Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200031
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317200031.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., so

sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, v
konaní o zaplatenie 483,02 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 438,43 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 126,16 EUR od 04.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 56,37 eur od 04.02.2014 do
zaplatenia, zo sumy 134,58 eur od 04.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 28,15 eur od 01.04.2014 do
zaplatenia, zo sumy 28,17 eur od 06.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 65 eur od 04.06.2014 do zaplatenia

a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,54 % proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 02.01.2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
483,02 eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015 nadobudol
pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný
operátor, ktorý ponúka služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy
o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli o tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému

poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Právny
predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby, ktoré však žalovaný neuhradil
riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Dlh žalovaného uplatňovaný v tomto
konaní pozostáva zo sumy 483,02 eur v zmysle priložených faktúr. Žalobca si uplatnil i zákonný úrok
z omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 CSP, nakoľko ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 eur.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu od 18.01.2018 do 01.02.2018.5. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 02.01.2017 s
prílohami, a z nich najmä Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.12.2013 s jednotlivými
faktúrami, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.. a žalovaný uzavreli zmluvu
o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať
žalovanému elektronické komunikačné služby prostredníctvom zvoleného balíka služieb a žalovaný
sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť ich cenu riadne a včas, a to na základe faktúr vystavených

právnym predchodcom žalobcu. Následne na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.08.2015 bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania postúpená na žalobcu.

7. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

8. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 bola pohľadávka obchodnej
spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. ako postupcu postúpená na žalobcu ako postupníka. Tým žalobcovi
svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná oznámením o postúpení pohľadávok
adresovaným žalovanému.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené

služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa§43ods.12písm.b)Zákona,účastníkjepovinnýplatiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že
medzistranamisporudošlokuzavretiuplatnejzmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,nazákladektorej

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté
služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby a splátku zariadenia spolu vo výške
438,43 eur vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

11. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný

vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na

ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku.
Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalejlen„Občianskyzákonník“), spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj sumu 19,80 eur s DPH za poplatok - obmedzenie služby za
neplatenie (faktúra č. XXXXXXXXXX), 4,99 eur za upomienku a sumu 19,80 eur s DPH za poplatok -

prerušenie služby neplatenie ( faktúra č. XXXXXXXXXX).

14. Ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí
k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za
to, že žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, ak poplatky sú
súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, resp. Cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Súd má za to, žalovaný
ako spotrebiteľ si sankcie a poplatky osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto zmluvnej podmienky.

15. Tunajší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam
uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu
tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom
upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť,

s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo
forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech
dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než
uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok zaslužbu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania
službypreneplatenieazaobmedzenieposkytovaniaslužbypreneplateniesaneposkytujespotrebiteľovi
žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za

dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu
nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym
predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním
takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor,

že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa),
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa
ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,

ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú
podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby

spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto
poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako
poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa
je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi

neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa. Súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje.

16. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovaným výslovne
dojednané, hoci súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb je ustanovenie o tom, že všeobecné

podmienky a cenník služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť.

17.Ďalejjepotrebnéuviesť,žežalobcaanilenvžalobenetvrdilzaaképorušenieakedyboližalovanému
poplatky a sankcie účtované.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti poplatkov a upomienok vo výške
44,59 eur zamietol. Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov, a
taktiež žalobca nepreukázal, že by týmto poplatkom zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, preto ich
dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné v zmysle § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je ich absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ).

19. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie 438,43
eur s prísl. a vo zvyšnej časti ju zamietol.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.22. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto žalobca
má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 5,0 % ročne je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, zo súm jednotlivých faktúr bez nepriznaných poplatkov
a upomienok s počiatkom plynutia deň po splatnosti jednotlivých faktúr.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie 438,43 eur (90,77 %) a neúspech

v časti o zaplatenie 44,59 eur (9,23 %). Po odrátaní neúspechu od úspechu od žalobcu tak žalobcovi
vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,54 %. O výške trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.