Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/259/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219436
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114219436.6

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne Z. O., K.. X.XX.XXXX,
O. V.A.X. X, XXX XX V., R. W., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným 1. Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Antol, s.r.o., so sídlom
Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, 2. INVEST - KAPITAL, a.s., so sídlom Hattalova

12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanej v 1. rade zamieta.

II. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská
arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava zo dňa 16.5.2014 sp. zn. H.-D..

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobkyňa a žalovaný v 2. rade n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanej v 1. rade domáhala zrušenia rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská

arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava zo dňa 16.5.2014 sp. zn. H.-D..

Zároveň spolu so žalobou podala návrh na odklad vykonateľnosti vyššie uvedeného rozsudku.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že si nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola vopred
naformulovaný v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako stanovil dodávateľ.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ,
tak sa mu už musí spotrebiteľ nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre

spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského
procesu. Taktiež pravidla rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný
subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť
dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú
doložku navrhuje vychádzať z rozsudku Súdneho dvora (ES) Oceáno Grupo Editorial SA a Rocio
Murciano Quintero (D.-XXX/XX) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol.,

spojené prípady D.-XXX/XX až D.-XXX/XX. Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom
procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienkaspôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým
mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový
kvalifikovaná záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný

s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä z veľkej
vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne pred rozhodcom.

3. Dňa 25.8.2014 bol na tunajší súd doručený návrh spoločnosti INVEST - KAPITAL, a.s. na zmenu

žalovanej z dôvodu toho, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.8.2014 bola
pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.9.2011, postúpená na spoločnosť INVEST
- KAPITAL, a.s.. Uznesením zo dňa 20.12.2015 súd uvedený návrh nepripustil.

4. Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe namietala pasívnu vecnú legitimáciu,
pretože zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.8.2014 bola pohľadávka postúpená na spoločnosť

INVEST - KAPITAL, a.s.. K rozhodcovskej doložke uviedla, že ustanovenie v rámci rozhodcovskej
doložky, ktoré dáva spotrebiteľovi možnosť sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či
ju podá na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde, dodávateľ má možnosť podať žalobu
voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde a rozhodnutie rozhodcovského súdu je možné napadnúť na
súde z dôvodu porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je neprijateľnou podmienkou

podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú podmienku sú považované len
také ustanovenia v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na zákon o bankách,
ktorý predpokladá, že banky budú v zmluvách dojednávať rozhodcovské doložky a ak by takéto
ustanovenie bolo neprijateľnou podmienkou bol by tu priamy rozpor s § 93b zákona o bankách. Ďalej

uviedla, že slovenský preklad prílohy smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách ods. 1 písm. q) je nesprávny. Poukázala na česky, anglický, nemecký a
francúzsky

a je toho názoru, že za nekalú môže byť považovaná iba tá rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú právne
predpisy.Žalovanámázato,žekaždúrozhodcovskúdoložkujepotrebnéhodnotiťadhocpodľaokolnosti
konkrétneho prípadu a za nekalú ju možno považovať iba vtedy, ak v konkrétnom prípade spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ku škode spotrebiteľa. K odkladu vykonateľnosti
uviedla, že základným predpokladom je, že možno očakávať zrušenie rozhodcovského rozsudku. V

danej veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v súlade
právnym poriadkom SR, komunitárnym právom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

5. Podaním zo dňa 20.10.2014 žalobkyňa rozšírila podanú žalobu voči spoločnosti INVEST - KAPITAL,
a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334. Uznesením zo dňa 20.12.2015 súd

pripustil, aby spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s. vstúpila do konania ako žalovaný v 2. rade.

6. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe poukázal na rovnaké dôvody ako
žalovaná v 1. rade. Navyše uviedol, že rozhodnutia, na ktoré poukázala žalobkyňa sú v rozpore s
judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Slovenské súdy paušálne všetky rozhodcovské doložky posudzujú

ako neprijateľné a sú kritizované aj právnou teóriou. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka nevylučuje dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách. Aplikačná prax
však túto možnosť v reálnej praxi vylučuje. Podľa bodu 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok
ak klient písomne neoznámi, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.
Žalobkyňa teda mala možnosť nesúhlasiť s rozhodcovskou doložkou. Má preto za to, že rozhodcovská

doložka bola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa mohla ovplyvniť jej obsah. Ak by aj nebola
individuálne dojednaná, tak táto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa nepreukázala, aby v dôsledku rozhodcovského rozsudku vznikla
značná nerovnováha v právach povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a cieľom žaloby je, aby
žalobkyňa nemusela plniť. Za nekalú môže byť považovaná iba tá rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne pred arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú právne predpisy.
Žalovanýv2.rademázato,žeprávnaúpravarozhodcovskéhokonaniaakoajrokovacíporiadokStáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s. nezbavuje spotrebiteľa
efektívne sa domôcť ochrany poskytovanej právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný v 2.rade namietal, že žalobkyni uplynulo právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Taktiež
poukázal na ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, kedy došlo k zániku účinkov záväznosti
rozhodcovského rozsudku.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to: rozhodcovský rozsudkom
na č.l. 13-17, Zmluvou o úvere na č.l. 18, návrhom na zmenu účastníka na č.l. 23, Zmluvou o postúpení
pohľadávky na č.l. 24-26, Vyjadrením k žalobe na č.l. 27-35, návrhom na rozšírenie žaloby na č.l.
39, vyjadrením na č.l. 48-55, obchodnými podmienkami na č.l. 56-64, zhrnutím skutočností na č.l.

69, podaním žalobkyne na č.l. 72, Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach na č.l. 73-74, Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici na č.l. 75-76, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 77-79,
RozsudkomKrajskéhosúduvPrešovenač.l.80-83,RozsudkomKrajskéhosúduvPrešovenač.l 83-86,
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 87-91, Rozsudkom Krajského súdu v Nitre na

č.l. 92-94, Uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. XCo/XXXX/XXXX, Uznesením Krajského súdu

Nitra XCo/XXX/XXXX, Uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. XCo/XXX/XXXX, Uznesením Krajského
súdu v Košiciach XCo/XXXX/XXXX, Uznesením Krajského súdu Prešov XXCo/XXX/XXXX, Rozsudkom
Okresného súdu Komárno XC/XXX/XXXX, Rozsudkom Okresného súdu Nitra XXC/XXX/XXXX,
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica XXC/XXX/XXXX, Rozsudkom Okresného súdu Košice H.
XXC/X/XXXX, rozsudkom Okresného súdu Lučenec XXC/XXX/XXXX. Z kópie spisového materiálu č.k.

H.: žalobou zo dňa 1.1.2014, Zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úvere- dostupná pôžička,
výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.10.2012, aktuálnym stavom úveru, výzvou na podanie žalobnej
odpovede, rozhodcovským rozsudkom a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa a žalovaná v 1. rade uzatvorili dňa 14.9.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaná v

1. rade poskytla žalobkyni úver vo výške 3.350,- eur pri mesačnej splátke 108,27 eura, úrokovej sadzbe
19,50 % ročne, RPMN 21,34% a priemernej RPMN 20,65%.

9. Podľa čl. 6 zmluvy o úvere zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované s rozhodcovskou doložkou uvedenou

v článku 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie
rozhodcovského je konečné a záväzné a jeho zrušenia sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených
v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

10. Podľa čl. 10 bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a klient dohodli na

rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to tak, že pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia

rozhodcovského konania, zatiaľ čo klient je oprávnený tento spor predložiť na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Podľa čl. 10.2.3 ak klient najneskôr pri
uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.8.2014 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.9.2011, postúpená na spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s..

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15.Podľa53ods.4písm.r)OZ,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods.1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 243d zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, exekučné konanie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015 možno začať len do 3 mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014 (ďalej
len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených

listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré

umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22. Podľa § 40 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní Účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

23. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 73 ods.,3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZSRK“), na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

25. Podľa § 45 ods. 1 ZSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26.Podľa§45ods.3ZSRK,súdvkonaníožalobeozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvždypreskúma,
či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod
zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudoklen v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského
rozsudku.

27. Podľa § 372w zákona č. 99/1963 Zb. účinného do 30.6.2016, spory o neplatnosť spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa
osobitného predpisu,10b) o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne
neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

28. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“),
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

29. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

30. Podľa čl. 2, písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

31. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

32. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

33. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

34. Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania žaloby. Vzhľadom k tomu, že konanie sa
začalo dňa 10.7.2014, súd posudzoval lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, v
zmysle ktorého možno žalobu podať do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský

rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 12.6.2014, pričom žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podala dňa 10.7.2014, t.j. riadne a včas.

35. Súd sa následne zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných. Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie strán v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom

dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd
žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak
sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,

ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.8.2014 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.9.2011, postúpená z Poštovej banky a.s. na spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s.. Za takéhoto
stavu došlo k zániku hmotnoprávneho vzťahu medzi

žalobkyňou a žalovanou v 1. rade. Nakoľko v danom prípade žalovaná v 1. rade nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie voči žalovanej v 1.
rade zamietol.36. Súd sa následne zaoberal dôvodnosťou žaloby. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žaloba je čiastočne dôvodná. Právny vzťah strán je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou.

Právny predchodca žalovaného v 2. rade bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobkyňa v
postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré obsahujú veľké množstvo textu písaného miniatúrnym písmom, v dôsledku ktorej
skutočnosti spotrebiteľ nemá v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, a teda

žiadnym spôsobom zmeniť obsah predtlačených zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka je upravená v čl. 10 bodu
10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, a preto neplatná. K tomuto záveru dospel
z dôvodu toho, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu
smernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranamiatosamozrejmevneprospechspotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Je to z dôvodu
toho, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musela žalobkyňa nezvratne podrobiť
a tak riešiť jej spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľným. Spotrebiteľovi je tak fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na

rozhodcovský súd. Takáto rozhodcovská doložka podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná,. a preto je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.

37. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade, že rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá,

keďže spotrebiteľ mal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť, tak súd sa s týmto tvrdením
nestotožnil. Podľa všeobecných obchodných podmienok mohol klient doložku odmietnuť písomným
oznámením doručeným banke najneskôr pri uzavretí zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené Všeobecné
obchodné podmienky obsahujú veľké množstvo textu písaného miniatúrnym písmom, v dôsledku ktorej
skutočnosti spotrebiteľ nemá v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, a preto je

aj otázne, či žalobkyňa vôbec o tejto možnosti mala vedomosť. Tu je namieste aj otázka, preto to nie je
súčasťou samotnej úverovej zmluvy, ktorá ma 2 strany, ale Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
majú 30 strán. Súd tiež poukazuje na to, že doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby banke oznámil svoj
nesúhlas, a to navyše v neprimerane krátkej dobe, už pri samotnom podpise zmluvy a to písomne, čo
nemožno od spotrebiteľa požadovať. Vzhľadom na uvedené okolnosti má súd za to, že rozhodcovská

doložka nebola individuálne dojednaná.

38. K námietke týkajúcej sa § 243d Exekučného poriadku a to, že rozhodcovské rozsudky vydané v
spotrebiteľských veciach podľa zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. môžu byť exekučným
titulom len vtedy, ak je návrh na vykonanie exekúcie

podaný v lehote 3 mesiacov od účinnosti zákona, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach č. k. XCo/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 21.01.2016, podľa ktorého ide o prelomenie materiálnej
(nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil,
teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne sa domáhať zrušenia

rozhodcovského rozsudku. Súd sa s týmto názorom stotožňuje.

39. Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, ale aj ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK (vzhľadom na prijatý CSP, ktorý
neobsahoval ustanovenie obdobne ustanovenie § 372w OSP) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

40. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. V tejto
časti súd žalobu zamietol s poukazom na ust. § 243d Exekučného poriadku, keďže žalovaná v 1. rade
návrh na exekúcii v lehote 3 mesiacov nepodala, čo sama potvrdila a táto skutočnosť vyplýva aj z
lustrácie v registri súdu. Odklad je preto nedôvodný a súd v tejto časti žalobu zamietol.

41. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná v
1. rade bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu100%. Súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal,
keďže žalovaný v 2. rade podal návrh na zmenu žalovanej v 1. rade z dôvodu toho, že došlo k postúpeniu
pohľadávky, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Ak žalobkyňa napriek tomu trvala na podanej žalobe aj voči

žalovanej v 1. rade a naviac zastúpená advokátom, musí znášať riziko možnosti neúspešnosti, aj riziko
náhrady trov konania, ktoré súvisia v neúspešným uplatňovaním práva. O výške náhrady trov konania
bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

42. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1,2 CSP,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v časti zrušenia rozhodcovského
rozsudku a neúspešná v časti odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd preto vyslovil, že
žalobkyňa a žalovaný v 2. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).