Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Sa/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200677
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200677.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: JUDr. E. L., CSc.,

bytom P. XX/XX, V., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského
2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP1-2016/032877 zo dňa
25.10.2016, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. C. L., 2. R. C. a 3. C. R. D. C., všetkých bytom P.
XX/XX, V., zastúpených žalobcom, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OOP1-2016/032877 zo dňa 25.10.2016 z r u š u
j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-
OOP1-2016/032877 zo dňa 25.10.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a
potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava č. OS-4374-60125/16/Ča zo dňa 8.7.2016 priznávajúce žalobcovi ako
žiadateľovi a spoločne posudzovaným osobám C. L., R. C. a C. R. D. C. nárok na poskytnutie bytovej
náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z.z. - náhradný nájomný byt s tromi obytnými miestnosťami pre štyri
až päť fyzických osôb.

2. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho výkladu zákona č. 260/2011 Z.z., ktorý
neustanovuje, že mladá rodina - dcéra a zať nájomcu, ktorí podľa zákona sú posudzovanými osobami
a žijú so žalobcom v spoločnej domácnosti od roku 2006, nemôžu mať deti, lebo tieto by sa nestali
posudzovanými osobami. Naopak, má za to, že ak rodičia detí sú v zmysle zákona posudzovanými
osobami, tak deti aj narodené po účinnosti zákona, sa stávajú posudzovanými osobami preto, lebo sa
na ne prenášajú práva rodičov. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v byte, za ktorý má byť náhrada
poskytnutá a ktorý mu bol ako štátny v roku 1984 pridelený, žije s manželkou, dcérou a zaťom a

vnukmi C. C. a E. C. narodenými v rokoch 2012 a 2013, ktorí preto nemôžu spĺňať podmienku spolužitia
s nájomcom počas troch rokov pred účinnosťou zákona. V terajšom štvorizbovom byte tak žije šesť
fyzických osôb, ktorým podľa § 5 ods. 6 zákona patrí náhradný štvorizbový byt, nie trojizbový. Podľa jeho
názoru bol diskriminovaný už tým, že po reštitúcii bytového domu nemohol doposiaľ s rodinou obývaný
byt s rozlohou 159,94 m2 odkúpiť do svojho vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. ako iní občania,
a v súčasnosti by mal byť opätovne diskriminovaný pridelením náhradného trojizbového bytu s rozlohou
75 m2 pre šesť fyzických osôb.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s tým,
že vo veci rozhodujúce orgány oboch stupňov postupovali v súlade so znením zákona, v zmysle
ktorého sú pri posudzovaní veľkosti bytovej náhrady rozhodujúce primárne ustanovenia § 2 ods. 3 a§ 5 ods. 6, z ktorých vyplýva striktné určenie okamihu rozhodujúceho na stanovenie, kto je spoločne
posudzovanou osobou. V zákone je výslovne uvedené, že spoločne posudzované osoby sú osoby,
ktoré ku dňu účinnosti zákona (15.9.2011) žijú v domácnosti s nájomcom aspoň tri roky, počas ktorých

tam boli prihlásené na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt, starajú sa spoločne o domácnosť
alebo sú na nájomcu odkázaní výživou a nemajú vlastný byt ani iný byt v nájme. Vnuci žalobcu túto
podmienku nespĺňajú a preto nemôžu byť zaradení ako spoločne posudzované osoby. Správne orgány
boli povinné postupovať a aj postupovali podľa zákona, ktorý určuje, koho je možné považovať za
spoločne posudzovanú osobu, pričom pojem spoločne posudzovaná osoba je potrebné odlišovať od

pojmu spoločná domácnosť, nakoľko osoby žijúce v spoločnej domácnosti nemusia spĺňať podmienky
nato,abymohlibyťpovažovanézaspoločneposudzovanéosoby.Žalobcapodľajehonázorunesprávne
stotožňoval znenie budúcej nájomnej zmluvy s tým, na akú bytovú náhradu má nájomca nárok, hoci ide
o odlišné skutočnosti a zákon neurčuje, že zoznam osôb tvoriacich spoločnú domácnosť nájomcu musí
zodpovedať počtu osôb zohľadňovaných pri určení bytovej náhrady.

4. Uznesením zo dňa 9.2.2017 do konania pribratí účastníci C. L., R. C. a C. R. D. C. vo svojich
písomných stanoviskách vo veci zhodne uvádzali, že súhlasia so žalobou, potvrdzujú, že v byte žije
celkom šesť osôb a žalobca na výzvu Mesta Trnava správnemu orgánu v roku 2016 dokladoval nové
skutočnosti zo života rodiny v súvislosti s pridelením náhradného bytu a predložené boli aj rodné listy
jeho vnukov C. a E..

5. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec za účasti žalobcu a žalovaného, ktorí zotrvali
na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu,
vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

6. Žalobca v konaní uvádzal, že diskriminovaný bol už nemožnosťou odkúpiť si pridelený byt do
osobného vlastníctva za podmienok zákona č. 182/1993 Z.z., pričom teraz má byť diskriminovaný podľa
zákona č. 260/2017 Z.z., ktorý je v rozpore s článkami 12, 13 a 41 Ústavy SR, s ustanoveniami zákona
o rodine i ustanoveniami antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z.

7.Žalovanýpoukazovalnato,žepredmetompreskúmavanéhorozhodnutiajeibapridelenienáhradného
bytu a že o diskriminácii žalobcu v predchádzajúcom období nemá poznatky.

8. Podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 260/2011 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na spoločne posudzované
osoby žijúce v domácnosti s nájomcom v byte podľa ods. 1, ktorými sú

1.jehopotomkovia,rodičia,súrodenci,zaťanevesta,ktoríkudňuúčinnostitohtozákonažijúsnájomcom
v domácnosti aspoň tri roky, počas ktorých tam boli prihlásení na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt,
a nemajú vlastný byt ani iný byt v nájme,
2. osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona žijú v domácnosti s nájomcom aspoň tri roky, počas ktorých
tam boli prihlásené na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt, starajú sa spoločne o domácnosť alebo

sú na nájomcu odkázaní výživou a nemajú vlastný byt ani iný byt v nájme.

9. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z., nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, ktorí sa
nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi, sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt
a) s jednou obytnou miestnosťou pre jednu fyzickú osobu,

b) s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby,
c) s tromi obytnými miestnosťami pre štyri až päť fyzických osôb,
d) so štyrmi obytnými miestnosťami pre šesť a viac fyzických osôb.

10. V konaní preskúmavaným rozhodnutím žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a

potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 8.7.2016, ktorým žalobcovi a spoločne posudzovaným
osobám C. L., R. C. a C. R. D. C. bol priznaný nárok na poskytnutie bytovej náhrady podľa zákona č.
260/2011 Z.z. - nájomný byt s tromi obytnými miestnosťami

11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný (okrem iného) konštatoval, že zákon pri posudzovaní nároku

na bytovú náhradu striktne určuje časový okamih rozhodujúci pre stanovenie, kto je spoločne
posudzovanou osobou a výslovne uvádza, že spoločne posudzované osoby sú osoby, ktoré ku dňu
účinnosti zákona žijú v domácnosti s nájomcom aspoň tri roky, počas ktorých tam boli prihlásené na
trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt, starajú sa spoločne o domácnosť alebo sú na nájomcu odkázanívýživou a nemajú vlastný byt ani iný byt v nájme. Prvostupňový správny orgán preto postupoval v súlade
so zákonom, keď pri posudzovaní bytovej náhrady dospel k záveru, že vnuci žiadateľa, t.j. E. C. a C. C.
nespĺňajú vyššie uvedenú podmienku, nakoľko ku dňu účinnosti zákona nežili v domácnosti s nájomcom

aspoň tri roky, ako vyžaduje zákon. Zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných
vzťahov k bytom nadobudol účinnosť dňa 15.9.2011. I s ohľadom na dátumy narodenia vnukov žiadateľa
je zrejmé, že nemôžu byť zaradení ako spoločne posudzované osoby. Ku dňu účinnosti zákona, t.j. k
15.9.2011, spĺňali zákonné podmienky spoločne posudzovaných osôb C. L., R. C. a C. R. D. C..

12. Skutkový stav veci (daný najmä existenciou dôvodov pre vydanie rozhodnutia o priznaní bytovej
náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z.z., okolnosťami týkajúcimi sa žalobcom doposiaľ užívaného
bytu a okruhu rodinných príslušníkov žalobcu užívajúcich byt), ako to vyplýva aj z obsahu rozhodnutí
správnych orgánov a vyjadrení účastníkov, nebol v konaní sporným. Sporným medzi účastníkmi zostala
správnosť určenia veľkosti poskytovanej bytovej náhrady, podmienky pre ktoré (určenie) sú obsiahnuté
v ustanovení § 5 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z.

13. Vo veci konajúce a rozhodujúce orgány vychádzali z jazykového výkladu zákona, ktorý, všeobecne,
nemôže obsiahnuť a zohľadniť všetky situácie prichádzajúce do úvahy v praktickom živote (v jeho časti,
do ktorej svojou úpravou zasahuje) a ktorý vnukov nájomcu výslovne neuvádza medzi osobami spoločne
posudzovanými, resp. títo by v danom prípade charakteristiku spoločne posudzovanej osoby nemohli

napĺňať ani z dôvodu, že ku dňu účinnosti zákona „neboli na svete“ (skôr narodení vnuci by podmienku
spolužitia s nájomcom tri roky ku dňu účinnosti zákona spĺňať mohli, z čoho je zrejmé, že ako potomkovia
nájomcu, hoci nie prvoradoví, nie sú z okruhu spoločne posudzovaných osôb vylúčení).

14. Neprihliadali na účel zákona, ktorým pri existencii právnych dôvodov pre poskytnutie bytovej náhrady

je poskytnutie počtom obytných miestností primeranej bytovej náhrady, pričom pri posudzovaní takejto
primeranosti logickým musí byť prednostné posudzovanie počtu osôb, ktoré sú na užívanie bytovej
náhrady odkázané. V konečnom dôsledku z ustanovenia § 5 ods. 6 zákona možno vyvodzovať iba, že
sa bytová náhrada poskytuje nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám definovaným v § 2 ods. 3 v
závislosti od počtu fyzických osôb (nie od počtu spoločne posudzovaných osôb alebo súčtu nájomcov

a spoločne posudzovaných osôb), pričom nie je žiaden logický dôvod usudzovať o tom, že tento počet
fyzických osôb nezodpovedá reálnemu počtu osôb, ktoré v čase rozhodovania tvoria z prirodzených
dôvodov, zjavne nie špekulatívnych, domácnosť nájomcu alebo spoločne posudzovaných osôb.

15. V danom prípade je nepochybné, že domácnosť žalobcu ako nájomcu a spoločne posudzovaných

osôb tvorí na základe prirodzených rodinných vzťahov šesť fyzických osôb, ktorej situácii podľa § 5
ods. 6 písm. d) zákona č. 260/2011 Z.z. zodpovedá poskytnutie náhradného bytu so štyrmi obytnými
miestnosťami.Odhliadnucužodskutočnosti,žebytovánáhradajeposkytovanáosobám,ktorénezavinili
daný stav majúci pôvod v obnovení vlastných práv cirkvi a za žalobcovi pôvodne pridelený štvorizbový
byt (pridelený pre päť člennú domácnosť), z pohľadu ktorého sa priznanie trojizbového náhradného

bytu javí byť aj v rozpore so všeobecnými zásadami spravodlivosti, súd z vyššie uvádzaných dôvodov
napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako vychádzajúce z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie v naznačenom smere.

16. O náhrade trov konania úspešného žalobcu a ďalších účastníkov zastávajúcich jeho procesné
pozície rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.