Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211241
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Slovenský plynárenský
priemysel,a.s.,Mlynskénivy44/a,Bratislava,IČO:35815256,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: T. S., nar. XX. XX. XXXX, W. XX/XXXX, U., o
zaplatenie 161,99 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k.
5Csp/201/2016-104 zo dňa 30. 05. 2017 v časti o zamietnutí žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) v spore strán zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 49,46 Eur s prísl. titulom nezaplatených faktúr za odber plynu. Zároveň zamietol žalobu
v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky a poplatku za administratívne prerušenie dodávky zemného
plynu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka, § 54, § 96 a §
17 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 52 a nasl..

Svoje rozhodnutie v zamietavej časti, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobcu odôvodnil takto:

„Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľatýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie poplatkov za zabezpečenie administratívneho prerušenia
dodávky zemného plynu vo výške 78,53 eur, poplatkov za upomienky 8x 3eur a 1x 10 eur.
V súvislosti s týmito poplatkami je potrebné uviesť, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka externých
služieb a výkonov sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy, pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom
možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom. Teda žalovaný ako spotrebiteľ bol

povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať plyn. Za tieto poplatky žalovanému
ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba. Práve naopak, bol jej znemožnený prístup k
službámaďalšímdodávkamzostranyžalobcu.Pretojesúdnázoru,žetakétodojednanieohľadnevyššie
uvedených poplatkov, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka
a tento nárok žalobcu súd považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu žalobcu v časti
týchto poplatkov zamietol a to aj spolu s úrokmi z omeškania z týchto súm.
Poplatky za upomienky súd posúdil ako neúčelné a to vzhľadom na počet týchto upomienok, t.j.
9upomienok. Súd tu poukazuje na to, že žalobca mal iné možnosti vymáhania svojich pohľadávok a

napriek 9upomienkam aj tak v konečnom dôsledku podal žalobu na súd. Preto týchto 9upomienok súd
posúdil, že ide o neúčelne úkony zo strany žalobcu a nepatrí mu za nich ani náhrada vecných nákladov.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV.
ÚS 55/2011-19).
V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre
spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené

poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s
existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp.
zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U
192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria vyššie
špecifikované poplatky.

Poplatky za prerušenie dodávky zemného plynu a za upomienky sa javia iba ako ďalšia sankcia
za oneskorenie sa s platením za dohodnuté dodávky plynu, pričom takáto sankcia má charakter
zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by
dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.
Vymedzenie vo Všeobecných obchodných podmienkach, resp. v Cenníku, súd nemôže považovať za

platné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje ustanovenie §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález
ÚS ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011 ).

V danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za prerušenie
dodávky zemného plynu a poplatku za upomienky ako zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie
ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka“.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal,

aj napriek jeho pomernému úspechu vo veci, nakoľko mu tieto nevznikli.

4. Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd prvej
inštancie žalobu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že suma 78,53 Eur ako poplatok za prerušenie
dodávky zemného plynu a suma 34 Eur ako náklady za vystavenie a zaslanie upomienok vyplýva z

ust. § 59 ods. 1 písm. g) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, ako aj z ust. § 82 ods. 1 písm. g)
zákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorých neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ nedodržal
zmluvne dohodnuté podmienky. Poukázal na čl. 4, bod 4 obchodných podmienok, podľa ktorých
dodávateľ je oprávnený účtovať odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou
plynu, ktoré nie sú zahrnuté v cene za združenú dodávku plynu, ak svojim konaní alebo nekonaním,
či omeškaním voči dodávateľovi vyvolal tieto služby, a to podľa cenníka externých služieb. Taktiež

poukázal na ďalšie znenie obchodných podmienok, podľa ktorých má odberateľ povinnosť nahradiť
dodávateľovi v zmysle cenníka externých služieb a výkonov platných v čase prerušenia alebo obnovenia
dodávky ním vyfakturované sumy. Poukázal na to, že žalobca ako dodávateľ zemného plynu musí
byť zabezpečený voči odberateľom plynu, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti, a to ak žalobca
pristúpi k prerušeniu na odbernom mieste nepredstavuje žiadnu službu v prospech žalovaného. Uviedol,

že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti spotrebiteľa. Žalovaný sa svojim podpisom oboznámil s cenníkom, ktorého súčasťou
boli aj cena za úkony pri prerušení dodávky zemného plynu. Prerušenie dodávky zemného plynu
vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete SPP distribúcia a. s. na základe požiadavky dodávateľa,
teda žalobcu, v prípade, ak odberateľ nezaplatí v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami faktúru

za dodávku plynu. S prerušením dodávky plynu sú logicky splnené náklady prevádzkovateľa, ktoré
predstavujú jeho škodu ako reakciu na konanie žalovaného v rozpore so zmluvou.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril, a to napriek výzve súdu prvej inštancie
doručený mu 18. 08. 2017.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza nasledovné.
Smernica 93/13Účelom smernice 93/13 je podľa jej článku 1 ods. 1 je aproximovať zákony, iné právne predpisy a
správneopatreniačlenskýchštátov,ktorésatýkajúnekalýchpodmienokvzmluváchuzatvorenýchmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachstránvzniknutýchnazákladezmluvy,kuškodespotrebiteľa.Článok3ods.3tejtosmernice
uvádza, že „[jej] príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé“. Podľa bodu 1 písm. e) tejto prílohy patria k týmto podmienkam také podmienky,

ktorých zmyslom alebo účinkom je „požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu“.
Článok 4 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.“
Článok 6 ods. 1 tejto smernice má toto znenie:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.“
Článok 7 tejto smernice stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému [ďalšiemu - neoficiálny preklad]
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.
Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie s
oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov môžu požiadať
súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre
všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho

uplatňovania takých podmienok.
Smernica 93/13 sa prebrala do slovenského práva ustanovením § 52 a nasl. zákona č. 40/1964, (ďalej
len Občiansky zákonník“).

10. Podľa § 53 ods. 1 tohto zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré v

rozporespožiadavkoudobrejvieryspôsobujúvneprospechspotrebiteľaznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach strán. Podľa § 53 ods. 5 uvedeného zákonníka sú také ustanovenia v spotrebiteľských
zmluvách neplatné. Ustanovenie § 53 ods. 4 toho istého zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok inšpirovaný prílohou smernice 93/13, do ktorého nebola zahrnutá podmienka,
ktorej zmyslom alebo účinkom je požiadavka od spotrebiteľa, ktorý neplní svoj záväzok, aby platil

neprimerane vysoké odškodnenie, uvedená v bode 1 písm. e) tejto prílohy.

11. Pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 smernice 93/13, tento článok ukladá členským štátom povinnosť
zabezpečiť v ich vnútroštátnych právnych poriadkoch, aby v záujme spotrebiteľov existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

12. V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnútroštátny súd
má posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13 a tým
odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE
Bank Hungary, C-32/14, EU:C:2015:637, bod 41 a citovaná judikatúra).
Súdny dvor rozhodol, že s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou
môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba
aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán zo strany vnútroštátneho súdu

rozhodujúceho o týchto sporoch (pozri v tomto zmysle rozsudok 27. februára 2014, Pohotovosť,
C-470/12, EU:C:2014:101, bod 40 a citovanú judikatúru).Súdny dvor mnohokrát potvrdil povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých
ustanovení úniového spotrebiteľského práva [pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou 93/13
rozsudok zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, EU:C:2009:350, bod 32;

Z toho vyplýva, že spotrebiteľa by nebolo možné účinne chrániť, pokiaľ by vnútroštátny súd nemal
povinnosť ex offo posúdiť, či boli splnené povinnosti vyplývajúce z noriem úniového spotrebiteľského
práva (pozri analogicky rozsudok zo 4 októbra 2007, Rampion a Godard, C-429/05, EU:C:2007:575,
body 61 a 65) (porovnaj Rozsudok Súdneho Dvora (tretia komora) z 21. apríla 2016 vo veci C-377/14).

13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdnu ochranu nepožívajú také ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré jednostranne zakomponujú do všeobecných obchodných alebo iných
podmienok neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za administratívne úkony, ktoré
reálne nemôžu mať základ v skutočných nákladoch dodávateľa ako to je v prípade poplatkov za
doručenie výziev a taktiež fakturovaná suma za administratívne prerušenie dodávky zemného plynu
spĺňa z pohľadu odvolacieho súdu rovnaké kritériá, preto odvolací súd považoval za dôvodné napadnutý

rozsudok v zamietavej časti potvrdiť. Pri preukázaní nákladov spojených s prerušením dodávky plynu,
z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu o objednaní
tejto služby externým dodávateľom. Dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu v spore a pokiaľ ju tento
nepreukázal, nemôže byť úspešný. Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolateľ nebol úspešný v odvolacom konaní a úspešnému
žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).