého W. U., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky G. U.Š., nar.
XX. XX. XXXX, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého je p o v i n n ý prispievať na maloletého výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima vždy do 20.-teho dňa vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Štát má právo na náhradu trov konania voči otcovi maloletého W. X., nar. XX. XX. XXXX vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene
domáhala, aby súd určil, že otcom maloletého W. U. z matky G. U. je W. X. nar. XX. XX. XXXX.
Svojnávrhodôvodnilatým,žesodporcomsapoznáužoddetskýchčiaszdôvodu,žesúzjednéhomesta
a vždy sa stretávali. Boli vždy kamaráti a ich sympatie prerástli do ľúbostného vzťahu a do fyzického
zblíženia. Toto trvalo niekoľko mesiacov s prestávkami, pričom neriešili spoločnú domácnosť a ani si

nemysleli, že založia nejakú rodinu a budú mať dieťa. V období, keď otehotnela mala s odporcom často
pohlavný styk a preto je presvedčená, že on je otcom dieťaťa. Ich vzťah netrval dlho a ako sa rýchlo sa
začal tak aj skončil. Ja som sa vrátila k predchádzajúcemu partnerovi. Keď som zistila, že som tehotná
chceli sme s priateľom vychovávať dieťa, ktoré čakám ako naše spoločné. Po tom, čo sa mi narodil
môj syn W. sme obidvaja postupom času zistil, že môj vtedajší priateľ nie je otcom dieťaťa. Čím je dieťa
staršie, tým viac sa podobá na otca. Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd rozhodol tak ako
je vyššie uvedené.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

3. Súd z rodného listu maloletého zistil, že vo zväzku 79, ročník 2016, na strane 265,pod poradovým číslom 17 je uvedené, že maloletý sa narodil dňa 07. 01. 2016, meno a priezvisko je
uvedené W. U., pohlavie mužské, otec neuvedený, matka G. U. nar. XX. XX. XXXX.

4. Súd zo znaleckého posudku č. 22/2017 vypracovaného D.. Z.. N.
Ž., R.. na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/125/2016-48 za účelom zistenia či odporca
je otcom maloletého metódou analýzou DNA zistil, že podľa záverov znaleckého posudku je miera
pravdepodobnosti určenia u W. X. ako biologického otca maloletého W. U. viac ako 99,999%.

5. Súd zo zápisnice z výsluchu W. X. vykonanej v Ú. F.
Q. R. dňa 19. 01. 2017 zistil, že neuznáva otcovstvo z dôvodu, že nevie či je maloletý jeho. Matku
pozná od detstva, pričom nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Ich známosť bola intímna od roku 2015,
ochranu nepoužívali. Posledný spoločný styk si nepamätá. Vie o tom, že navrhovateľka mala známosť
aj s iným mužom a preto žiada vykonať analýzu DNA. Zároveň bol v rámci tohto výsluchu aj poučený,
že vykonaním analýzy DNA sa mu navýšia trovy konania.

6. Súd z listu W. X. doručeného súdu dňa 20. 11. 2017 zistil, že sa nechce
zúčastniť pojednávania v konaní určenom na deň 22. 11. 2017 a žiada, aby sa konalo bez jeho
prítomnosti. Rozhodnutie súdu, ako aj všetky výroky na rozhodnutie nadväzujúce bude v plnom rozsahu
rešpektovať a vopred sa vzdáva akýchkoľvek opravných prostriedkov voči rozsudku.

7. Súd z vyjadrenia matky maloletého zistil, že ona považuje W. X. za otca
maloletého, pretože v rozhodnom období sa intímne stýkala len s ním.

8. Súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že títo poukazujú na výsledky

analýzy DNA a žiadajú, aby súd určil, že W. X. je otcom maloletého a zároveň maloletého zveril do
výchovy a opatery matke a otca zaviazal platiť výživným vo výške 30% zo životného minima.

9. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (C. m.
p.) účastníkom konania o určenie materstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa,

matka a otec.

10. Podľa § 108 ods. 2 C. m. p. účastníkom konania o určenie otcovstva je
navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

11. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) otcovstvo sa určuje
na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo
rozhodnutím súdu.

12. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd.

13. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou
dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako

tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a

povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detípodľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

18. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky
je v celom rozsahu dôvodný. Predovšetkým súd mal preukázané, a to vypracovaním analýzy DNA, ktorá
bola urobená na základe uznesenia okresného súdu prostredníctvom znaleckého posudku č. 22/2017,

že pravdepodobnosť otcovstva W. X. voči maloletému W. U. je vo výške 99,999%. Z uvedeného teda
jednoznačne vyplýva, že otcom maloletého W. U. je W. X. nar. XX. XX. XXXX.

21. Zároveň v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu súd určí, ktorému
z týchto rodičov bude maloleté dieťa zverené do výchovy a opatery. Na základe tej skutočnosti, že v

súčasnosti je otec maloletého vo výkone trestu odňatia slobody a teda o maloletého sa nemôže starať
a ani žiadnym spôsobom z vyššie uvedeného dôvodu neprejavil o toto záujem a zo zisťovania Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na pojednávaní
mal preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará, maloletého zveril do výchovy a opatery matky.

22. Zároveň so zverením maloletého súd musí určiť, že rodič, ktorému dieťa nie je
zverené je povinný prispievať na výživu maloletého. Výšku výživného súd určil v zmysle § 62 ods. 3
zákona o rodine, kde každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti je povinný platiť výživné
vo výške minimálne 30% zo životného minima. Z toho dôvodu, že v súčasnosti je otec vo výkone trestu
odňatia slobody a nebolo preukázané, že by mal nejaký vyšší finančný zárobok resp. majetok, z ktorého

by bolo možné určiť výživné vo vyššej čiastke ako 30% zo životného minima súd v súlade s § 62 ods. 3
zákona o rodine otca zaviazal platiť mesačne výživné vo výške 30% zo životného minima.

23. Podľa § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

24. Čo sa týka trov konania účastníkov t. j. navrhovateľky - matky a odporcu - muža,
ktorého žena označila za otca dieťaťa t. j. W. X., súd žiadnemu účastníkovi nepriznal trovy konania.

25. Zároveň súd priznal štátu náhradu trov konania voči W. X. a to

z dôvodu, že štát na základe uznesenia 8C/125/2016-94 priznal znalcovi Z.. N. Ž. znalečné vo výške
437,87 EUR, ktoré je vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Na základe tej skutočnosti, že návrh
na vykonanie analýzy na zisťovanie pravdepodobnosti otcovstva žiadal vykonať otec maloletého zavinil
uvedené trovy konania a preto ich je povinný nahradiť štátu vo výške 100%.
§ 108 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z. z .

§ 84 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 94 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 26/2005 Z. z.
§ 52 zák. č. 161/2015 Z.z..

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.