Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 4T/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010663
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Zachar

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916010663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Zachara a

prísediacich Mgr. Elvíry Agocsovej a Mgr. Vojtecha Eleka v trestnej veci obžalovaných E. J. a spol., nar.
XX.XX.XXXX v T., pre zločin ublíženia na zdraví podľa §20, §155 ods.1 Tr. zákona a iné na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 13. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1/ E. J. Q. O. L. S. I. F. P. I.,
nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom H. H., H. XXX/XX, okres Brezno, Slovenská republika,

2/ H. G. Z. B. L. A. O. I. P.,

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom E.,
K.. H. XXX/XX, okres Brezno, Slovenská republika

sa spod obžaloby, ktorou im je kladené za vinu, že

dňa 17.09.2006 asi o 05.30 h v Tisovci na križovatke ulíc Hviezdoslavovej a Partizánskej na chodníku

pri výkupe druhotných surovín v podnapitom stave napadli S. H., ktorého bili palicami po hlave a
po tele, pričom ho zrazili na zem, kde do neho kopali a keď tam dobehol E. H. udreli aj jeho po
chrbte, čím spôsobili S. H. pomliaždenie mozgu obojstranne v čelovej oblasti s krvácaním pod tvrdou
mozgovou plenou menšieho rozsahu, obojstrannú trieštivú zlomeninu tvárových kostí s posunom
úlomkov, krvácaním do tvárových a prínosových dutín, zlomeninu nosových kostí a dvojnásobnú
zlomeninu sánky s posunom úlomkov, čo si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť po dobu 8-10
týždňov,

t e d a

- spoločným konaním mali inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
- spoločným konaním sa mali dopustiť fyzicky na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadli
iného,

t ý m m a l i s p á c h a ť

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 20, § 155 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona

o s l o b o d z u j ú podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali
obžalovaní. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvinených E. J. a H. G.
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 20, § 155 ods.1 Tr. zákona Trestného zákona a prečin výtržníctva

podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Súd vykonal vo veci dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.02.2017 a to výsluchom
obžalovaného E. J., ktorý vo veci vypovedal, že sa cíti byť nevinný. Nepamätá si žiadnu potýčku, len to
že popíjali v bare Steps. Ďalej uviedol, že boli na železničnej stanici, kam prišli príslušníci policajného
zboru, ktorí ich predviedli na policajnú stanicu. Na policajnej stanici sa cítil byť vyčerpaný a pod vplyvom

alkoholu vypovedal pri výsluchu. Policajti ho navádzali, aby to povedal na obžalovaného H. G., nakoľko
im hrozilo sedem rokov basy. Policajt mu povedal, že ak to povie na Petra spis sa uzavrie a on môže ísť
preč, inak pôjde rovno do basy kvôli vysokej sadzbe. Obžalovaný tiež uviedol, že výpoveď si vymyslel,
aby mohol policajnú stanicu opustiť čo najskôr. Vypovedal, že jeho výpoveď je výmysel a pamätá si len
ako boli v bare a následne skutočnosť, ako ich brali policajti. Obžalovaný si nepamätá, že stretli Rómov.

Vo výpovedi uviedol, že okrem odtlačkov prstov im neboli odobraté žiadne iné vzorky ani vykonané iné
opoznávacie úkony.

Ďalej bol vykonaný výsluch obžalovaného H. G., ktorý uviedol, že si pamätá na všetko. Boli v bare Steps
do ranných hodín. V opitom stave šli domov, ušiel im vlak tak ostali na stanici, kde zaspali. Obžalovaný
ďalejuviedol,žeichzobudiliažpolicajti,ženiekohozbili aodviezliichdoHnúšti.Uviedol,žeobitkevedel
len od policajtov, ktorí na nich robili nátlak a následne vypovedal. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že sa s nikým nebil a nikoho nezbil a policajti im neodobrali žiadne vzorky, prezerali im ruky

a ošatenie. Počas doby výsluchu na policajnej stanici ho mali fackať. Obžalovaný uviedol, že výpoveď
z prípravného konania bola urobená pod nátlakom. Následne uviedol, že žiadnu zbraň u seba nemali.

Ďalšie dokazovanie bolo vykonané výsluchom svedka D. R., ktorý uviedol, že v deň kedy sa mal skutok
stať mal nočnú službu. Nad ránom ho spolu s S. T. poslali do Tisovca, kde mala byť bitka, miesto si

presne nepamätá, vie len, že Rómovia popísali dve osoby. Podľa uvedeného popisu našli obžalovaných.
Svedok uviedol, že obžalovaní nemali žiadnu palicu a ani zbraň, boli v podnapitom stave, nemali na
sebe žiadnu krv, pričom však na ulici krv bola. Svedok ďalej uviedol, že Rómovia popísali dve osoby a to
jednu vyššiu, jednu nižšiu, ktorá mohla mať modrú bundu, popísané osoby smerovali na stanicu, bližší
popis neudali. Svedok spolu s S. T. napísali predvedenie na obvodnom oddelení a odišli zo služby preč.

Ďalej svedok uviedol, že na mieste činu nič nenašli a pri prehliadke obžalovaných sa tiež nič nenašlo.
O ďalších úkonoch na policajnej stanici nemá vedomosť, nakoľko končil službu.

Na hlavnom pojednávaní svedok S. T. vypovedal, že v ten deň mal nočnú službu a ku jej koncu bol
vyslaný do Tisovca na vlakovú stanicu spolu s D. R., kde sa mala odohrať bitka. Po príchode na

miesto streli asi obžalovaných, ktorí boli predvedení na Obvodné oddelenie v Hnúšti. Videl, že jeden
z poškodených mal zakrvavenú tvár, či boli obžalovaní krvaví si nepamätá. Uviedol, že na mieste činu
boli vykonané úkony opoznávania neformálnou konfrontáciou, pri ktorej poškodení potvrdili, že osoby
ktoré ich napadli boli obžalovaní a následne boli obžalovaní predvedení na oddelenie do Hnúšte.

Obžalovaný E. J. namietal skutočnosť ohľadom konfrontácie nakoľko toto nie je pravda, pretože sa s
nikým nestretli, žiadne opoznávanie neprebehlo. Obžalovaný H. G. tiež namietal túto časť výpovede
svedka, nakoľko oni spali na železničnej stanici, odkiaľ boli hneď odvedení do Hnúšti bez toho, aby sa
stretli s Rómami.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal svedok E. H., že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania,
pretože si už nič nepamätá. Na mieste činu sa stretol aj s policajtmi, ktorým skutok opísal a uviedol, že
osoby ktoré ich napadli utekali na stanicu. Počet osôb, ktoré ich napadli si presne nepamätá, mohli byť
traja alebo štyria počet už nevie, mal vypité. Na hlavnom pojednávaní obžalovaných neopoznal a tvrdil,
že ich nikdy pred tým nevidel.Svedok D. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si na nič nepamätá a po prečítaní podstatnej časti
svedeckej výpovedi z prípravného konania dodal, že bitku nevidel, videl len ako poškodený S. H. leží
zakrvavený na zemi. Nič viac nevie. Obžalovaných na hlavnom pojednávaní neopoznal, nakoľko nikdy

pred tým ich nevidel.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.04.2017 poškodený S. H. trval na svojej výpovedi z
prípravného konania, nakoľko si už nič nepamätá. Obžalovaných nepozná a samotný skutok si dobre
nepamätá, podrobnosti o incidente mu povedali rodičia.

Ďalej bolo vykonané dokazovanie prečítaním listinných dôkazov lekárskej správy, zápisnice o ohliadke
miesta činu s fotodokumentáciou, zápisy o dychovej skúške, správy o povesti, správy o priestupkoch,
rozhodnutie z Obvodného úradu v Brezne, odpis z registra trestov.

Z vykonaného dokazovania nebolo za preukázané, že skutok spáchali obžalovaní. Z výpovedí svedkov

ako aj samotného poškodeného na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplývalo, že obžalovaných
nepoznajú ani ich neopoznali. Zhodne uvádzali, že z inkriminovaného dňa si nič nepamätajú, pričom
boli napadnutí viac ako dvomi osobami, dokonca uvádzali, že mohli byť aj štyria. Už len samotný opis,
ktorý podal svedok E. H. príslušníkom policajného zboru bol všeobecný, týkal sa len výšky páchateľov
a smeru kam po čine utekali.

Výpovede svedkov S. T. a D. R. sú v podstatnom smere protichodné. Jedná sa o rozpor ohľadom
opoznávacích úkonov vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok R. uviedol, že o takýchto
úkonoch nemá vedomosť. Svedok S. T. vypovedal, že bola vykonaná neformálna konfrontácia medzi
poškodenými a obžalovanými a až následne boli predvedení na oddelenie do Hnúšte, čo predstavuje

procesný úkon, ktorý je v tejto forme nezákonný a v trestnom konaní nepoužiteľný.

Zo získaných dôkazov nebolo preukázané, že by obžalovaní napadli a bili poškodeného palicou ani inou
zbraňou, napokon sa žiadna palica ani zbraň nenašla, ktorými sa mal útok vykonať. Z výpovedí svedkov
vyplýva, že obžalovaní nemali na rukách a ani na ošatení krv ani iné zranenia nasvedčujúce, že boli

účastníkmi fyzického konfliktu, pričom aj poškodený a svedkovia zhodne uviedli, že poškodený ležal v
kaluži krvi a celú tvár mal od krvi.

Treba uviesť, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili prvotné úkony a dôkazy tak, ako
to prikazuje trestný poriadok v rámci celého prípravného konania je viacero pochybení zo strany

polície, keď táto nevykonala ohliadku miesta činu. Prvotné výsluchy obvinených sú nulitné pre požitie
alkoholu. U obžalovaných neboli odobraté kusy odevu na nájdenie vzoriek krvi, nehľadal sa doličný
predmet, ktorým mal byť vykonaný útok na poškodeného a podobne. Na strane obžaloby nebol
pred súdom produkovaný žiadny priamy resp. nepriamy dôkaz, ktorý by obžalovaných usvedčoval zo
žalovanej trestnej činnosti. Súd postupujúc v zmysle „pochybnostiach v prospech obžalovaného“ oboch

obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.

K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa písm. c) dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným
na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje
znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve
obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal. Dôkazy môžu vylúčiť, že páchateľom je obžalovaný,
napríklad preto, lebo v čase činu bol prítomný na inom mieste, než je miesto činu, alebo môžu preukázať,

že páchateľom je zrejme iná osoba.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovanie, súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, nakoľko
nebolo dostatočne preukázané, že skutok, ktorý sa kládol obžalovaným za vinu spáchali obžalovaní
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

- spoločným konaním mali inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
- spoločným konaním sa mali dopustiť fyzicky na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadli
iného,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.