Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413211086
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413211086.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: C. M., A.. XX.X.XXXX, W.
O. Q. XXX, o vymoženie 398,16 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Kežmarok č. k. 5Er/1030/2013-27 zo dňa 2.6.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že súdny exekútor spísal na Exekútorskom úrade dňa 18.10.2013
za prítomnosti zástupcu oprávneného, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie
pohľadávky vo vyššie uvedenej výške a pre vymoženie trov exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený
predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s..
K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil na výzvu súdu fotokópiu zmluvu č. XXXXXX
uzatvorenú 3.5.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, Všeobecné obchodné

podmienky právneho predchodcu oprávneného (ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a fotokópiu
dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15. 6. 2009, uzatvorenej medzi oprávneným a
povinným. Súdny exekútor podaním z 5.11.2013 a následne podaním z 20.3.2014 požiadal exekučný
súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu
č. XXXXXX (ďalej len "zmluva") uzavretú 3. 5. 2005 medzi právnym predchodcom oprávneného
(Všeobecná úverová banka a.s.) a povinným, vrátane jej neoddeliteľných súčastí a zistil, že uvedená

zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Povinný uzavrel s oprávneným dňa 15.6.2009
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. V bode 4. tejto dohody je upravená
rozhodcovská doložka nasledovne: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené :
a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13,
Košice jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, c) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.)".

Podľa súdu prvej inštancie z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva
spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade,ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým, ako spotrebiteľ podal žalobu na
všeobecný súd, neplatí ustanovenie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby
ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda

spotrebiteľ je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť
sa už začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená
uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Dohoda o úhrade
pohľadávky v splátkach (v ktorej žalovaný uznal, čo do dôvodu a výšky svoj dlh vyplývajúci z vyššie
uvedenej zmluvy a zaviazal sa na jeho úhradu v splátkach), ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku,

na ktorej základe bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu, bola uzavretá dňa 15.6.2009.
S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z. z. v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz
rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby
sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom. Podľa názoru exekučného súdu takto formulovaná zmluvná podmienka,
ktorá je súčasťou vyššie uvedenej dohody, a teda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, je
neprijateľnou podmienkou a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V zmysle uvedenej rozhodcovskej doložky, má síce spotrebiteľ
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (oprávneného), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za absolútne neplatnú a teda
rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako
každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto

doložky preto odporuje dobrým mravom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní
exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem iného ako dôvod uviedol, že je toho
názoru, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu
a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva,

že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázal na nesprávny preklad
rozhodnutia ASTURCOM, z ktorého vychádzajú exekučné súdy pri svojom rozhodovaní. Zastáva názor,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastností, ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu v SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. V

slovenskom práve je výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky
zistí v zákonom na tento účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Podľa § 43 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 písm. a/, a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu vedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnejžalobe.Zuvedenéhovyplýva,žeslovenskýexekučnýsúdbybolpodľarozsudkuASTURCOM

povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné
právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného
konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V
slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý
rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento

súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Zároveň
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého
vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, je preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného vyplýva,
že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje
alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.4. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379, § 380, § 381 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je treba potvrdiť.

5. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti,sozreteľomnaktorújenútenývýkonrozhodnutianeprípustný.Obdobneporovnajajuznesenie
NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

6. Prvoinštančný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v
rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Obč. zák.

neplatná.

7. Zo spisového materiálu je zrejmé, že dňa 15.6.2009 bola medzi oprávneným a povinným podpísaná
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá v bode 4. obsahuje rozhodcovskú
doložku, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov

na základe tejto Dohody alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o., Kmeťova 13, Košice jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, c)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,

ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

8. Táto rozhodcovská zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4
ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

9. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho,
aby to malo vplyv na trvanie Dohody o uznaní záväzku, po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch
jej uzatvorenia a nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.

10. V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred

všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.11. Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o
nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.

12. Za právne relevantnú je možné považovať len rozhodcovskú doložku obsahujúcu informácie o
procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa.
Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú
doložku za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za
dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná (§ 53

ods. 3 Občianskeho zákonníka).

13. Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku, ktorá založila právomoc rozhodcovského
súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve,
spôsobujúcich jej neplatnosť.

14. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská doložka
zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní súdneho
konania s rozhodcovským konaním.

15. Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o
neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ
vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa
má vykladať v tom zmysle, že pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na
základe analýzy vnútroštátnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými

stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo
zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa
zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania
nekalých podmienok, na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery (dobrej viery

- neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou
po individuálnom dojednaní“.

16. V prejednávanej veci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť
riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú
možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky
písomnou formou zrejmou potrebou.

17. Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd
len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi
a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Keďže v danom prípade rozhodcovská doložka neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka
o procesných nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho
dojednania tejto zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

19. Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného
prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svojeoprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnene
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

21. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie

práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako
vecne správne.

23. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).