Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616201780.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného F. zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Y. proti povinnému P. o vymoženie 112,- € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. júna 2017, č. k. 3Er/145/2016-53 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekučné konanie zastavil; výrokom II. priznal
súdnemu exekútorovi JUDr. H. O., PhD., so sídlom exekútorského úradu v W., N. XX proti oprávnenému
nárok na náhradu trov exekučného konania; výrokom III. nepriznal povinnému nárok na náhradu trov
exekučného konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil najmä podľa ust. § 9a ods. 1 ,
§ 37 ods. 1, § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 256 ods. 1, ods. 2 , § 262

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo
dňa 04.04.2016 spísaným do zápisnice sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie 112,- € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 6, zriadeného záujmovým združením
právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 6, IČO:
45 745 595, sp. zn. SR 01000/15 zo dňa 06.11.2015, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol

právoplatnosť dňa 11.01.2016 a vykonateľnosť dňa 14.01.2016. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
17.08.2016 č.k. 3Er/145/2016-15 žiadosť súdneho exekútora JUDr. H. O., PhD., so sídlom v W., N. XX
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 3778/16 zo dňa 04.04.2016, doručenú súdu
dňa 29.04.2016 zamietol. Uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2017. Preto súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastavil. Týmto rozhodnutím sa exekučné konanie končí, preto bolo

potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. Trovami konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva (§ 251 CSP). V exekučnom konaní sú to také výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s
vymáhaním práva. Také výdavky môžu vzniknúť nielen oprávnenému a povinnému, ale aj súdnemu
exekútorovi. Ich vznik predpokladá aj Exekučný poriadok (§ 196 veta prvá - súdnemu exekútorovi patrí
za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času). Ak je

exekučné konanie zastavené pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi (pred začatím exekúcie
v užšom zmysle), nepatria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 EP, pretože
konanie sa do štádia exekúcie ešte nedostalo. Patrí mu však odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času za výkon exekučnej činnosti podľa § 196 EP (pretože exekučná činnosť je širší
pojem ako samotná exekúcia a zahŕňa aj úkony vykonané po začatí exekučného konania a pred začatím
exekúcie), a to za tie úkony, ktoré vykonal do doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu (pôjde

najmä o náhradu hotových výdavkov, prípadne aj o odmenu za ďalšiu činnosť súdneho exekútora).
Súdnemu exekútorovi patrí pri rozhodovaní postavenie účastníka konania, pretože sa rozhoduje o jehosubjektívnych právach. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že účastníkmi exekučného konania
v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách konania, sú oprávnený, povinný a súdny exekútor, ktorého
oprávnený navrhol poveriť vykonaním exekúcie. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie

súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil oprávnený, nakoľko súd
prvej inštancie považoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie za rozporný so zákonom. Preto
má povinnosť nahradiť trovy konania oprávnený. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o ich výške rozhodne
po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím súdny úradník. O nepriznaní nároku na
náhradu trov konania povinnému súd prvej inštancie rozhodol z dôvodu, že povinný si nárok na náhradu

trov konania neuplatnil a zo spisu mu vznik žiadnych trov nevyplýva.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku II. o priznaní
náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, z dôvodov upravených v § 365 ods. 1
písm. d/, h/, f/ CSP. Mal za to, že v danom prípade nie je vhodné aplikovať ust. § 256 ods. 2 CSP,
o procesnom zavinení zastavenia konania a s tým spojenou zásadou zodpovednosti za zavinenie.

Poukázal na to, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k CSP špeciálnym právnym predpisom, pričom
ustanovenia CSP sa v exekučnom konaní aplikujú len v tom prípade, ak chýba špeciálna právna úprava.
Exekučný poriadok upravuje v ust. § 203 ods. 1 zásadu zodpovednosti za zavinenie samostatne a
upravuje diskrečnú právomoc súdu rozhodnúť o uložení povinnosti náhrady trov konania, zatiaľ čo
CSP upravuje zásadu zodpovednosti za zavinenie odlišne. Oprávnený mal za to, že vzhľadom na

odlišnú úpravu zásady zodpovednosti za zavinenie, v Exekučnom poriadku je daná možnosť súdu
zvážiť, či uloží nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený mal za to, že zastavenie konania
nebolozapríčinenéjehozavinením,nakoľkoiniciovanieexekučnéhokonaniaajehonáslednézastavenie
exekučným súdom oprávnený nemohol predpokladať, teda ho nie je možné klasifikovať ako porušenie
procesných povinností ani ako náhodu. Poukázal na ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje vo výnimočných

prípadoch náhradu trov konania nepriznať, pričom navrhoval jeho aplikáciu v prejednávanej veci. Z
uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenia
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. jeho zmeny tak, že súdnemu exekútorovi nebude
priznaný nárok na náhradu trov exekučného konania.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku

rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak

c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá

pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.11. Odvolací súd v rade prvom konštatuje, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnemu poučeniu
účastníkov zo strany súdu prvej inštancie ohľadne prípustnosti odvolania voči výroku II. a III. o trovách
exekučného konania.

12. Odmena súdneho exekútora a trovy exekúcie sú osobitné inštitúty, upravené v § 195 a nasl.
Exekučného poriadku, pričom ustanovenia o trovách exekúcie je dôvodné analogicky aplikovať aj na
situáciu, kedy sa exekučné konanie ešte nedostalo do štádia exekúcie (t.j. nebolo súdnemu exekútorovi
vydané poverenie). Ak by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie (analogicky i

exekučného konania) pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je
pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného
poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu. Podľa § 200 ods. 5 má súd
pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie
resp. trovách exekučného konania teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom
o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej

výške trovy exekúcie platí.

13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.
14. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej

rozhodovacej praxi v obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu
v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto
senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).