Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Arpád Pastorek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214800
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215214800.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

com233/2016Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, v konaní zastúpeného Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti
žalovanému: J. J., nar. XX.X.XXXX, I. č. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 263,04 EUR s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 263,04 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % p.
a. od 28.03.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
263,04 EUR s prísl.“ z dňa 14.07.2015, ktoré doručil súdu dňa 13.08.2015 sa domáhal zaplatenia
sumy263,04 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
a preto verejne vyhlásil rozsudok.

3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy
…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej

bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.
Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej

techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o

súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje
sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov,

ak predpisy o konaní před súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k
nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú

predpisy o konaní pred súdmi.

4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2
CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2

000 eur, a preto vyvesil dňa 20.11.2017 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu o tom, že dňa 28.11.2017 o 14,45 hod., v pojednávacej miestnosti OS A. na č. d. 2, na 1. poschodí,
bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vznikáprávonaplnenie/pohľadávka/oddlžníkaadlžníkovivznikápovinnosťsplniťzáväzok.Predmetom
žalobného návrhu je plnenie zo zmluvy, pričom ide o tzv. synalagmatický záväzok.

7. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

8. Ďalej podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Na základe ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách platí, že, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Navrhovateľ je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má

zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom
registri, ktorý je verejne dostupný.

13. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekonala pre účely
zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

14. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy je zrejmé aj s poukazom
na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa na daný
právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.15. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách“), elektronická

komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne
alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie.

16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

18. Podľa § 43 ods. 12, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

19. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového

stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

20. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola dôvodne
podaná a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

21. Súd vo veci ďalej postupoval podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 CSP podľa ktorého platí, že ak je

žalovaný fyzickou osobou a na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), sa nepodarilo doručiť súd je povinný
urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Nakoľko úsilie súdu zostalo
bezvýsledné preto súd postupoval podľa citovaného ustanovenia zákona a to ods. 2 CSP a zverejnil
oznámenie z dňa 18.10.2017 o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu ako je zrejmé z č. l. 51 súdneho spisu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia

za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

22. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených
preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade

so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade
s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto
súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé
z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

23. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a
to po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov v súlade aj so zásadami formálnej logiky, nakoľko
zo žalovanej strany, súdu žiadane dôkazy neboli navrhnuté, relevantné skutkové tvrdenia uvedené v

podanej žalobe neboli spochybnené, preto súd mohol vychádzať len z obsahu spisového materiálu a
na základe týchto skutočností rozhodol.24. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že
žalobca pri uzatvorení zmluvy so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme
použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná

ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Žalobca je dodávateľom, lebo svoje služby
poskytuje v rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri, čo je
skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný.
Súd mal v konaní preukázané, že strany sporu boli v právnom vzťahu na základe uzatvorenej: Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb č. A7316788 z dňa 16.11.2013 na č. l. 5-7, Dodatok na č. l. 8-13.

Na základe uvedenej zmluvy žalovaný obdržal od žalobcu SIM kartu, ktorá mu bola zapožičaná na
využívanie tel. služieb s účastníckym číslom. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti riadne, ako je zrejmé
z obsahu spisového materiálu a to faktúr žalobcu FA č. 5232939301 za 20.12.2013-19.01.2014 z dňa
25.12.2013 na sumu 108,25 EUR splatná dňa 08.01.2014, FA č. 5229295964 z dňa 23.11.2013 za
18.11.2013-19.12.2013 na sumu 40,33 EUR splatná dňa 07.12.2013.

25. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti a v zmysle citovaného ustanovenia, ale ods. 3 platí, že zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil.

26. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zák. platí, že uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk) podľa rovnakého ustanovenia zákona ods. 3 platí, že škoda sa uhrádza
v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením
do predošlého stavu.

27. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži podľa § 450 Obč. zák..

Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie
nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

28. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené

nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za

predpokladané zavinenie).

29. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný podpisom zmluvy sa zaviazal na to, že zotrvá v zmluvnom
vzťahu po dobu 24 mesiacov. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalovaný v zmysle § 420
Obč. zák. porušil svoju povinnosť z uzatvorenej: „Zmluvy....“ a to zotrvať v právnom vzťahu so žalobcom

po dobu 24 kalendárnych mesiacov a v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti zo strany
žalovaného vznikla žalobcovi škoda objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Súd v zmysle ustanovenia §
450 Obč. zák. môže primerane znížiť nárok na náhradu škody, ktorej suma primárne zo zákona ak je
vyjadriteľná v peniazoch podľa § 442 ods. 2 Obč. zák. súd zaviaže na náhradu škody v peniazoch. Na
základe uvedených je zrejmé, že poskytnutá akcia, resp. bonusy spojené pri prepočte na 1 mesiac, (t. j.

pôvodne dohodnutý záväzok ako záväzok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty) súdom priznaný
nárok na náhradu škody súd ustálil nasledovne 129,- EUR / 24 mesiacov = 5,375 x 2 = 10,75 EUR,
129-10,75 EUR = 118,25 EUR. Na základe uvedených súd priznal nárok z titulu hovorného aj ako
alikvótnej časti nároku na náhradu škody celkom v sume 263,04 EUR.

30. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.32. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie
označeným Nar. vlády SR zo sumy 263,04 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % p. a. od
28.03.2014 do zaplatenia a to od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle

písomného podania žalobcu Pokus o pokonávku z dňa 13.03.2014 na č. l. 14 súdneho spisu, na základe
ktorého mala žalovaná strana uhradiť dlžnú sumu najneskôr do 27.03.2014 a od nasledujúceho dňa
t. j. od 28.03.2014 bola žalovaná strana v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, (okrem omeškania a to
jednotlivých splatných faktúr, ktoré už predchádzali omeškaniu v zmysle č. l. 14 súdneho spisu). Na
základeuvedenýchsúdmalzato,žeajkeďpodľauzatvorenejzmluvybolizaposkytnutéslužbyžalovaná

strana povinná uhradiť jednotlivé faktúry v určenom čase jej splatnosti, avšak žalobca v rámci výlučného
dispozičného práva s predmetom konania bol oprávnený si nárok v časti úrokov z omeškania uplatniť
podľa vlastného uváženia a tak ako to uplatnil časovo to spadalo do neskoršieho obdobia a preto súd
priznal žalobcovi tieto úroky v zmysle podanej žaloby aj keď nárok bol dôvodný aj za skoršie obdobie.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

34. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 263,04 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na

náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu priznal nárok v sume 263,04
EUR v konaní úspešná strana sporu a to v procesnom postavení žalobcu si uplatnila nárok na náhradu
trov konania a na základe uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne
úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

37. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

38. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.