Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/388/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109220832
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7109220832.8

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: H. F., A.. X.X.XXXX,
W. A. X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Romanom Gorejom, advokátom so sídlom Žižkova 6, 040
01 Košice, proti žalovanému: G.. P. M. - O. spoločnosti VENTO s.r.o., so sídlom Fejova 7, 040 01 Košice,
IČO: 36 212 083, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Barnom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 42 104 009, o náhradu škody vo výške 42.044 Eur

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 4.315,55 Eur, na účet JUDr.
Ladislava Barnu, advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie Čajakova 5, 040 01 Košice, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou došlou súdu dňa 24.8.2009 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť mu sumu 42.044 Eur titulom náhrady škody. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že
škodu mu mal spôsobiť úmyselným konaním odcudzenia chovu akvarijných rýb spoločnosť VENTO
s.r.o., zastúpenej konateľom G.. P. M.. Uviedol, že v prenajatých priestoroch od uvedenej spoločnosti

mal zriadený chov akvarijných rýb za účelom záujmového chovu a v budúcnosti o pokračovaní v
podnikateľskej činnosti s nimi, ktorú predtým vykonával v rámci živnostenskej činnosti v tomto obore.
Uvedenépriestorymalžalobcaprenajatéoduvedenejspoločnostinazákladenájomnejzmluvyuzavretej
dňa 23.5.2006 a dodal, že začiatkom roka 2007 sa dostal do platobnej neschopnosti, prestal uhrádzať
nájomné v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy, čo však neakceptoval prenajímateľ, t. j. spoločnosť
VENTO s.r.o. a dňa 5.6.2005 mu bola doručená výpoveď z nájmu prenajatých priestorov. Dodal,

že sa snažil o uzavretie dohody s konateľom spoločnosti VENTO s.r.o., avšak žalovaný odmietal
ďalšiu komunikáciu. Dodal, že niekedy začiatkom mesiaca august 2007 spoločnosť VENTO s.r.o.
vymenila na prenajímaných nebytových priestorov zámky, priestory zapečatila a do okna prenajímaného
nebytového priestoru vložila správu pre žalobcu o uplatnení si zádržného práva na všetky hnuteľné veci
nachádzajúce sa v danom objekte. Dodal, že následne o niekoľko dní zistil, že mu boli premiestnené
všetky ryby a rastliny a v prenajímanom nebytovom priestore ostali len prázdne akvária naplnené vodou

a ostatný technický materiál. Na základe takéhoto zistenia podal aj dňa 24.8.2007 podnet na začatie
trestného stíhania príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril žalovaný písomným odaním zo dňa 13.5.2010, v ktorom uviedol,
že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Poukázal nato, že žalobca v návrhu na začatie konania
zámerne neuviedol relevantné skutočnosti týkajúce sa nájomného vzťahu a žiadnym relevantným

spôsobom nepreukázal ani vznik škody ani jej výšku, nepreukázal zavinenie žalovaného, t. j. jeho
protiprávne konanie a dokonca ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného.Uviedol, že orgány činné v trestnom konaní uznesením vo veci právoplatne rozhodli tak, že konanie voči
žalovanémubolozastavené.Dodal,žejenutnékonštatovať,žeporiadnomukončenínájomnéhovzťahu,
predovšetkým žalobca svojím úmyselným konaním spôsobil daný stav, keď neposkytol na opakované

písomné výzvy žalovanému súčinnosť a to v súvislosti s vyprataním nebytových priestorov.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.3.2011 sp.zn. 36C/388/2009 tak, že žalobu zamietol a
žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v sume 2.449,24 EUR na účet
právneho zástupcu žalovaného.

Voči uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 31.1.2012 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu bol zrušený z dôvodu, že postupom súdu prvého stupňa žalobcovi bola odňatá možnosť
konať pred súdom.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd opätovne vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych
zástupcov účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise, oboznámením

s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ Košice, Úradom justičnej a kriminálnej polície, Odbor
justičnej polície číslo ORP-1856/3-OJP-KE-2007 a zistil tento skutkový stav:

Medzi žalobcom ako nájomcom a medzi spoločnosťou VENTO s.r.o. ako prenajímateľom bola dňa
23.5.2006 uzatvorená nájomná zmluva v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., a v zmysle ktorej prenajímateľ

- VENTO s.r.o. prenajal žalobcovi ako nájomcovi nebytové priestory o výmere XXX m2 nachádzajúce sa
v objekte vo vlastníctve prenajímateľa na ulici C. č. X Q. O., súpisné č. XXXX nehnuteľnosť zapísaná v
LV č. XXXXX o výmere XXXX m2, objekt stojaci na parcele č. XXXX/XX k. ú. X., obec Košice IV a parcela
č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 k. ú. X., obec Košice IV. Uvedené nebytové priestory boli žalobcovi ako
nájomcovi prenajímané za účelom akvaristiky s účinnosťou od 1.6.2006 na dobu neurčitú. V nájomnej

zmluve zároveň bolo dohodnuté medzi žalobcom ako nájomcom a medzi spoločnosťou VENTO s.r.o.
ako prenajímateľom, že na zabezpečenie úhrady nájomného a úhrady služieb má prenajímateľ podľa
§ 672 Občianskeho zákonníka záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria
nájomcovi. Zároveň bolo v zmysle nájomnej zmluvy dohodnuté, že nájom sa môže ukončiť dohodou ako
aj výpoveďou s výpovednou lehotou 3 mesiace s výnimkou ustanovených v čl. II bodu 3 a čl. III. bodu 4

a čl. I. bodu 6 tejto nájomnej zmluvy, kde výpovedná lehota bola dohodnutá na 30 dní odo dňa splatnosti
faktúr za nájomné, prípadne za úhrady spojené za služby spojené s nájmom.

Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo to, že spoločnosť VENTO s.r.o. vypovedala
žalobcovi ako nájomcovi nájomnú zmluvu výpoveďou a výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 5.6.2005,

čo potvrdil aj samotný žalobca.

Z listinných dôkazov doložených žalovaným bolo zistené, že žalovaný viackrát vyzýval žalobcu na
vypratanie nebytových priestorov potom, čo mu bola doručená platná výpoveď z nájmu nebytových
priestorov, na čo však žalobca vôbec nereagoval, pričom žalovaný, resp. spoločnosť VENTO s.r.o.

upozorňovala žalobcu na možný úhyn rýb umiestnených v prenajímaných nebytových priestorov.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej
polície, Odbor justičnej polície číslo ORP-1856/3-OJP-KE-2007 súd zistil, že uznesením zo dňa
24.8.2007 príslušný orgán činný v trestnom konaní začal trestné stíhanie za zločin krádeže podľa § 212

ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že presne v nezistenom čase od 15.00
hodiny dňa 1.8.2007 do 9.30 hodiny dňa 22.8.2007 z objektu na ulici C. Č.. X Q. O. neznámy páchateľ
bez použitia násilia odcudzil 2456 kusov akvarijných rýb a to rôznych druhov v celkovej hodnote asi
1.350.000,- Sk a presne nezistené množstvo akvarijných rastlín rôznych druhov v celkovej hodnote asi
50.000,- Sk, čím majiteľovi, t. j. žalobcovi spôsobil celkovú škodu vo výške 1.400.000,- Sk.

Z výpovede, ktorú učinil žalobca pred orgánom činným v trestnom konaní súd zistil, že dňa 22.8.2007
žalobca sa dostavil do prenajímaných nebytových priestorov, ktoré mal prenajímané od spoločnosti
VENTO s.r.o. o 9.30 hodine, kde zistil, že akváriá sú prázdne, t. j. bez rýb a bez rastlín a po telefonickomkontakte v uvedený deň s konateľom spoločnosti VENTO s.r.o., t. j. so žalovaným mu bolo povedané,
že odlovili pár rýb. Uviedol, že naposledy videl ryby v poriadku dňa 31.7.2007 a dňa 22.8.2007 okolo
9.30 hodine zistil, že ryby ako aj rastliny sa v akváriách nenachádzali. Uviedol, že bolo mu odcudzených

spolu 2456 kusov akvarijných rýb rôznych druhov ako aj akvarijných rastlín, pričom vyčíslil spolu škodu
za akvarijné rybky vo výške 1.350.000,- Sk a za akvarijné rastliny vyčíslil škodu na 50.000,- Sk, pričom
uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou tieto akvarijné ryby ako aj akvarijné rastliny boli odcudzené
niekým zo spoločnosti VENTO s.r.o.

Z výpovede konateľa spoločnosti VENTO s.r.o. P. M. učinenej pred orgánom činným v trestnom konaní
súd zistil, že vzhľadom nato, že žalobca si neplnil povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy a
neuhrádzal nájomné ako aj úhrady za služby spojené s nájmom v zmysle platne uzatvorenej nájomnej
zmluvy, spoločnosť VENTO s.r.o. žalobcovi vypovedala nájomnú zmluvu listom zo dňa 5.6.2007 a
zároveň týmto listom vyzvala žalobcu na vypratanie nebytových priestorov, pričom žalobca na uvedené
výzvy, ktoré učinila spoločnosť VENTO s.r.o. vôbec nereagoval. Žalovaný vo svojej výpovedi pred

orgánom činným v trestnom konaní uviedol, že dňa 2.8.2007 za prítomnosti zamestnancov spoločnosti
VENTO s.r.o. a aj dvoch príslušníkov Mestskej polície Košice a U.. W. otvorili nebytové priestory,
ktoré mal v prenájme žalobca a po otvorené zistili, že akváriách, ktoré boli umiestnené v nebytových
priestoroch bola veľká časť rýb uhynutá, uhynuté ryby boli obalené nejakou pliesňou, bol tam zápach a
neprimeraná vlhkosť v celom priestore. Uviedol, že následne vymenili zámok na vchodových dverách

a opätovne žalobcu vyzvali na vypratanie nebytových priestorov. Uviedol, že z dôvodu vykonávaných
prác TEHOm a obáv o zhoršenie hygienických podmienok opätovne dňa 7.8.2007 vošli do nebytového
priestoru, ktorý mal v prenájme žalobca, ryby, ktoré sa nachádzali v akváriách a ktoré ešte žili vylovili a
premiestnili do náhradných firemných priestorov, kde sa o nich začali starať bežným spôsobom. Uviedol,
že nevie uviesť, že koľko rýb bolo zo strany spoločnosti VENTO s.r.o. vylovených, išlo o drobné akvarijné

rybičky a boli vzaté aj nejaké rastlinky, aby ryby mali zabezpečené prostredie. Dodal, že väčšina rýb
však už bola uhynutá.

Uvedenú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi pred orgánom činnom v trestnom konaní aj
zamestnankyňa spoločnosti VENTO s.r.o. - O. X.Á. ako aj dvaja príslušníci Mestskej polície Košice -

H. O. Y. Q. F..

Uznesením zo dňa 20.9.2007 vyšetrovateľ odboru justičnej polície Policajného zboru zastavil trestné
stíhanie z dôvodu, lebo skutok nie je trestným činom a taktiež nie je dôvod ani na postúpenie
veci. Voči tomuto uzneseniu bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná

prokuratúra Košice II uznesením zo dňa 5.11.2007 sp. zn. 1Pv/978/07-6 tak, že sťažnosť žalobcu bola
zamietnutá, pretože nie je dôvodná, pričom v citovanom uznesení bolo konštatované, že k skutočnému
premiestneniu rýb došlo dňa 7.8.2007.

Právny zástupca žalobcu v konaní namietol čiastočnú neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretú medzi

žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou VENTO, s.r.o. a to konkrétne čl.III bod 3 nájomnej zmluvy,
poukázal na to, že nebolo možné medzi zmluvným stranami dohodnúť takú výpovednú lehotu
pri výpovedi ako je uvedená v nájomnej zmluve. Mal za to, že v danom prípade bolo potrebné
uplatniť trojmesačnú výpovednú lehotu, pričom poukázal na zákon č. 116 /1990 Zb. a uviedol, že
výpovedná lehota tak začala plynúť 1.7.2007 a uplynula ku dňu 1.10.2007. Uviedol, že žalobca vidí

porušenie povinnosti žalovaného v tom, že tento svojvoľne vylovil akvarijné rybičky, ktoré boli vo
výlučnom vlastníctve žalobcu a ktoré sa nachádzali v nebytových priestoroch prenajatých žalobcom od
žalovaného. Poukázal na § 672 Občianskeho zákonníka a mal za to, že žalovaný v rozpore s týmto
ustanovením si uplatnil toto právo, čím došlo k jeho porušeniu. Uviedol, že v auguste 2007 žalovaný
svojvoľne a svojpomocne vyprázdnil priestory, zamedzil prístup žalobcovi do prenajatých nebytových

priestorov tým, že vymenil zámok, vylovil všetky rybičky, čím následne spôsobil žalobcovi škodu, pričom
poukázal na listinný dôkaz o výške škody doloženej žalobcom.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že má zato, že žalovaný ako konateľ spoločnosti VENTO s.r.o., t.
j. ako fyzická osoba spôsobil škodu tým, že z jeho strany došlo k odcudzeniu všetkých rýb a rastlín,

ktoré mal umiestnené v prenajímaných nebytových priestorov na základe zmluvy, ktorú mal uzatvorenú
so spoločnosťou VENTO s.r.o., ktorej konateľom je žalovaný. Uviedol, že je pravdou to, že zo strany
spoločnosti VENTO s.r.o. mu uvedená zmluva bola vypovedaná, výpoveď mu bola doručená dňa
5.6.2007, pričom spoločnosť VENTO s.r.o. ho vyzvala na vypratanie nebytových priestorov. Žalobca vosvojej výpovedi ďalej uviedol, že pravdou je aj to, že viackrát bol spoločnosťou VENTO s.r.o. vyzývaný
na vypratanie prenajímaných nebytových priestorov a to potom, čo mu bola doručená platná výpoveď
z nájmu, avšak na svoju obranu uviedol, že vzhľadom k tomu, že nemal kde umiestniť akvária s

rybami, nakoľko nedisponoval nejakým iným priestorom, na výzvy spoločnosti VENTO s.r.o. nereagoval.
Uviedol, že dňa 22.8.2007 sa dostavil do nebytových priestorov, kde mal umiestnené akvária s rybami
a s akvarijnými rastlinami a v uvedený deň zistil, že akvária sú prázdne a zo strany zamestnankyne
spoločnosti VENTO s.r.o. - p. X. mu bolo povedané, že konateľ spoločnosti VENTO s.r.o. - F.. M. vylovil
ryby.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom ako nájomcom
a spoločnosťou VENTO ako prenajímateľom bola uzatvorená v súlade so zákonom č.116/1990 Zb.
Poukázal na to, že výpovedná lehota bola dohodnutá zmluvnými stranami a táto je v zmysle zmluvy
dohodnutánavýpovednúdobu30dní.Uviedol,žežalovanýmázato,ženájomnývzťahmedzizmluvným
stranami bol skončený platne. Dodal, že po uplynutí doby nájmu vzniklo podozrenie na vznik škody a

žalovaný za prítomnosti dvoch príslušníkov Mestskej polície, za prítomnosti jeho ako aj ďalších dvoch
zamestnancov žalovaného odvŕtali zámok na prenajatých priestoroch, ktorý mal v prenájme žalobca.
Po odvŕtaní, vstúpili do týchto nebytových priestorov, ktoré sa nachádzali v dezolátnom stave. Nebytové
priestory vykazovali pleseň a väčšina rybičiek bola uhynutá. Dodal, že žalovaný má za to, že v žiadnom
prípade z jeho strany nedošlo k nijakej krádeží, k úmyselnému vynášaniu nejakých vecí. Poukázal na

§ 415 Občianskeho zákonníka a dodal, že žalovaný konal práve v súlade s týmto ustanovením. Dodal,
že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal prvý predpoklad zodpovednosti za
škodu, žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Žalovaný poukázal na prednes svojho právneho zástupcu a zároveň uviedol, že žalobca žiadnym

relevantným spôsobom nepreukázal, že z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti, teda k
naplneniu prvého predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka
a zároveň dodal, že v danom prípade ani z jeho strany nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka a poukázal nato, že práve prevenčnú povinnosť porušil samotný žalobca
svojím správaním, resp. konaním.

Predmetom tohto konania je náhrada škody (§ 415, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Žalobca sa voči žalovanému domáhal povinnosti zaplatiť mu sumu 42.044 Eur z titulu náhrady škody,
pričom poukázal nato, že zo strany konateľa spoločnosti VENTO s.r.o. mu daná škoda bola spôsobená

dňa 22.8.2007, kedy zistil, že z prenajímaných nebytových priestorov, ktoré mal prenajímané na základe
nájomnej zmluvy uzatvorenej spoločnosťou VENTO s.r.o., boli odcudzené z akvária akvarijné rybičky
ako aj akvarijné rastliny. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd z dôvodu hospodárnosti konania
vykonal dokazovanie na preukázanie, resp. nepreukázanie premlčateľnosti nároku.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba
je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonaniepráva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt
môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok
zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho

premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva,
vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik
vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným
orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie) len sa oslabuje, a
to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a

oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na
splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok
zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie) čo
znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Ak ale povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť
ako bezdôvodné obohatenie. Premlčanie teda môžeme definovať ako uplynutie času ustanoveného v

zákonenavykonaniepráva,ktorýuplynulbeztoho,abysaprávobolovykonalo,vdôsledkučohopovinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania
má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu
povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli.

Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho
zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas.
Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak,
premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods. 1 in fine).Vznesenie námietky premlčania po
márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva právne dôsledky a to, že súd oprávnenej osobe premlčané

subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom
došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného, ak súd zistí, že vznesenie námietky premlčania je
odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorú sa tohto premlčaného práva domáha,
zamietnuť. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny
nástupca a prípadne aj ich zástupca.

Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou 3 ročnou premlčacou dobou. Uvedená
doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným
predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na

jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívne
okolnosti.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§
106 ods.1 ) a objektívna (§ 106 ods. 2). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený

odlišne,nasebenezávisle,aichplynutieaskončeniejetiežvzájomnenezávisle.Subjektívnapremlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna
premlčacia doba je 2 ročná a pre začiatok jej plynutie je významný (primárny) subjektívny prvok,
pozostávajúci z dvoch zložiek :
- kedy sa poškodený „ dozvie o škode „,

- kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Objektívna premlčacia doba je 3 ročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásadne tiež v prípade
objektívnej zodpovednosti za škodu. Len ak ide o škodu spôsobené úmyselne platí 10 ročná objektívna
premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba ( 3 ročná aj 10 ročná ) začne plynúť od okamihu škodnej

udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pred plynutie
subjektívnej premlčacej doby.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúce pre jej začiatok.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorejsa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný
deň.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Ide o hmotnoprávne lehoty, u ktorých zásadne platí, že na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby prejav
došiel najneskôr v posledný deň lehoty adresátovi, resp. aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr

v posledný deň lehoty.

Aj premlčacia lehota, bez ohľadu na jej dĺžku sa pri jednotlivých právach zásadne začína dňom, ktorý
nasledujepoudalosti,ktorájerozhodujúcaprezačiatok.Tátodobaplynienepretržiteaždojejskončenia,
ak nenastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ten následok, že premlčacia doba sa zastaví (spočíva)
alebo sa pretrhne (prerušuje), prípadne nezačne plynúť a jej plynutie sa neskončí dokiaľ uvedená

skutočnosť trvá. Ak niet takýchto skutočností, premlčacia doba skončí v deň posledného roku, ktorý sa
svojím číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že u práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia

lehota a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie
doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí
plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá
premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba (dvojročná) totiž plynie iba v rámci objektívnej premlčacej
doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia

treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúceho sa jeho 1) vedomosti o škode ako o
určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť
v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde, 2)
vedomosti o tom, že kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá treba vychádzať z preukázanej

skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna
premlčacia doba. Trojročná objektívna premlčacia doba v rámci ktorej plynie dvojročná subjektívna
premlčacia doba sa odvíja od protiprávneho úkonu, resp. od škodnej udalosti.

Začiatok subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih, že kedy

sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a
nielen predpokladaná vedomosť poškodenému. K tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové
okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah tak, aby bolo možne

približne určiť výšku škody v peniazoch. Nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody presne napr.
na základe odborného posudku, ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
poškodenýdozvieoškodevtedy,keďmákdispozíciiúdaje,ktorémuumožňujúpodaťžalobunanáhradu
škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Začiatok plynutia objektívnej

premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je viazaný na udalosť, z ktorej škoda
vznikla. Tým sa mieni nielen protiprávny úkon či zákonom osobne kvalifikovaná udalosť, ktoré viedli v
vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Objektívna premlčacia doba nemôže totiž začať plynúť skôr než
k škode vôbec došlo.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 7.8.2007,
čo vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu a z uznesenia vydaného Okresnou prokuratúrou Košice
II zo dňa 5.11.2007 sp. zn. 1Pv/978/2007, kde bolo konštatované, že ku skutočnému premiestneniu
rýb z akvárií došlo dňa 7.8.2007. V rámci uvedenej objektívnej premlčacej lehoty začala plynúť aj
subjektívna dvojročná premlčacia lehota. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplynulo a to z výpovede

žalobcu, že o vzniknutej škode a o tom, že kto za ňu zodpovedá sa dozvedel dňa 22.8.2007, kedy v
uvedený deň o 9.30 hodine zistil, že v nebytových priestoroch, ktoré mal prenajímané od spoločnosti
VENTO s.r.o., sa nenachádzajú v akváriách ryby ako aj akvarijné rastliny a z telefonického rozhovoru
s konateľom spoločnosti VENTO s.r.o. - G.. P. M. sa v uvedený deň dozvedel, že tieto ryby boli nímpremiestnené do iných priestorov a uvedenú skutočnosť potvrdila aj zamestnankyňa spoločnosti VENTO
s.r.o. - F.. X.. Z uvedeného teda vyplýva, že dňa 22.8.2007 žalovaný preukázateľne získal informáciu o
okolnostiach vzniku škody, t. j. žalobca ako poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že

mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch ako
aj o zodpovednom subjekte. Je potrebné uviesť, že dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa
dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde. Vedomosť žalobcu ako poškodeného
o škode a o tom, že kto za ňu zodpovedá ako predpoklad začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

lehoty, musia byť splnené kumulatívne. O tom, že kto za škodu zodpovedá sa poškodený dozvedel dňa
22.8.2007,kedyzistilskutkovéokolnostirozhodujúceprevymedzeniezodpovednéhosubjektuaoškode
sa dozvedel taktiež v uvedený deň, keď zistil skutkové okolnosti, z ktorých mohol vyvodiť vznik škody
a orientačne približne aj jej rozsah. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že objektívna premlčacia lehota
začala plynúť dňom 7.8.2007, kedy malo dôjsť „ k škodnej udalosti“ a táto uplynula dňom 7.8.2010.
V rámci uvedenej trojročnej objektívnej lehoty začala plynúť dvojročná subjektívna lehota a táto začala

plynúť dňom 22.8.2007 a uplynula dňom 22.8.2009. Návrh na začatie konania bol žalobcom podaný dňa
24.8.2009, tak ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Košice I. Deň 22.8.2009 pripadol
na sobotu a poukazujúc na § 122 ods. 3 OZ, najbližším nasledujúcim pracovným dňom je 24.8.2009,
v ktorý deň žalobca podal návrh na začatie konania, t.j. návrh bol podaný včas, k premlčaniu nároku
nedošlo.

Potom, čo súd ustálil, že nárok žalobcu premlčaný nie je, zaoberal sa nárokom žalobcu tak, ako si ho
uplatňoval návrhom na začatie konania.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Z citovaného § 415 Občianskeho zákonníka, vyplýva, resp. toto ustanovenie zakladá všeobecne
prevenčnú povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen

o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať
tak, aby nedochádzalo ku škodám ( tzv. priorita prevencie ). Z citovaného ustanovenia so zreteľom
na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám treba vyvodiť povinnosť počínať si podľa
konkrétnych okolností natoľko obozretne, aby sa nespôsobila škoda. Porušenie tejto povinnosti môže
mať za následok vznik povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Ak si niekto takto nepočína, pri splnení

ďalších predpokladov je postihnutý občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu ( § 420 Občianskeho
zákonníka ).

Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám. Pri
právnických osobách postihujú tieto preventívne povinnosti tie fyzické osoby, ktoré sú oprávnené

a povinné za právnické osoby konať. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením
preventívnej povinnosti bude sama právnická osoba.

Z citovaného § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplývajú všeobecné podmienky zodpovednosti za
škodu fyzickej a právnickej osoby. Zákon upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú buď inej fyzickej

osobealeboprávnickejosobe.Zodpovednosťzaškoduspôsobenúporušenímprávnejpovinnostimožno
uplatňovať ak: a) došlo k porušeniu právnej povinnosti ( protiprávnemu úkonu ), b) v dôsledku konania
škodcu vznikla škoda, c) existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, d)
škoda bola spôsobená zavineným konaním škodcu, išlo o úmysel alebo nedbanlivosť na strane toho, kto
škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávnosť úkonu spočíva v jeho rozpore s objektívnym

právom, teda právnym poriadkom, ktorý je jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť iba výsledkom
činnosti ľudí. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon požaduje porušenie právnej
povinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo
z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností.Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody a

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za
škoduzväčšanevyžadujúzavinenieakopredpokladvznikuzodpovednostizaškodu.Pokiaľsazavinenie
nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej

zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska
vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Niektoré prípady osobitnej zodpovednosti možno vzťahovať len
na záväzkovú zodpovednosť (napr. § 421 a 421a), niektoré len na mimozáväzkovú zodpovednosť (napr.
podľa § 427 a nasl.).

Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu
škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Pokiaľ je ten, kto
zodpovedá za škodu, poistený pre prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu, či už na základe

zákona (zákonné poistenie zodpovednosti) alebo na základe poistnej zmluvy (zmluvné poistenie
zodpovednosti), poisťovňa síce nahradí v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve alebo v právnom
predpise za poisteného škodu poškodenému, v dôsledku toho sa však nestane dlžníkom namiesto
škodcu, a poškodený nemá voči nej priame právo na náhradu škody. Takéto právo na náhradu škody
môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovni iba výnimočne, pokiaľ to pripúšťa zákon (pozri bližšie

vysvetlivky k § 788 a § 822 a nasl.).

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že
niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého

záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba
konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie

škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z
toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba

rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou

sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.Občiansky zákonník nevymedzuje ani formy zavinenia, hoci viaceré jeho ustanovenia s jednotlivými
formami zavinenia rátajú. Pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z
vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 TZ. Trestný zákon rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné

zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne zavinenia.

Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť
škodu, a na nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu,
a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci

síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal
na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení, je síce spravidla irrelevantné, akú formu
má zavinenie (výnimku tvorí iba osobitná zodpovednosť podľa § 424, pri ktorej sa zodpovednosť viaže

na úmyselné konanie). Forma zavinenia má však svoj význam pri určení miery účasti na spoločnej
zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva moderácie podľa § 450.
Ustanovenie § 447 ods. 1 rozlišuje medzi úmyselným konaním a tzv. hrubou nedbanlivosťou. Hrubou
nedbanlivosťou treba rozumieť ešte vyššiu formu nedbanlivosti ako pri vedomej nedbanlivosti.

Pokiaľ odsek 3 ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V tomto
ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba dokázať. V odseku 3
je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil
niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona
sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať.

Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné
bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 8.1.2013 rozobral v čom vidí porušenie právnej povinnosti zo
strany žalovaného a uviedol, že táto spočíva v protiprávnom konaní žalovaného - výlove akvarijných
rybičiek, kreviet a rastlín vo výlučnom vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch
prenajatých od žalovaného a ich následnom trvalom odňatí z dispozície žalobcu.

Dôkaznébremenovdanomprípadebolonažalobcoviatentovkonanímalpovinnosťpreukázaťsplnenie
základných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorá mu mala byť spôsobná zo strany žalovaného a
tak ako tvrdil, že žalovaný porušil povinnosti tým, že svojvoľne vylovil akvarijné rybičky, krevety a rastliny,
ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu a ktoré sa nachádzali v nebytových priestoroch prenajatých
žalobcom od spoločnosti VENTO. Tým mu mala vzniknúť škoda. Poukázal na to, že žalovaný postupoval

aj v rozpore s § 672 Občianskeho zákonníka, namietal platnosť nájomnej zmluvy v časti dohody
účastníkov konania o dĺžke výpovednej doby.

Podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ( ďalej citovaný zákon ),
tento zákon sa vzťahuje

a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;
b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 veta prvá, ods. 4 citovaného zákona, prenajímateľ môže nebytový priestor
prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Zmluva musí
mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jehoplatenia,aaknejdeonájomnaneurčitýčas,čas,naktorýsanájomuzaviera.Akzmluvaneobsahuje
náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 4 citovaného zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať
nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho
na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívanímnebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v
zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Nájomca je povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť

vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením
povinnosti vznikla.

Podľa§10citovanéhozákona,aksanájomuzavrienaneurčitýčas,súprenajímateľinájomcaoprávnení
vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa § 12 citovaného zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa
od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Podľa § 13 citovaného zákona, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca
povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

K tvrdeniam žalobcu ohľadom dohodnutej výpovednej doby zmluvnými stranami súd uvádza, že je
nesporné, že medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou VENTO, s.r.o. ako prenajímateľom bola
uzatvorená dňa 5.6.2007 nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1.6.2006.
Taktiež nespornou skutočnosťou bolo aj to, že spoločnosť VENTO ako prenajímateľ doručil žalovanému

výpoveď z nájomnej zmluvy ( pre neplatenie dohodnutého nájomného) a to dňa 5.6.2007. Výpovedná
doba v zmysle uzatvorenej zmluvy bola zmluvnými stranami dohodnutá na 30 dní ( čl. VIII bod 1 s
poukazom na čl. II bod 3 nájomnej zmluvy ); vo výpovedi prenajímateľ v rozpore s nájomnou zmluvou
uviedol 15 - dňovú výpovednú dobu. Z uvedeného vyplýva, že výpovedná doba uplynula k 1.8.2007.
V rozpore so zákonným ustanovením § 12 zákona č. 116/1990 Zb. bolo však zmluvnými stranami

dohodnuté plynutie dohodnutej výpovednej doby, t.j. odkedy začína táto doba plynúť. V nájomnej zmluve
( čl. II bod 3 ) bolo stanovené počítanie výpovednej lehoty odo dňa splatnosti nájomného, ktoré nebolo
uhradené.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

V tomto ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo:-

slobodne a vážne,- určite a zrozumiteľne,- s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný.

Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utváranie vôle
konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že

vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu
vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj
na neslobodu vôle.

Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom

na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť
a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie
prostriedky.

Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť

výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu (poručiteľ
urobí závet v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu
zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad
z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný
a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený

(vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k
zrozumiteľnosti právneho úkonu by mohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy
dbať na to, aby adresát v úplnosti pochopil všetky slová uvedené v prejave.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v

zmluve uvádza, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého
dátumu. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú totiž úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej
na určitú dobu. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu.

Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia,

je absolútne neplatný.

Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické , že
- pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
- nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem,
nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej

ochrany,
- určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem
na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,
- sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo),
- ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že

nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého
právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť,
- nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady,
inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis,
- zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom nie je dovolený.

Nedovolenosť je teda daná, ak
a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu,
b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon,

c) sa právny úkon prieči dobrým mravom.

Ad a): Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek
môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v 39 vyvoláva iba rozpor
podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex

lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom
právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom
dovoleným zákonom.

Ad b): Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá

zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti,
ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.

Ad c): Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania
v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,

rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Súdy pri rozhodovacej činnosti
pristupujú k tomuto dôvodu nedovolenosti rezervovane a hľadajú skôr iné príčiny nedovolenosti alebo
neplatnosti, než je rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu s dobrými mravmi.

Súd pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť a pre obchádzanie zákona stanovenie, resp. počítanie

výpovednej doby v nájomnej zmluve vyhodnotil za neplatné a v danom prípade pri plynutí ( počítaní )
výpovednej doby sa tak uplatnila zákonom stanovená klauzula.

Žalobca namietal, že žalovaný postupoval aj v rozpore s § 672 Občianskeho zákonníka.Podľa§672ods.1Občianskehozákonníka,nazabezpečenienájomnéhomáprenajímateľnehnuteľnosti
záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré

s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

Na základe ustanovenia odseku 1 prenajímateľovi nehnuteľnosti vzniká na zabezpečenie nájomného
záložné právo k hnuteľným veciam za týchto podmienok:
1. musí ísť o hnuteľné veci, ktoré sú na prenajatej nehnuteľnosti,

2. hnuteľné veci patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti (k pojmu
spoločná domácnosť pozri § 115).

Obidve podmienky musia byť splnené súčasne. Pokiaľ sú splnené podmienky na vznik záložného práva,
záložné právo vzniká okamihom vnesenia hnuteľnej veci na prenajatú nehnuteľnosť a zaniká odnesením
tejto veci z prenajatej nehnuteľnosti.

Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než
boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási
svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci,
napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na

vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí
veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

V ustanovení odseku 2 sú upravené podmienky zániku záložného práva a podmienky výkonu zádržného
práva prenajímateľa. Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou

poverenou súdom, okrem prípadu, keď boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlásil svoje
práva na súde do ôsmich dní po výkone. Prenajímateľovi prislúcha zádržné právo za určitých presne
vymedzených podmienok. Ak sa nájomník sťahuje alebo ak sa veci odstraňujú, napriek tomu, že
nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené iným zabezpečovacím prostriedkom, prenajímateľ môže
zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, musí však do ôsmich dní žiadať o ich súpis osobou poverenou

súdom, alebo musí veci vydať. Pri výkone zádržného práva nebezpečenstvo znáša prenajímateľ, to
znamená, že ak sa pri výkone tohto práva vec poškodí, riziko z toho vyplývajúce znáša ten, kto vykonáva
zádržné právo.

Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že dňa 2.8.2007, t.j. po uplynutí výpovednej doby, žalovaný za

prítomnosti dvoch zamestnancov spoločnosti VENTO, dvoch príslušníkov Mestskej polície a U.. W.
vstúpili do nebytových priestorov, ktoré mal žalobca do 1.8.2007 v prenájme od spoločnosti VENTO
( po uvedenej dobe ich užíval bez právneho titulu), ktoré vykazovali pleseň, boli v dezolátnom stave,
v akváriách sa nachádzala plesnivá voda s mŕtvymi ( uhynutými ) rybičkami. Následne bol žalobca
viackrát zo strany prenajímateľa vyzývaný ( mailom, sms, písomne ), aby sa dostavil do nebytových

priestorov za účelom ich vypratania a konkrétne sms zo dňa 7.8.2007 bol žalobca aj upozornený na
možný úhyn rybičiek. Dňa 7.8.2007 došlo k premiestneniu žijúcich rybičiek z nebytových priestorov do
priestorov prenajímateľa a žalobca bol vyzývaný jednak na vypratanie nebytových priestorov a jednak
aj na prebratie rýb, na čo žalobca nereagoval a k vyprataniu došlo až v roku 2015.

Súd má za to, že v danom prípade žalobca postupoval v súlade s uzavretou nájomnou zmluvou a to jej čl.
VII bodom 2. Jeho konanie nie je možné subsumovať pod § 672 ods. 2 veta druhá OZ, v konaní nebolo
preukázané uplatnenie zákonného záložného práva - zádržného práva, naopak žalovaný postupoval v
súlade s § 415 OZ.

K ďalším tvrdeniam žalobcu - k naplneniu prvého predpokladu zodpovednosti za škodu zo strany
žalovaného súd uvádza, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tento v konaní
žiadnym relevantným dôkazom alebo hodnoverným spôsobom nepreukázal splnenie základných
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu tak ako si to vyžaduje § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca žiadnym relevantným dôkazom alebo hodnoverným spôsobom nepreukázal splnenie
základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu tak ako si to vyžaduje
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nepreukázal už prvý predpoklad zodpovednosti žalovaného zaškodu a to, že z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti (protiprávnemu úkonu), že žalovaný
mal konať v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom, ktorý je jednotnou kategóriou. Je
potrebné poukázať nato, že žalobca potom ako mu bola zo strany spoločnosti VENTO s.r.o. doručená

platná výpoveď z nájmu nebytových priestorov, tieto priestory užíval bez právneho dôvodu, resp. titulu,
tedabezexistencienájomnéhovzťahusožalovanýmabezsúhlasužalovanéhosichužívaním.Žalovaný
nemal vôbec voči žalobcovi žiadnu povinnosť umožniť mu užívanie nebytových priestorov a teda ani
žiadnu takúto povinnosť vo vzťahu k žalobcovi neporušil. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané
ani porušenie inej povinnosti žalovaného v príčinnej súvislosti, s ktorým by vznikla žalobcovi škoda

vzhľadom nato, že žalovaný ešte počas plynutia výpovednej doby ako aj potom, čo žalobcovi bola zo
strany žalovaného doručená výpoveď z nájmu nebytových priestorov, upozornil viackrát žalobcu na
vypratanie nebytových priestorov, načo však žalobca vôbec nereagoval. Bol to práve žalobca, ktorý
nevykonal dostatočné opatrenia na predídenie vzniku škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Za
tejto situácie, je možné konštatovať, že práve v dôsledku správania, konania, resp. nekonania žalobcu
došlo ku škode na jeho majetku, keďže vôbec nereagoval na výzvy prenajímateľa vypratať nebytové

priestory, aby tak predišiel vzniku škody na svojom majetku. Na základe uvedeného preto nemožno
konštatovať porušenie povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného. Je
potrebné ďalej konštatovať, že žalobca aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že aký majetok sa v
prenajímaných nebytových priestoroch nachádzal, neupozornil žalovaného na možnosť vzniku škody a
nezaplatil dlžnú úhradu za užívanie nebytových priestorov hoci aj titulom bezdôvodného obohatenia a

neurobil ani iné vhodné opatrenia na zabránenie vzniku možnej škody, napr. presťahovanie prevádzky
do iných nebytových priestorov. Keďže v danom prípade nebol preukázaný prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, existencia ostatných predpokladov je bez právneho významu.

Zhrnúc vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu alebo

samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si návrhom podaným v súlade s § 151 ods.
1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, uplatnil právo na náhradu trov konania. Trovy konania v
konaní úspešného žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby z
hodnoty sporu po 506,21 Eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013 - prevzatie a
príprava zastúpenia zo dňa 22.4.2010, písomné vyjadrenie žalovaného k návrhu na začatie konania zo

dňa 13.5.2010, 2-krát účasť na pojednávaní konanom dňa 30.11.2010 a 10.3.2011, písomné vyjadrenie
žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 7.7.2011, písomné vyjadrenie žalovaného k stanovisku žalobcu
zo dňa 6.2.2013 - § 14 ods. 1 písm. a),c),d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.6.2013; § 10 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013 - 1 x účasť na pojednávaní konanom dňa 24.3.2016 - §13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013) + paušál 3 x po 7,21 Eur + 2 x 7,41
Eur, + 1 x 7,81 Eur, + 1 x 8,58 Eur, t. j. spolu 52,84 Eur (§ 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z.), + 20 % DPH zo sumy 3.596,31 Eur, čo činí sumu 719,26 Eur ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004

Z.z. ). Spolu tak trovy konania v konaní úspešného žalovaného predstavujú celkom sumu 4.315,57 Eur.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný si uplatnil trovy konania vo výške 4.315,55 Eur, súd preto žalovanému
priznal ním žiadanú výšku trov konania a ktorú sumu je v konaní neúspešný žalobca povinný nahradiť
na účet právneho zástupcu žalovaného v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, č. ú.
IBAN: SK95 0900 0000 0004 4523 1688.

O trovách konania v konaní neúspešného žalobcu súd rozhodol tak, že na ich náhradu nemá právo.

Poučenie:

:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).