Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113204261
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113204261.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: Bytový podnik

mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19, IČO: 44 518 684, právne zastúpený JUDr.
Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Štefánikova 40, 040 01 Košice,
proti žalovanému: D.. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. Z. X, A., právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou KRAL PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, o
zaplatenie 6.292,13 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.943,23 Eur, pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 377,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
1.565,73 Eur, na účet Advokátskej kancelárie KRAL PARTNERS, s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice,
IČO: 47 244 143, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 6.292,13
Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.292,13 Eur od 22.2.2013 do zaplatenia a k

náhrade trov konania. Návrh žalobca odôvodnil tým, že zmluvou o nájme nebytových priestorov č.
11107000988/98 zo dňa 1.12.1998 prenechal žalobca nájomcovi - X. O. do nájmu nebytový priestor
na ulici O. XX V. A., nachádzajúci sa na prízemí bytového domu v katastrálnom území Q. F. H.
C. V. XX,XX F.X a predmetný nebytový priestor je vo vlastníctve F. A.. Poukázal na čl. VI bod 7
predmetnej zmluvy, podľa ktorého akékoľvek zmeny, úpravy a doplnenia predmetu nájmu, ktoré sa
nezhodujú s projektom, alebo daným stavom v dobe odovzdania nájomcovi, môže nájomca vykonať iba
po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa. Súhlas s prípadnými úpravami dáva prenajímateľ písomne,

na základe predchádzajúcej žiadosti nájomcu. Náklady na zmeny znáša nájomca. Žalobca uviedol,
že nájomcovi žiadny písomný súhlas na vykonanie stavebných úprav nedal, nájomca o žiadny súhlas
žalobcu ani nepožiadal a v prípade, ak by aj nájomcovi bol daný súhlas prenajímateľa, náklady na
zmeny, úpravy alebo doplnenia predmetu nájmu mal znášať nájomca. Poukázal na to, že žalovaný
bol konateľom žalobcu od jej vzniku, teda od 29.11.2008 do 28.2.2011 a dňa 25.2.2009 uzatvoril
žalobca, v mene ktorého bol oprávnený konať ako konateľ spoločnosti žalovaný, s nájomcom dodatok
č. 3 k predmetnej zmluve, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na doplnení čl. IV bod 7 predmetnej

zmluvy, ktorý znel: Zmluvné strany sa dohodli, že investície vynaložené nájomcom v sume 6.292,13
Eur zo zhodnotenia majetku Mesta Košice, spočívajúce vo výmene vnútornej kanalizácie, vnútorného
vodovodu, výmene vonkajších a vnútorných dverí, výmeny podláh, obkladov a maliarske úpravy budú
započítané s nájomným. Na základe uvedeného zaplatí nájomca riadne dohodnuté nájomné v plnejvýške 173,43 Eur platné pre nebytový priestor až v mesiaci marec 2012. Uhrádzanie zálohových platieb
za služby v dohodnutej výške týmto dodatkom nie je dotknuté. Žalobca ďalej uviedol, že takýto dodatok
bol uzavretý s nájomcom napriek skutočnosti, že predmetná zmluva umožňovala vykonať zmeny, úpravy

a doplnenia predmetu nájmu iba na vlastné náklady nájomcu. Uvedená dohoda o započítaní investícii
bola uzavretá v rozpore s nájomnou zmluvou, v neprospech žalobcu a v prospech nájomcu, ktorý
bol ( je ) otcom konateľa spoločnosti. Následne prenajímateľ uzatvoril s nájomcom novú zmluvu o
nájme nebytových priestorov č. 23/NZ/NP/2010 zo dňa 1.7.2009 na totožný predmet nájmu a podľa
bodu 7.3. nadobudnutím účinnosti tejto nájomnej zmluvy stratila platnosť a účinnosť predchádzajúca

zmluva. Podľa bodu 4.2. tejto zmluvy bolo dohodnuté započítanie investícii vynaložených nájomcom do
zhodnotenia prenajatého majetku Mesta Košice s nájomným vo výške 6.292,13 Eur, na základe čoho má
nájomca riadne nájomné vo výške 219,91 Eur uhradiť až v mesiaci 9/11. Prijatím dodatku č. 3, resp. bodu
4.2. zmluvy zo dňa 1.7.2009 tak otec žalovaného nebol povinný hradiť žalobcovi nájomné za jednotlivé
kalendárne mesiace od 3/2009 do 7/2009 vo výške 173,43 Eur a nájomné za jednotlivé kalendárne
mesiace od 8/2009 do 8/2011 vo výške 219,91 Eur, celkom v sume 6.292,13 Eur. Žalobca poukázal na

§ 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Poukázal na zmluvu o výkone funkcie konateľa, ktorá bola
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.1.2009 a dodal, že podľa čl. II bodu 5, písm. f/ konateľ
sa zaviazal nepostupovať vo svojej činnosti tak, aby získal na úkor spoločnosti pre seba alebo cudzie
podnikanie prednosť, alebo inú neoprávnenú výhodu. Žalobca uviedol, že má za to, že z uvedeného je
zrejmé,žežalovanýnevykonávalsvojupôsobnosťvsúladesozáujmamispoločnosti,naopak,privýkone

svojej pôsobnosti uprednostnil záujem iných osôb pred záujmom spoločnosti, ktoré konanie je v rozpore
s ustanovením § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj s uzavretou zmluvou o výkone funkcie
konateľa. Dodal, že uzavretím dodatku č. 3, resp. bodu 4.2. zmluvy zo dňa 1.7.2009 došlo k započítaniu
nájomného s investíciami vynaloženými nájomcom do prenajatého majetku vo výške 6.292,13 Eur, aj
keď zmluva zo dňa 1.12.1998 umožňovala vykonanie zmien, úprav, resp. doplnenia predmetu nájmu na

vlastné náklady, čím porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti ( uprednostnil záujem svojho
otca pred záujmom spoločnosti, získal pre neho oprávnenú výhodu, nekonal v súlade so záujmami
spoločnosti ). Prijatím dodatku, resp. zmluvy zo 1.7.2009 nájomca nezaplatil prenajímateľovi nájomné,
čím vznikla žalobcovi škoda vo výške 6.292,13 Eur, za ktorú zodpovedá žalovaný a túto škodu je
žalovaný v zmysle § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka ako konateľ, ktorý porušil svoje povinnosti pri

výkone svojej pôsobnosti, žalobcovi nahradiť.

Okresný súd Košice I vydal dňa 24.4.2013 platobný rozkaz, sp. zn. 37Ro/31/2013-31, ktorým uložil
žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu
6.292,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.292,13 Eur od 22.2.2013

do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 377,50 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na
tomto súde.

Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo
veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie.

Proti platobnému rozkazu podal včas s odôvodnením vo veci samej odpor žalovaný, platobný rozkaz sa
tým zrušil a súd vo veci vytýčil pojednávanie.

V podanom odpore žalovaný uviedol, že zastáva stanovisko, že on žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil

a pri výkone funkcie konateľa nepostupoval tak, aby získal na úkor spoločnosti pre seba alebo cudzie
podnikanie prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu. Dodal, že pri výkone funkcie konateľa spoločnosti
žalobcu neporušil ustanovenie § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a neporušil ani ustanovenia
zmluvy o výkone funkcie konateľa zo dňa 1.1.2009. Dodal, že je pravdou, že s nájomcom nebytového
priestoru - s X. O., ktorý je jeho otcom, uzatvoril ako konateľ žalobcu dňa 25.2.2009 dodatok č. 3 k

nájomnej zmluve č. 11107000988/98 zo dňa 1.12.1998, v ktorom bolo dohodnuté započítanie investícii
do prenajatého nebytového priestoru vo výške 6.292,13 Eur a pravdou je aj to, že dňa 1.7.2009 bola
uzatvorenánovánájomnázmluvač.23/NZ/NP.Uviedol,ženezakladásanapravdetvrdenie,žeuvedené
bolo dohodnuté bez súhlasu prenajímateľa na vykonanie stavebných úprav, takýto súhlas bol nájomcovi
daný ešte právnym predchodcom prenajímateľa ( žalobcu ), a to Mestskou časťou Košice - Staré Mesto.

Poukázal na to, že keďže stavebné investície prenajatého nebytového priestoru boli skutočne vykonané
v rozsahu 6.292,13 Eur, nemohol on svojim postupom spôsobiť žalobcovi škodu. Poukázal na konanie
vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 9Cb/17/2012, kde žalobca si voči nájomcovi X. O.
taktiež uplatňuje zaplatenie sumy 6.411,38 Eur titulom nezaplatenia nájomného.Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom žalovaného,
oboznámením s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi pripojenými v spise, oboznámením

s pripojeným spisom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9Cb/17/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobcom, v tom čase zastúpeným J.. P. P., riaditeľom žalobcu a nájomcom X. O., B. B. Z.
X, A. bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov č. 11107000988/98 zo dňa 1.12.1998,
predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov na ulici O. XX V. A., nachádzajúci sa na prízemí,

katastrálnehoúzemiaA.-Q.F.Z.X.Č..A.XXH.V.XX,XXF.X,aktorýnebytovýpriestorbolvovlastníctve
F. A.. Okrem iného zmluvné strany v predmetnej zmluve sa v čl. VI dohodli, že akékoľvek zmeny, úpravy
a doplnenia predmetu nájmu, ktoré sa nezhodujú s projektom alebo daným stavom v dobe odovzdania
nájomcovi,môženájomcavykonaťibapopredchádzajúcomsúhlaseprenajímateľa.Súhlassprípadnými
úpravami dáva prenajímateľ písomne na základe predchádzajúcej žiadosti nájomcu. Náklady na zmeny
znáša nájomca. K predmetnej zmluve bol okrem iného uzatvorený aj dodatok č. 3 dňa 25.2.2009, kde za

prenajímateľa ako konateľ vystupoval žalovaný a predmetným dodatkom došlo k zmene a doplnení čl. IV
bod 7, ktorý riešil zápočet investícii vynaložených nájomcom do zhodnotenia prenajatého majetku mesta
s nájomným, pričom zmluvné strany sa dohodli, že investície vynaložené nájomcom v sume 6.292,13
Eur do zhodnotenia majetku Mesta Košice, spočívajúce vo výmene vnútornej kanalizácie, vnútorného
vodovodu, výmene vonkajších a vnútorných dverí, výmeny podláh, obkladov a maliarske úpravy budú

započítané s nájomným a na základe uvedené nájomca zaplatí riadne dohodnuté nájomné v plnej výške
173,43 Eur platné pre nebytový priestor až v mesiaci marec 2012. Tento dodatok nadobudol účinnosť
od 1.3.2009.

Dňa 1.7.2009 bola medzi žalobcom, zastúpeným žalovaným ako konateľom spoločnosti a nájomcom -

X. O. ( otcom žalovaného - pozn. súdu ) uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov č. 23/NZ/
NP/2010, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v obytnom dome
na ulici O. XX, A., nachádzajúci sa na prízemí domu, katastrálne územie Q. F., V. C. V. XX,XX F.X,
V. X. F. A.. V čl. IV v bode 4.2. zmluvy účastníkmi konania ako zmluvnými stranami bolo dohodnuté
započítanie investícii vynaložených nájomcom do zhodnotenia prenajatého majetku Mesta Košice s

nájomným vo výške 6.292,13 Eur. Bolo dohodnuté, že na základe uvedeného nájomca zaplatí riadne
dohodnuté nájomné v plnej výške 219,91 Eur až v mesiaci 9/2011.V čl. VI bode 6.8. predmetnej
zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že akékoľvek zmeny, stavebné úpravy, doplnenia
predmetu nájmu, prípadne iné technické zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré sa nezhodujú s projektom,
alebo daným stavom v dobe odovzdania nájomcovi, môže nájomca vykonať po predchádzajúcom

súhlase prenajímateľa, resp. správcu domu, ak je dom v osobnom vlastníctve a opravy sa týkajú
vnútorných rozvodov, kanalizácie a pod. Súhlas s prípadnými úpravami dáva prenajímateľ písomne
na základe predchádzajúcej žiadosti nájomcu. Stavebné úpravy vykoná nájomca v súlade so všetkými
všeobecnými záväznými právnymi predpismi na vlastné náklady, bez prinavrátenia vynaložených
finančných prostriedkov, aj v prípade ukončenia nájomného vzťahu. Čl. VII bod 7.3. predmetnej zmluvy

upravoval, že nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy stráca platnosť a účinnosť predchádzajúca nájomná
zmluva k predmetnému nebytovému priestoru vrátane jej dodatkov uzavretej medzi prenajímateľom a
nájomcom. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.7.2009.

Zo zmluvy o výkone funkcie konateľa uzatvorenej medzi žalobcom a medzi žalovaným dňa 1.1.2009

súd zistil, že predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností medzi spoločnosťou - žalobcom a
konateľom - žalovaným a touto zmluvou boli upravené podmienky činnosti konateľa po dobu výkonu
funkcie. Okrem iného v predmetnej zmluve, a to v čl. II bode 1, písm. b/, kde boli vymedzené práva a
povinností konateľa, bolo stanovené, že konateľ rozhoduje o obchodnom vedení spoločnosti a nakladaní
s majetkom spoločnosti v súlade s právnymi predpismi, v čl. II bodu 5, písm. f/ bolo stanovené, že konateľ

sa zaviazal nepostupovať vo svojej činnosti tak, aby získal na úkor spoločnosti pre seba alebo cudzie
podnikanie prednosť, alebo inú neoprávnenú výhodu. V bode IV, písm. c/ predmetného článku bolo
okrem iného uvedené, že konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti a v bode VI predmetného článku bolo stanovené, že konateľ berie na
vedomie, že ak poruší svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorú

tým spoločnosti spôsobil.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka č. 22846/V, oddiel s.r.o. súd zistil, že
žalovaný bol konateľom spoločnosti v období od 29.11.2008 do 28.2.2011.Z písomného podania žalobcu zo dňa 2.9.2013 ( č.l. 48 ) súd zistil, že žalobca aj naďalej má za to, že
v dôsledku konania žalovaného vznikla škoda a má za to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, že bol

daný súhlas nájomcovi na stavebné úpravy zo strany právneho predchodcu žalobcu a dodal, že navyše,
ak by aj nájomca disponoval takýmto súhlasom, nič by to nemenilo na skutočnosti, že nájomcovi by
vykonávaním stavebných úprav, aj s prípadným predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa, nevzniklo
právo na započítanie týchto nákladov s nájomným. Poukázal na to, že uzatvorením dodatku č. 3 k
nájomnej zmluve zo dňa 1.12.1998, za žalobcu predmetnú zmluvu podpisoval žalovaný ako konateľ

žalobcu, a ktorým sa žalobca zaviazal, že investície vynaložené nájomcom v sume 6.292,13 Eur do
zhodnotenia majetku Mesta Košice budú započítané s nájomným, z čoho vyplýva, že nájomca teda
nemusel na základe tohto dodatku zaplatiť žalobcovi na nájomnom sumu 6.292,13 Eur, čím žalobcovi
vznikla škoda. Uzavretím predmetného dodatku bol zvýhodnený nájomca, čím došlo k porušeniu § 135a
ods. 1 Obchodného zákonníka.

Z písomného podania žalovaného zo dňa 11.9.2014 ( č.l. 71 ) súd zistil, že žalovaný poukázal na konanie
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/17/2012 ( správne 9 Cb - pozn. súdu ), poukazujúc na tam
zistený skutkový stav v právoplatne skončenej právnej veci, kde došlo k ustáleniu, že došlo k platnému
započítaniu pohľadávok medzi žalobcom a otcom žalovaného X. O. na sumu 6.292,13 Eur. Žalovaný
v uvedenom podaní ďalej uviedol, že keďže v uvádzanej právnej veci došlo k dôvodnému a účinnému

započítaniu pohľadávok v prejednávanej právnej veci ( 36C/163/2013 - pozn. súdu ) nie sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade
trov konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9Cb/17/2012 súd zistil, že v predmetnom

konaní žalobca sa domáhal voči žalovanému X. O., B. B. Z. X, A. zaplatenia sumy 6.411,38 Eur z
titulu nezaplatenia nájomného. Súdom bola žaloba zamietnutá a žalobca bol zaviazaný k povinnosti
nahradiť žalovanému trovy konania. V predmetnej právnej veci, tak ako to vyplýva z odôvodnenia
uvedeného rozsudku bola riešená otázka započítania pohľadávky žalobu na nájomcom voči nájomcovi
podľa § 580 Občianskeho zákonníka a túto otázku si súd riešil ako otázku predbežnú z dôvodu, že

žalobca nežiadal v petite návrhu určiť neplatnosť započítania, nakoľko mal za to, že súd predmetnú
otázku posúdi pri určení platnosti právneho úkonu ako predbežnú, keďže jej vyriešenie je základným
predpokladom na to, aby mohlo dôjsť k rozhodnutiu o zaplatení nájomného. Okresný súd Košice I v
predmetnom konaní uzavrel, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným - X. O. vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o nájme nebytových

priestorov č. 11107000988/98 zo dňa 1.12.1998 a následne žalovaný X. O. ako nájomca vykonal do
zhodnotenia predmetu nájmu investície v celkovej výške 6.292,13 Eur. Dodatkom č. 3 zo dňa 25.2.2009
sa žalobca s nájomcom dohodli, že tieto investície budú započítané s nájomným, pričom nájomca
zaplatí dohodnuté nájomné až v mesiaci marec 2012. Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 23/
NZ/NP/2010 zo dňa 1.7.2009 sa žalobca a nájomca dohodli na započítaní investícii vynaložených

nájomcom do zhodnotenia prenajatého majetku mesta Košice s nájomným vo výške 6.292,13 Eur,
pričom nájomca zaplatí dohodnuté nájomné až v mesiaci september 2011. Okresný súd Košice I v
predmetnom konaní uviedol, že uvedenými dohodami došlo k započítaniu pohľadávok žalobcu voči
nájomcovi z titulu nájomného s pohľadávkami žalobcu vzniknutými z titulu vykonaných investícii do
zhodnotenia predmetu nájmu. Súd ďalej posudzoval neplatnosť započítania, ktorú neplatnosť namietal v

predmetnomkonanížalobca,aktorýuvádzalrozpornosťdohodyozapočítanísostatnýmiustanoveniami
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.12.1998 a zo dňa 1.7.2009, ako aj zo zákonov, pričom
dospel k záveru, že ustanovenia bobov 4.2. a 6.8. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
1.7.2009 si navzájom neodporujú. Súd k tomuto záveru dospel po zhodnotení vôle strán, ktorá bola
pri uzatváraní zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu vyslovená dostatočne zrozumiteľne a určito,

pričom mal súd za to, že dojednané vykonanie stavebných úprav na vlastné náklady nevylučuje možnosť
dojednanianáslednéhozapočítaniataktovynaloženýchnákladovsnájomným.Uvedenébolopodporené
aj vyjadrením Mesta Košice ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 12.3.2012, ktorým mesto
reagovalo na žiadosť o odkúpenie predmetu nebytových priestorov, a v ktorom Mesto Košice potvrdilo
započítanie vykonaných investícii so žalovaným nájomným. Súd považoval za súhlas prenajímateľa

s vykonaním investícii do predmetu nájmu samotné uzatvorenie dodatku č. 3 k zmluve o nájme ne
bytových priestorov zo dňa 25.2.2009. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2013.Z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca má za to, že žalovaný porušil povinnosti
konateľa pri uzatváraní dodatku č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 1.12.1998 a následne pri uzatváraní
nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2009, poukazujúc jednak na § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ako

aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa zo dňa 1.1.2009, ktorú mal uzatvorenú žalovaný ako konateľ
spoločnosti žalobcu so žalobcom, a to konkrétne na čl. II bod 5, písm. f/. Poukázal na to, že žalobca
má naďalej za to, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že bol daný súhlas prenajímateľom na
vykonanie úprav v prenajímanom nebytovom priestore otcovi žalovaného, a teda že nebolo preukázané,
či investície, ktoré boli vložené nájomcom do predmetu nájmu, boli vykonané po predchádzajúcom

súhlase prenajímateľa. Poukázal na to, že žalovaný ako konateľ žalobcu nepostupoval v súlade s §
135a Obchodného zákonníka, konal v rozpore so zmluvou o výkone funkcií a má za to, že konaním
žalovaného ako konateľa spoločnosti došlo k uprednostneniu záujmu tretej osoby pred záujmami
spoločnosti. Dodal, že porušením týchto povinností žalobcovi vznikla škoda, zmenšil sa príjem žalobcu,
nakoľko uzavretím dodatku č. 3 k zmluve zo dňa 1.12.1998 došlo k započítaniu vložených investícii spolu
snájomným,aktorénájomnémalobyťpríjmomžalobcu.Mázato,žedošlokzapočítaniuneexistujúceho

záväzku voči budúcemu nájomnému.

Z prednesu právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že žalovaný má za to, že v danom prípade nie sú
splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu, poukázal na konanie vedené na tunajšom súdu
pod sp. zn. 9Cb/17/2012, v ktorom bolo skutkovo ustálené, že došlo k platnému a účinnému započítaniu

pohľadávok. Uviedol, že majetok, na ktorom boli vykonané stavebné úpravy zo strany nájomcu sa
nezvýšil, zvýšila sa hodnota tohto majetku. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný má za
to, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, aby zo strany žalovaného
došlo k porušeniu povinností tak, ako uviedol žalobca - § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ako aj
povinnosti vyplývajúcich mu zo zmluvy o výkone funkcií konateľa uzavretej medzi žalobcom a žalovaným

zo dňa 1.1.2009. Žalovaný vo svojej výpovedi poukázal na to, že nie je si vedomý porušenia zákonných
a zmluvných povinností z jeho strany.

Predmetnom tohto konania je náhrada škody.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy spoločníkov,

a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov,
alebo záujmy tretích osôb pred záujmami tretích spoločností.

Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

V citovanom § 757 Obchodného zákonníka sa vyslovuje zásada, že zodpovednosť za škodu vzniknutú
porušením zodpovednosti stanovených Obchodným zákonníkom je založená na princípe objektívnej

zodpovednosti. Obchodný zákonník upravuje všeobecne náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti zo záväzkového vzťahu založeného obchodnou zmluvou alebo jednostranným právnym
úkonom. Táto všeobecná úprava je obsiahnutá v § 373 a nasl. Ustanovením § 757 sa doplňuje
obchodnoprávny inštitút zodpovednosti za zákonnú zodpovednosť, čím nadobúda charakter komplexnej
právnej úpravy. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úpravy náhrady škody za porušenie záväzkového

vzťahu aj na porušenie povinností, ktoré sú ustanovené priamo Obchodným zákonníkom, nie však iným
právnym predpisom. V prípade, že podnikateľ poruší povinnosť uloženú iným právnym predpisom než
Obchodným zákonníkom, je potrebné aplikovať úpravu danú v tomto právnom predpise, a ak jej niet,
potom platí úprava Občianskeho zákonníka. Uvedený princíp postupnosti aplikácie právnych noriem priporušení povinností ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré má za následok
vznik škody je tiež v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Náhrada škody je významným prostriedkom na zabezpečenie ochrany majetku a vyrovnania vzniknutej
majetkovej ujmy. Obchodný zákonník v § 373 - 386 upravuje náhradu škody len za porušenie povinností
zo záväzkových vzťahov ním upravených. Porušenie povinností zo záväzkového vzťahu môže spočívať
vporušeníakejkoľvekpovinností,ktorúpriamourčujezmluvaalebopovinnostivyplývajúcejzozákonana
základe uzavretej zmluvy, vrátane povinností, ktoré vyplývajú z aplikovateľných obchodných zvyklostí.

Právna úprava obsiahnutá v § 373 a nasl. má povahu všeobecnej úpravy náhrady škody v obchodných
vzťahoch. Právna úprava náhrady škody podľa § 373 a nasl. je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti, čo znamená, že povinná strana má škodu nahradiť, vždy bez ohľadu na to, či porušenie
povinnosti zavinila alebo nie. Poškodenému však vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže,
že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a medzi porušením zmluvnej
povinnosti a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ). Všetky tri uvedené

predpoklady majú objektívnu povahu a zodpovednostný vzťah tu bude existovať len vtedy, ak ich
poškodený preukáže súčasne. Nestačí preukázať len niektorý z nich, ale všetky tri naraz.

Z ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že vzťah konateľa a spoločnosti je vždy
ex lege obchodnoprávnym vzťahom, čo vyplýva z § 261 ods. 3. Základným príkazom pre konateľa je

vykonávanie jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou je viac len ako plnenie povinností, ktoré vyplývajú
pre konateľov zo zákona alebo zo spoločenskej zmluvy. Odbornosťou je potrebné rozumieť odborný
výkon funkcie konateľa ako taký, ale aj s prihliadnutím na predmet činnosti spoločnosti. Zákon potom
príkladným spôsobom upravuje spôsoby výkonu pôsobnosti konateľa tak, aby išlo o výkon s odbornou

starostlivosťou:

1. pretože konatelia konajú menom spoločnosti navonok a vstupujú do právnych vzťahov s tretími
osobami, zákonník zakazuje uprednostňovať záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Uprednostňovaním záujmov tretích osôb alebo iba niektorých spoločníkov by mohlo byť motivované
ekonomickým alebo iným prospechom konateľa v neprospech spoločnosti. Zákon výslovne zakazuje
konateľovi uprednostňovať jeho záujmy pred záujmami spoločnosti. Ustanovenie § 135a ods. 2 zaviedol
osobitné podmienky zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobili konatelia pri výkone svojej pôsobnosti.
Zákonformulujeodlišnépodmienkyzodpovednostizaškodu,ktorásainakspravujeustanoveniami§373

- 386 Obchodného zákonníka, ak v § 135a ods. 3 - 5 nie je ustanovené inak. Poukazujúc na § 373 daný
do súvislosti s § 757 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak konateľ spôsobí škodu porušením záväzku
alebo porušením povinností podľa Obchodného zákonníka, je povinný nahradiť škodu za podmienok
stanovených v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Takáto zodpovednosť je daná aj bez ohľadu na
ustanovenie§135a.Predpokladmizodpovednostizaškoduvzmysle§135aa§373anasl.Obchodného

zákonníka sú:

a) vznik škody,
b) porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou ( zákon porušenie
povinností predpokladá ),

c) príčinná súvislosť medzi porušením zodpovednosti a vznikom škody.

a ) prvým predpokladom zodpovednosti je vznik škody. Zodpovednosť konateľov prichádza do úvahy
iba vtedy, ak spoločnosti škoda vznikla. Aj keby konatelia spoločnosti porušili svoje povinnosti, ale
spoločnosti by škoda nevznikla, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Dôkazné bremeno o vzniku škody

a o jej výške bude na žalobcovi.

b ) povinnosti konateľa sú určené najmä Obchodným zákonníkom, ale aj inými zákonmi, zmluvou
o výkone funkcie a spoločenskou zmluvou. Konatelia môžu porušiť svoje povinnosti buď konaním
alebo opomenutím konania tam, kde boli povinní konať. Porušenie povinnosti vykonávať pôsobnosť

konateľa s odbornou starostlivosťou zákon prezumuje, spoločnosť nemusí túto skutočnosť preukazovať
a na konateľovi bude dôkazné bremeno na preukázanie toho, že vykonával pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou.c ) aby zodpovednosť konateľov bola daná, musí byť preukázaná a zistená príčinná súvislosť medzi ich
konaním alebo opomenutím konania ( vykonávať pôsobnosť s odbornou starostlivosťou ) a vzniknutou
škodou.Ajkebykonateliaporušilipovinnostivykonávaťpôsobnosťsodbornoustarostlivosťou,aleškoda

spoločnosti nevznikla v dôsledku porušenia tejto povinnosti - nie je jej následkom - konateľ za škodu
nemôže zodpovedať.

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.292,13 Eur titulom náhrady škody tvrdiac, že žalovaný ako
konateľ spoločnosti nepostupoval v súlade s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konal v rozpore s

uzatvorenou zmluvou o výkone funkcií konateľa zo dňa 1.1.2009 a svojim konaním spôsobil žalobcovi
škodu vo výške 6.292,13 Eur, ktorú je povinný v súlade s § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka
žalobcovi nahradiť. Žalobca tvrdil, že tým, že žalovaný ako konateľ žalobcu uzatvoril dodatok č. 3 dňa
25.2.2009 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 11107000988/98 zo dňa 1.12.1998 a následne
novú zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 23/NZ/NP/2010 dňa 1.7.2009, kde okrem iného bolo
upravené započítanie nákladov vnesených, resp. vynaložených nájomcom - otcom žalovaného - X.

O. do zhodnotenia majetku Mesta Košice s nájomným v žalovanej výške, konal tak, aby uprednostnil
záujem inej osoby pred záujmami spoločnosti. Žalobca tvrdil, že má za to, že žalovaný nevykonával
svoju pôsobnosť konateľa v súlade so záujmami spoločnosti, získal pre tretiu osobu, konkrétne pre
svojho otca, neoprávnenú výhodu a tým, že došlo k uzatvoreniu predmetného dodatku a následne novej
nájomnej zmluvy, nájomca žalobcovi ako prenajímateľovi neplatil nájomné, čím mu vznikla škoda, za

ktorú nesie zodpovednosť žalovaný. Žalovaný sa bránil tým, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal naplnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov zodpovednosti za
škodu kumulatívne. Žalovaný tvrdil, poukazujúc pritom na konanie vedené na Okresnom súde Košice I,
pod sp. zn. 9Cb/17/2012, že nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu, nakoľko došlo k platnému a účinnému
započítaniu pohľadávky, ktorú žaluje žalobca, teda došlo k zániku pohľadávky.

Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
v danom prípade nedôvodná. Žalobca nepreukázal v konaní, a na ktorom bolo dôkazné bremeno, aby
žalovaný svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu v sume 6.292,13 Eur. V konaní 9Cb/17/2012 bolo
právoplatne uzavreté, že došlo k zániku uvedenej pohľadávky v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka,

a s ktorým skutkovým stavom sa súd v danom prípade stotožnil a nepovažoval za potrebné v tejto veci
vykonávať ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na to, že tak, ako bolo vyššie konštatované, predpoklady
zodpovednosti za škodu musia byť v danom prípade splnené kumulatívne na to, aby bol žalobca v
danom prípade úspešný v konaní a žalobca nepreukázal splnenie prvého predpokladu, a to vznik škody
( žalovaná pohľadávka zanikla ) , súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí
osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania. Trovy
konania v konaní úspešného žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia, za šesť úkonov
právnej pomoci z hodnoty sporu po 210,81 Eur ( § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. - príprava a prevzatie

zastúpenia zo dňa 9.3.2013, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 9.5.2013, podanie vo veci samej zo
dňa 17.7.2013 a zo dňa 11.9.2014, 2 x účasť na pojednávaní konanom dňa 25.9.2014 a dňa 20.1.2015 -
§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ citovanej vyhlášky účinnej do 30.6.2013 s poukazom na § 20c citovanej vyhlášky
účinnej od 1.7.2013, § 13a ods. 1 písm. c/, d/ citovanej vyhlášky účinnej od 1.7.2013 ) + paušál 3 x 7,81
= 23,43 Eur + 2 x 8,04 = 16,08 Eur + 1 x 8,39 = 8,39 Eur, t.j. spolu 47,90 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej

vyhlášky ) + 20 % DPH zo sumy 1.312,76 Eur, čo činí 262,55 Eur ( § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ) .
Spolu trovy právneho zastúpenia činia sumu 1.575,24 Eur + súdny poplatok za podanie odporu vo výške
377,50Eur,čočiníspolusumu1.952,74Eur.Vzhľadomktomu,žeprávnyzástupcažalovanéhosivyčíslil
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.565,73 Eur, súd mu ním vyčíslenú sumu priznal. Spolu tak trovy
konania v konaní úspešného žalovaného predstavujú 1.943,23 Eur a ktorú sumu je povinný nahradiť
žalovanému v konaní neúspešný žalobca na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

V konaní bol v celom rozsahu neúspešný žalobca, ktorý si tiež uplatnil právo na náhradu trov konania,
a o ktorých trovách súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).