Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37P/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113228777
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113228777.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Trnave, dieťa otca I. R., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX, a matky G. T., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená JUDr. Martinou Benčíkovou Poliakovou, advokátkou so sídlom
Azovská 7, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého W. R., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky G. T., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX.

Obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec I. R., nar. X.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého W. sumou 100,00 € mesačne, a to
s účinnosťou od 25.10.2013 do 31.8.2016, a sumou 130,00 € mesačne s účinnosťou od 1.9.2016, ktoré
výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2013 do 31.5.2017 vo výške 3.379,35 € súd
povoľuje otcovi splácať v splátkach po 100,00 € mesačne spolu s bežným výživným, a to pod stratou
výhody splátok.

Otec je oprávnený stretávať sa maloletým W. každý párny týždeň v čase od 14,00 hod. piatka do 19,00
hod. nedele, počas letných prázdnin v čase od 10,00 hod. dňa 1.7. do 19,00 hod. dňa 15.7., a v čase
od 10,00 hod. dňa 1.8. do 19,00 hod. dňa 16.8., počas Vianočných sviatkov každý párny rok v čase od
14,00 hod. dňa 26.12. do 19,00 hod. dňa 2.1. nasledujúceho roku, a každý nepárny rok v čase od 14,00

hod. dňa 24.12. do 14.00 hod. dňa 26.12., počas jarných prázdnin každý párny rok v čase od 14,00 hod.
piatka ktorý predchádza jarným prázdninám do 19,00 hod. nasledujúcej nedele, počas Veľkonočných
sviatkov každý rok v čase od 10,00 hod. Veľkonočného piatka do 19,00 hod. veľkonočného pondelka.

Žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.

Matka G. T. je povinná zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu trovy štátu - znalečné vo

výške 210,35 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec I. R. je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu trovy štátu - znalečné vo
výške 210,35 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2013 domáhala úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému W. tak, že ho súd zverí do jej osobnej starostlivosti, a otcovi uloží
povinnosť platiť na jeho výživu sumu vo výške 200,00 € mesačne. Uviedla že zo vzťahu v ktorom žila

s I. R. sa narodil dňa XX.X.XXXX syn W., otec nejaví záujem o rodinu a výchovu syna. Rodičia žili v
spoločnej domácnosti 6 rokov, ale ich vzťah bol stále problémový - viac krát sa rozišli pre nezhody. Po
poslednom rozchode v roku 2009 otec matku opätovne presvedčil aby sa vrátila, že sa zmení (dovtedy
otec nútil matku upratovať, variť, starať sa o domácnosť, nedovolil jej pracovať, ani si hľadať prácu,
aj k lekárovi alebo na úrad práce musela matka chodiť za prítomnosti otca, ktorý je chorobne žiarlivý

a majetnícky) - matka sa vrátila v auguste 2009, následne porodila syna W.. Ani potom sa však otec
nezmenil - matka od roku 2009 nepociťuje zo strany otca žiadnu podporu, len urážky. Uviedla ďalej že
vo vzťahu s otcom trpela, viackrát aj s deťmi prežili traumu (do domu prišla zásahová jednotka, alebo
neznámi chlapi), bála sa, viackrát boli odpojení o elektrickej energie a vody, rodinný dom je v dražbe
pre nezodpovednosť otca. Z uvedených dôvodov matka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť -
otec sa jej však vyhráža a psychicky ju ničí.

K návrhu priložila matka rodný list maloletého dieťaťa.

2.
Návrhom došlým súdu dňa 7.11.2013 matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia ktorým
by súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, a určil styk otca s maloletým na každý nepárny

týždeň od 17,00 hod. piatka do 17,00 hod. nedele.
Uznesením č. 37P/70/2013-8 zo dňa 4.12.2013, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.
24CoP/21/2014-127 zo dňa 26.3.2014, súd rozhodol predbežným opatrením tak, že dočasne zveril
maloletého W. R., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky G. D., nar. XX.XX.XXXX, a otcovi
určil styk s maloletým na každý nepárny týždeň v čase od 17,00 hod. piatka do 17,00 hod. nedele.

3.
Podaním došlým na Okresný súd Pezinok dňa 5.11.2013 (doplneným podaním došlým na okresný súd
Pezinok dňa 28.11.2013) sa otec domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého do
jeho osobnej starostlivosti. Návrh vo veci samej odôvodnil tým , že matka sa odsťahovala zo spoločnej

domácnosti aj so synom do penziónu v Obci G. nad C., kde žije so svojím partnerom Z. T., ktorý bol
v minulosti trestaný za násilné trestné činy (aj pokus o vraždu a drogovú trestnú činnosť), a otec má
podozrenie že maloletému môže ublížiť, nakoľko je výbušnej a agresívnej povahy. S matkou sa snažil
otec dohodnúť na starostlivosti, čo sa však nepodarilo. Maloletý W. nechce do G. nad C. chodiť, má
strach, čo sa prejavuje pomočovaním, otec sa obáva o jeho psychický stav.

Zároveň otec požiadal o nariadenie predbežného opatrenia (doplnené na výzvu súdu podaním došlým
dňa 28.11.2013), ktorým by súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti.
K návrhu priložil otec potvrdenie MUDr. H. I. zo dňa 21.11.2013, neidentifikovateľnú písomnosť,
rodný list maloletého dieťaťa, správu ÚPSVaR Pezinok zo dňa 18.11.2013 s podaním otca, správu z
psychologického vyšetrenia podanú Centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie

dňa 6.12.2013, 3x CD-R, prepis sms komunikácie medzi ním a matkou.
Okresný súd Pezinok návrh otca (spis sp.zn. 11P/307/2013) postúpil listom zo dňa 16.12.2013 na tunajší
súd; Okresnému súdu Trnava spis došiel dňa 14.1.2014.
Vec bola zapísaná pod sp.zn. 20P/7/2014, následne bola pripojená v zmysle rozvrhu práce na rok 2014
ku spisu sp.zn. 37P/70/2013.

Uznesením č. 37P/70/2013-69 zo dňa 3.2.2014 súd návrh otca ma nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

4.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej lustráciu z registra priestupkov (matka 1x priestupok, otec

7x priestupok), výkaz dochádzky maloletého do materskej školy za mesiace september až december
2013, správu ÚPSVaR Pezinok zo dňa 25.11.2013, správu o povesti matky podanú Obcou G. nad C.,
potvrdenie ÚPSVaR o skutočnosti že ani jeden z rodičov nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, potvrdenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že ani jeden z rodičov nie je poberateľom
dávok dôchodkového poistenia a výpis platiteľov poistného za rodičov, potvrdenie sociálnej poisťovne o

skutočnosti že ani jeden z rodičov nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, oznámenie ÚPSVaR o
skutočnosti že otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani žiadnej inej štátnej sociálnej dávky,
správu o povesti otca podanú Obcou D., správu ÚPSVaR prešetrení pomerov v domácnosti matky
(G. nad C. č. XXX), niekoľko desiatok fotografií z domácnosti matky, otca, zo spoločenských udalostí,fotografií maloletého a pod., čestné vyhlásenie matky zo dňa 17.3.2014, čestné vyhlásenie D. D. (sestra
matky) zo dňa 5.3.2014, oznámenie o podaní trestného stíhania D. D. na otca zo dňa 6.3.2014, čestné
vyhlásenie N. D. (brat matky) zo dňa 4.3.2014, čestné vyhlásenie Y. U. zo dňa 13.2.2014, čestné

vyhlásenie B. M. zo dňa 2.3.2014, čestné vyhlásenie V. V. zo dňa 15.2.2014, čestné vyhlásenie M. Q.
zo dňa 1.3.2014, čestné vyhlásenie N. D. zo dňa 1.3.2014, čestné vyhlásenie D. M. zo dňa 2.3.2014,
prehlásenie Z. R. zo dňa 5.3.2014, čestné prehlásenie Ing. N. W. zo dňa 15.1.2014, čestné prehlásenie
Z. I. zo dňa 26.2.2014, oznámenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.2.2014, kópiu Platobného
rozkazu Okresného súdu Pezinok č. 36Rob/106/2013-20 zo dňa 31.5.2013, výzvu súdneho exekútora

JUDr. Marcela Kroupu zo dňa 9.1.2013, uznesenie Prezídia PZ č. ČVS: PPZ-140/BPK-Z-2009 zo dňa
10.12.2009, Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T 73/07 zo dňa 4.5.2007, uznesenie
OR PZ Bratislava ČVS: ORP-651/OEK-BI-2004-Pt zo dňa 20.5.2005, oznámenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 15.8.2005, vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 25.4.2014 a zo dňa 14.4.2014, správu o
zdravotnom stave maloletého podanú MUDr. H. I. dňa 1.4.2014, vyjadrenie / úradný záznam ÚPSVaR
zo dňa 3.4.2014, správu o zdravotnom stave maloletého podanú MUDr. F. Y. dňa 28.3.2014, posudok

na žiačku S. D. (dieťa matky) zo dňa 27.3.2014, posudok na maloletého W. zo dňa 25.3.2014 podaný
materskou školou T. Tekela, Trnava, vyjadrenie psychologičky ÚPSVaR zo dňa 20.3.2014, oznámenie
matky zo dňa 19.2.2014, zápisnicu spísanú dňa 18.2.2014 na ÚPSVaR, oznámenie / úradný záznam
ÚPSVaR zo dňa 13.2.2014, vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 30.5.2014 a 18.6.2014, čestné prehlásenie
D. M. zo dňa 10.4.2015, čestné prehlásenie N. D. zo dňa 10.4.2015, správu ÚPSVaR Pezinok zo

dňa 23.3.2015, čestné prehlásenie D. D. zo dňa 30.3.2016, zápisnicu spísanú na ÚPSVaR Trnava
dňa 31.3.2016 s otcom, oznámenie otca zo dňa 8.4.2016, vyjadrenie ošetrujúcej lekárky maloletého
MUDr. H. I., čestné prehlásenie S. D. zo dňa 2.5.2016, zápisnicu OR PZ v Pezinku zo dňa 31.3.2016 o
výsluchumatky,zápisnicuotrestnomoznámenípodanommatkoudňa5.11.2016,vyčíslenienákladovna
maloletého v súvislosti s návštevou materskej školy, čestné prehlásenie K. G. zo dňa 2.5.2016, 2x čestné

prehlásenie V. V. zo dňa 2.5.2016, čestné prehlásenie H. H. zo dňa 29.4.2016, čestné prehlásenie N. D.
zo dňa 20.4.2016, 15x platobný príkaz na výplatu dávok, sms komunikáciu medzi príbuznými / priateľmi
rodičov, správu Materskej školy v D. o maloletom zo dňa 28.4.2016, správu o prešetrení pomerov
v domácnosti matky zo dňa 30.5.2016, správu Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie Pezinok z psychologického vyšetrenia S. D. zo dňa 12.9.2016, daňové priznanie otca za rok

2016 (základ dane 6.192,00 €), potvrdenie o ukončení podnikania otca ku dňu 12.1.2017, nájomnú
zmluvu o prenájme bytu v Obci C. uzavretú medzi Obcou C. a otcom s prílohou, 2x platobný doklad
SIPO II. o platbách za elektriku a plyn otcom, 8x poštový poukaz na platby výživného matke maloletého
otcom, 3x príjmový doklad za platby poplatku za KO, nájomné a zábezpeku na byt otcom, zápisnicu o
hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Pezinok sp.zn. 38T/33/2016 zo dňa 18.10.2016 vo veci

obžalovaného otca pre prečin zanedbania povinnej výživy, 59x pokladničný doklad, príjmový doklad a
faktúrananákuplístkovnazábavnéakultúrnepodujatia,oblečenia,obuvi,športovýchpotrieb,školských
pomôcok, kníh, školného a stravného, potravín, hračiek, nájomnú zmluvu uzavretú medzi D. R. a matkou
dňa 1.10.2016 na prenájom časti rodinného domu na adrese D. s prílohou, odstúpenie od nájomnej
zmluvy D. R. zo dňa 1.4.2017, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti, že otec ani matka nie sú t.č. vedení

v evidencii uchádzačov o zamestnanie, otec nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok,
matka je poberateľkou prídavku na deti vo výške 47,04 € mesačne, vyčíslenie výdavkov a príjmov
matky a maloletého vyhotovené matkou (výdavky na maloletého priemerne 238,00 € mesačne, na
matku priemerne 309,00 € mesačne, príjmy matky 583,52 € mesačne), dohodu o pracovnej činnosti
uzavretú dňa 6.4.2017 medzi zamestnávateľom H. N. a matkou, oznámenie sociálnej poisťovne o

skutočnosti, že otec nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti, 15x potvrdenie o výplate prídavkov
na deti matke, výpis s klasifikácie prospechu maloletého za prvý polrok školského roku 2016/2017
(samé jednotky, žiadna neospravedlnená hodina), pochvalu maloletého udelenú triednou učiteľkou za I.
polrok školského roka 2016/2017, správu o prešetrení pomerov v domácnosti matky zo dňa 18.4.2017
(podmienky vyhovujúce), správu o šetrení pomerov v domácnosti otca (prešetrenie sa nepodarilo

opakovane vykonať), oznámenie daňového úradu o skutočnosti, že matka nepodala daňové priznanie /
nie je evidovaná v registri Daňového úradu Bratislava, čestné prehlásenie M. G. zo dňa 29.5.2017
(prenájom domu v Obci H. pre matku od 5.7.2017) a výpis z LV č. XXX pre B. a k.ú. H..

5.

Listom došlým súdu dňa 23.4.2014 oznámila svoj vstup do konania v zmysle § 35, ods. 2, písm. e)
Občianskeho súdneho poriadku Okresná prokuratúra Trnava.

6.Podaním došlým súdu dňa 12.5.2014 matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia (keď
súd vychádzal z obsahu podania) ktorým by súd zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že otec maloletého podal trestné oznámenie na

vtedajšieho manžela matky (Z. T.) z dôvodu, že Z. T. mal maloletému W. podať tabletky na spanie, bije
ho, nedovolí mu napiť sa vody a pod., pričom tieto obvinenia si otec vymyslel aby matke ublížil; otec
verejne ohovára matku a jej manžela na sociálnej sieti, spochybňuje rozhodnutie súdu. Poukázala na
skutočnosť že otec napriek jej zákazu zobral maloletého na plaváreň, a vrátil ho matke v horúčkach,
čomu otec neverí a obviňuje matku že klame a maloletý je zdravý. Otec na maloletého neprispieva, vedie

ho k vulgarizmom, navádza ho že nemá isť k matke a k nenávisti voči nej a k jej príbuzným aj manželovi,
na matku vulgárne vykrikuje - zo strany otca sa jedná o ohrozenie psychického zdravia a mravného
vývoja maloletého, otec je nevhodný príklad pre maloletého. Opísala incident zo dňa 11.5.2014, keď
otec tvrdil že maloletý nechce isť od neho k matke, pri preberaní maloletého musela asistovať polícia,
pričom otec na matku aj pred maloletým vykrikoval že je špina, chudera, bodaj by skapala, že je drbnutá
a iné vulgarizmy.

K návrhu priložila matka potvrdenie o oznámení podanom na OR PZ v Trnave matkou na otca dňa
11.5.2014, potvrdenie o oznámení podanom na OR PZ v Trnave manželom matky na otca dňa 3.4.2014,
sobášny list zo dňa 5.5.2014, výpis zo sms správy odoslanej otcom, nedatovanú sťažnosť otca na
priebeh súdneho konania.
Uznesením č. 37P/70/2013-184 zo dňa 26.5.2014 súd návrh matky ma nariadenie predbežného

opatrenia zamietol.

7.
Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2014 právny zástupca matky uviedol že žiada aby bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky, aby otcovi bolo určené výživné vo výške 200,00 € mesačne, a

vzhľadom na správanie sa otca po podaní návrhu, ktoré zle vplýva na psychický vývoj maloletého, žiada
aby súd zakázal otcovi styk s maloletým.
Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2014 matka uviedla že v októbri 2013 sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti s otcom, nakoľko medzi rodičmi vznikali hádky, ktorých účastníkmi bol aj maloletý W.
odsťahovala sa do G. nad C., následne od 1.2.2014 sa presťahovala spolu s maloletým do prenajatého

bytu v U. - maloletému zabezpečila škôlku. Matka sa vydala, v tom čase bývala v trojizbovom byte,
maloletý má izbu spolu s ďalšou dcérou matky, matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu
maloletého. Matka je nezamestnaná, okrem výživného na dcéru a rodinných prídavkoch nemá žiadne
príjmy. Manžel s ktorým bývala v tom čase v spoločnej domácnosti podniká. Za prenájom, vrátane
spotreby energii platila rodina mesačne 430,00 €, za škôlku na maloletého spolu aj so stravou 45,00 €

mesačne; maloletý je zdravý, žiadne zvýšené výdavky na neho nie sú. Matka zároveň žiada aby súd
zakázal styk otca s maloletým, z dôvodu nepriaznivého vplyvu otca na správanie sa maloletého, ktorý
je po návrate od otca agresívny, vulgárne sa voči matke správa, nechce sa k nej vrátiť, po návrate od
otca sa maloletý budí v noci s tým, že sú v byte strašidlá, potom nemôže zaspať (čo trvá niekoľko dní).
Na otázky zástupcu Okresnej prokuratúry Trnava matka uviedla že vzťah otca a maloletého bol viac

menej normálny, maloletý je však u otca rozmaznávaný, s čím má následne matka výchovné problémy.
Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2014 otec uviedol že nesúhlasí so zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matke, nesúhlasí ani so striedavou osobnou starostlivosťou, nakoľko podľa vyjadrenia
maloletéhojemuumatkyzle,niktosaonehonestará,niktosasnímnehrá.Otecžijesám,jepodnikateľv
oblastiobchodu,mápríjem1.000,00až1.500,00€mesačne;mesačneplatínájomnéspolusospotrebou

médií okolo 500,00 €, ďalšie zvýšené výdavky nemá. S maloletým majú vzájomne vytvorený veľmi dobrý
vzťah, chodia spolu na výlety, na rybačky a pod. Poukazuje na skutočnosť, že matka praktizuje rôzne
praktiky vykladania kariet, woodo bábik a mágie.
Podľa otca matka zanedbáva starostlivosť o maloletého, ktorý na styk nie je pripravený, matka ho napr.
odovzdáva v starých teplákoch.

8.
Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 svedok Z. T. (vtedajší manžel matky) uviedol, že do rodiny
rodičov maloletého W. chodieval na návštevy, o maloletého sa starala iba matka, otec bol väčšinou
mimo domácnosti, väčšinou na rybách, kam občasne zobral aj maloletého. Z dôvodu problémov medzi

rodičmi matka opustila spoločnú domácnosť; otec pri stretávaní sa s maloletým tohto navádzal aby s
matkounechcelbývať,pričommatkavychovávamaloletéhoriadne,hrásasním,periemu,varí,maloletý
je dobrý a poslušný - keď sa však vráti maloletý od otca je agresívny, kope, pľuje, nechce poslúchať,
vulgárne sa vyjadruje (údajne mu to kázal otec).Na otázky sudcu svedok uviedol že pri ukončení styku maloletého s otcom maloletý nechce ísť k matke,
hovorí že u matky mu je zle. Otec na maloletého finančne neprispieva, nezabezpečuje pre neho napr.
lieky.

Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 svedok G. R. (starý otec maloletého zo strany otca) uviedol,
že podľa neho maloletý chce byť s otcom, rád s ním trávi čas, problémy sú pri odovzdávaní maloletého
matke; keď má ísť maloletý k otcovi teší sa, je usmiaty, bez akýchkoľvek problémov nasadne do auta,
ale pri odovzdávaní maloletého matke je utiahnutý a smutný, málo rozpráva, je evidentné že nechce ísť
k matke, odmieta vysadnúť z auta, plače, a až na veľké presviedčanie auto opustí.

Na otázky sudcu svedok uviedol že v minulosti sa o maloletého starala aj matka aj otec. S matkou má
maloletý pokazený vzťah, bojí sa jej, s otcom má vynikajúci vzťah, otec sa mu venuje, hrajú sa spolu,
otec pre maloletého vymýšľa program; podľa názoru svedka otec je schopný sa o maloletého postarať.
Na otázky právneho zástupcu matky svedok uviedol že maloletý má u otca riadnu stravu, otec
maloletému varí.
Na pojednávaní konanom dňa 16.7.2014 svedok N. D. (starý otec maloletého zo strany matky) uviedol,

že v čase keď rodičia bývali spolu sa obaja o maloletého riadne starali. Po tom ako sa rodičia rozišli bol
maloletý na víkende u otca, a maloletý mal strach, nechcel ísť za matkou, čo sa stalo viackrát. Matka sa
o maloletého dokáže riadne postarať, avšak z neznámych dôvodov sa jej maloletý bojí.
Na otázky sudcu svedok uviedol že maloletý sa na stretnutia s otcom teší, majú vybudovaný veľmi dobrý
vzťah, otec pre maloletého vymyslí dobrý program, s otcom je rád. Pri stretnutiach otec maloletému

riadne dáva jesť, maloletý má vždy čisté veci, je o neho riadne postarané; otec je schopný o maloletého
sa postarať aj dlhodobo.

9.
Uznesením č. 37P/70/2013-203 zo dňa 11.9.2014 súd ustanovil PhDr. Y. R., znalkyňu z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, so sídlom L. Y. XXXX/
X, S. G., evidenčné číslo XXXXXX, za znalkyňu pre účely vyšetrenia maloletého dieťaťa, a jeho rodičov.
Znalkyňa vo veci podala znalecký posudok č. 5/2015, vypracovaný dňa 19.4.2015.
V znaleckom posudku uviedla že s rodičmi aj s dieťaťom bolo realizované inteview a psychodiagnostické
vyšetrenie.

Na otázku č. 1 aký vzťah má maloleté dieťa k otcovi a aký vzťah má otec k maloletému znalkyňa
uviedla, že maloletý má jednoznačne pozitívny vzťah k otcovi, teší sa jeho prítomnosti a v interakcii s
ním prejavuje radosť, spontaneitu; otec má jednoznačne pozitívny vzťah k dieťaťu, obáva sa o jeho ďalší
život v prípade ďalšieho spolužitia s matkiným manželom Z. T..
Na otázku č. 2 aký vzťah má maloleté dieťa k matke a aký vzťah má matka k maloletému znalkyňa

uviedla že dieťa má jednoznačne pozitívny vzťah k matke, obracia sa na ňu so svojimi potrebami, v
jej prítomnosti sa správa spontánne; matka má pozitívny, materinský vzťah k dieťaťu, realizuje svoju
materinskú starostlivosť.
Na otázku č. 3 aký vzťah má maloleté dieťa k (vtedajšiemu) manželovi matky Z. T., a aký vzťah
má Z. T. k maloletému, či má maloletý z Z. T. strach znalkyňa uviedla že dieťa sa o Z. T. zmieňuje

neochotne, vyjadruje negatívny vzťah k nemu; je zjavné že v kontexte s ním dieťa prežíva strach,
psychický dyskomfort. (Vzťah Z. T. k dieťaťu nebol skúmaný, nakoľko už vyše polroka s matkou nežijú
v domácnosti, nie sú v kontakte.)
Na otázku č. 4 či zaznamenalo maloleté dieťa v poslednej dobe (počas súdneho konania) rozdiely v
správaní sa rodičov k nemu, ak áno, ako túto zmenu vníma znalkyňa uviedla že väzby dieťaťa k obom

rodičom sú stabilizované, nebolo zistené, že by dieťa bolo frustrované nezáujmom niektorého z rodičov,
príp. zmenou správania voči nemu zo strany niektorého z nich.
Na otázku č. 5 či záujem otca a matky o maloleté dieťa je skutočný alebo len predstieraný znalkyňa
uviedla, že záujem oboch rodičov o maloletého je skutočný.
Na otázku č. 6 aké sú citové väzby maloletého dieťaťa k obom rodičom (a tiež k Z. T.), ako vníma

každého z rodičov (a tiež Z. T.), ku ktorému z rodičov má silnejšiu citovú väzbu a z akého dôvodu
eventuálne preferuje jedného z rodičov pred druhým, v prípade takéhoto zistenia na ktorého z rodičov
sa obracia s riešením problémov, u ktorého z rodičov pociťuje väčšiu podporu znalkyňa uviedla že dieťa
má rado oboch rodičov, s riešením problémov sa obracia na oboch. V čase znaleckého vyšetrenia o
niečo spontánnejšie reagovalo na otca, čo možno vysvetliť tým, že prišlo s matkou a otec prišiel po cca.

týždňovej absencii styku, otec je v porovnaní s matkou emočne spontánnejší, expresívnejší. Vzťah k Z.
T. je negatívny, kritický, odmietavý.
Na otázku č. 7 aký je vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa a v akej miere táto skutočnosť
vplýva na duševný a psychický vývoj maloletého, či by ich vzťah mohol negatívne vplývať na možnosťzveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti znalkyňa uviedla že vzájomný vzťah medzi
rodičmi je napätý a konfliktný - matka má výhrady voči otcovmu spôsobu života, chaotickému,
nezodpovednému prístupu k podnikaniu, čoho dôsledkom sú dlhy (čím sa cítila byť ona aj dieťa

ohrozovaná); otec má výhrady voči matkinmu spôsobu života, voči jej manželovi Z. T., má obavy o dieťa
ktoré bolo účastné agresívneho správania zo strany Z. T., kritický postoj zaujíma otec aj k spôsobu
matkinho myslenia, k jej záľube v „mágii". Konfliktný vzťah rodičov vplýva negatívne na možnosť zveriť
maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Dieťa udalosti v rodine nerieši, je zamerané na svoj
detský svet, na hry, konflikty medzi rodičmi vytesňuje, uniká pred konfrontáciou s nimi.

Na otázku č. 8 aký vplyv na výchovu maloletého dieťaťa má otec a aký matka, aký je ich doterajší
výchovný vplyv na maloletého znalkyňa uviedla že obaja rodičia sa podieľali na výchove dieťaťa - matka
je emočne plochejšia, s nižšou schopnosťou empatie, väzby k iným ľuďom sú menej emočne sýtené,
otec má v správaní viac prejavov srdečnosti, ústretovosti, spontaneity, môžu sa neho striedať depresívne
a viac euforické prejavy, tieto však nie sú patologicky hypertrofované.
Na otázku č. 9 aký je vývin a vývoj maloletého dieťaťa v terajšom výchovnom prostredí (u matky)

znalkyňa uviedla že maloletý je inteligentné, vnímavé, živé dieťa s dynamickým správaním, komunikuje
kvalitnou slovnou zásobou, svoje myšlienky vie kvalite vyjadriť.
Na otázku č. 10 aká je miera schopnosti u oboch rodičov pozitívne výchovne vplývať na maloleté dieťa,
či je niekým alebo niečím ovplyvňovaný vzťah maloletého a matky, resp. otca znalkyňa uviedla že obaja
rodičia napriek niektorým limitom v rámci svojich osobností sú schopní pozitívne výchovne vplývať na

dieťa, na dieťa má negatívny vplyv ich nevraživý vzťah.
Na otázku č. 11 koho z rodičov vníma mal. dieťa ako autoritu znalkyňa uviedla že maloleté dieťa vníma
ako rodičovskú autoritu oboch rodičov, o niečo viac ho vie zaujať otec.
Na otázku č. 12 či a ako vníma maloleté dieťa prípadné neštandardné (hádky, používanie vulgarizmov,
fyzické útoky, znevažovanie druhého z rodičov) správanie sa otca voči matke a matky voči otcovi

znalkyňa uviedla že dieťa sa vyhýba konfrontovaniu s nepríjemnými témami (vzťah rodičov, spolužitie
s Z. T. a pod.).
Na otázku č. 13 či je vhodné zverenie maloletého dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti oboch
rodičov, či budú lepšie zaistené jeho potreby, resp. ktoré prostredie (u otca alebo u matky) je vzhľadom
na vek maloletého, osobnosť rodičov, vzájomný vzťah maloletého k rodičom a ich citové väzby

najvhodnejšie pre jeho výchovu, t.j. komu z rodičov (alebo či obom vo forme striedavej osobnej
starostlivosti) je najvhodnejšie maloletého zveriť, aby to bolo pre jeho vývoj najlepšie znalkyňa uviedla že
v čase znaleckého vyšetrenia ani jeden z rodičov nežiadal striedavú osobnú starostlivosť - hoci by bola
v záujme dieťaťa, rodičia komunikujú výrazne konfliktne, nie je možná medzi nimi dostatočná súčinnosť
ktorú si striedavá osobná starostlivosť vyžaduje. Dieťa je citovo naviazané na oboch rodičov, potrebuje

mať s oboma frekventný kontakt; ak by dieťa zostalo v starostlivosti matky, mala by mať stabilné bývanie,
styk s otcom by mal byť čo najčastejší.
Na otázku č. 14 znalkyňa uviedla že vyšetrenie nepreukázalo vhodnosť zverenia maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Na otázku č. 15 či je momentálne upravený styk otca s maloletým dieťaťom v dostatočnej miere, resp.

aký je najvhodnejší spôsob úpravy styku druhého rodiča s maloletým, t.j. v akých intervaloch má byť styk
upravený, v akej dĺžke a pod., aby to bolo pre jeho vývin najlepšie znalkyňa uviedla že styk s druhým
rodičom (s otcom) by mal byť čo najčastejší, okrem každého druhého víkendu by sa dieťa malo s druhým
rodičom stretávať aj v priebehu jedného alebo dvoch všedných dní, dieťa by mohlo u otca aj prespať,
pričom otec by ho vyzdvihol aj odovzdal v materskej škole.

Na otázku č. 16 či je dôvod na obmedzenie styku maloletého dieťaťa s niektorým z rodičov znalkyňa
uviedla že vyšetrením nebol zistený dôvod na obmedzenie styku so žiadnym z rodičov.
Otec zložil dňa 6.10.2014 preddavok na trovy znalečného vo výške 250,00 €.
Matka zložila dňa 7.10.2014 a 2.1.2015 preddavok na trovy znalečného vo výške 250,00 €.
Uznesením č. 37P/70/2013-255 zo dňa 20.5.2015 súd priznal znalkyni znalečné (za vypracovanie

znaleckého posudku) vo výške 527,12 €.
Uznesením č. 37P/70/2013-396 zo dňa 26.8.2016 súd priznal znalkyni znalečné (za účasť na
pojednávaní) vo výške 23,24 €.

10.

Podaním došlým súdu dňa 10.4.2015 otec podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by
súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti, a matke umožnil styk s maloletým neobmedzene,
za prítomnosti otca.Uznesením č. 37P/70/2013-230 zo dňa 17.4.2015 súd návrh otca ma nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

11.
Matka sa vo veci vyjadrila podaním došlým súdu dňa 9.10.2015 v ktorom uviedla, že maloletý navštevuje
predškolské zariadenie v D., ona s Z. T. nežije v spoločnej domácnosti od septembra 2014. Matka platí
všetky výdavky na maloletého (škôlka, výlety, cestovanie, ošatenie, strava), pričom otec na jeho výživu
neprispieva. V ďalšom opisuje rôzne konflikty medzi ňou a otcom (dražba domu, ohováranie, a pod.).

K vyjadreniu pripojila matka výpisy z internetových portálov, fotografie, prepisy sms.

12.
Napojednávaníkonanomdňa9.5.2016znalkyňaPhDr.Y.R.uviedla,žerodičiamajúvočisebevzájomne
viacero výhrad - otec voči matke čo sa týka bývania a partnera, matka voči otcovi čo sa týka jeho
životného štýlu. Dieťa je napriek konfliktom medzi rodičmi na dobrej psychickej úrovni, má vyvinutú

výraznú citovú väzbu k obom rodičom, oboch má rovnako rado, oboch považuje za autoritu. Každý z
rodičov má však svoje obmedzenie - tieto ale nie je výrazné, u žiadneho z rodičov neboli zistené črty
agresivity, alebo iné psychopatologické črty. Dieťa sa teší z prítomnosti otca, aj matka sa voči nemu
pekne správa, je trpezlivá, obaja rodičia majú potenciál o dieťa sa riadne starať. Čo sa týka výhrady
otca, že matka sa venuje mágii, toto na maloletého nemá žiadny vplyv, takéto správanie matky maloletý

vôbec neregistruje.
Na otázky sudcu znalkyňa uviedla že vyhovujúce je riešenie ktoré funguje, t.j. že maloletý je zverený do
osobnej starostlivosti matky, avšak dôležité je preverenie pomerov, či sú u nej vyhovujúce podmienky.
Dôležité je aj aby sa na výchove maloletého podieľal otec, a to formou častého styku s maloletým
(ideálna by bola striedavá starostlivosť oboch rodičov, ktorej však bráni tenzný vzťah rodičov medzi

sebou).
Na otázky právneho zástupcu matky znalkyňa uviedla že dieťa by nemalo problém so zmenou
súčasného výchovného prostredia, nakoľko prostredie u otca berie ako prirodzené.

13.

Uznesením č. 37P/70/2013-391 zo dňa 21.6.2016 súd doplnil otázky na znalkyňu PhDr. Y. R..
Znalkyňa vo veci podala doplnenie znaleckého posudku pod č. 16/2016, vypracované dňa 26.8.2016.
V znaleckom posudku uviedla že doplnenie znaleckého vyšetrenia bolo realizované dňa 19.8.2016, s
dieťaťom sa dostavili obaja rodičia.
Na otázku č. 1 aký vzťah má aktuálne maloleté dieťa k otcovi znalkyňa uviedla že dieťa má jednoznačne

pozitívny vzťah k otcovi, otec ho vie zaujať, dieťa ho rešpektuje.
Na otázku č. 2 aký vzťah má aktuálne maloleté dieťa k matke znalkyňa uviedla že dieťa má k matke
jednoznačne pozitívny vzťah; mierne ju preferuje pred otcom, pričom otec predstavuje pre neho o niečo
väčšiu autoritu.
Na otázku č. 3 či zaznamenalo maloleté dieťa v poslednej dobe rozdiely v správaní sa rodičov k nemu

znalkyňa uviedla že dieťa nezaznamenalo žiadne rozdiely v správaní sa rodičov voči nemu.
Na otázku č. 4 aké sú citové väzby maloletého dieťaťa k obom rodičom, ako vníma každého z rodičov,
ku ktorému z rodičov má silnejšiu citovú väzbu a z akého dôvodu eventuálne preferuje jedného z rodičov
pred druhým, na ktorého z rodičov sa obracia s riešením problémov, u ktorého z rodičov pociťuje väčšiu
podporu znalkyňa uviedla že citové väzby maloletého W. sú k obom rodičom jednoznačne pozitívne,

W. vníma a prežíva rodinu v pôvodnom zložení, želá si obnovenie jej funkčnosti (v predstavách dieťaťa
nefiguruje ako člen rodiny žiaden z partnerov rodičov). Aktuálne je naznačená mierna preferencia matky
napriek tomu, že u matky nemá dieťa komfortné podmienky pre život, rolu zohráva aj väzba na sestru
S., ktorá žije tiež v matkinej domácnosti. S riešením problémov sa maloletý obracia na oboch rodičov,
u každého z nich pociťuje záujem a podporu.

Na otázku č. 4 aký vplyv má aktuálne na výchovu maloletého dieťaťa otec a aký matka, aký je ich
výchovný vplyv na maloletého znalkyňa uviedla že obaja rodičia sa podieľali aj podieľajú na výchove
maloletého. V prázdninovom režime prebieha forma starostlivosti podobná až identická so striedavou
starostlivosťou v intervale striedania po týždni, dieťa sa nesťažuje na životné podmienky, ktoré sú
nekomfortné najmä u matky. Maloletý by ochotne zotrval v striedavej osobnej starostlivosti, čo však ani

jeden z rodičov nechce a objektívne to ani nie je možné pre vzdialenosť bydliska otca a matky. Dieťa
cíti záujem oboch rodičov o neho, záujem je v poslednom čase zo strany otca ešte viac akcentovaný,
nakoľko sú podmienky u matky pre dieťa rizikové, resp. nevyhovujúce.Na otázku č. 6 aká je miera schopnosti u oboch rodičov pozitívne výchovne vplývať na maloleté dieťa,
či je niekým alebo niečím ovplyvňovaný vzťah maloletého a matky, resp. otca znalkyňa uviedla že obaja
rodičia (napriek svojim osobnostným deficitom) sú schopní pozitívne výchovne vplývať na maloletého.

Na otázku č. 7 koho z rodičov vníma maloleté dieťa ako autoritu znalkyňa uviedla že dieťa vníma ako
rodičovskú autoritu oboch rodičov, o niečo viac rešpektuje otca, v prípade potreby dostáva tresty zo
strany oboch rodičov.
Na otázku č. 8 ktoré prostredie (u otca alebo u matky) je vzhľadom na vek maloletého, osobnosť rodičov,
vzájomný vzťah maloletého dieťaťa k rodičom a ich citové väzby najvhodnejšie pre jeho výchovu, t.j.

komu z rodičov je najvhodnejšie maloletého zveriť, aby to bolo pre jeho vývoj najlepšie znalkyňa uviedla
že dieťa je citovo naviazané na oboch rodičov, bez problémov prijalo aj prázdninový režim pripomínajúci
striedavú osobnú starostlivosť. Z aspektu osobnosti rodičov možno konštatovať, že matka má tendenciu
hľadať pomoc u iných ľudí, chýba jej primerané nastavenie na efektívne fungovanie, Jej domácnosť je
odpojená od elektriny aj plynu, čo je pre dieťa nevyhovujúce, dom je v dražbe a v prípade že sa vydraží,
opäť bude hľadať bývanie pre dieťa a pre seba. Otcova situácia ohľadne bývania je o niečo lepšia, avšak

dom ktorý spláca, tiež nemá vlastnícky doriešený, navyše mu pre neplatenie výživného hrozí trest. Z
hľadiska aktuálnej komfortnosti bývania sa prostredie u otca javí byť lepšie.
Uznesením č. 37P/70/2013-414 zo dňa 28.11.2016 súd priznal znalkyni znalečné (za vypracovanie
dodatku k znaleckého posudku) vo výške 370,34 €.

14.
Matka sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa
23.1.2017 v ktorom uviedla, že matka s maloletým W. už nebýva v dome, ktorý bol v čase pojednávania
v máji 2016 v dražbe - rodina sa presťahovala do prenajatého domu v D. č. XXX; matka má uzatvorenú
nájomnú zmluvu, v dome obývajú tri izby s príslušenstvom, maloletý W. obýva spoločnú izbu so sestrou

S., v dome je zabezpečená dodávka všetkých energií. Maloletý W. navštevuje prvý ročník ZŠ v H.
má veľmi dobrý prospech; na podnet triednej učiteľky začala matka s maloletým navštevovať Centrum
pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, z dôvodu hyperaktivity maloletého. Matka
trvá na tom, aby súd maloletého W. zveril do jej osobnej starostlivosti, je schopná lepšie zabezpečiť
starostlivosť; otec sťažuje starostlivosť matky najmä tým, že neplatí riadne a včas výživné (od októbra

2016 je v omeškaní s platením akéhokoľvek výživného). Poukázala na skutočnosť, že otec je žalovaný a
exekvovaný viacerými veriteľmi, bolo voči nemu začatých viacero trestných stíhaní, preto nie je vhodnou
osobou pre zabezpečenie výchovy maloletého.

15.

Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 právna zástupkyňa matky uviedla že dieťa je t.č. v starostlivosti
matkykdeprosperuje,dosahujedobréškolskévýsledky.Jepravdou,žematkamávproblémysbývaním,
tieto však rieši, a vyriešené budú najneskôr od júla 2017, prenájmom domu v H.. Čo sa týka výživného
poukazuje na to, že otec ho odmieta platiť - platí iba na základe výzvy polície, keď na neho matka podá
trestné oznámenie. S poukazom na potreby maloletého žiada aby súd určil výživné vo výške 250,00 €

mesačne, a aby uložil otcovi zaplatiť nedoplatok od 1.11.2013 do rozhodnutia súdu. Čo sa týka styku
otca s maloletým navrhuje ho matka určiť na každý párny týždeň v čase od 16,30 hod. piatka do 17,00
hod. nedele.
Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 matka uviedla že do 1.4.2017 bývala na adrese D. XXX, t.č.
býva na D. XXX - jedná sa o 5-izbový dom, kde bývajú jej známi, ktorí matke prenajali jednu izbu; táto je

zariadená, maloletý tam má posteľ, písací stolík a všetky veci ktoré potrebuje. Od 1.7.2017 sa má matka
sťahovať do prenájmu v H., jedná sa o dlhodobý prenájom. Matka od novembra 2013 vystriedala viacero
zamestnaní resp. brigád, okrem rodinných prídavkov nepoberala žiadne sociálne dávky. Za uvedené
obdobie žiadne mimoriadne zvýšené výdavky nemala. Maloletý je zdravý (aj od roku 201X bol zdravý),
do školy chodí od 1.9.2016 (do H., čo je obec vzdialená 3 km od D.). Žiadne zvýšené výdavky okrem

školských pomôcok na maloletého nie sú.
Na otázky zástupcu Okresnej prokuratúry Trnava matka uviedla, že do H. by mala ísť bývať od 1.7.2017
(nemát.č.kdispozíciidokladoprísľube,žesňoubudeuzavretázmluva).Maloletývškole(vH.)dosahuje
dobré výsledky, má tam kamarátov, navštevuje krúžky. T.č. je matka zamestnaná na dobu určitú (jeden
rok), má prísľub ma predĺženie zamestnania, dosahuje príjem okolo 300,00 € mesačne, občasne si

zarobí na brigádach sumu 250,00 € mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 otec uviedol že do žiada o zverenie maloletého do jeho osobnej
starostlivosti. Otec býva v S., má pridelený aj byt v C. (ktorý prerába). Od novembra 2013 mal príjmy
mesačne do 1.000,00 €, v roku 2016 približne 600,00 € mesačne; v januári 2017 zrušil živnosť (údajnez dôvodu že „nevie ako má pokračovať v podnikaní, nakoľko čaká ako dopadne súd o maloletého“).
Momentálne sa živí tým že kupuje a predáva tovar (nerobí to na živnosť), z tejto činnosti má príjem
okolo 600,00 € mesačne. Otec je zdravý, žiadne zvýšené výdavky nemá, priateľke prispieva 200,00 €

mesačne na chod domácnosti. Od novembra 2013 do novembra 2016 vrátane zaplatiť na maloletého
výživné 1.003,33 €, od novembra 2016 výživné neplatil.
Na otázky právnej zástupkyne matky otec uviedol, že živnosť si zrušil preto, lebo chce podnikať vo forme
s.r.o., avšak čaká ako dopadne súd (nevie či sa bude s maloletým sťahovať do C.). V minulosti mal tri
obchodné prevádzky v okolí D., neskôr na iných miestach.

Na otázky zástupcu Okresnej prokuratúry Trnava otec uviedol, že v C. má zariadený dvojizbový byt, v
ktorom aj občasne s maloletým býva.
Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 súd vypočul, bez prítomnosti rodičov resp. ich právnych
zástupcov, maloletého W., ktorý uviedol že do školy chodí do H. do 1. triedy, býva s mamou na D. v dome
(býva v obývačke); v dome bývajú aj maminy priatelia (spolu asi 10). Maloletému sa v dome páči, chodí
aj k sestre S. ktorá býva na D. u priateľa. K ocinovi chodieva tiež, býva aj s ocinovou priateľkou W.. Páči

sa mu u maminy aj u ocina, u obidvoch rovnako. Učí sa s ním väčšinou mamina, niekedy aj tatino alebo
sestra. S tatinom chodí na výlety, na ryby, s maminou chodí na nákupy. Maloletý opakovane uviedol že
najradšej by bol u obidvoch rodičov, obidvoch ich má rovnako rád - ak by mal bývať s maminou alebo
ocinom, za druhým by mu bolo smutno. Uviedol že najradšej by bol s tatinom každý týždeň od piatku
do nedele, a cez prázdniny u obidvoch rovnako.

Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 zástupca Okresnej prokuratúry Trnava uviedol že vzhľadom
na veľmi dobrý vzťah maloletého k obom rodičom je rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti
ťažké - vzhľadom na skutočnosť že maloletý momentálne býva u matky, aj navštevuje základnú školu
v podstate v mieste bydliska by sa skôr prikláňal k zvereniu maloletého do jej osobnej starostlivosti;
v takomto prípade však matka musí preukázať že má zabezpečené riadne bývanie a podmienky pre

výchovu maloletého, a odporúča upraviť široký styk otca s maloletým.

16.
Matka sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa
24.5.2017 v ktorom uviedla, že matka nemala v období október 2013 až máj 2014 žiadne príjmy, v

ďalšom období mala príjmy z brigád a pri výkone pomocných prác v roku 2014 vo výške 2.710,00 €
(priemerne 387,14 € mesačne), v roku 2015 vo výške 5.840,00 € (priemerne 486,67 € mesačne), v roku
2016 vo výške 5.870,00 € (priemerne 489,17 € mesačne), a od januára do mája 2017 vo výške 2.760,00
€ (priemerne 552,00 € mesačne); poberala tiež rodinné prídavky na dve maloleté deti.
Za obdobie od novembra 2013 do mája 2017 zaplatil otec z titulu výživného na maloletého W. spolu

sumu 1.210,00 €.

17.
Na pojednávaní konanom dňa 31.5.2017 zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla že podľa jej
názoru by mal byť maloletý zverený otcovi, nakoľko znalkyňa sa viac prikláňa k tomu riešeniu.

18.
Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla že nesúhlasí s názorom zástupkyne procesného
opatrovníka že zo znaleckého posudku vyplýva „aby bolo dieťa zverené otcovi“ - matka sa vedela a vie
o dieťa postarať, zabezpečovala starostlivosť o maloletého aj napriek tomu že otec si neplnil riadne a

v dostatočnom rozsahu vyživovaciu povinnosť. Matka otcovi nikdy nebránila v stretávaní sa so synom.
Poukázala na skutočnosť, že zo znaleckého posudku vyplýva že dieťa preferuje matku a rodinu matky,
prejavilo želanie ostať v jej starostlivosti. Matka má vytvorené podmienky aby sa mohla o dieťa riadne
starať. Navrhla aby súd zveril maloletého W. do osobnej starostlivosti matky, a otca zaviazal prispievať
na výživu maloletého sumou 200,00 € mesačne (a tiež na zaplatenie zameškaného od novembra 2013

do mája 2017, vo výške rozdielu medzi súdom priznaným výživným a sumou ktorú otec zaplatil). Zároveň
navrhuje upraviť styk otca s maloletým na každý párny piatok od 14,00 hod. do nedele 19,00 hod., letné
prázdniny každý párny týždeň, Vianočné sviatky v párnom roku, veľkonočné prázdniny v párny rok.
Otec v záverečnej reči uviedol že výživné plnil aj formou nákupov oblečenia a hračiek, školských potrieb,
platí poistku. Čo sa týka styku tento funguje na báze dohody rodičov. Poukázal na závery znaleckého

posudku v ktorom je uvedené, že matka má pravdepodobne problém s alkoholom (čo potvrdili aj
svedkovia). Čo sa týka výživného nesúhlasí s jeho určením vo výške 200,00 € mesačne, nakoľko nemá
také príjmy.Zástupca Okresnej prokuratúry Trnava v záverečnej reči uviedol že vo výchove ani jedného z rodičov
neboli zaznamenané žiadne nedostatky, prípadné výchovné riziká môžu byť aj u matky aj u otca -
vzhľadom na stabilitu výchovného prostredia navrhuje aby bol maloletý zverený matke a aby súd upravil

široký styk otca s maloletým. Rozhodnutie o výške výživného necháva na úvahe súdu.

19.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a jej právnej zástupkyne, otca, zástupkyne
procesného opatrovníka ustanoveného maloletému, dieťaťu, zástupcu Okresnej prokuratúry Trnava,

svedkov Z. T., G. R., N. D., oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 5/2015, a s jeho doplnením
č. 16/2016, vypracovanými PhDr. Y. R., znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí, klinická psychológia dospelých, a s osobným výsluchom znalkyne, oboznámením sa s vyjadreniami
rodičov a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletý mal v čase podania návrhu na súd (25.10.2013) štyri roky, v čase rozhodovania súdu má

osem rokov, t.č. žije s matkou (Uznesením č. 37P/70/2013-8 zo dňa 4.12.2013, v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Trnave č. 24CoP/21/2014-127 zo dňa 26.3.2014 bol zverený do osobnej starostlivosti
matky); rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú (ich vzájomný vzťah je konfliktný). Maloletý chodí od
septembra 2016 na základnú školu v H. (má tam kamarátov, navštevuje krúžky), čo je miesto vzdialené
cca. 3 km od terajšieho bydliska matky, pričom matka sa má aj s maloletým od júla 2017 sťahovať do

B. H..
Maloletý je zdravý, s potrebami primeranými jeho veku, žiadne zvýšené výdavky v súvislosti s jeho
výchovou nie sú (výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu 238,00 € mesačne). V škole dosahuje
výborné výsledky, žiadne výchovné problémy v starostlivosti matky o maloletého (ale ani v čase keď je
maloletý u otca) zistené neboli.

Matka býva s maloletým (bývala aj so svojou dcérou S., ktorá nie je dieťaťom otca maloletého W.) v
dome v D. - podmienky na bývanie sú síce skromné (rodina obýva jednu miestnosť), ale postačujúce
na výchovu maloletého. Od júla 2017 má matka prísľub na presťahovanie sa do domu v Obci H., jej
bytové podmienky sa zlepšia. Podľa správy ÚPSVaR o prešetrení pomerov v domácnosti matky zo dňa
18.4.2017 boli podmienky v domácnosti matky pre výchovu maloletého vyhovujúce.

Znalecké dokazovanie, ani výsluch maloletého nepriniesli jasný výsledok v tom smere, ktorému z
rodičov by malo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, u ktorého sú vytvorené lepšie podmienky
na jeho výchovu - znalkyňa uviedla že dieťa má k matke jednoznačne pozitívny vzťah, mierne ju
preferuje pred otcom, citové väzby maloletého W. sú k obom rodičom jednoznačne pozitívne, aktuálne
je naznačená mierna preferencia matky napriek tomu, že u matky nemá dieťa komfortné podmienky pre

život, rolu zohráva aj väzba na sestru Dominiku, obaja rodičia sú schopní pozitívne výchovne vplývať
na maloletého, dieťa vníma ako rodičovskú autoritu oboch rodičov, o niečo viac rešpektuje otca, dieťa je
citovo naviazané na oboch rodičov; z hľadiska aktuálnej komfortnosti bývania sa znalkyňa vyjadrila že
prostredie u otca sa javí byť lepšie. Maloletý uviedol že býva s mamou na D. v dome, kde sa mu páči,
chodí aj k sestre S.; páči sa mu u maminy aj u ocina, u obidvoch rovnako, učí sa s ním väčšinou mamina,

niekedy aj tatino alebo sestra, opakovane uviedol že najradšej by bol u obidvoch rodičov, obidvoch má
rovnako rád - ak by mal bývať s maminou alebo ocinom, za druhým by mu bolo smutno.
Matka v období október 2013 až máj 2014 nemala žiadne príjmy, v ďalšom období mala príjmy z brigád a
pri výkone pomocných prác v roku 2014 vo výške 2.710,00 € (priemerne 387,14 € mesačne), v roku 2015
vo výške 5.840,00 € (priemerne 486,67 € mesačne), v roku 2016 vo výške 5.870,00 € (priemerne 489,17

€ mesačne), a od januára do mája 2017 vo výške 2.760,00 € (priemerne 552,00 € mesačne); poberala
tiež rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 € mesačne. Náklady na chod domácnosti matky
sú primerané (matkou vyčíslené na 309,00 € mesačne). Matka má okrem maloletého W. vyživovaciu
povinnosť voči dcére S..
Otec od novembra 2013 mal príjmy do 1.000,00 €, v roku 2016 približne 600,00 € mesačne (podľa

daňového priznania otca za rok 2016 mal základ dane 6.192,00 €); ku dňu 12.1.2017 zrušil živnosť
(údajne z dôvodu že „nevie ako má pokračovať v podnikaní, nakoľko čaká ako dopadne súd o
maloletého“), momentálne má príjem okolo 600,00 € mesačne; otec je zdravý, žiadne zvýšené výdavky
nemá, priateľke prispieva 200,00 € mesačne na chod domácnosti. Otec má vyživovaciu povinnosť iba
voči maloletému W..

Návrh na súd bol podaný dňa 25.10.2013 - od uvedeného času otec prispel na výživu maloletého
sumou vo výške 1.210,00 € - jedná sa o zhodné tvrdenia rodičov, ktoré súd považuje za nesporné. Otec
prispieval na výživu maloletého aj formou nákupu oblečenia, obuvi, hračiek, športových a záujmovýchpotrieb, t.č. aj formou nákupu školských pomôcok (samozrejme stravovania), počas celého obdobia od
októbra 2013. Maloletý od septembra 2016 začal navštevovať základnú školu.

20.
Podľa § 36, ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77, ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21.
Rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči deťom, ktorým súd najmä určí
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, prichádza v zmysle ustanovenia §
36, ods. 1 Zákona o rodine do úvahy vtedy, ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, a zároveň sa na úprave
rodičovských práv a povinností nedokážu dohodnúť. Konanie o zverení do osobnej starostlivosti pritom

musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa.
Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj
dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle ale aj k
uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bielizeň, lieky, hračky a pod.) a
aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, športové, kultúrne a spoločenské

vyžitie, záujmy dieťaťa a pod.). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, a ďalších faktorov.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne,
pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná
starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení

výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť
životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti
vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a naopak.

22.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že maloleté dieťa žije momentálne so svojou matkou
v prostredí, ktoré je mu známe, pre neho prirodzené; maloletý mal v čase podania návrhu na súd
(25.10.2013) štyri roky, v čase rozhodovania súdu má osem rokov, t.č. žije s matkou (rodičia maloletého
dieťaťa spolu nežijú, ich vzájomný vzťah je konfliktný). Matka má (aj v čase rozhodovania súdu)vytvorené vhodné, i keď skromnejšie podmienky pre výchovu maloletého; tieto sa od júla 2017
(keď sa matka presťahuje do domu v H.) zlepšia. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov mal súd, napriek rozsiahlo vykonanému dokazovaniu (vrátane

znaleckého dokazovania), mimoriadne sťaženú situáciu, nakoľko nebolo úplne a jednoznačne zrejmé,
ktorému z rodičov je lepšie zveriť dieťa do osobnej starostlivosti; súdu by sa javil ako najvhodnejší model
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čo však hlavne pre vzájomne konfliktný vzťah rodičov, ale
aj vzdialenosť miest kde sa trvalo zdržiavajú, nebolo reálne (naviac obaja rodičia zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti striktne odmietli).

Znalecké dokazovanie, ale ani výsluch maloletého súdom nepriniesli jasne použiteľný rezultát o tom,
ktorému z rodičov by bolo vhodné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti, resp. u ktorého sú
vytvorené lepšie podmienky na jeho výchovu - znalkyňa uviedla že „dieťa má k matke jednoznačne
pozitívny vzťah, mierne ju preferuje pred otcom, citové väzby maloletého W. sú k obom rodičom
jednoznačnepozitívne,aktuálnejenaznačenámiernapreferenciamatky,roluzohrávaajväzbanasestru
S., obaja rodičia sú schopní pozitívne výchovne vplývať na maloletého, dieťa vníma ako rodičovskú

autoritu oboch rodičov, o niečo viac rešpektuje otca, dieťa je citovo naviazané na oboch rodičov“.
Samotný maloletý uviedol že „býva s mamou na D. v dome, kde sa mu páči, chodí aj k sestre S.; páči
sa mu u maminy aj u ocina, u obidvoch rovnako, učí sa s ním väčšinou mamina, niekedy aj tatino alebo
sestra“, a opakovane uviedol že „najradšej by bol u obidvoch rodičov, obidvoch má rovnako rád - ak by
mal bývať s maminou alebo ocinom, za druhým by mu bolo smutno“.

Uznesením č. 37P/70/2013-8 zo dňa 4.12.2013, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.
24CoP/21/2014-127 zo dňa 26.3.2014 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom od
tejto doby doposiaľ žiadne výchovné problémy v starostlivosti matky o maloletého zistené neboli, v škole
dosahuje maloletý výborné výsledky.
Súd sa tak v danom prípade musel prikloniť k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti jedného

z rodičov - vzal do úvahy všetky aspekty, a dospel k takému rozhodnutiu, že maloletého zveril do
osobnej starostlivosti matky. Ako dôvod je potrebné uviesť hlavne stabilitu výchovného prostredia
(dlhodobo u matky), nezistenie problémov vo výchove maloletého zo strany matky, navštevovanie školy
v mieste bydliska (resp. jeho bezprostrednej blízkosti) matky, keď maloletý v škole navštevuje krúžky,
má kamarátov (teda aj toto prostredie je pre neho už zažité). Súd je si vedomý vyjadrenia znalkyne (na

ktoré odkazoval otec), že „z hľadiska aktuálnej komfortnosti bývania prostredie u otca sa javí byť lepšie“
- tento záver však znalkyňa vyslovila v dobe, keď matka bývala v pomeroch, keď jej domácnosť bola
odpojená od elektriky a vody, pričom od uvedeného času sa matka presťahovala do iného prenájmu,
kde podmienky na výchovu maloletého sú vyhovujúce, aj keď skromné (izba je zariadená, maloletý tam
má posteľ, písací stolík a všetky veci ktoré potrebuje), od júla 2017 sa matka sťahuje do Obce H. do

dlhodobého prenájmu, a podmienky sa ešte zlepšia; z uvedených dôvodov toto vyjadrenie znalkyne už
súd nepovažoval za aktuálne, ktoré by malo mať zásadnú výpovednú hodnotu pre jeho rozhodnutie.
Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy a výdavky oboch rodičov, a oprávnené potreby
maloletého. Matka v období október 2013 až máj 2014 nemala žiadne príjmy, v ďalšom období mala
príjmy z brigád a pri výkone pomocných prác v roku 2014 vo výške 2.710,00 € (priemerne 387,14 €

mesačne), v roku 2015 vo výške 5.840,00 € (priemerne 486,67 € mesačne), v roku 2016 vo výške
5.870,00 € (priemerne 489,17 € mesačne), a od januára do mája 2017 vo výške 2.760,00 € (priemerne
552,00 € mesačne); poberala tiež rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 € mesačne. Náklady
na chod domácnosti matky sú primerané (matkou vyčíslené na 309,00 € mesačne). Matka má okrem
maloletého W. vyživovaciu povinnosť voči dcére S.. Otec od novembra 2013 mal príjmy do 1.000,00 €,

v roku 2016 približne 600,00 € mesačne (podľa daňového priznania otca za rok 2016 mal základ dane
6.192,00 €); ku dňu 12.1.2017 zrušil živnosť (údajne z dôvodu že „nevie ako má pokračovať v podnikaní,
nakoľko čaká ako dopadne súd o maloletého“), momentálne má príjem okolo 600,00 € mesačne; otec
je zdravý, žiadne zvýšené výdavky nemá, priateľke prispieva 200,00 € mesačne na chod domácnosti.
Otec má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému W.. Maloletý mal v čase podania návrhu na súd

štyri roky, v čase rozhodovania súdu má osem rokov, od septembra 2016 chodí na základnú školu v H.
(3 km od miesta terajšieho bydliska). Maloletý je a aj počas celej doby od podania návrhu bol zdravý, s
potrebami primeranými jeho veku, žiadne zvýšené výdavky v súvislosti s jeho výchovou neboli a nie sú
(výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu 238,00 € mesačne).
S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že určenie výživného vo výške 100,00 € mesačne s

účinnosťou odo dňa podania návrhu (25.10.2013) je primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o
rodine. Pri určení tejto výšky výživného 100,00 € súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že maloletý sa u
otca zdržiaval pomerne rozsiahlu dobu, a otec prispieval, a doposiaľ prispieva rôznymi platbami, ktoré
je možné započítať do plnenia si vyživovacej povinnosti - jedná sa napr. o nákup oblečenia, obuvi,hračiek, kníh, školských potrieb, návšteva kultúrnych podujatí, výlety, platenie poistky a pod. Následne,
od 1.9.2016, súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 130,00 €, keď vzal do úvahy skutočnosť,
že maloletý od 1.9.2016 začal navštevovať základnú školu, a potreby na jeho výživu sa bezpochyby

zvýšili, a nezohľadnil ukončenie podnikateľskej činnosti otca (od januára 2017), nakoľko otec sa sám
týmto svojím správaním vzdal výhodnejšieho zárobku / majetkového prospechu.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2013 (deň podania návrhu na súd / určenia
vyživovacej povinnosti) do 31.5.2017 (deň rozhodnutia súdu), ktorý vznikol vo výške 3.379,35 € (za toto
obdobie otec z titulu výživného na maloleté deti matke prispel podľa zhodných tvrdení rodičov sumou

1.210,00 €), povolil súd splácať otcovi v splátkach po 100,00 € mesačne spolu s bežným výživným (pod
stratou výhody splátok), a to vzhľadom na výšku nedoplatku, a na príjmové možnosti otca.
Styk otca určil súd výrazne široko, a to vzhľadom na veľmi dobrý vzťah medzi otcom a maloletým, čo
odporúčala aj znalkyňa (ďalší deň od poobedia do rána v týždni, keď otec nemá maloletého cez víkend
súd neupravil, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov, a faktickú nereálnosť takejto úpravy).
V tejto súvislosti súd uvádza, že na styku otca s maloletým sa rodičia vedia dohodnúť, matka nerobí

žiadne problémy a vychádza otcovi pri stretávaní sa s maloletým v ústrety - rozhodnutie súdu o styku
otca s dieťaťom sa tak bude aplikovať iba v prípade ak by sa rodičia z nejakého dôvodu nevedeli na
ňom dohodnúť.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Napokon súd v súlade s ustanovením § 155, ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku, v spojení s
§ 259 Civilného sporového poriadku a Čl. 4 Civilného sporového poriadku zaviazal účastníkov konania /
rodičov povinnosťou zaplatiť náhradu trov štátu za vyhotovený znalecký posudok a jeho dodatok
(bol vyhotovený v prospech oboch rodičov) oboch rovnakým dielom po 210,35 €. Súd Uznesením č.
37P/70/2013-255 zo dňa 20.5.2015 priznal znalkyni znalečné (za vypracovanie znaleckého posudku)

527,12€,Uznesenímč.37P/70/2013-396zodňa26.8.2016znalečné(zaúčasťnapojednávaní)23,24€,
a Uznesením č. 37P/70/2013-414 zo dňa 28.11.2016 znalečné (za vypracovanie dodatku k znaleckého
posudku) 370,34 €, spolu teda znalečné vo výške 920,70 €; keďže preddavky za vypracovanie
znaleckého posudku boli zložené spolu vo výške 500,00 € (250,00 € otec a 250,00 € matka), teda
nepokryté ostali trovy štátu vo výške 420,70 €, súd uložil obom rodičom povinnosť zaplatiť trovy štátu

vo výške 210,35 € matke a 210,35 € otcovi (t.j. 527,12 € + 23,24 € + 370,34 € znalečné mínus 500,00
€ preddavky deleno 2).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.