Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 13, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209479
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314209479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Praha, Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom
Bratislava, Grösslingova č. 4, proti odporkyni: R. X., O.. XX.X.XXXX, Z..Č.. V. V., E. Č.. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporkyne: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, zast. advokátom JUDr.
Bohdanom Jakubisom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova č. 13o zaplatenie istiny vo výške 814,87 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.4.2014 domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 814,87 Eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a
6,00 % ročného úroku zo sumy 772,53 Eur za obdobie a zo sumy tak ako je uvedené v čl. 7.4.1.

a 7.4.2. a z titulu zmenkovej odmeny vo výške 3,05 Eur. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 11.3.2010 na zmenkovú sumu
914,87 Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Odporkyňa mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom odporkyňa zaplatila 100,- Eur, pričom na
zmenkovú sumu uhradila 100,- Eur a na úroky uhradila 0,00 Eur. Vzhľadom na uvedené (úhrada len
časti dlžnej sumy) navrhovateľ žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 k úhrade zvyšku neuhradeného dlhu zaviazal rozsudkom.

Dňa 10.2.2015 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, bolo odporkyni za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky
navrhovateľa doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane
fotokópie zmenky. Odporkyňa v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď tunajšiemu súdu nedoručila, pričom k uplatnenej
pohľadávke sa nevyjadrila ani žiadnym iným spôsobom.Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje
inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia rozhodol súd vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom
vychádzal z predložených písomných dôkazov. Dňa 18.9.2015 bolo na úradnej tabuli súdu oznámené,
že dňa 13.11.2015 o 11.00 hod. v pojednávacej miestnosti P3 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok
podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.

Podanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa20.10.2014bolsúduoznámenývstupObčianskehozdruženia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do predmetného konania ako vedľajšieho
účastníka na podporu a ochranu odporcu ako spotrebiteľa. Podanie bolo súdu doručené cestou
právneho zástupcu tohto združenia, pričom v predmetnom podaní bol vyjadrený aj súhlas združenia vo
veci konať a pojednávať aj bez ich účasti. Súčasne vedľajší účastník žiadal aj o priznanie trov, ktorých

vyčíslenie však súdu nepredložil.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu

alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje
sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v

ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako členskom
štáte alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný

súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa
k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako
je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby
podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s
čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie

pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo

tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany
v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1
Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do

pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia
ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Odporkyňa ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3
bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Galanta nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor

uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odporkyňa má bydlisko v obvode Okresného súdu Galanta, ktorý
je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená
právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR
v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení

neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Súd sa oboznámil s podaniami navrhovateľa, ktoré v danej veci predložil súdu, pričom zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: 104400157
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporkyne

Miesto vystavenia: V.
Dátum vystavenia: XX.X.XXXX
Zmenková suma: 914,87 Eur
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.8.2010.“

Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka
obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke
zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov

majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka
môže byť vystavená:
na nahliadnutie;

na určitý čas po nahliadnutí;
na určitý čas po dátume vystavenia;
na určitý čas.

Podľa ods. 2 cit. zák. zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou

postupnou sú neplatné.

Podľa§34ods.1cit.zák.zmenkanavideniejesročnápripredložení.Musíbyťpredloženánaplateniedo
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z vyjadrenia

navrhovateľa malo vyplynúť, že predložená zmenka je vistazmenkou. Súd preskúmal zmenku z pohľadu
jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti
splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti
zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri
predložení“, je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predĺženie lehoty
v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj
vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na
videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1 Obdo 59/2010 zo

dňa 26.01.2011, ktorý jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia
splatnosti (na videnie a do štyroch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na
ust. 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov. Z uvedeného
je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus. Z týchto dôvodov súd
návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
nárok na náhradu trov vznikol odporkyni, ktorá bola v danej veci stopercentne úspešná. Nakoľko však
odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne jej ani nevyplývajú zo súdneho spisu, súd jej ich

náhradu nepriznal.

Vedľajší účastník na strane odporkyne si v konaní uplatnil náhradu trov konania, ktoré však tunajšiemu
súdu nevyčíslil a nešpecifikoval. Je nepochybné, že čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva
každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, pričom

pod pojem „každý" spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým
spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s
tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod
na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli

združenia naplniť cieľ stanovený v stanovách. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť
advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu
ide v prejednávanej veci o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy

vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení
len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciou, na súdoch v Slovenskej republike nemožno
považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Súdu je z jeho činnosti
známe, že v prípade vyjadrení vedľajšieho účastníka ide o formulárové vyjadrenie, ktoré je všeobecné

a nezohľadňuje konkrétne okolnosti tej ktorej prejednávanej veci. V danej veci však vedľajší účastník
neurobil ani toto formulárové vyjadrenie, nakoľko jediným úkonom, ktorý do vydania rozhodnutia vo
veci samej urobil bolo oznámenie o vstupe do predmetného konania. Vedľajší účastník teda nevykonal
žiadny úkon v prospech odporcu, na ochranu záujmov ktorého do konania vstúpil, a za ktorý by mu
prináležala odmena v konaní pred súdom prvého stupňa. Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v

súdnom konaní advokátom, avšak trovy v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Odporca
ako spotrebiteľ nepožiadal vedľajšieho účastníka o pomoc pri riešení svojho problému. Preto súd s
poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd zamietol návrh na začatie konania v celom rozsahu, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno - nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním
sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
- namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, prektoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné
súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.