Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207065
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116207065.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: H. U., W.. XX.X.XXXX, W. F. U. Š., o
zaplatenie 1.039,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 167,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z tejto
sumy od 16.2.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 29.3.2016 sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.039,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05% ročne od 16.2.2016 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je bankou, a že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 17.10.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,

a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet
č. XXXXXXXX. Tvrdil, že žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%.
Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 450,-
Eur a bol povinný žalobcovi platiť mesačnú splátku vo výške 15,- Eur (pozn. súdu: žalobca vôbec
neuviedol z čoho by to malo vyplývať). Ďalej žalobca poukázal na to, že banka je povinná v zmysle
zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných
zdrojov financovania bánk (č. 36/2004 Z.z.) viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej

knihe. Uviedol, že v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok (pozn. súdu: ktorých dojednanie nijako
nešpecifikoval, a nie sú uvedené ani v predloženej zmluve) správca po skončení príslušného mesiaca
vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o
obratoch, a že klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia
nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom
účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane
kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci

je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými
sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku
na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok (pozn. súdu: ktorých dojednanie žalobca
takisto nijako nešpecifikoval) je dňom splatnosti deň uvedený vo výpise. Žalobca tvrdil, že žalovaný sinesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani
po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 10.2.2016 nový výpis z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15.2.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny,

poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného
s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.039,08 Eur, a podľa toho konštatoval, že konečný dlh
žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 1.039,08 Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval, a

žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 9.5.2016. Ďalšie písomnosti súd žalovanej doručoval v
zmysle § 111 ods. 3 CSP na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP (evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky).

4. Počas konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania,
bola spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok ku dňu 19.9.2016 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkovi,
a navrhol, aby súd pripustil jeho vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu. Súd o tomto návrhu
rozhodol uznesením č.k. 13C/116/2016-38 zo dňa 30.6.2017 tak, že tomuto návrhu vyhovel a vstup
nového žalobcu na miesto pôvodného žalobcu pripustil.

5. Písomným podaním doručeným súdu 14.12.2017 zobral žalobca žalobu v časti žalovanej sumy o
zaplatenie istiny vo výške 167,39 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania
späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 871,69 Eur s príslušenstvom.

6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť a

neúčasť svojho právneho zástupcu však ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v
neprítomnosti, preto súd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti, a prihliadol pritom
na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 CSP).

7. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. V danom prípade žalobca zobral žalobu čiastočne späť, a keďže tak urobil skôr než sa začalo
predbežnéprejednaniesporualebopojednávanie,tedavčase,keďsanaprípadnýnesúhlasžalovaného
so späťvzatím žaloby v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP neprihliada a jeho vyjadrenie k čiastočnému

späťvzatiu preto nie je ani potrebné, súd konane v rozsahu späťvzatia žaloby postupom podľa § 145
ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.

10. Pri prejednaní zostávajúcej časti pritom súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 132
ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré

odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť
podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa §
132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

11. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).12. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

13. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

14. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých

odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

17. Z listiny označenej ako žiadosť o vydanie bankomatky Quatro vyplývajú písomné právne úkony
smerujúce k uzavretiu zmluvy. Z článku III. tejto listiny vyplýva, že žalovaný ako klient na predtlačenom

formulári požadoval úverový rámec klienta vo výške 1.200,- Eur a splátkou 40,- Eur. V závere článku V.
je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s CFH. Obchodné podmienky,
cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto zmluvy.

18. Potvrdzujúci list v konaní predložený nebol.

19. Podľa žalobcom predloženého výpisu z bankomatky Quatro ku dňu 6.4.2016 za obdobie od
3.11.2012 do 31.1.2016 bol úverový rámec 450,- Eur (nie 1.200,- Eur, tak ako to na predtlačenom
formulári požadoval žalovaný), a na ťarchu (debet) tohto účtu, ktorého zostatok si žalobca uplatňuje

v tomto konaní, okrem rôznych súm tzv. štandardných úrokov, sankčných úrokov (bez tohto aby bol
zrejmý spôsob ich výpočtu - z akej sumy, v akej sadzbe a za aké obdobie) a rôznych poplatkov boli
zaúčtované aj položky ako 4 x tzv. náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti po 16,60 Eur a
postúpenie pohľadávky na vymáhanie 33,19 Eur. Všetky ostatné transakcie (poskytnutie peňažných
prostriedkov v prospech žalovaného), okrem poplatkov a úrokov, boli pritom na ťarchu účtu podľa tohto

výpisu zaúčtované viac ako dva roky pred podaním žaloby (naposledy S6AV572R-PRESOV - 10,- Eur
dátum zúčtovania 24.11.2012).

20. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v

podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť
aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy
(ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

22. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkovýchnákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

23. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

24. Podľa § 42 ods. 2 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

25. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal

26. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

27. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný na predtlačenom formulári
adresoval právnemu predchodcovi žalobcu písomnú žiadosť - návrh na uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere s požadovaným úverovým rámcom vo výške 1.200,- Eur a splátkou 40,- Eur.
Žalobca však nepredložil potvrdzujúci list s týmito údajmi a podľa výpisu z účtu návrh akceptoval so
zmenou s úverovým rámcom (záväzkom na poskytnutie peňažných prostriedkov do určitej sumy) 450,-

Eur, ku ktorému už ale v zmysle ust. § 42 ods. 2 OZ písomnú zmluvu nepredložil, a teda následné
platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s obojstranne písomne dojednaným a akceptovaným
záväzkom veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
(450,- Eur) a záväzkom dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť (s povinnou mesačnou splátkou
15,- Eur) v konaní netvrdil a ani nepreukázal. Vzhľadom na uvedené s poukazom na tvrdenia žalobcu,

ak aj žalobca v tomto prípade poskytol žalovanému nejaké peňažné prostriedky a urobil tak bez platnej
písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mohlo by ísť nanajvýš o plnenie poskytnuté bez platného
právneho dôvodu, a žalobca by mohol mať nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
(bezdôvodné obohatenie). Z tvrdení žalobcu v žalobe (§ 294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP) však
nie je zrejmé akú konkrétnu sumu peňažných prostriedkov (mimo zaúčtovaných poplatkov a úrokov)

žalobca žalovanej vlastne reálne poskytol (a k nároku na ne tak neuniesol bremeno tvrdenia), a navyše
z výpisov z účtu k tomu vyplýva, že naposledy tak urobil viac ako 2 roky pred podaním žaloby, a teda
aj premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia tak už uplynula, a preto súd žalobu
pre neunesenie bremena tvrdenia a premlčanie nároku zamietol.

28. Nad rámec uvedeného, už len pre úplnosť, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné
odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho
sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať
aj na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti
(skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho

jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a
netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom
iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento
trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku
(účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je

možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú
všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“
spoločnosti a právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné
reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr len
všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia

všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má
súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k tzv. istine - kde absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o
poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným
vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

29. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnostitvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

30. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle §
263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a

splatnosti úrokov.

32. Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

33. Podľa § 503 ods. 2 OBZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

34. Podľa § 503 ods. 3 OBZ dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou

určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

35. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

36. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.38.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

39. Podľa § 4 ods. 4 ZoSU pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

40. V zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSU však platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

41. Podľa všeobecne akceptovaného výkladu úrokom sa rozumie príjem (výnos) z určitého kapitálu. Pri
peňažných prostriedkoch je to cena za získanie peňazí od niekoho druhého, ktorú musí zaplatiť dlžník

veriteľovi.

42. Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými
ustanoveniami (s prihliadnutím na právo dlžníka, ak nie je dohodnuté inak, vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky pred dobou určenou v zmluve, a jeho povinnosť zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov) vyplýva, že úrok, resp. spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o
obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v
písomnej úverovej zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov, resp. veriteľ na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, nárok nemá.

43. To znamená, že pre nárok na úroky musí byť v písomnej úverovej zmluve dojednaná úroková sadzba
spotrebiteľského úveru a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc

z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy
a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho
poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade
dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času
splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov

(napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov).

44. Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom
zároveň vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle
ZoSU sú spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa

zmluvyospotrebiteľskomúvere,aktorépretomusížalobcavsúvislostisnimipreúspechvkonaníriadne
tvrdiť (a preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia
a splácania úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon
s takýmto prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné
kedykoľvek určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

45. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o

spotrebiteľskom úvere (§ 3 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť
tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho
tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá

ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. vobchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak však nebolo.

46. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako
dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok
napísaná drobným písmom s prípadným súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných
náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd
zdôrazňuje,ževprípadekonfliktuzáujmovspotrebiteľaajehozmluvnéhopartnerajepotrebnéposkytnúť

vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je
potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, spreneverí sa princípu dôvery, a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

47. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute
(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných
náležitostiach zmluvy - úrokoch a poplatkoch, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv.

všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ
pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je
slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.
Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch,
ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

48. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky,
a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky
(a poplatky), a ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil,
prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky

obligatórne obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a
žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením
o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

49. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,

sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami

občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

50. Ak by pritom súd v tomto prípade z tvrdení žalobcu a predložených príloh (dôkazov) podľa ich
obsahu a zmyslu (v snahe o maximálne potlačenie formalizmu pri extenzívnom výklade) vo vzťahu
k časti požadovanej sumy (istine) napokon nepriamo odvodil uplatnenie nároku právom na vrátenie

poskytnutých (žalovaným čerpaných) peňažných prostriedkov, vo vzťahu k zvyšku - k požadovaným
úrokom (a poplatkom) však rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov)
nevyplývajú ani nepriamo. Zo skutočností uvedených žalobcom totiž nevyplýva dohoda o úrokoch s
uvedením úrokovej sadzby, a určitým a zrozumiteľným spôsobom úročenia poskytnutých súm. Celá
argumentácia k nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v tzv. výpise z účtu

vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti niekedy možný v zmysle bývalého (dnes
už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do r. 2003), ak sa právo opieralo
o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme ako relikt bývalého štátneho vlastníctva,
kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov), a aj toiba pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom
konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly
nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

však nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení
sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí
právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise u
účtu je snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky
voči žalovanému. Podľa § 205 CSP iba listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci,

ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v
nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

51. Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov (a poplatkov) žalobca neuviedol (ani nepriamo v prílohách)
všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení
vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie

(nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom na
konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z ktorých sa uplatňuje,
s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich skutkovým
odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom prípade z
tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Okrem chýbajúcej úrokovej sadzby z návrhu

nevyplýva ani jej uplatňovanie s uvedením úročených súm a období s jej skutkovým odôvodnením pri
výpočte úroku, a tieto skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo (z predložených príloh).

52. V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu
tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a

ani oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali,
tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z
tvrdených skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno
mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

53. V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania zrejme vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úhrada celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo
skutočností uvedených žalobcom však tento nárok nemožno vyvodiť. Žalobca jednak neuviedol určite a
zrozumiteľne kedy a aké peňažné prostriedky (bez úrokov a poplatkov) žalovanej poskytol, a vo vzťahu
k uplatneným ostatným celkovým nákladom spojeným so spotrebiteľským úverom - úrokom a poplatkom

(cene služby) takisto ani len netvrdil a nepreukázal všetky konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré
by ich odôvodňovali (ako sa mali platiť, v akej sadzbe, za aké obdobie a z akých jednotlivých súm
- i vzhľadom na predčasné prípadne oneskorené úhrady - ich žalobca uplatňuje, vrátane oprávnenia
zápočtuužuhradenýchsúmnaichúčet).Pretomalsúdzato,žeohľadomtohtonárokužalobcabremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa

ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, a uplatnený nárok, podľa toho ako bol
predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu preto považoval za nedôvodný.

54. Okrem toho je tiež zrejmé, že úrok a poplatky nie sú v predloženej zmluve, resp. v predtlačenej
žiadosti o vydanie kreditnej karty poznateľne (písomne, určite a zrozumiteľne, s možnosťou overenia ich

výpočtu) uvedené, zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods.
2 písm. a ZoSU), a preto ich veriteľ v zmysle § 4 ods. 5 ZoSU od spotrebiteľa nemôže ani požadovať.

55. Navyše predložená listina neobsahuje ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, resp. aspoň
informáciu o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a o spôsobe výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov, a spotrebiteľský úver by sa preto považoval aj za bezúročný a bez
poplatkov (§4 ods. 2 písm. g ZoSU).

56. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §

255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.57. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

54. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal

súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá
právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

55. O vrátení časti súdneho poplatku za žalobu (vzhľadom na jej čiastočné späťvzatie) rozhodne súd

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 14 ods. 4 zák. č. 71/1991 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.