Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206683
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8207206683.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrakovej a JUDr. Antónie Kandravej v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa
oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti povinným: 1/ A. C., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., 2/ M. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom K. - X., XXX XX Z., 3/ A. C.,
nar.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXX, XXX XX Z. , o vymoženie 472,68- Eur s prísl., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 5Er 948/2007 - 14 zo dňa 25.07.2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie voči povinným v 1. a 2. rade.

II. Vo výroku o trovách exekúcie sa uznesenie z r u š u j e a v zrušenom rozsahu sa vec v r a c i
a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“)
exekúciuvočipovinnýmv1/a2/radezastavil.Exekúciuvočipovinnémuv3/radevyhlásilzaneprípustnú
a exekúciu voči povinnému v 3/ rade zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi trovy exekúcie vo výške 53, 75 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného a exekučného titulu - Platobného rozkazu č.
10908/97vydanéhosúdomprvejinštanciedňa13.02.1998,sadňa10.12.2007začaloexekučnékonanie
protipovinným.Súdprvejinštancienazákladežiadostisúdnehoexekútoravydalpoverenienavykonanie

exekúcie č. 5701028638 dňa 21.02.2008. Súdny exekútor podaním zo dňa 17.05.2010 doručeným súdu
dňa 19.05.2010 podal podnet na zastavenie konania vo veci z dôvodu, že majetok povinných nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

3. Súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), g), § 58 ods. 1, zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 7 ods. 1 a 2, § 19 Občianskeho zákonníka.

4. Na základe zistení z exekučného spisu dospel súd prvej inštancie k záveru, že šetrením súdneho
exekútora za účelom zistenia majetku a pobytu povinných v Sociálnej poisťovni, v Registri obyvateľov
SR, na Obecnom úrade v Lukove, v Snakove, v Malcove. Z uvedeného šetrenia vyplýva, že povinní v
1/ a 2/ rade nemajú žiaden majetok, ani nehnuteľný, ani hnuteľný vyššej hodnoty. Ďalšie pokračovanie

exekúcie v predmetnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Zároveň
na základe oznámenie Obecného úradu v Malcove, ktoré sa nachádza v exekučnom spise súd prvejinštancie zistil, že povinný v 3/ rade zomrel ešte v čase pred začatím exekučného konania, preto čase
začatia exekučného konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Z tohto dôvodu súd vyhlásil
exekúciu voči povinnému v 3/ rade za neprípustnú a následne ju zastavil. Vzhľadom k tomu, že súdny

exekútor navrhol zastavenie exekúcie z vyššie uvedených dôvodov, súd jeho návrhu vyhovel a exekúciu
voči všetkým povinným zastavil.

5. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods.
2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14, § 15 ods. 1, § 22

ods. 1 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.4.2008, t.j. za 2 úkony podľa hodinovej sadzby vo výške 6,64 € za 40 min., t.j. 1 x 6,64 Eur
(vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť - 20 min.),
za 9 úkonov paušálnu sumu vo výške 29,88 Eur (1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3x
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie majetku povinných, 1x zisťovanie platiteľa
mzdy povinných, 3x zisťovanie bydliska povinných), a náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške

10,29 Eur. Spolu náhrada trov exekúcie aj s DPH predstavuje sumu 53,75 Eur. K náhrade trov zaviazal
oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

6. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Obsah odvolania oprávneného.

7. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu prvého výroku, ktorým súd exekúciu voči povinným v 1/ a 2/ rade
zastavil a v rozsahu štvrtého výroku (o trovách exekúcie), ktorým súd uložil oprávnenému nahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,75 Eur, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal,žeodôvodnenienapadnutéhouzneseniaobsahujelenvšeobecnúinformáciuotom,akéúkony
realizoval súdny exekútor ohľadom zistenia majetkových pomerov, ktoré viedli súdneho exekútora k
záveru, že povinní sú nemajetní, teda v napadnutom uznesení nie je uvedené, akým spôsobom bola
zistená a preukázaná údajná nemajetnosť povinného. Predpokladom k zastaveniu exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného je preukázanie nemajetnosti povinného dôsledným šetrením majetkových
pomerov povinného úkonmi súdneho exekútora, pričom má za to, že tento predpoklad nebol v tomto
prípade splnený, resp. z odôvodnenia nepadnutého uznesenia nevyplýva, akým spôsobom bola zistená
a preukázaná nemajetnosť povinných. Vzhľadom na počet povinných osôb, sa možno domnievať, že
súdny exekútor zrejme neprezistil majetkové pomery povinných dostatočne dôsledne. Oprávnený má

za to, že vzhľadom k tomu, že v konaní sú až 3 povinné osoby, ktorých majetkové pomery bolo potrebné
zisťovať, súdny exekútor nepreveril majetkové pomery u všetkých povinných dostatočne dôsledne.
Okrem uvedeného si súdny exekútor nesprávne uplatnil trovy a súd nesprávne priznal exekútorovi
náhradutrovzaúkon-3xzadoručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,nakoľkozatentoúkonjemožné
priznať len jednu odmenu bez ohľadu na to, koľkým povinným bolo upovedomenie doručované, teda nie

za každé doručenie patrí odmena. Viacnásobne doručenie sa prejavuje v náhrade hotových výdavkoch
- náklady na poštovné. Vzhľadom na uvedené bolo možné exekútorovi priznať nárok na odmenu za 7
úkonov exekučnej činnosti a nie za 9 úkonov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v prvom výroku a vo štvrtom výroku zrušila a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

8. Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu v
súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.s.p.“) nevyhovel.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), v spojení s §

470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnuto rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru,že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Vychádzajúc z obsahu súdneho a exekučného spisu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Súdna exekúcia je postup exekučných orgánov, predovšetkým exekučného súdu, súdneho
exekútora a účastníkov konania pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí (aj notárskych
exekučných zápisnica iných dohôd vyhlásených zákonom za exekučné tituly), vrátane vzťahov, ktoré
vznikajú medzi týmito subjektmi na základe ich úkonov, s cieľom dosiahnuť uspokojenie judikovaného

nároku oprávneného z majetku povinného alebo vynútenie inej povinnosti obsiahnutej v exekučnom
titule.

13. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na
vymoženie pohľadávky 472,68 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu právoplatného a

vykonateľného platobného rozkazu č. Ro 10908/97 zo dňa 13.02.1998 vydaného Okresným súdom
Bardejov. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal
exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701*028638 zo dňa 21.02.2008 na vymoženie
uloženej povinnosti 472,68 Eur a trov exekúcie. Dňa 19.05.2010 bolo exekučnému súdu doručené
podanie súdneho exekútora, ktorým oznámil a spolu s priloženým exekučným spisom aj preukázal

relevantné a postačujúce skutočnosti pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou
postihnúť a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Pretože majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie navrhol, aby v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm.
h) a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov

exekúcie.

14.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuexekúciusúdzastaví,akmajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

15. Podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd rozhodne o zastavení
exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený.

16. Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky
oprávneného,resp.vuvedenomprípadenapriekvymoženiuistinyznemožňujevymoženietrovexekúcie.
Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so
zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v

prípade, keď vymáhanie istiny bolo bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti
pohľadávky v budúcnosti, by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade
nemajetnosti povinného hradí oprávnený. V uvedenom teda možno vidieť tiež ochranu oprávneného
pred zbytočným zvyšovaním trov exekúcie.

17. Exekučný súd teda na základe zisťovania z vykonaných úkonov súdneho exekútora správne zastavil
exekúciu, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd na základe
oznámenia súdneho exekútora dostatočným spôsobom zvážil okolnosti tohto prípadu a posúdil situáciu
so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnymmajetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostávajúcu časť vymáhaného nároku, je zrejmé, že nie
je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je
povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným,

aby súd v exekúcii pokračoval. Nakoľko exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo
nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie
ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba
exekúciu zastaviť.

18. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného proti výroku
uznesenia, ktorým súd exekúcie voči povinným v 1/ a 2 / rade zastavil, za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie voči povinným v 1. a 2. rade potvrdil ako vecne správne
vrátane osvojenia si dôvodov (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

19. Odvolací súd ďalej uvádza, že exekučný súd posledným výrokom napadnutého uznesenia rozhodol

aj o trovách exekúcie, pričom oprávnený sa odvolal aj voči tomuto výroku.

20. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

21. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie
na základe podnetu súdneho exekútora z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení, ktorým predmetnú exekúciu zastavil, uložil oprávnenému povinnosť uhradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,67 Eur pozostávajúce z 2 úkonov podľa hodinovej
sadzby vo výške 6,64 Eur za 40 min., t.j. 1 x 6,64 € (vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie
- 20 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť - 20 min.), z 9 úkonov podľa paušálnej sumy vo výške
29,88Eur(1xzískaniepoverenianavykonanieexekúcie,3xdoručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,
1x zisťovanie majetku povinných, 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinných, 3x zisťovanie bydliska

povinných), a z náhrady hotových výdavkov na poštovné vo výške 10,29 Eur.

22. Odvolací súd vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie tiež v priznaní odmeny
súdnemu exekútorovi za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie každému adresátovi. Autor
vyhlášky Ministerstvo spravodlivosti SR sledovalo odmeniť exekútora okrem iného aj za úkon spojený

s doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Aby sa odmena nespájala len so samotným vydaním
upovedomenia o začatí exekúcie, ale z hľadiska efektu aj s jeho doručením, odmenu formuloval
slovami za ,,doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“. Tak pokryl komplexnejšie odmenu exekútora
vynaloženú v spojení s upovedomením o začatí exekúcie. Je pritom nerozhodujúce, koľkým adresátom
je toto upovedomenie doručené. Kým vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zahŕňa náročnejší

postup exekútora, samotné doručenie v pravom zmysle slova predstavuje viac-menej administratívnu
agendu (napr. zalepenie obálky). Bolo by nelogické odmeňovať administratívny úkon a úkon spojený s
priamym výkonom exekúcie nechať nepovšimnutý.

23. V tomto svetle treba pristupovať aj k otázke, čo je podstatou odmeny za ,,doručenie upovedomenia

exekúcie“. Odvolací súd je toho názoru, že zmyslom tejto odmeny je odmeniť exekútora za to, že
vydal upovedomenie o začatí exekúcie a doručil ho tomu, komu podľa zákona doručený má byť. Počet
adresátov pritom nie je významný, resp. má význam tam, kde to význam aj má mať, a to pri výdavkoch
exekútora spojených s doručovaním (,,poštovné“).

24. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania
zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v spojení s § 391 ods. 1, 2 C.s.p. vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.25. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne vo veci rozhodnúť a
rozhodnutie odôvodniť tak, aby pôsobilo presvedčivo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).