Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/62/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311203686
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4311203686.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: S. O., A.. XX. XX.

XXXX, W. D., W.. A. XX, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o ochranu osobnosti a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10. 03. 2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti
a to na tom skutkovom základe, že v roku 2004 žalovaný neoprávnene vstúpil do exekučného konania
vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 581/00 ako oprávnený subjekt. Exekučný titul bol

podľa jeho názoru založený na sfalšovaných dokladoch a podložený klamstvami a polopravdami zo
strany žalovaného, ktoré si osvojil aj Okresný súd v Nitre v konaní pod sp. zn. 19C/104/2000 a Krajský
súd v Nitre v konaní pod sp. zn. 8Co/55/2009. Z toho dôvodu a z dôvodu, že v exekučnom titule bol
ako žalobca uvedená Slovenská poisťovňa, a.s., mal za to, že žalovaný nie je vecne legitimovaný prijať
plnenie na základe vykonanej exekúcie. Na základe neoprávneného konania a neoprávnených zásahov
do jeho práva už osemnásť rokov žije pod sústavným psychickým tlakom a nezákonným šikanovaním
a tiež jedenásť rokov pod hrozbou exekučného výkonu, čo sa prejavilo na poškodení jeho zdravia,

ako aj zdravia jeho rodiny, a preto sa domáhal, aby sa upustilo od neoprávneného zasahovania do
práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo dané primerané
zadosťučinenie, keďže žalovaný svojím nepravdivým tvrdením ohrozuje jeho vážnosť, česť a jeho
konaním bola v značnej miere znížená dôstojnosť. Žiadal vydať rozsudok, ktorým súd uloží žalovanému
a) podať návrh na zastavenie exekučného konania vedeného Exekútorským úradom súdnej exekútorky
U.. Q. Š. X. X.Í. W., E. XX, F.: XXX XX pod sp. zn. Ex 37/00, vedeného Okresným súdom Levice pod sp.
zn. Er 581/00, b) písomne a ospravedlniť žalobcovi za vzniknutú ujmu, c) zaplatiť žalobcovi nemajetkovú

ujmu v sume 1.000 eur, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade namietol, že nie
je v tomto spore pasívne legitimovanou osobou a to z dôvodu, že žalobca sa domáha ochrany osobnosti
a zastavenia exekúcie, v ktorej je od 01. 01. 2002 na základe § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
oprávnenou osobou X. O. F. a žalovaný uplatňuje a vykonáva právo kancelárie. Zmena oprávneného

nastala zo zákona. Navyše dodal, že oprávnený uplatňuje a vykonáva právo na základe právoplatného
exekučného titulu a v súlade so zákonom tak, ako je to konštatované vo všetkých doterajších súdnych
rozhodnutiach, ktoré sa nachádzajú v exekučnom spise Okresného súdu Levice sp. zn. Er 581/00.3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, pretože
kancelária sa dištancovala od sporu a žalovanému odmietla vydať poverenie na zastupovanie v tomto
konkrétnom spore. Čo sa týkalo exekučného titulu, mal za to, že tento nebol vystavený žiadnym súdom,

ako ani zákonným spôsobom. Skutok, na základe ktorého bolo vystavené poverenie na vykonanie
exekúcie, sa nikdy nestal a rozhodovaním v tejto kauze nebol poverený žiadny senát. Platnosť a
vykonateľnosť tzv. exekučného titulu nebola zákonným spôsobom nikdy potvrdená. Poverenie na
exekúciu tak bolo vydané v rozpore so zákonom, lebo bolo vydané na základe nepravdivých dôkazov.
Nebolo možné ho kvalifikovať ako rozhodnutie súdu, či už v samotnej veci alebo ako procesne právne

rozhodnutie a to vzhľadom k tomu, že nepriznáva žiadne právo. Záverom poukázal na § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a aplikáciu Občianskeho súdneho poriadku platného v roku 1993, kedy sa
udalosť mala stať.

4. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní a rozhodol rozsudkom zo dňa 02. 10. 2012 č.k.
14C/62/2011-69 tak, že žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v dôsledku čoho Krajský
súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 05. 12. 2013 č.k. 8Co/167/2013-88 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že súd je povinný sa
vysporiadať s námietkou žalovaného v tom smere, či je v tomto spore pasívne legitimovanou osobou,
ako aj skutkovo a právne vymedziť zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 6.140 eur s príslušenstvom

a dôvody zamietnutia jednotlivých žalobných nárokov žalobcu náležite (jednotlivo) skutkovo a právne
zdôvodniťatiežsaoboznámiťsospisomOkresnéhosúduLevicesp.zn.Er581/2000ovýkoneexekúcie.

5. Za účelom odstránenia nedostatkov súd nariadil ďalšie pojednávania a ujasnil si predmet sporu tak,
že uznesením zo dňa 07. 03. 2016 č.k. 14C/62/2011-116 pripustil zmenu návrhu tak, že v celom rozsahu

žalobný návrh znie: „1. Odporca je povinný písomne sa ospravedlniť navrhovateľovi za vzniknutú ujmu.
2. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 5.000 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. 3. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v sume
1.736,971 eura so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 1.736,971 eura od 17. 08. 1993 do zaplatenia.
4. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.140,70 eura s 1% úrokom z omeškania denne zo

sumy 6.140,70 eura od 18. 06. 2012 do zaplatenia.“ Ďalším výrokom súd zastavil konanie v časti nároku,
týkajúceho sa podania návrhu na zastavenie exekučného konania vedeného Exekútorským úradom,
súdnej exekútorky U.. Q. Š., X. X. W., E. XX, F.: XXX XX pod sp. zn. Ex 37/00, vedeného Okresným
súdom v Leviciach pod sp. zn. Er 581/00 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti.

6. Vychádzajúc zo zmeneného petitu žalobca sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktoré však
súd uznesením zo dňa 17. 03. 2016 č.k. 14C/62/2011-122 v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo
dňa 10. 06. 2016 č.k. 5Co/292/2016-148 zamietol.

7. Následne súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil žalobca, ako aj
žalovaný.

8. Žalobca uviedol, že v prvom rade namieta uplatnenie Civilného sporového poriadku a žiadal
postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v roku 1993, konkrétne platného

17. 08. 1993. Čo sa týkalo nemajetkovej ujmy, tak pôvodne žaloval 1.000 eur, avšak nekonaním súdu
a uplatnením sumy, ako aj priebehom exekúcie, v dôsledku čoho zomrela jeho manželka, došlo k
nenávratnému trvalému následku a to z dôvodu nátlaku žalovaného, a preto žiadal nemajetkovú ujmu v
sume 5.000 eur, tak ako bola pripustená v zmene návrhu. Ostatné náležitosti uviedol už v iných spisoch,
a tie nemienil opätovne zdôvodňovať, nakoľko súd musí uniesť dôkazné bremeno. Zásah, z ktorého si

odvodil nemajetkovú ujmu, spočíval v tom, že bol vydaný platobný rozkaz, avšak tento platobný rozkaz
nevydalpoverenýsudca,tedanemalbyťvydanýaexekučnékonanie,ktoréprebehlo,boloneoprávnené,
v dôsledku čoho bez právneho dôvodu uhradil sumu 6.140,70 eura. Čo sa týkalo sumy 1.736,971 eura,
taktútožalovalzdôvodu,žetútosumumumalprávnypredchodcažalovanéhovyplatiťvdôsledkuúrazu,
a tú mi nevyplatil, a to za to, že bol 4 mesiace práceneschopný a za toto obdobie nedostal nič, zaplatil

dane, a zo strany poisťovne dostal sumu 27.540 Sk, tak nejako a aj z tejto zaplatil dane. Namietal, že
násilímbolavykonanáexekúcia,bezexekučnéhotituluatiežskutočnosť,ženemal,čovrátiť,nakoľkonič
nedostal. Okrem toho v rámci exekučného titulu namietal, že žalobca v exekučnom titulu nebol aktívnelegitimovaný na podanie tejto žaloby. S námietkou pasívnej legitimácie nesúhlasil a návrhy na doplnenie
dokazovania nemal, nakoľko všetko musí preukázať žalovaný.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že Slovenská poisťovňa, čiže predchodca žalovaného, v čase
dopravnej nehody dňa 17. 08. 1993, ako štátna poisťovňa vykonávala rôzne druhy poistenia. Jedným
z nich bolo aj zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Toto poistne bolo upravené vyhláškou Ministerstva financií č. 423/1991 Z.z. Táto vyhláška bola zrušená
a nahradená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku tejto zákonnej zmeny v SR zaniklo zákonné
poistenie a od roku 2002 až do súčasnosti existuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. práva a povinnosti Slovenskej poisťovne vzniknuté zo
zákonného poistenia pochádzajúce spred obdobia 01. 01. 2002 prešli na kanceláriu, t.j. X. O. F.. Tieto
práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet X. O. F. Slovenská poisťovňa, a.s. Z tohto
dôvodu Slovenská poisťovňa v čase podania žaloby v konaní 14C/24/1996 bola aktívne legitimovaná

na podanie žaloby, keďže naďalej vykonávala správu zákonného poistenia, resp. tých pohľadávok,
záväzkovapráv,ktorétrvalinaďalejpozmenezákonnejúpravy,avšaktátosprávabolavykonávavmene
X. O. F. a v zmysle zákona § 28 ods. 3 po tomto aj Slovenská poisťovňa samostatne poisťuje. Čo sa týka
Allianz - Slovenskej poisťovne, došlo k zlúčeniu Slovenskej poisťovne so spoločnosťou Allianz a došlo
k zmene obchodného mena. Čo sa týkalo jednotlivých nárokov tak, pokiaľ išlo o náhradu nemajetkovej

ujmy, namietol, že zo strany poisťovne nedošlo k žiadnemu zásahu do osobnostných práv žalobcu a
už vôbec nie neoprávnenému. Mal za to, že v roku 1996 si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalobca mohol podať odpor.
Keďže odpor z jeho strany bol podaný oneskorene, bol súdom podľa jeho názoru zákonným spôsobom
odmietnutý, v dôsledku čoho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Keďže poisťovňa disponovala

riadnym exekučným titulom a pohľadávka nebola uspokojená, pristúpili v zmysle právnych predpisov k
podaniu návrhu na začatie exekúcie. Následne všetky úkony v exekučnom konaní vykonávala súdna
exekútorka z titulu svojej úradnej moci a do týchto úkonov poisťovňa nezasahovala a ani zasahovať
nemohla. Exekúciu preto považoval za plne zákonnú, a preto nevidel dôvod, v čom by táto exekúcia
mohla byť neoprávneným zásahom do osobnostných práv. Čo sa týkalo sumy 6.140,70 eura, tak

mal za to, že keďže exekúcia prebehla zákonným spôsobom a táto vymožená suma bola vymožená
zákonným spôsobom súdnou exekútorkou a neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by túto sumu
aj s príslušným úrokom z omeškania mali žalobcovi vrátiť, žiadal žalobu aj v tomto rozsahu zamietnuť.
V sume 1.736,971 eura sa domnieval, že ide o prekážku rozhodnutej veci, resp. vzniesol námietku
premlčania, pretože žaloba o túto sumu bola rozšírená a nárok bol uplatnený až na pojednávaní dňa 18.

11.2014.Pokiaľžalobcatvrdil,žesaobohatili,takužvpodstateotomvedelvčasepodaniažalobyvroku
2000, resp. v roku 2009, kedy rozhodol Krajský súd v Nitre. Návrhy na doplnenie dokazovanie nemal.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

11. Zo spisu Okresného súdu Levice, vedeného pod sp. zn. 14C/24/1996 vyplynulo, že právny
predchodca žalovaného podal dňa 09. 09. 1996 žalobcu s návrhom na vydanie platobného rozkazu a
domáhal sa voči žalobcovi uhradenia sumy 38.075 Sk, t.j. 1.263,86 eura so 17,6% úrokom odo dňa
03. 09. 1996 do zaplatenia a trov konania. Súd po preskúmaní žaloby a listín k nej pripojených vo veci
rozhodol platobným rozkazom zo dňa 10. 09. 1996 sp. zn. Ro 987/96. Proti tomuto platobnému rozkazu

podal žalobca odpor, ktorý bol uznesením zo dňa 08. 10. 1996 č.k. 14C/24/96-17 zamietnutý z dôvodu
jeho oneskoreného podania. Okrem odvolania žalobca podal aj návrh na odpustenie zmeškania lehoty,
o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 05. 06. 1998 č.k. 14C/24/96-31 tak, že aj návrh o odpustenie
zmeškania lehoty zamietol. Aj proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v
dôsledku čoho konanie súdu prvého stupňa preskúmal odvolací súd, avšak ten nezistil nesprávnosť

konania súdu prvého stupňa, preto uznesením zo dňa 30. 11. 1998 č.k. 7Co/522/98, 7Co/523/98-38
obidve napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa potvrdil.

12. Keďže vyššie uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a žalobca v lehote v ňou
ustanovenej dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie.

Uvedený návrh bol prijatý súdnou exekútorkou a bola mu pridelená sp. zn. Ex - pve- 37/00. Následne
súdna exekútorka predložila návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom súdu. Uvedené
nepochybne vyplynulo z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. Er/581/00, ako aj
skutočnosť, že dňa 10. 04. 2000 bolo súdnej exekútorke B. Š. udelené poverenie. Dňa 16. 05. 2000 bolisúdu predložené námietky povinného, t.j. žalobcu, o ktorých súd rozhodol uznesením zo dňa 28. 08.
2003 č.k. Er 581/00-24 tak, že námietkam povinného proti exekúcii vykonávanej na základe poverenia
Okresného súdu v Leviciach zo dňa 10. 04. 2000 pod č. 5402 006616 nevyhovel. Následne dňa 22. 01.

2004 podal žalobca návrh na obnovu konania v exekučnom konaní, v dôsledku čoho súd uznesením
zo dňa 14. 07. 2004 č.k. Er 581/00-46 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 12.
2004 č.k. 5CoE/121/2004-64 návrh povinného na obnovu konania zamietol. Okrem toho žalobca podal
aj dovolanie, ako aj návrh na zastavenie konania a následne uviedol, že na dovolaní netrvá, avšak trval
na preskúmaní námietky premlčania a súd uznesením zo dňa 25. 01. 2011 č.k. Er 581/00-117 zamietol

návrh povinného (t.j. žalobcu) na zastavenie exekúcie vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
Er 581/00. Aj proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 30.
03. 2012 č.k. 9CoE/48/2012-134 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Opätovne podal
dovolanie, ako aj námietky proti trovám exekúcie a tiež proti exekúcii. Medzitým, podaním zo dňa 15.
11. 2012 oznámila súdna exekútorka, že dňa 18. 06. 2012 povinný uhradil pohľadávku v sume 6.140,70
eura poukázaním na účet exekútora.

13. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 24. 09. 2008 č.k. 19C/104/2000-276 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 04. 2009 č.k. 8Co/55/2009-297 zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal (po úprave petitu), aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 52.328 Sk s
príslušenstvom a to titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

14. Podaním zo dňa 03. 06. 2012 sa žalobca domáhal uplatnenia obligatórneho nároku za poškodenie
zdravia 52.328,- Sk a predmetné podanie adresoval X. O.Á. F., U.. G. C., I..

15. Podaním zo dňa 14. 06. 2012 žalovaný odpovedal na list žalobcu pre SKP zo dňa 03. 06. 2012 a

uviedol, že X. O. F. na základe § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. odstúpila jeho uplatnenie nároku vo
výške 52.328 Sk na priame vybavenie. V zmysle tohto ustanovenia všetky práva a povinnosti Slovenskej
poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. prešli od 1. januára
2002 na X. O. F.Ľ.. Tieto práva a povinnosti však uplatňuje a vykonáva Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s.,nanákladykancelárie.Čosatýkalouplatnenéhonároku,zdôraznil,žetentonároksižalobcauplatnil

už súdnou cestou a žaloba bola zamietnutá. Rovnako tak zdôraznil, že poverenie v exekučnom spise sa
nenachádza z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný ešte Slovenskou poisťovňou, a.s.
a na X. O. F. prešiel zákonnou cesiou.

16. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že obchodné meno žalovaného v období od 01.

11. 1991 do 17. 12. 2002 znelo Slovenská poisťovňa, a.s., a od 18. 12. 2002 došlo k zmene obchodného
mena na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

17. Okrem toho z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplynulo, že Spoločnosť Allianz poisťovňa,
a.s. so sídlom Lazaretská 12, 813 73 Bratislava, IČO: 35 703 008, zapísaná v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo 1197/B zanikla bez likvidácie zlúčením so
spoločnosťou Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00
151 700 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 196/
B, ktorá je jej právnym nástupcom. Celé imanie spoločnosti Allianz poisťovňa, a.s., jej práva, záväzky,
pohľadávky i neznáme preberá ku dňu jej výmazu, t.j. ku dňu 01. 01. 2003 z obchodného registra

spoločnosť Slovenská poisťovňa, a.s. Zrušenie spoločnosti Allianz a jej zlúčenie so spoločnosťou
Slovenská poisťovňa, a.s. bolo schválené na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 13. 12.
2002, na ktorom bola schválená aj zmluva o zlúčení zo dňa 13. 12. 2002. Zmena obchodného mena
(pôvodné Slovenská poisťovňa, a.s.) a zmena stanov spoločnosti schválená na mimoriadnom valnom
zhromaždení priebeh ktorého osvedčuje notárska zápisnica N 745/02, Nz 721/21 z dňa 13. 12. 2002.

18. Podľa § 1 ods. 1 prvá veta vyhlášky č. 423/1991 Zb. - vyhláška Ministerstva financií Slovenskej
republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len „zákonné poistenie“) vykonáva

Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť (ďalej len „poisťovňa“).

19. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poisteniazodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú
podľa doterajších právnych predpisov.

20. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté
zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje
a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. Túto činnosť účtuje Slovenská
poisťovňa, a. s., oddelene od ostatnej činnosti.

21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

23. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

24. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

33. Podľa § 120 ods. 1 OSP v znení účinnom v čase škodovej udalosti, súd dbá na to, aby sa skutočný

stav veci zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať, a vykoná aj iné
dôkazy, než sú navrhované. Ak tvrdenia účastníkov o skutočnostiach sú zhodné, môže sa súd obmedziť
pri zistení skutkového stavu na tieto nesporné tvrdenia.34. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

36. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalobcu ohľadom procesného predpisu, ktorý je potrebné
nadanékonaniepoužiťadospelkzáveru,žesícevčaseškodovejudalostibolplatnýaúčinnýObčiansky
súdnyporiadokvznenívyššieuvedenom,avšakaplikujúc§470ods.1CSPsúdboltohonázoru,žeajna

konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti je potrebné použiť Civilný sporový poriadok, ktorý
bol platný a účinný v čase rozhodovania súdu. Rovnako to platilo aj pri Občianskom súdnom poriadku,
kedy nebolo rozhodujúce, kedy sa udalosť stala, ale rozhodujúce bolo, kedy bola žaloba podaná a
následne sa súd vždy riadil aktuálnymi procesnými predpismi v čase vykonania jednotlivých úkonov, v
zmysle prechodných ustanovení, ktoré vymedzovali, ako je potrebné aplikovať nový procesný predpis
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Aj pri Občianskom súdnom poriadku platila zásada, že na

konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti niektorej z noviel, platil aktuálny procesný predpis
s tým, že prechodné ustanovenia presne vymedzili, na ktoré zákonné ustanovenia neplatil. Ak zmena
procesného predpisu osobitné prechodné ustanovenie neobsahovala, platila zásada, že aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti platil zákon v novelizovanom znení.

37. S poukazom na uvedené súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že vždy ako prvý sa aplikuje
procesný predpis, platný a účinný v čase začatia konania a nie v čase škodovej udalosti. Za začatie
konania bolo potrebné považovať podanie žaloby (§ 82 ods. 1 OSP, resp. 156 CSP).

38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu zamietol.

39. Vychádzal pritom z toho, že po úpravách petitu v konečnom dôsledku predmetom konania zostali
nároky:

a) povinnosť žalovaného písomne sa ospravedlniť žalobcovi za vzniknutú ujmu,

b) povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 5.000 eur,
c) povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 1.736,971 eura so 17,6%
úrokom z omeškania zo sumy 1.736,971 eura od 17. 08. 1993 do zaplatenia,
d) povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 6.140,70 eura s 1% úrokom
z omeškania denne zo sumy 6.140,70 eura od 18. 06. 2012 do zaplatenia.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že žalobca sa žalobou domáhal jednak nárokov
vyplývajúcich zo zásahov do ochrany osobnosti, t.j. ospravedlnenie sa a nemajetkovú ujmu a jednak
sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že suma 1.736,971 eura mu mala byť
vyplatená zo strany právneho predchodcu žalobcu v dôsledku škodovej udalosti, ale nebola a tiež z

dôvodu, že sumu 6.140,70 eura vyplatil v dôsledku neoprávnene vedenej exekúcie bez exekučného
titulu.

41. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga
omes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom

je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré
sú príkladom uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka (nevyžaduje sa vyvolanie následkov; stačí
zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv). Túto ochranu zákon
zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby
(napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V

občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka
je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Ochrana podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka sa týka ako samotného ohrozenia práva, tak aj jeho porušenia. Ochrany sa možno domáhať
na súde. Nároky, ktoré môže ohrozená alebo poškodená fyzická osoba uplatňovať, sú uvedené v § 13
Občianskeho zákonníka.

42. Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia
občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne
spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana znižujúce jehodôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom
ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti (Z odôvodnenia - R 103/1967, s. 258 a 259).

43. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a)
existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b) neoprávnený
(protiprávny) charakter tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou

ujmou.

44. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.

45. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe bolo potrebné dospieť k záveru, že strata možnosti prieskumu

rozhodnutia, ktorá vznikla v dôsledku oneskoreného podania odporu, nie je zásahom do osobnostných
práv žalobcu. Rovnako tak, ak sa voči fyzickej osobe vedie exekučné konanie v súlade s podmienkami
ustanovenými zákonom, nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv tejto osoby
chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a to ani v prípade, že neskôr exekúcia bude
zastavená.

46. Hodnotiac skutočnosti prednesené žalobcom počas priebehu konania, súd mal za to, že žalobca
zásah do osobnostných práv vyvodzoval z toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 14C/24/1996 bol vydaný platobný rozkaz a odpor ním podaný bol zamietnutý ako oneskorene
podaný a tiež bol zamietnutý jeho návrh na odpustenie zmeškania lehoty a predmetné rozhodnutia

Krajský súd v Nitre potvrdil ako vecne správne. Žalobca namietal, že platobný rozkaz bol falzifikát a
nemal byť vydaný, čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko súd po preskúmaní spisu vedeného pod
sp. zn. 14C/24/1996 zistil, že v danej veci bol riadne vydaný platobný rozkaz, tento bol riadne doručený
žalobcovi (v konaní vedenom pod 14C/24/1996 v procesnom postavení žalovanému) a niet sporu o
tom, že platobný rozkaz bol vydaný Okresným súdom Levice a v rámci neho oprávnenou osobou na

vydanie platobného predpisu v zmysle vtedy platného a účinného procesného predpisu. Rovnako tak
v konaní nebolo sporu, že žalobcovi platobný rozkaz bol doručený a žalobca voči nemu podal odpor,
avšak oneskorene, a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Okrem toho
súd zamietol aj návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty a správnosť rozhodnutí súdu prvej
inštancie potvrdil Krajský súd v Nitre ako odvolací súd. Keďže žalobca na základe platobného rozkazu

dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť, právny predchodca žalovaného podal návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia a
exekučného titulu vydal poverenie, ktorým na výkon exekúcie poveril súdnu exekútorku B. Š.. Následne
v priebehu exekučného konania boli zo strany žalobcu podávané námietky a návrhy na zastavenie
exekúcie, ktorými sa opakovane zaoberal exekučný súd a opätovne nevzhliadol ich dôvodnosť, a preto

ich zamietol. V konečnom dôsledku exekučné konanie bolo skončené tým, že dňa 18. 06. 2012 žalobca
ako povinný uhradil pohľadávku v sume 6.140,70 eura poukázaním na účet exekútora. Opísaním
uvedeného skutkového stavu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd zistil, že v časti žaloby,
týkajúcej sa zásahov do ochrany osobnosti, absentuje splnenie zákonných predpokladov a to hneď v
prvej položke, týkajúcej sa existencie zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu

v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že exekučné konanie je síce zásahom do majetkových práv
žalobcu, avšak vzniká v dôsledku protiprávneho konania žalobcu, keď žalobca ako povinný dobrovoľne
nesplní uloženú povinnosť, ktorou v danom prípade bolo uhradenie neoprávnene prijatej sumy, ktorá
bola predmetom exekučného titulu. Zásah vyvolaný exekučným konaním postráda aj neoprávnený

(protiprávny) charakter tohto zásahu, nakoľko exekučné konanie je riadené právnym predpisom, ktorým
bola povinná sa riadiť súdna exekútorka, ako aj súd a nebola v exekučnom konaní vzhliadnutá
protiprávnosť, ktorá by vyústila do zastavenia exekučného konania. Naviac, ani samotná skutočnosť, že
by exekučné konanie bolo zastavené, by nebolo oprávnené vyvolať naplnenie protiprávneho charakteru
zásahu, pretože vždy je potrebné skúmať dôvod zastavenia exekučného konania. V neposlednom rade

v danom prípade absentovala aj existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou,
v dôsledku čoho súd ustálil, že nevznikli zákonné predpoklady na vznik občianskoprávnej sankcie za
nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, a preto žalobunielen v časti, týkajúcej sa písomného ospravedlnenia, ale aj v časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy
zamietol.

47. Následne sa súd zaoberal bezdôvodným obohatením a to v sume 1.736,971 eura s príslušenstvom
a zistil, že žalovaný ohľadom tejto sumy v prvom rade namietal prekážku konania, spočívajúcu v už
rozhodnutej veci, a pre prípad nestotožnenia sa s prekážkou konania, vzniesol námietku premlčania.
Preskúmajúc rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 09. 2008 č.k. 19C/104/2000-276 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 04. 2009 č.k. 8Co/55/2009-297, súd zistil, že

síce ide o totožnosť strán sporu, ako aj po zmene petitu aj o rovnakú sumu, avšak vo vyššie
uvedenom konaní predmetom sporu bola náhrada škody a v predmetnom konaní sa žalobca domáha
vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže uvedené nároky nemožno stotožňovať, v zmysle rozdielneho
dokazovania a preukazovania predpokladov na ich naplnenie, súd mal za to, že v danom prípade pre
nezhodu v predmete konania nemôže ísť o procesnú prekážku, spočívajúcu v už rozhodnutej veci, preto
sa zaoberal námietkou premlčania. Mal za to, že pri bezdôvodnom obohatení premlčanie je upravená

v § 107 Občianskeho zákonníka a to tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Okrem toho v odseku 2 je upravené, že najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd mal za to,

že predmetný nárok si žalobca v tomto konaní uplatnil na pojednávaní konanom dňa 18. 11. 2014.
Vzhľadom na námietku premlčania sa následne súd zaoberal tým, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Keďže išlo o totožnú sumu po zmene petitu
ako v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/104/2000 súd vychádzal z rozsudku
vo veci samej, potvrdeného Krajským súdom v Nitre a ustálil, že už v priebehu tohto konania žalobca

zmenil petit žaloby tak, že žiadal zaplatiť sumu 52.328 Sk, t.j. 1.736,971 eura, teda bolo možné ustáliť,
že najneskôr sa žalobca o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
dozvedel dňa 30. 04. 2009, kedy odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil, teda žalobca vedel, že nároku na náhradu škody sa domáhal po uplynutí premlčacej lehoty.
S poukazom na uvedené súd bol toho názoru, že v tomto prípade uplynula žalobcovi nielen dvojročná

subjektívna lehota, ale aj trojročná objektívna lehota a to s poukazom na to, že najneskôr sa dozvedel v
roku 2009 a žalobný návrh uplatnil až v roku 2014, teda po piatich rokoch, v dôsledku čoho súd žalobný
nárok zamietol pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania. S poukazom na dĺžku premlčania nároku,
súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, za účelom upresnenia, kedy sa žalobca
presne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Naviac, takéto

dokazovanie v konaní ani navrhnuté nebolo. Aplikácia desaťročnej objektívnej lehoty v danom prípade
neprichádzala do úvahy, nakoľko žalobca nielenže nepreukázal bezdôvodné obohatenie zo strany
žalovaného, a teda nepreukázal ani úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo bola podmienka desaťročnej
objektívnej lehoty. Čo sa týkalo namietania dobrých mravov, v súvislosti s námietkou premlčania, súd v
tomto ohľade nevzhliadol žiaden dôvod na prihliadnutie na dobré mravy, nakoľko mal za to, že žalobcovi

nič nebránilo uplatniť si bezdôvodné obohatenie v premlčacej lehote. Naviac, je potrebné zdôrazniť, že
aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len ako výnimočné ustanovenie pre
súd, kedy je za potrebné zmierniť následky určitého výkonu práva.

48. Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie (§

489Občianskehozákonníka).Záväzkovývzťahbezdôvodnéhoobohateniavznikne,aksanaplniavšetky
zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“).

49. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov:
a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej

osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe
právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho
zákonníka), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu
(oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na
strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému

prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

50. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a) plnenie bez právneho
dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie,b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť
plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.

51. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa bezdôvodného obohatenia v sume 6.140,70
eura s príslušenstvom domáhal na tom skutkovom základe, že na základe exekúcie splnil pohľadávku,
ktorú však podľa neho plniť nemal. S poukazom na vyššie uvedené súd rovnako ako pri nemajetkovej
ujme mal za to, že exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom, do rozhodnutia súdu nebol zrušený,

a preto žalovaný sa oprávnene domáhal plnenia prostredníctvom exekučného konania, ktoré prebehlo
zákonným spôsobom a bolo ukončené tým, že žalobca ako povinný uhradil dlžnú sumu. Nárast dlžnej
sumypritomspôsobilžalobcasvojímodmietavýmpostojom,apretoanivtomtoohľadenemožnosúhlasiť
s tým, že by sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

52. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa súd zaoberal aj námietkou pasívnej vecnej legitimácie a

zistil, že napriek tomu, že žalobca označuje udalosť zo dňa 17. 08. 1993 ako škodovú udalosť, resp.
pracovný úraz, z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 14C 24/96 vyplýva, že dňa 17. 08. 1993 žalobca
síce utrpel pracovný úraz, avšak ten utrpel pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil X. P. a v rámci jeho
zákonného poistenia došlo k úhrade, ktorá je predmetom sporu. Teda nemožno súhlasiť so žalobcom,
že v danom prípade nešlo o dopravnú nehodu a v zmysle nej bolo žalobcovi poskytnuté plnenie, teda v

čase dopravnej nehody sa plnenie spravovalo vyhláškou č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah
a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a vykonávala ho Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť, ktorá bola aktívne legitimovaná nielen na
podanie žaloby, ale aj na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Následne v dôsledku zmeny právnej
úpravy došlo k zrušeniu vyhlášky a bola nahradená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V rámci prechodných
ustanovení, konkrétne v § 28 ods. 3, bolo upravené, že práva a povinnosti Slovenskej poisťovne,
a. s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu, t.j. Slovenskú
kanceláriu poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie
Slovenská poisťovňa, a. s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a. s., oddelene od ostatnej činnosti.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vykonával exekučné konanie v mene a na účet X. O. F., teda
jeho konaním nemohlo dôjsť ani k zásahu do osobnostných práv žalobcu, ako ani k bezdôvodnému
obohateniu, a preto aj s poukazom na uvedené, je potrebné žalobu žalobcu v celom rozsahu považovať
za nedôvodnú.

53. Naviac, bolo potrebné zdôrazniť, že Slovenská poisťovňa, a.s., (IČO: 00151700) je právnym
nástupcom spoločnosti Allianz poisťovňa, a.s. (IČO: 35703008), ktorá zanikla bez likvidácie zlúčením
práve so spoločnosťou Slovenská poisťovňa, a.s., (IČO: 00151700) a následne došlo k premenovaniu
spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s., (IČO: 00151700) na spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. (IČO: 00151700).

54. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania zásahu do ochrany osobnosti, ako ani vznik nemajetkovej ujmy a tiež s tým súvisiaceho
bezdôvodného obohatenia, ako aj premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.736,971 eura s príslušenstvom a tiež nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.

55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože výslovným vyhlásením uviedol, že náhradu trov
konania nežiada, ako ani mu v konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.