Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112205379
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112205379.13

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne O.. I. C., T. P.,
K.. T. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Masarykova č.
13, proti žalovaným X./. D.F. P., T. P., K.. Z. Č.. XX I. X./. E. P., T. P., K.. Z. Č.. XX, obaja právne zastúpení
JUDr. Jozefom Frankom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č. 11, o zaplatenie 1.803,78 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.803,78 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.803,78 eura od 10.12.2008 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Znalec Ing. Tomáš Varga, PhD. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči
žalovaným v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2008 žalobkyňa žiadala, aby súd platobným rozkazom
uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.803,78

eura (54.340,60 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 19.6.2008 do zaplatenia a
trovy konania titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla pri výstavbe oporného múru, ktorý mali vystavať
žalovaní na svoje náklady.

2. Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.11.2008,
proti ktorému podali žalovaní dňa 5.12.2008 odpor. Z uvedeného dôvodu bol platobný rozkaz zrušený.

3. Vo veci prvýkrát tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 12.01.2010 č.k. XC XX/XXXX-XX tak, že
žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.803,78 eura s
5 % úrokom z omeškania od 10.12.2008 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, to všetko v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti ohľadne uplatneného úroku z omeškania
bola žaloba zamietnutá. V tejto zamietajúcej časti uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

05.03.2010.

4. V predmetnej právnej veci rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.09.2010, č.k. XXCo
XX/XXXX-XX, ktorým zmenil rozsudok súdu I. stupňa v jeho napadnutej časti tak, že návrh žalobcu na
zaplatenie sumy 1.803,78 eura s prísl. zamietol s tým, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania
nepriznal a rovnako im nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.5. Po podaní dovolania žalobkyňou Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28.09.2011,
č.k. XCdo XXX/XXXX-XXX rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Následne potom krajský súd uznesením zo dňa 17.01.2012, č.k. XXCo XX/XXXX-XXX zrušil rozsudok
súdu I. stupňa v jeho napadnutej časti, to je v tej, ktorej bolo žalobe vyhovené a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

7.Tunajšísúdzodňa19.02.2013Č..P..XC/XX/XXXX-XXtak,žežalovanýmv1.a2.radeuložilpovinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.803,78 eura s 5 % úrokom z omeškania od 10.12.2008
do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

8.NaodvolaniežalovanýchKrajskýchsúdvPrešoveuznesenímzodňa28.1.2014,č.k.XXCo/XX/XXXX-
XXX zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozsudku súd

uložil povinnosť pribrať znalca z odboru stavebníctva na zodpovedanie otázok, či postavenie oporného
múru žalobkyňou zodpovedá druhu a intenzite ohrozenia, situácii, ktorá bola ohrozením vyvolaná a v
prípade, že takéto opatrenie nezodpovedalo druhu a intenzite ohrozenia je treba, aby znalec zodpovedal
na otázku, aký druh opatrenia a v akom rozsahu bolo treba vykonať so zreteľom na druh a intenzitu
ohrozenia, ktorá bola ohrozením vyvolaná. Súčasne pri tomto zisťovaní je treba sa zamerať aj na otázku

výšky náhrady v zmysle § 419 Občianskeho zákonníka, ktorá je limitovaná výškou škody, ktorá bola
prijatím primeraného opatrenia odvrátená.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov O.. I. I., O.. H. J. I. C. C., znaleckým posudkom
č. 8, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemku parc. č. KNC č. XXX o výmere 1067
m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. KN C č. XXX o výmere XXX m2 záhrady a stavby -
rodinnéhodomusúp.č.XXnaparc.č.XXX,zapísanýchnaLVč.XXXk.ú.Z..Žalovanísúbezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. č. KNC č. XXX o výmere 806 m2 zastavané plochy a

nádvoria, zapísanej na LV č. XXX k.ú.

Okružná.Pozemokžalovanýchnaparc.č.XXXsusedíspozemkomastavboužalobkynenaparc.č.119.

11. Rozhodnutím Obecného úradu v Z. ako miestne príslušného stavebného úradu č. SÚ J. XX/XXXX/

XXX z 29.3.2007 bola žalovaným uložená povinnosť na vlastné náklady v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia vykonať na stavbe oplotenia pri rodinnom dome súp. č. XX R. Z. Z. na pozemku
parc. č. XXX k.ú. Z., zabezpečovacie práce - zabezpečiť oporným múrom oplotenie zo strany pozemku
parc. č. XXX tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 29.3.2007.

12. V zmysle tohto rozhodnutia mali žalovaní vykonať uvedené práce na svoje náklady, avšak títo práce
nevykonali. Rozhodnutím Obecného úradu Z. - Stavebný úrad zo dňa 26.06.2007, číslo: J. XX/XXXX-
XXX bola žalovaným uložená pokuta 1.000,-Sk za to, že v určenej lehote nevykonali zabezpečovacie
práce, čím sa dopustili priestupku za porušenie stavebného zákona na základe § 105 ods. 1 písm. c)

stavebného zákona a § 52 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

13. Nakoľko žalobkyni hrozila bezprostredná škoda zosuvom pôdy na jej pozemku, požiadala obec
Okružná, ako miestne príslušný stavebný úrad o zabezpečenie dozoru pri vytýčení hranice pozemkov
parciel KN C č. XXX, Č.. XXX a susedného pozemku KN C č. XXX. Vytýčenie hranice bolo vykonané na

podklade vytyčovacieho návrhu spracovaného O.. E. P., J. G. P., H.Š..

14. Následne žalobkyňa obci Z. ohlásila drobnú stavbu - oplotenie pozemku parc. č. XXX a č. XXX k.ú.
Z., pričom obec s vykonaním drobnej stavby súhlasila. Keďže žalovaní povinnosť zabezpečiť oporným
múrom oplotenie nesplnili, žalobkyňa potom na vlastné náklady zabezpečila oplotenie oporným múrom,

pričom cena vykonaných stavebných prác bola vo výške 54.340,60 Sk (1.803,78 €). Dňa 5.6.2008
žalobkyňa vyzvala žalovaných na zaplatenie vynaložených nákladov v uvedenej výške, avšak títo
doposiaľ požadovanú sumu žalobkyni nezaplatili.15. Žalobkyňa uviedla, že uvedenú nehnuteľnosť - rodinný dom a pozemok v obci Z. nadobudla po
rodičoch, ktorú v súčasnosti využíva ako chalupu. V jej susedstve bývajú žalovaní. Žalobu podala už
po predchádzajúcich nedorozumeniach so žalovanými kvôli tomu, že jej za domom skopali celý svah

v časti, kde prebiehala hranica. Pôvodne jej pozemok a pozemok žalovaných oddeľoval starý plot zo
železných stĺpikov a pletiva. V r. 2001 spolu s manželom dala urobiť nový plot z vlnitého plechu a
betónové stĺpiky osadené do zeme v betóne. Žalovaný v 1. rade potom skopal svah v časti hranice za
domom do hĺbky asi 1,60 m, skopal aj časť jej pozemku, pričom doňho zašiel asi 0,60 m a to urobil v
dĺžke asi 7 m od domu smerom do záhrady. Žalovaný v 1.rade teda skopal jej pozemok presne v línii

vedenej od hrany jej domu, pričom jej pozemok podľa zamerania katastrálneho úradu bol o 0,60 m širší
od hrany domu. Celý terén je v sklone. Jej pozemok je vyššie a žalovaní majú pozemok nižšie. Žalovaní
začali svoj terén upravovať, pretože si tam postavili nový rodinný dom a chcú si vyrovnať pozemok.
Žalobkyňa vec nahlásila na stavebný úrad a začalo sa stavebné konanie a následne bolo žalovanému
v 1. rade uložené, aby postavil oporný múr. Žalovaní sa odvolali, avšak krajský úrad Životné prostredia
rozhodnutie ObÚ v Prešove potvrdil. V roku 2007 po zime, keď prišla na pozemok, zistila, že zemina sa

zosunula na pozemok žalovaných. Zosuvom pôdy sa uvoľnili aj stĺpiky na plote a preto sa opäť obrátila
na stavebný úrad, ktorým v tom čase už bola obec Z.. Táto zvolala stavebné konanie, ktorého sa už
žalovaní nezúčastnili, odmietli preberať poštu a doteraz ju nepreberajú. Tohto stavebného konania sa
zúčastnil starosta obce aj pracovníčka stavebného úradu z P., prišli sa pozrieť aj na tvár miesta a videli,
v akom je stave terén. Stavebný úrad- obec Z., rozhodol presne tak, ako predtým ObÚ v Prešove v tom

zmysle, že žalovaní majú vybudovať oporný múr, avšak toto rozhodnutie žalovaní neprevzali napriek
tomu, že starosta im ho bol aj osobne doručiť. Tým, že oporný múr vybudovaný nebol, resp. tesne v časti
za domom žalovaní podopreli pozemok len tvárnicami do výšky asi 50 cm, zemina postupne padala, plot
sa rozhýbal a hrozilo, že spadne. Čakala celé leto 2007, či žalovaní tento oporný múr vybudujú, avšak
keď tak neurobili, na konci novembra 2007 požiadala firmu, aby prišla tento oporný múr urobiť. Predtým

požiadala o súhlas obec Okružná, aby tento pozemok mohla zabezpečiť oporným múrom sama. Po
udelení jej súhlasu, dala vybudovať oporný múr od rohu domu v dĺžke 7 m smerom do záhrady, za čo
firme zaplatila sumu 54.340,60 Sk. Išlo o firmu P.-J., ktorá jej dala najlepšiu ponuku - najnižšiu cenu a
zároveň,ktorájenajbližšiektomutopozemku.Privykonávaníuvedenýchstavebnýchprácurobilavšetko
preto, aby pri vybudovávaní oporného múru nemuseli chodiť cez pozemok žalovaných a prakticky všetky

práce sa robili len z jej pozemku. Firma, keď spevňovala pozemok, tak najprv urobila výkop, ktorý zaliali
betónom, do toho dávali oporné železá a na tento betónový múrik ešte dávali betónové tvárnice, ktoré
zalievali betónom. Potom naspäť osadili pôvodný plot. Počas nasledujúcej zimy tam nebola, ale keď sa
na svoj pozemok na jar 2008 vrátila, zistila, že žalovaní znova skopali pozemok ďalej. Opäť sa musela
obrátiť na stavebný úrad a zase sa začalo stavebné konanie. Predmetom tohto konania je len náhrada

za pôvodne vybudovaný oporný múr v dĺžke 7 m od domu, ktorý už vybudovaný je. Pokiaľ ide o ďalšie
rozkopanie, hrozí ďalší súdny spor, keďže opäť sa stĺpiky uvoľňujú a zem sa zosúva, nakoľko žalovaní
v kopaní tohto pozemku ďalej pokračujú. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila fotografie
predmetných pozemkov.

16. Žalovaný v 1. rade pravdivosť skutočností uvádzaných žalobkyňou popieral. Pracovníčka
Stavebného úradu v P. a starosta obce síce prišli za ním a pýtali sa, či ich pustí na pozemok, on
nesúhlasil. Teda títo vôbec situáciu nevideli, len mu povedali, že ten plot zaplatí. Uviedol, že problém nie
je v tom, že on kope a padá plot alebo pozemok žalobkyne, ale všetko je z toho dôvodu, že žalobkyňa
má v dome práve na jeho konci kúpeľňu, vypúšťa z domu vodu a z toho dôvodu jej padá pozemok.

Ešte v roku 1989 mal problém s bratom žalobkyne, ktorý tam vtedy býval, avšak následne bolo zistené,
že v dome žalobkyne bolo prasknuté potrubie. Brat žalobkyne, dnes už nebohý, túto vadu odstránil a
s týmto bol potom pokoj. S rodičmi žalobkyne vychádzal veľmi dobre, len na žiadosť matky žalobkyne
súhlasil s tým, aby si dokončili opevnenie pozemku v časti pri rodinnom dome, ale keďže sa im nedarilo,
žalujúca strana vybudovaním tohto oporného múra v časti pri rodinnom dome zašla do jeho pozemku

do hĺbky asi 0,50 m. Zdôraznil, že z domu žalobkyne vytekala voda a z brehu to všetko tieklo na jeho
stranu a táto voda vlastne podmyla tento ich breh. Aj keď bolo nejaké rozhodnutie stavebného úradu,
nevidel dôvod, aby niečo spevňoval, pretože to bol pozemok žalobkyne a spevňovať si ho mala ona. Na
záver uviedol, že spevnenie mala žalobkyňa urobiť do výšky 1,30 m od jeho pozemku, avšak žalobkyňa
urobila spevnenie do výšky 2,04 m a myslí si, že robila zbytočne vysoký múr, na ktorý dala ešte plechové

oplotenie 2 m vysoké. Keď žalobkyňa robila spevnenie múra, napadalo na jeho pozemok viac ako 2
vlečky hliny, ktorú musel vypratávať, hoci mu starosta tvrdil, že keď budú robiť to oplotenie, nijakým
spôsobom do jeho pozemku nezasiahnu, nebudú po ňom chodiť, ani nebude žiaden neporiadok, čo
nebola pravda. Odkedy prišla do domu žalobkyňa, sú s ňou len problémy. Naotázku, z akého dôvodu nerešpektuje rozhodnutie stavebného úradu a či vie, aké má dôsledky jeho
nerešpektovanie odpovedal, že žiadne rozhodnutie neprebral.

18. Žalovaná v 2. rade sa k výpovedi svojho manžela - žalovaného v 1. rade pripojila. Dodala, že v
roku 2001, keď začal ich spor a bola prítomná na jednaní na stavebnom úrade, žalobkyňa jej povedala,
že je retardovaná a od vtedy so žalobkyňou nekomunikuje. Keď žalobkyňa s pomocou manžela robila
oporný múr pre spevnenie rodinného domu, robili to týždeň, celý čas pršalo a vždycky nechali po sebe

neporiadok, nič nepoupratovali a oni keď chceli autom vojsť do dvora, musela všetky dosky a neporiadok
ukladať každý deň. Žalobkyňa sa nikdy ani pozrieť neprišla. Uviedla, že oni nič nevykopávali okolo plota,
ale bola tam vysoká tráva a rôzne kriaky a tieto v snahe skrášliť si životné prostredie vytrhávali a korene
museli vyberať aj motykou. Bol tam aj orgován, ktorý má strašné korene a tento bolo treba vykopať
motykou. Žalobkyňa, ani keď stavala oporný múr na dom, ani keď išla stavať oporný múr na plot, nikdy
im nič neoznámila vopred. Tiež uviedla, že žalobkyňa robila plot pred rokom 2001, resp. v tom roku, ale

stavebné povolenie naňho dostala až v r. 2007. Celý terén oboch susediacich pozemkov je vo svahu a
tým, že žalobkyňa za domom urobila vysoký oporný múr a dala ešte plechové 2-metrové oplotenie, keď
prší, po tomto plote steká voda dole a zmýva pôdu pod plotom. Ona s manželom tam nič nekope, len
tam vytrháva trávu a žihľavu a jednoducho dažďová voda žalobkyni všetko zmýva a obmýva jej stĺpiky
na plote. Už aj teraz vidno, že 3 sú obmyté.

19. Svedkyňa O.. I. I. na pojednávaní uviedla, že nie v žiadnom vzťahu k stranám. Stretla sa však
so žalobkyňou a so žalovaným v 1. rade v Z.Ž., keď bola na základe sťažnosti žalobkyne za štátny
stavebný úrad na štátnom stavebnom dohľade v obci Okružná v spornej lokalite. Na štátny dohľad
bola prvýkrát 15.3.2007 a druhýkrát 6.6.2008. V roku 2007 sa boli len pozrieť z dvora žalobkyne, keďže

žalovaní neprišli na štátny stavebný dohľad, aj keď im bolo predvolanie zaslané, ale oni si ho na pošte
neprevzali. Vtedy videli, že plot bol nahnutý na jednu stranu a svah bol podkopaný, čím došlo k narušeniu
stability oplotenia. Keď tam bola v roku 2008, bola aj vo dvore žalovaných, keďže v tom čase bol
žalovaný v 1. rade na svojom dvore a videla, že časť svahu bola oporným múrom inkriminovaného
oplotenia podchytená a druhá časť svahu bola skopaná a opäť bola narušená stabilita oplotenia. Bolo

zistené, že jednoznačne je potrebné urobiť oporný múr, aby nedošlo k zrúteniu oplotenia. Nakoniec
toto aj bolo nariadené rozhodnutím. Prvýkrát v roku 2001 rozhodol Okresný úrad, odbor životného
prostredia, druhýkrát v roku 2007 rozhodla Obec Okružná, ako stavebný úrad a tretíkrát opäť v roku
2008 po vykonanom druhom dohľade. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aké má vzdelanie
a či je súdna znalkyňa, keď posudzovala otázku múra, pletiva alebo oplotenia, svedkyňa uviedla, že

nie je súdna znalkyňa, je však absolventkou VŠ stavebnej, odbor pozemné stavby, teda rozhodnutia
vydala na základe jej odborného názoru. K záveru uvedenom v zápise z 15.3.2007, v ktorom konštatuje,
že sa narušila stabilita domu žalobkyne, dospela po prezretí fotografie od žalobkyne a prehliadky na
tvári miesta, pričom na základe toho usúdila, že keďže je spevnený pozemok aj za rodinným domom
oporným múrom, zrejme muselo dôjsť k narušeniu stability aj rodinného domu tým, že bolo skopané v

svahu pod plotom. Svedkyňa uviedla, že vlastníkom plechového oplotenia je žalobkyňa a ona svojim
rozhodnutím nariadila zabezpečiť oporným múrom oplotenie zo strany pozemku žalovaných, aby sa
predišlo zrúteniu, nakoľko stabilitu oplotenia neporušila vlastníčka stavby - žalobkyňa, ale spôsobili to
žalovaní a rozhodnutie vydala v snahe predísť ďalším škodám. Nemyslí si, že to sa mohlo stať len
vytrhávaním trávy, pretože keď bola na tvári miesta, bolo jasne vidieť, že svah bol skopaný.

20. Svedok O.. H. J. na pojednávaní uviedol, že je vo funkcii starostu obce od r. 1992 doposiaľ. Strany
osobne pozná, nie je však s nimi v príbuzenskom prípadne priateľskom vzťahu. K rozhodnutiu, ktoré
vydal dňa 29.3.2007 uviedol, že musel reagovať na sťažnosti žalobkyne, a preto toto rozhodnutie
vydal. Pred rozhodnutím bol viackrát aj na tvári miesta, keďže ide o dlhodobú záležitosť. Vzhľadom

k tomu, že pochádza z obce, dokonale pozná pomery aj na jednotlivých dvoroch, vrátane dvorov
účastníkov. Pri všetkých jednaniach, či už v kancelárii alebo aj na tvári miesta, vždy dal za pravdu
žalobkyni, teda že žalovaní skopávajú dvor, pretože taká bola realita a dlhodobo to videl. Vrcholom
týchto prác žalovaných, teda ich odkopávania bolo, že sa dostali až pod základovú škáru rodinného
domu žalobkyne. Žalovaní skopávali ďalej za plotom a on prípad na žiadosť žalobkyne monitoroval.

Keď žalovaní skopávali dvor, dochádzalo k zosuvu svahu pod oplotením žalobkyne, preto bolo obcou
vydané rozhodnutie, aby žalovaní vykonali zabezpečovacie práce, čo ale títo nevykonali. Bol na dvore
u žalovaných, keď sa snažil žalovanému doručiť rozhodnutie, čo on odmietol a samozrejme, že situáciu
s oporným múrom a so skopávaním svahu videl. Uviedol, že žalobkyňa na svojom pozemku odstránilanejaké drobné stavby, išlo o drevené hospodárske stavby - kurníky, svoj pozemok si vyčistila a ich
odstránením bolo jasne vidno, že ten svah sa začína posúvať dole. Svah bol žalovanými skopávaný
zarovno s domom žalobkyne, teda s rohom domu žalobkyne. Keď prišla žiadosť žalobkyne, že si na

vlastné náklady vybuduje oporný zabezpečovací múr, keďže žalovaní tak napriek rozhodnutiu neurobili
a nakoľko nebolo jasné, kde je vlastne hranica, pretože medza bola žalovanými rozkopávaná, trval na
tom, aby hranica bola vytýčená. Žalobkyňa mu dodala vytyčovací plán alebo protokol a na základe tohto
bolo vydané rozhodnutie o drobnej stavbe v tom zmysle, že žalobkyňa mohla vybudovať zabezpečovací
oporný múr, čo ona aj urobila na vlastné náklady. O tom, že žalobkyňa bude robiť tento zabezpečovací

múr poslal upovedomenie aj žalovaným s tým, že sú povinní strpieť výkon tejto stavby a na základe
toho bol aj múr vybudovaný. Na žiadosť, teda ohlásenie drobnej stavby žalobkyne odpovedal podľa
zákona č. 50/76 Zb. a vydal súhlas, keďže išlo o drobnú stavbu a nebolo potrebné stavebné povolenie.
Žiadosti žalobkyne vyhovel, keďže žalovaných nemohol nijako prinútiť, aby vybudovali oporný múr oni
a títo na rozhodnutie obce nereagovali. Uviedol, že ide o dlhodobú záležitosť a vo veci rozhodoval ešte
okolo roku 2000 Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia. Nevedel uviesť, kto bol vlastníkom

pôvodného oplotenia a uviedol, že na vec sa treba pozerať principiálne a to v tom zmysle, že žalovaní
začali skopávať medzu a to od rohu domu žalobkyne po dĺžke asi 7 - 8 m a skopávali si na svojom
pozemku. Žalovaní vedeli o tom, že robia zle, neustále boli upozorňovaní zo strany štátnych orgánov,
že to robiť nemôžu a napriek tomu v skopávaní stále pokračovali, čo dospelo až do toho, že žalovaný v
1. rade ho aj vulgárne oslovil. Vrcholom bolo, keď sa mala vykonávať stavba zabezpečovacieho múru na

základe rozhodnutia obce a žalovaní sa opäť správali veľmi odmietavo a dopadlo to až tak, že zvažoval
možnosť zavolať políciu, aby zabezpečila dohľad nad stavbou zabezpečovacieho oporného múru, ale
nakoniec tak neurobil. Ak by obec nevydala rozhodnutie o zabezpečení pozemku, jednoducho žalobkyni
by sa trhal pozemok a zemina až 3 - 4 m do jej pozemku.

21. Svedok C. C., manžel žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že sa zúčastnil všetkých udalostí, ktoré
ich podkopaním vykonávaným žalovanými postihli. Podkopaním došlo k zosuvu pôdy a postupne
až k prasknutiu čelnej steny domu žalobkyne. Vec sa riešila cez Z. Z., starosta do toho vstupoval
permanentne, avšak vzhľadom na názor žalovanej strany bolo nevyhnutné, aby oporný múr vybudovali
sami. Bolo nevyhnutné tento oporný múr vybudovať vzhľadom na to, že zosuv pôdy pri sklone 45°

zasahoval do ich pozemku až do šírky 1,5 m a iné technické riešenie neprichádzalo do úvahy. Manželka
- žalobkyňa preto objednala firmu, ktorá bola prijateľnejšia a táto oporný múr vybudovala.

Faktúru tejto firme manželka riadne zaplatila, išlo o sumu okolo 60.000,- Sk. Manželka písomne vyzývala
žalovaných na preplatenie tejto faktúry, doteraz však nič nebolo zaplatené, keďže žalovaní navyše

odmietajú aj preberať poštu. Podľa svedka hrozil zosuv pôdy, prasknutie a následný pád zadnej časti ich
domu. Pôvodne bol totiž terén ich pozemku aj žalovaných pozemku v sklone. Išlo o briežok. Žalovaní
ale postupne začali na svojom pozemku skopávať a vyrovnávať svoj pozemok. Boli preto v rokoch 1992
- 1995 nútení urobiť oporný múr na ich rodinnom dome zo zadnej časti, teda na hranici, ktorá susedí so
žalovanými. Keďže žalovaní permanentne upravovali svoj pozemok a tento vyrovnávali, došlo k tomu, že

tesne za ich domom sa zosunula pôda 1,5 m do ich pozemku. V dôsledku toho došlo k prasknutiu zadnej
steny ich rodinného domu a bolo teda nevyhnutné vybudovať oporný múr aj v časti oplotenia, aby k
ďalším zosuvom nedochádzalo. To, že bolo nevyhnutné vybudovať oporný múr, povedala už zástupkyňa
stavebnéhoúradu,ktoráajvydalarozhodnutie.Dodal,žepodľageodetahranicapozemkovneprechádza
so stenou ich rodinného domu, ale táto prechádza v šírke cca 60 cm od steny ich rod. domu a hranicou

parcely je starý oporný múrik na ich rodinnom dome.

22. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde znalec konštatoval, že postavenie oporného múru
žalobkyňou zodpovedá druhu a intenzite ohrozenia, ktorá bola ohrozením vyvolaná. Ak by bol terén
na pozemku žalovaných na súčasnej výškovej úrovni v čase betonáže základov, základy betónových

stĺpikov oplotenia by nebolo možné realizovať. Potreba oporného múru bola vyvolaná odkopávaním
zeminy zo strany žalovaných ako aj dávnejším zvýšením terénu za rodinným domom na pozemku
žalobkyne. Vybudovanie oporného múru je systémovým opatrením. Ak by oporný múr nebol postavený,
možný zosun zeminy z pozemku žalobkyne na pozemok žalovaných by mohol ohroziť osoby pohybujúce
sa po pozemku žalobkyne aj žalovaných.

23. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.24. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

25. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a
to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

29. Súd po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2014, č.k. XXCo/XX/XXXX-

XXX doplnil dokazovanie v zmysle tam uvedeného právneho názoru a mal za preukázané, že žalovaní
v 1. a 2. rade nerešpektovali právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Obecného úradu v Z., ako miestne
príslušného stavebného úradu č. SÚ SP XX/XXXX/XXX zo dňa 29.3.2007, ktorým im bola uložená
povinnosť na vlastné náklady v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, vykonať na stavbe: Oplotenie
pri rodinnom dome súp. č. XX v Obci Z. na pozemku parc. č. XXX, k.ú. Z., zabezpečovacie práce:

Zabezpečiť oporným múrom oplotenie zo strany pozemku parc. č. XXX tak, aby sa predišlo zrúteniu
oplotenia pri dodržaní ďalších tam uvedených podmienok. Súd mal za preukázané, že práve žalovaní
skopávaním pozemku spôsobili zosuv pôdy a narušili stabilitu oplotenia žalobkyne. Uvedené skutočnosti
vyplývajú z výpovede žalobkyne, ale aj svedkov vypočutých v tomto konaní, pričom tieto výpovede sa
zhodujú a vyplývajú aj z oboznámených listinných dôkazov. Tým, že žalovaní nerešpektovali rozhodnutia

stavebných úradov a nevybudovali oporný múr, ako im bolo uložené, žalobkyňa sama pristúpila k
vybudovaniu tohto oporného múru, nakoľko hrozila škoda. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Prešove bolo potrebné vyriešiť otázku, či prijaté opatrenie bolo najlepšou variantnou. K tomu
bol pribratý znalec, ktorý vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že postavenie oporného múru
žalobkyňou zodpovedá druhu a intenzite ohrozenia, ktorá bola ohrozením vyvolaná, pričom vybudovanie

oporného múru je systémovým opatrením. Súd z týchto tvrdení znalca vychádzal a mal za to, že
vybudovanie oporného múru bol primeraný spôsob zakročenia na odvrátenie hroziacej škody. Pokiaľ ide
o výšku hroziacej škody tak súd opäť poukazuje na znalecký posudok, kde znalec uviedol, že možný
zosun zeminy z pozemku žalobkyne na pozemok žalovaných by mohol ohroziť osoby pohybujúce sa po
pozemku žalobkyne aj žalovaných. Už samotná skutočnosť, že hrozí ohrozenie zdravia ľudí, prevyšuje

sumu, ktorú si žalobkyňa v tomto konaní uplatnila a to aj s poukazom na náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia za prípadne úrazy. Súd v danom prípade nesúhlasil s obranou žalovaných,
že žiadne osoby sa v tomto priestore nepohybujú, pretože je tam prázdny priestor a žalovaní tam
nemajú žiadnu budovu. To, že v tomto priestore sa nič nenachádza, resp. tam nikto nechodí do budúcna
nemôže zaručiť, že by zosuvom pôdy nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo života osôb. Žalovaní predsa

nemôžuzabezpečiť,abyniktosavtomtopriestorenepohyboval.Okremtohoohrozeniezdraviahroziloaj
pozemku žalobkyne. Žalobkyňa v konaní preukázala výšku nákladov vzniknutých v súvislosti so stavbou
oporného múru, pričom tieto vyplývajú z faktúry č. XXXXXXX vyhotovenej dodávateľom P.-J., združenie
P. U. z 26.11.2007, ako aj z rozpočtu a krycieho listu. Žalobkyňa uvedenú sumu dodávateľovi aj riadne
uhradila, ako to vyplýva z výpisu jej účtu v Slovenskej Sporiteľmi a výdavkového pokladničného dokladu

zo 16.12.2007, súd preto zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni
sumu 1.803,78 eura tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

30. Súd v konaní zamietol návrh na kontrolné znalecké dokazovanie, pretože na pojednávaní dňa
4.11.2016, teda už sa účinnosti nového civilného sporového poriadku, uložil stranám, aby návrhy na

doplnenie dokazovania oznámili v lehote 10 dní inak súd na ne nebude prihliadať. V určenej lehote
žalovaní nenavrhli kontrolný znalecký posudok, k tomu pristúpili až po viac ako 2 mesiacoch, a preto
súd uvedený návrh zamietol.

31. Súd v konaní zamietol návrh na výsluch geodeta a to z dôvodu toho, že tento návrh považoval za

neúčelný a nehospodárny. Tento sa vo svojom vyjadrení konštatoval, že v danom území sa neprejavujú
deformácie spôsobené svahovými pohybmi, avšak v tomto prípade ako už bolo uvedené vyššie, zosuvy
pôdy boli spôsobené skopávaním pozemku žalovanými. Nakoniec aj Krajský súd uložil súdu prvéhostupňa povinnosť vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo zodpovedá druhu a
intenzite ohrozenia, teda aj z toho vyplýva, že k zosuvu pôdy dochádzalo.

32. K ďalšej námietke žalovaných, že žalobkyňa sa mala obrátiť na exekútora tak súd poukazuje na
predchádzajúce rozhodnutie, kde sa súd z touto námietkou vysporiadal tak, že žalobkyňa nemohla
úspešne podať návrh na vykonanie exekúcie. Z rozhodnutia obce totiž
nebola oprávnenou osobou a navyše uvedené rozhodnutie obce trpí množstvom formálnych a
materiálnych vád spôsobujúcich nemožnosť exekučného vymoženia jej pohľadávky. Z rozhodnutia

stavebného úradu sp. zn. J. J. XX/XXXX/XXX zo dňa 29.03.2007 žalobkyňa nie je oprávnenou osobou
a z tohto rozhodnutia jej nevyplývalo žiadne právo podať návrh na výkon exekúcie proti žalovaným.
Uvedené rozhodnutie stavebného úradu totiž iba uložilo povinnosť žalovaným. Neobsahuje žiadne
identifikačné údaje osoby - účastníka, ktoré by žalobkyňu identifikovali ako nositeľku oprávnenia
postavenia žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní, tak ako to uvádza § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku. Žalobkyňa nie je ako oprávnená osoba v tomto rozhodnutí stavebného úradu označená a nie

je teda zrejmé, že by výkon exekúcie mohol byť úspešne zrealizovaný. Rozhodnutie stavebného úradu
žalobkyňu neuvádza ako osobu, v prospech ktorej by boli priznané nejaké práva, nie je uvedená ani v
záhlaví, ani vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Jediná zmienka o žalobkyni je uvedená v odôvodnení
rozhodnutia, kde stavebný úrad uvádza, že podala sťažnosť. Je bežnou praxou exekučných súdov, že
nevydajúpovereniesúdnemuexekútorovivprípadechýbvpísanívoznačeníoprávneného,čipovinného

a preto nemožno od exekučného súdu očakávať, že by vydal poverenie na vykonanie exekúcie v prípade
oprávneného, ktorý ani nie je v exekučnom titule nijakým spôsobom označený a identifikovaný. Súd
má teda za to, že žalobkyňa nemohla úspešne podať návrh na exekúciu. Ani krajský súd tieto závery
nenamietal.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

35. Podľa § 3 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. platného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s

plnenímpeňažnéhodlhu.PodľaúdajovNárodnejbankySlovenska,výškadiskontnejsadzbyk9.12.2008
bola vo výške 2,5 %.

36. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto

prípade žalovaní, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal. Žalobkyňa žiadala úrok z omeškania od 19.6.2008 do zaplatenia. Okresný
súd rozsudkom zo dňa 12.1.2010, č.k. XC/XX/XXXX - XX žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, t.j. v
časti úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne od 19.6.2008 do 9.12.2008 a prevyšujúci 5% ročne od
10.12.2008 do zaplatenia. Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 5.3.2010. Napriek tomu, že súd za

prvú výzvu považoval doručenie platobného rozkazu dňa 24.11.2009, teda nasledujúci deň sa dostali
žalovaní do omeškania, tak súd mohol priznať úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.803,78
eura až od 10.12.2008 do zaplatenia.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

konania (ďalej ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná iba v časti úroku z omeškania, a preto jej súd
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

38. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.39. Pokiaľ ide o znalečné, súd znalcovi priznal trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100% proti
žalovaným, ktorí boli v konaní neúspešní. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

40. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

41. Súd v danom prípade dospel k záveru, že nie je dôvodné určiť dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti a

to aj vzhľadom na skutočnosť, že k postaveniu oporného múru došlo v roku 2008, pričom do dnešného
dňa žalobkyni neuhradili žiadnu sumu a to aj napriek tomu, že mali povinnosť postaviť oporný múr
uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Obecného úradu v Z.. Rovnako konanie trvá od
roku 2008, žalovaná suma sa nemenila, a preto žalovaní mali dostatočne dlhú dobu na zabezpečenie
si finančných prostriedkov na úhradu priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).