Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 7Cb/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312204473
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6312204473.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu OUTRA a.s.,
so sídlom Dolná 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 038 806, zast. Evou Kováčechovou, advokátkou,
so sídlom Komenského 21, Banská Bystrica proti žalovanému Horská služba, so sídlom Dom HS
Jasná, Demänovská dolina, 032 51 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 223 620, zast. Mgr. Soňou Grošaftovou,
advokátkou, so sídlom Makovického 7, Žilina o zaplatenie 50 642,20 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50 643,- Eur, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 17 692,10 Eur od 15.7.2010 a zo sumy 32 951,- Eur od 9.12.2010 do zaplatenia, to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.5.2012 domáhal sa žalobca voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy, a to z titulu
zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny za predaj pracovného oblečenia pre Horskú službu (ďalej len HS)

pod názvom Mountain Rescue Set, a to v dohodnutom počte 301 setov. Žalobca uviedol, že na základe
Zmluvy o odbere, ktorú účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX, pričom túto charakterizoval ako rámcovú
zmluvu, sa žalobca zaviazal dodať žalovanému 301 setov pracovného oblečenia Moutain Rescue Set
(MRS), pričom sa účastníci dohodli, že pre prípad, že žalovaný neodoberie, teda neodkúpi od žalobcu
dohodnuté množstvo 301 setov pracovného oblečenia (vetrovka, nohavice a bunda), tak dohodnutá
cena504,55EurbezDPHbudezvýšenánacenu679,-EurbezDPH.Žalobcavnávrhutvrdil,žežalovaný

v skutočnosti odkúpil od žalobcu len 200 setov pracovného oblečenia, a to 60 setov prevzal
dňa 20.12.2009 a faktúru vystavenú 14.12.2009 uhradil 31.12.2009 v celej vyúčtovanej sume 32 433,-
Eur. Ďalej žalovaný prevzal, podľa tvrdenia žalobcu, ale bez písomného potvrdenia 40 setov pracovného
oblečenia, pričom za toto oblečenie mu žalobca vystavil faktúru 11.3.2010 v cene 21 622,- Eur, ktorá
bola zaplatená 20.4.2010, a podľa tvrdenia žalobcu prevzal tiež 22 setov pracovného oblečenia bez
písomného potvrdenia, na ktoré bola vystavená faktúra 4.5.2010, zaplatená bola 15.7.2010 v cene 11
892,10 Eur a 78 setov pracovného oblečenia podľa písomného potvrdenia z 10.7.2010 prevzal

žalovaný, pričom ale faktúru vyhotovenú 9.7.2010 uhradil čiastočne v troch splátkach len v sume 24
470,80 Eur, ostala z nej neuhradená suma 17 692,- Eur. Faktúra na 78 setov pracovného oblečenia bola
vystavená na celkovú sumu 42 162,90 Eur, z ktorej bola zaplatená suma 24 470,80 Eur, ako už súd
uviedol v troch splátkach, a zostala neuhradená suma 17 692,- Eur, ktorej zaplatenie je
predmetom žalobného návrhu.

Ďalej predmetom žalobného návrhu je doúčtovanie rozdielu v dohodnutej cene 540,55
Eur za jeden set pracovného oblečenia pre prípad, že žalovaný odoberie 301 setov pracovného
oblečeniaacenou,ktoráboladojednanámedziúčastníkmipreprípad,žežalovanýneodoberie301setovpracovného oblečenia, ale menej, a to cenou 679,- Eur, teda rozdiel 138,45 Eur za jeden set pracovného
oblečenia vyúčtoval žalobca žalovanému Faktúrou č. XXX/XXXX dňa 1.12.2010 a doúčtoval mu celkovú
sumu 27 690,- Eur bez DPH (teda 138,45 Eur x 200), s DPH potom predstavuje doúčtovaná suma 32

951,10 Eur (27 690,- Eur + 19 % DPH). Túto faktúru žalovaný ale žalobcovi neuhradil vôbec.

Po vykonaní rozsiahleho dokazovania okresný súd o veci rozhodol rozsudkom dňa 23.10.2014 tak, že
návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré
návrh zamietol, pričom uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočne

dodaného množstva pracovného oblečenia pre žalovaného, pretože podľa písomného potvrdenia, teda
tzv. príjemky, prevzal žalovaný od žalobcu len 138 setov pracovného oblečenia, ale celkovo podľa
faktúr, ktorých zaplatenie nebolo medzi účastníkmi sporné, zaplatil žalovaný žalobcovi v skutočnosti
sumu 90 425,20 Eur, hoci hodnota dodaného množstva pracovného oblečenia žalobcom
žalovanému predstavovala bez DPH 74 595,90 Eur, keď súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že
dodal žalovanému 200 setov pracovného oblečenia. Súd zistil z písomných potvrdení o prevzatí tovaru

prevzatie 138 setov pracovného oblečenia. Ani po rozsiahlom dokazovaní súd nemal za preukázané,
že žalobca dodal žalovanému tvrdených 200 setov pracovného oblečenia.

Potom, ako okresný súd mal za preukázané, že žalobca dodal žalovanému len 138 setov
pracovného oblečenia, žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal doplatenia faktúry, ktorú pôvodne

vystavil na sumu 42 162,90 Eur, a ktorá bola zaplatená z časti 24 470,80 Eur, a ktorej v zostatku, teda
17 762,10 Eur uhradená nebola, súd v tejto časti návrh žalobcu považoval za nedôvodný, a to z dôvodu
nepreukázania dodania deklarovaného vyúčtovaného množstva tovaru, teda 200 setov tovaru, ale len
138, preto súd návrh v tejto časti zamietol.

V zostatku, v ktorom sa žalobca domáhal doplatenia rozdielu v dohodnutej cene medzi dohodnutou
cenou 540,55 Eur za jeden set a žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie 679,- Eur za jeden
set, teda faktúru v sume 32 951,10 Eur, v tejto časti okresný súd tiež vykonal rozsiahle dokazovanie na

zistenie, akú cenu si účastníci medzi sebou za jeden set pracovného oblečenia dohodli, pričom okresný
súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie aj na obsah dohody medzi účastníkmi v Kúpnej zmluve o
spôsobe dojednania kúpnej ceny za jeden set pracovného oblečenia.

Okresný súd po rozsiahlom dokazovaní mal za to, že obidve zmluvy, ktoré predložili účastníci v konaní,

a to Zmluvu o odbere na 301 setov pracovného oblečenia, a Kúpnu zmluvu na 60 setov pracovného
oblečenia, ktoré zmluvy boli uzavreté v ten istý deň, súd vyhodnotil ako zmluvy, pri ktorých uzatváraní
došlo k vade prejavu vôle zúčastnených strán, a preto ich vyhodnotil ako neplatné a návrh žalobcu, ktorý
si uplatňoval nárok na doplatenie kúpnej ceny práve faktúrou znejúcou na 32 951,- Eur súd zamietol.
Teda potom súd návrh v celom rozsahu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods.

3 O.s.p.

Na základe odvolania žalobcu, ktorý spochybnil vykonané dokazovanie a závery, ktoré okresný súd
z vykonaného dokazovania ustálil, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zrušil rozsudok
okresného súdu uznesením zo dňa 28.10.2015, keď skonštatoval, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Krajský súd uviedol, že žalovaným namietaná platnosť oboch zmlúv, teda Kúpnej zmluvy aj Zmluvy o
odbere, ktoré obidve boli uzavreté XX.X.XXXX s rôznym dohodnutým množstvom setov pracovného
oblečenia, a ktoré za žalovaného podpísal iba predseda Rady Horskej služby, ktorý konal, podľa tvrdenia
žalovaného, nad rámec svojich kompetencií udelených mu radou, nie je dôvodné. Podľa žalovaného

predseda Rady HS bol oprávnený na dojednanie podmienok zmluvy na dodávku pracovného oblečenia
maximálne do sumy 50 tisíc eur a maximálne čo do množstva, tak na odobratie 100
setov pracovného oblečenia. Žalovaný tvrdil, že podľa Stanov HS za Horskú službu na Slovensku
konajú vždy predseda Rady HS a ďalší jej člen spoločne. Krajský súd skonštatoval, že okresný súd
sa s touto námietkou žalovaného v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Krajský súd zo Stanov HS

na Slovensku prerokovaných v Rade HS 18.5.2007 a schválených konferenciou delegátov HS dňa
19.5.2007 v Liptovskom Mikuláši zistil, že predseda Rady HS je štatutárnym zástupcom HS a koná
v rámci kompetencií HS, ktoré mu Rada HS udelila. Pokiaľ žalovaný namietal, že predseda rady ako
štatutárny orgán nemohol konať v mene žalovaného sám, je takáto jeho námietka nedôvodná, pretožepredseda Rady HS ako štatutárny orgán má právo konať v mene žalovaného. Pokiaľ by malo ísť
o nutné obmedzenie konania štatutárneho orgánu žalovaného, ktoré by mohlo vyplývať z interných
predpisov, prípadne z vnútorného vzťahu medzi jednotlivými orgánmi žalovaného, krajský súd uviedol,

že takéto vnútorné obmedzenie by bolo vo vzťahu k tretím osobám právne bezvýznamné, pretože
platnosť právneho úkonu vo vzťahu k nim nie je dotknutá tým, že pre štatutárny orgán zmluvnej
strany vyplývali z vnútorných vzťahov subjektu, v mene ktorého koná, akékoľvek obmedzenia čo do
rozsahu právnych úkonov alebo ich hodnoty. Prípadné obmedzenie konania, napríklad ohľadom nutnosti
spoločného konania s niektorým z členov Rady HS muselo byť zaznamenané v príslušnom registri, v

ktorom je konajúci subjekt evidovaný. Takýto kolektívny spôsob konania však nevyplýva ani z evidencie
občianskychzdružení,ktorézabezpečujeMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,anizinéhoverejného
registra.

Podľa záverov krajského súdu žalobca v odvolaní správne namietol, že z vykonaného dokazovania
nevyplýva záver, že by v oboch zmluvách absentovala vážna a určitá vôľa tak, ako to skonštatoval

okresný súd, v dôsledku čoho by boli obidve zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným neplatné v
zmysle§37ods.1Občianskehozákonníka.Uviedol,žeideoprávnyvzťahmedzipodnikateľmi,prektoré
je typická zmluvná voľnosť ako základný predpoklad pre určovanie ich obsahu. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by zmluvné strany nemohli v ten istý deň uzavrieť viacero rôznych kúpnych
zmlúv s totožným predmetom a cenou, ktorej výška môže byť modifikovaná. Krajský súd vo svojich

záveroch súhlasil s tvrdením žalobcu, že vážnosť a určitosť vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy
o odbere je nutné posudzovať komplexne vzhľadom na celý proces vyhlásenej obchodnej verejnej
súťaže. Podmienky verejnej obchodnej súťaže nastavoval sám žalovaný, takže obsah Zmluvy o odbere
nepochybne odráža jeho vôľu, ktorá sa v konečnom dôsledku manifestovala v znení tejto zmluvy.

Tiež považoval krajský súd za dôvodnú námietku žalobcu, že okresný súd nesprávne postupoval pri
zistení množstva odobratých setov pracovného oblečenia. Síce súhlasil, že dôkazné bremeno ohľadom
preukázania odobratého tovaru bolo na strane žalobcu, ktorý, ako vyplynulo z dokazovania, odovzdával
žalovanému objednaný tovar bez písomného dokladu o jeho prevzatí. Táto skutočnosť, podľa názoru
krajského súdu, však nemá vplyv na platnosť zmluvy, iba neumožňovala žalobcovi v písomnej forme

preukázať v akom množstve skutočne k odovzdaniu tovaru došlo. V prípade absencie písomných
dôkazov súd vyhodnocuje všetky zistené skutočnosti komplexne. Pokiaľ aj žalobca nepreukázal
písomným potvrdením dodávku 60 setov a 22 setov pracovného oblečenia, podľa názoru krajského
súdu, keďže žalobca preukázal, že žalovaný za ním dodaný tovar zaplatil bez výhrad a v plnej výške,
aj keď faktúra sama o sebe nie je dôkazom o prevzatí tovaru, keďže má charakter účtovného dokladu,

skutočnosť, že žalovaný ako kupujúci faktúru za tovar zaplatil a platbu následne nevymáhal ako
bezdôvodné obohatenie, nasvedčuje tomu, že tovar musel prevziať, inak nemal žiaden dôvod platiť
fakturovanú kúpnu cenu. Zo spisu nevyplýva, žeby bol žalovaný reklamoval vo vzťahu k žalobcovi ním
tvrdenú nedodanú časť pracovného oblečenia, a to 78 kusov, a ani skutočnosť, žeby si bol u žalobcu
uplatnil právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia ním zaplatených súm zo dňa 11.3.2010 40 kusov

a 4.5.2010 22 kusov, preto je krajský súd toho názoru, že takéto konanie žalovaného je dôkazom o
tom, že musel prevziať tovar, ktorý mu žalobca vyúčtoval. Záver krajského súdu je na strane 11 odsek
2 uznesenia krajského súdu.

V ďalšom právnom odôvodnení krajský súd uviedol, že názor okresného súdu o tom, že Zmluva o

odbere, ako aj Kúpna zmluva, sú neplatnými právnymi úkonmi, v dôsledku čoho žalobcom požadované
peňažné plnenie je u žalovaného bezdôvodným obohatením, nie je z vyššie uvedených dôvodov
správny. "Pri určení výšky záväzku žalovaného je potrebné rešpektovať zmluvné dojednanie obsiahnuté
v Zmluve o odbere, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že výška ceny za jeden set závisí
od množstva odobratého tovaru." Keďže žalovaný preukázateľne neodobral od žalobcu 301 kusov, čo

bolo podmienkou na to, aby za jeden set zaplatil len sumu vo výške 540,55 Eur, je pri určení ceny
jedného setu nutné postupovať v zmysle dohody strán tak, že túto má žalobca právo fakturovať vo výške
679,- Eur za jeden set. Z uvedených dôvodov skonštatoval krajský súd, že okresný súd nesprávne zistil
skutkový stav, v dôsledku čoho ho nesprávne právne posúdil a odvolací súd rozsudok okresného súdu
preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čo vyplýva zo strany 12 odsek 2 uznesenia krajského súdu.

V ďalšom Krajský súd v Banskej Bystrici (strana 12 odsek 3) zrušujúceho uznesenia prikázal okresnému
súdu opätovne vec prejednať s tým, že Zmluvu o odbere a Kúpnu zmluvu posúdi okresný súd podľa
obsahu ako dva samostatné právne úkony, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným na odber setovza v nich dohodnutých podmienok. Kúpnu zmluvu na odber 60 setov pracovného oblečenia posúdi
ako realizačnú zmluvu, uzavretú na základe všeobecnej dohody strán na odber pracovného oblečenia,
obsiahnutej v Zmluve o odbere. Pri určení ceny pracovného oblečenia, ktorú je žalovaný povinný

žalobcovi zaplatiť bude okresný súd postupovať podľa Zmluvy o odbere, v ktorej strany spôsob, akým
sa kúpna cena určí dohodli v súlade s § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka a výšku kúpnej ceny tovaru
podmienili množstvom odobraného tovaru.

Ďalej Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom odôvodnení uviedol: "Skutočnosť, či žalovaný prevzal

celkom 198 kusov setov (nikto z účastníkov v konaní netvrdil, že žalobca dodal žalovanému 198 setov)
vyhodnotí okresný súd aj v nadväznosti na ním, bez výhrad zaplatené faktúry za 40 kusov a 22 kusov,
a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom prihliadne na to, že kúpna cena setov nemôže byť
v zmysle platných dojednaní iná, ako 679,- Eur za 1 kus, pretože žalovaný preukázateľne odobral
od žalobcu menej než 301 setov. Opodstatnenosť dofakturácie rozdielu medzi sumou 42 162,90 Eur z
faktúry zo dňa 9.7.2010 a sumou jej čiastočnejúhrady vo výške 24 470,80 Eur okresný súd preverí najmä

pokiaľ ide o výšku zaplatenej platby, pričom prihliadne na to, že žalovaný prevzatie naposledy dodaných
78 setov dňa 10.7.2010 nenamietal, rovnako ako nenamietal, že časť z nich nezaplatil vôbec. Okresný
súdpritomvyhodnotí,čičiastočnéplneniezáväzkuodporcuvovýške24470,80Eurnadodávku78setov
nie aj uznaním jeho záväzku vo vzťahu k navrhovateľovi podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

OkresnýsúdvBreznepotom,akomubolodoručenézrušujúceuzneseniekrajskéhosúdu,vytýčilvoveci
pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia účastníkov,
pričom právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že je presvedčená, že pri jedinej spornej
otázke, ktorú by mal okresný súd vyriešiť, a to či čiastočná úhrada faktúry zo dňa 9.7.2010 v sume 24
470,80 Eur je uznaním záväzku žalovaného voči žalobcovi podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka,

je dané, pretože sú presvedčení, že tak, ako bolo uvádzané v návrhu, táto faktúra bola splácaná po
splátkach, a preto je podľa jej názoru možné hodnotiť takéto správanie sa žalovaného ako uznanie
záväzku.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici došlo k
porušeniu základnej zásady právnej istoty v občiansko-súdnom konaní, a to z toho dôvodu, že je apriori
rozporné s rozhodnutím Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Žiline, kde títo jednoznačne deklarovali, že k účinnosti a platnosti právneho úkonu v prípade

občianskeho združenia, ktorým žalovaný je, je potrebné, aby boli splnené všetky predpoklady na to
v súlade so stanovami občianskeho združenia. Stanovy žalovaného účinné k dátumu uzatvorenia
jednotlivých právnych úkonov v čl. 11 bod 4.1 písm. d) uvádzajú, že Rada HS, ako kolektívny orgán
schvaľuje kúpu a predaj hnuteľného majetku. K takémuto úkonu zo strany Rady HS nikdy nedošlo a
štatutárny orgán, teda bývalý predseda žalovaného, nikdy takýto súhlas nedostal. Krajský súd vo svojom

rozhodnutí ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva záver, že by v oboch zmluvách, teda v
Zmluve o odbere aj v Kúpnej zmluve, absentovala vážna a určitá vôľa tak, ako skonštatoval okresný súd
v rozsudku, v dôsledku čoho sú obe zmluvy neplatné. Pokiaľ krajský súd skonštatoval, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva záver pre rozhodnutie okresného súdu, pretože jeho rozhodnutie nevyplynulo
z vykonaného dokazovania, tu uviedol, že dokazovanie bolo vykonané obšírne a dostatočne, a takéto

konštatovanie krajského súdu je podľa názoru žalovaného absolútne arbitrárne a zakladá zvyšok jeho
rozhodnutia ako nedôvodný. Pokiaľ skonštatoval krajský súd, že ide medzi žalobcom a žalovaným o
právny vzťah, ktorý je typický medzi podnikateľmi, uviedol, že občianske združenie zo zákona nemôže
byť podnikateľom, pretože občianske združenie je koncovým spotrebiteľom v reťazci, ktorý odvádza
štátu DPH a samotný nákup tovaru zo zmluvy slúžil pre ich vlastné potreby, nie za účelom podnikania.

Takýto záver v uznesení krajského súdu považuje za zmätočný. K záverom krajského súdu v zrušujúcom
uznesení,žeprejavvôležalovanéhovyplývazosamotnéhovýberovéhokonaniauviedol,žetotonemôže
obstáť, nakoľko samotné obstarávanie bolo vyhlásené len maximálne na 100 setov oblečenia a za len
maximálne 50 tisíc eur, pričom plnenie žalobcu bolo absolútne nad rámec takto určeného množstva.
Akékoľvek záväzky žalovaného nad rámec uvedeného boli len svojvôľou bývalého štatutárneho orgánu

žalovaného bez toho, aby ten mal k tomu potrebný súhlas Rady HS v zmysle platných stanov. K
záverom krajského súdu, či plnenie z konkrétnej faktúry nie je uznaním podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka uviedol, že naďalej považujú obe písomné zmluvy za neplatné a budú tak argumentovať aj v
konaniach, ktoré budú iniciovať v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov, z tohto dôvodu nemožnosubsumovať čiastkové plnenia podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko subjekt žalovaného
nie je podnikateľom a v platnom písomnom úkone nedošlo k dohode podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Pokiaľ ide o počet kusov, žalovaný v konaní potvrdil, že mu bolo zo strany žalobcu dodaných

138 kusov. V prípade, ak žalobca tvrdí, že to tak nie je, spočíva dôkazné bremeno na ňom, pričom
dával do pozornosti súdu, že o uvedenej otázke taktiež prebiehalo v predchádzajúcom konaní rozsiahle
dokazovanie, a to najmä z dôkazných prostriedkov navrhnutých samotným žalobcom, z ktorých však
nijakonevyplynulo,žežalobcabybolbývaldodalžalovanémuakékoľvekďalšiesetyoblečenianadpočet
uznaný žalovaným. V prípade, ak je v rámci konania ustálený počet dodaných setov na 138, nesúhlasí

s názorom krajského súdu, že je tu dohodnutá suma, preto navrhuje, že súd by mal považovať za sumu
fakturovanú žalobcom tú, ktorá bola v jeho faktúrach. V prípade, ak žalobca tvrdí, že táto cena vyplýva
z určitej dohody, zase poukazoval na to, že takáto dohoda nemôže byť platná.

Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. obaja právni zástupcovia uviedli, že nemajú žiadne návrhy na
vykonanie dokazovania okrem právnej zástupkyne žalobcu, ktorá uviedla, že pokiaľ by súd ich tvrdenie o

tom, čiastkové plnenie žalovaného pri úhrade poslednej faktúry zo dňa 9.7.2010, ktorá bola vyúčtovaná
na 42 162,90 Eur, a bola uhradená v sume 24 470,80 Eur, nepovažoval za uznanie záväzku žalovaného
podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, navrhla vypočuť svedka J. J.: "Ktorý bol jeden z ľudí, ale
nevedela, či je zamestnanec alebo v akom vzťahu k žalobcovi, ale je to človek, ktorý bol zodpovedný
za tento obchod u žalobcu". Ak by teda mal súd túto otázku za spornú navrhla, aby súd vypočul tohto

svedka, ináč uviedla, že podľa nej je vec jasná.

Okresný súd pri svojom ďalšom rozhodovaní postupoval v rámci záverov krajského súdu, ktoré sú
uvedené na strane 12 zrušujúceho uznesenia. Krajský súd uviedol, že okresný súd má vec znova
prejednať s tým, že Zmluvu o odbere a Kúpnu zmluvu má posúdiť podľa obsahu ako dva samostatné

právne úkony, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným na odber setov za v nich dohodnutých podmienok,
pričom Kúpnu zmluvu má posúdiť ako zmluvu realizačnú uzavretú na základe všeobecnej dohody strán
na odber pracovného oblečenia, obsiahnutej v Zmluve o odbere. Pri určení ceny pracovného oblečenia,
ktorú je žalovaný povinný zaplatiť má okresný súd postupovať podľa Zmluvy o odbere, tzn., že má
vychádzaťztoho,žekúpnacenanemôžebyťvzmysleplatnýchdojednaníináako679,-Eurzajedenset.

Pokiaľ krajský súd vyslovil takýto názor a prikázal okresnému súdu ako má vec posúdiť, potom už
okresný súd nevidel dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, keď naviac krajský súd ani neprikázal
okresnému súdu vykonať ďalšie dokazovanie, prikázal mu len, aby vec posúdil tak, ako ju posúdil krajský
súd. Krajský súd určil, že Zmluva o odbere a Kúpna zmluva sú dva samostatné právne úkony, pričom za

preukázané mal krajský súd, že sa účastníci dohodli na odbere 301 setov oblečenia podľa všeobecnej
zmluvy, pričom podľa realizačnej zmluvy sa dohodli na odbere 60 setov pracovného oblečenia a cena
bola dohodnutá na 697.- Eur za jeden set.

Okresný súd v Brezne vo svojom prvostupňovom rozhodnutí svoj názor vyslovil s poukazom na

vykonané dôkazy. Keďže krajský súd sa nestotožnil so závermi okresného súdu, ktoré tento ustálil po
vykonanom dokazovaní a prikázal okresnému súdu vec posúdiť ináč, Okresný súd v Brezne vec posúdil
podľa vysloveného názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici a skonštatoval, že účastníci uzavreli platne
obidve zmluvy, a to realizačnú zmluvu na odber 60 kusov pracovného oblečenia a zmluvu všeobecnú na
odber 301 setov pracovného oblečenia. Podľa záverov krajského súdu kúpna cena bola dohodnutá na

540,55 Eur za jeden set pracovného oblečenia, pričom pre prípad, že žalovaný preukázateľne neodobral
odžalobcu301setovpracovnéhooblečenia,platícena679,-Eurzaset.Preukázateľneajpodokazovaní
okresným súdom bolo zistené, že žalovaný neodobral od žalobcu 301 setov pracovného oblečenia, ale
menej, preto okresný súd konštatuje (podľa záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici), že dojednaná
cena bola 679,- Eur za jeden set.

Pokiaľ ide o množstvo odobraného tovaru okresný súd vo svojom rozsudku zo dňa 23.10.2014
skonštatoval, že žalobca súdu preukázal, že dodal žalovanému 138 kusov pracovného oblečenia.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní preto prijal záver, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať dodanie
žalovanému 200 kusov pracovného oblečenia. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Banskej
Bystrici vysloveného v zrušujúcom uznesení (strana 11 odsek 2), hoci faktúra, ktorou vyúčtoval žalobca
žalovanému 22 a 40 setov pracovného oblečenia, je len účtovným dokladom, je dôkazomo tom, že žalovaný prevzal aj 40 a 22 setov, hoci bez písomného potvrdenia, pretože prečo ináč by bol
zaplatil fakturovanú kúpnu cenu. Krajský súd preto vyslovil názor, že z takéhoto správania žalovaného
možno usudzovať, že žalovaný musel tovar prevziať, pretože ináč nemal žiaden dôvod platiť za tento

tovar fakturovanú kúpnu cenu.

Okresný súd v Brezne vo svojom zrušenom rozsudku skonštatoval, že žalobca preukázal súdu dodanie
138 setov pracovného oblečenia. Ohľadom tohto zistenia okresného súdu krajský súd skonštatoval,
že okresný súd správne dospel k takémuto záveru. Dodanie 138 kusov pracovného oblečenia žalobca

súdu preukázal príjemkami, ktoré okresnému súdu predložil žalovaný. Keďže krajský súd skonštatoval,
že aj 40 a 22 setov pracovného oblečenia žalovaný musel prevziať, pretože ináč nemal dôvod platiť
fakturovanú cenu, okresný súd rešpektujúc názor krajského súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení
ustálil, že žalobca dodal žalovanému 200 setov pracovného oblečenia, (krajský súd na strane 12
odsek 4 svojho uznesenia skonštatoval, že okresný súd má zistiť, či žalovaný prevzal celkom 198
setov pracovného oblečenia). Pokiaľ okresný súd ustálil, že žalovaný prevzal od žalobcu 200 setov

pracovného oblečenia, a podľa vysloveného názoru krajského súdu posúdil, že dohodnutá cena medzi
účastníkmi bola 679,- Eur za jeden set pracovného oblečenia, nemal dôvod okresný súd vyhodnocovať
čiastočné plnenie žalovaného z faktúry vystavenej 9.7.2010, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému 78
setov pracovného oblečenia, pretože medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný prevzal 78 setov
pracovného oblečenia.

Žalobca tvrdil, že žalovaný z poslednej faktúry, ktorou vyúčtoval 78 setov pracovného oblečenia,
neuhradil sumu 17 692,10 Eur, pričom faktúra bola vyúčtovaná v sume 42 162,90 Eur bez DPH,
spolu s DPH v sume 50 173,85 Eur. Faktúru zo dňa 9.7.2010, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému
78 setov pracovného oblečenia žalobca doložil príjemkou, z ktorej je zrejmé, že žalovaný prevzal 78

kusov tohto pracovného oblečenia, ale nezaplatil celú vyúčtovanú sumu. Keďže o dodaní 78 setov
vyúčtovaných faktúrou z 9.7.2010 nebolo pochybností, pretože žalobca predložil a žalovaný potvrdil, že
týchto 78 kusov prevzal, súd priznal žalobcovi sumu, ktorá predstavuje zostatok neuhradenej faktúry
zo dňa 9.7.2010 vo výške 17 692,10 Eur. Žalovaný namietal v konaní nedodanie 40 setov a 22 setov
pracovného oblečenia, ktoré žalobca vyúčtoval bez doloženia potvrdenia o ich prevzatí - bez príjemky,

teda medzi účastníkmi nebolo sporné dodanie 78 setov pracovného oblečenia, hoci faktúru žalovaný
uhradil len čiastočne z dôvodu, že už zaplatil 40 setov (bez príjemky) faktúrou zo dňa 11.3.2010 (v sume
21 622,- Eur) a 22 setov (bez príjemky) v sume 11 892,10 Eur podľa faktúry zo dňa 4.5.2010.

Keďže okresný súd sa riadil vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že

dohodnutá cena medzi účastníkmi nie je 540,55 Eur, ale 679,- Eur bez DPH, spolu s DPH 808,01 Eur
za set, priznal súd žalobcovi doúčtovaný rozdiel medzi pôvodne ustálenou dohodnutou kúpnou cenou
540,55 Eur bez DPH a sumou 679,- Eur bez DPH za jeden set pracovného oblečenia, ktorá suma
predstavuje čiastku vyúčtovanú faktúrou zo dňa 1.12.2010 v sume 32 951,10 Eur s DPH, a to za 200
setov pracovného oblečenia. Súd teda priznal žalobcovi sumu 32 951,10 Eur, a to ako doúčtovanie

dohodnutejkúpnejcenyzajedensetpracovnéhooblečeniapriposúdení,žežalovanýodobralodžalobcu
200 setov pracovného oblečenia, a sumu 17 692,10 Eur ako zostatok neuhradenej faktúry z 9.7.2010,
ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému 78 setov pracovného oblečenia.

Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi v zmysle

ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj úrok z omeškania, 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry vyúčtovanej v sume 42 162,90 Eur bez DPH, ktorou žalobca vyúčtoval dodanie 78
setov pracovného oblečenia, podľa aktuálnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku
dlhu, a takisto sumu 32 951,10 Eur odo dňa 9.12.2010, t.j. dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry,
ktorou doúčtoval žalobca žalovanému rozdiel medzi cenou za odber množstva 301 setov pracovného

oblečenia a viac, a medzi cenou pri odbere množstva pracovného oblečenia menej ako 301 setov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o náhrade trov konania
rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu
na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).