Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221023
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116221023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. P. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Michalou
Dománkovou, advokátkou, so sídlom X. A. XX, D. E. A., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 103,72 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/56/2016-66 zo dňa 28.04.2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
103,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 103,72 eur od 24.06.2016
do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka.

3. Zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že nárok žalobkyne
voči žalovanému o zaplatenie sumy 103,72 eur s príslušenstvom je dôvodný. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vykonával v prospech žalovaného a v neprospech
žalobkyne exekúciu EX 5773/2007, v rámci ktorej z majetku žalobkyne v prospech žalovaného zrazil
a žalovanému poukázal sumu vo výške 103,72 eur. Exekučný súd vyhlásil vyššie uvedenú exekúciu

v súlade s § 37 ods. 3 v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a
súčasnejuzastavil.Konštatoval,žedňomúmrtia(t.j.16.08.2008)stratilapaniS.spôsobilosťmaťprávaa
povinnosti a zároveň stratila spôsobilosť byť účastníčkou exekučného konania, a teda exekučné konanie
malo, od momentu smrti pani S. bez následného podania návrhu na pripustenie zmeny účastníka,
neodstrániteľný nedostatok konania. Súd má tak za to, že suma 103,72 eur bola z príjmu žalobkyne
súdnym exekútorom v prospech žalovaného zrazená nedôvodne, keď tieto zrážky boli v rámci exekúcie
vykonávané v rozpore s Exekučným poriadkom. K uvedenému záveru súd dospel napriek námietke

žalovaného vo vzťahu k univerzálnej sukcesii. Hoci je žalovaná dedičkou po pani S., žalovaný získal
sumu 103,72 eur od žalobkyne v rámci neprípustnej exekúcie v rozpore s Exekučným poriadkom. Túto
nezískal od žalobkyne z iného právneho dôvodu, resp. právneho titulu. Žalovaný tak získal majetkový
prospech na úkor žalobkyne plnením bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti odkazuje okresný súdna právne závery Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 1512/2011 zo dňa 02.05.2012.
Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia okresný súd dodáva, že § 61 Exekučného poriadku, podľa
ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, nemožno na daný skutkový

stav aplikovať. Účelom ustanovenia § 61 EP je ochrana práv nadobudnutých v exekučnom konaní
(najmä vlastnícke právo tretích osôb). Toto ustanovenie však nevylučuje prípadné zodpovednostné
nároky (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu, že právne
pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté. Nemožno
však z neho vyvodiť, že by za podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu

nesprávnosti rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní. Pokiaľ tak v exekúcii došlo k zrážkam z príjmu
inej osoby ako povinného v exekučnom konaní, (žalobkyne), v prospech oprávneného (žalovaného),
a to v rozpore s Exekučným poriadkom, a teda došlo už k vymoženiu finančných prostriedkov v
prospech žalovaného ako oprávneného, resp. žalovaný už získal plnenie, z majetku osoby, ktorá
nemala povinnosť plniť, nevylučuje to podľa názoru okresného súdu možnosť tejto inej osoby, v tomto
prípade žalobkyne, domáhať sa vrátenia vymožených finančných prostriedkov od žalovaného z titulu

bezdôvodného obohatenia. Okresný súd má za to, že nie je daný žiadny právny dôvod, aby si žalovaný
v exekúcii takto vymožené finančné prostriedky od žalobkyne ponechal. Pohľadávka uspokojená z
majetku inej než povinnej osoby, t.j. od žalobkyne, nemôže byť oprávnenému, t.j. žalovanému účinne
poukázaná a žalovanému tak nemôže vzniknúť právo, aby sa z takýchto finančných prostriedkov od
žalobkyne uspokojil. Ak teda k tomu v danom prípade došlo, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne

obohatil plnením bez právneho dôvodu a je tak povinný toto plnenie (103,72 eur) žalobkyni vydať.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 17.06.2016, ktorý
bol žalovanému doručený dňa 20.06.2016. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie uplatnenej
pohľadávky v lehote do 3 dní od doručenia listu, t.j. do 23.06.2016. Žalovaný výzvu žalobkyne odmietol,
pohľadávku žalobkyni dobrovoľne nezaplatil. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením

pohľadávky deň nasledujúci po 23.06.2016, t.j. 24.06.2016, a preto súd žalobkyni v súlade s § 517 ods.
2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, priznal
ňou uplatnené úroky z omeškania z priznanej istiny, t.j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
103,72 eur od 24.06.2016 do zaplatenia. Výška základnej úrokovej sadzby ECB bola dňa 24.06.2016 vo
výške 0,00 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti). V závere súd dodáva, že súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len
podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a
právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými

uvádzanými dôvodmi v podaniach strán sporu. Súd tak považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú v celom
rozsahu, žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 103,72 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 103,72 eur od 24.06.2016 do zaplatenia. V tomto spore bola
žalobkyňa úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania.

4. Voči citovaného rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodňuje ust. § 365
ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Má za to, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený najmä tým, že sa
súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne.
Poukazuje pritom na judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Má
za to, že je tu prekážka rozhodnutej veci, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti
konania. O platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere už bolo rozhodnuté dňa 06.08.2007 rozsudkom

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp.zn. SR 5289/07, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia § 161, § 230
CSP, ako aj ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tiež poukazuje aj na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu SR, ako aj iných krajských
súdov. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa res iudicata podporuje aj komunitárne a medzinárodné

právo, na ktorého rozhodnutia taktiež poukazuje. Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata
je naviac jednou zo základných zásad rozhodcovského konania akceptovateľného v medzinárodnom
meradle. Podľa názoru žalovaného ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého
skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novomkonaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, t.j. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako
odporca, má v novom konaní postavenie navrhovateľa. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé,
že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný a právny úkon a na jeho základe priznal

žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata
je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata
naďalej existuje. S poukazom na uvedené je žalovaný toho názoru, že ak procesné podmienky nie sú
splnené, konanie vykazuje nedostatky. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok
takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými

istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný
v rozsudku na plnenie, a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania.
Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Žalobca poukazuje na to, že zrážky z
exekúcie boli robené v čase, keď už exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú. Žalovaný tieto tvrdenia
odmieta a poukazuje, že až dňa 30.03.2016 bolo vydané uznesenie, ktorým bola exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a bola zastavená. Zrážky, ktoré pochádzajú z exekúcie a ktoré boli poukázané na

úverový účet klienta, boli robené na základe platnej exekúcie, a to do vydania uznesenia, ktorým
bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Preto žalovaný poukazuje na § 61 Exekučného
poriadku, ktorý nepripúšťa navrátenie do predošlého stavu. Žalovaný sa pridržiava svojich vyjadrení a
naďalej trvá na tom, že úverovú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Strany sa dohodli vo VPPÚ, že ich zmluvné vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle Obchodného zákonníka § 497 a nasl., z čoho jasne vyplýva,
že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Zmluva bola uzavretá v čase, keď
podľa Obchodného zákonníka sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na
ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že čo sa týka
Zákona o spotrebiteľských úveroch a povinnosti uvádzať RPMN, je notorietou, že do 31.12.2007 tento

zákon obsahoval chybný vzorec pri výpočet RPMN, čo povinnosť uvádzať tento údaj veľmi relativizuje.
Zákon o spotrebiteľských úveroch sa vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe jeho novelizácie
účinnej od 01.01.2008. Súdna prax naviac zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle
na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade
vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Žalovaný v predmetnom spore

nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol ten subjekt, ktorý vykonával exekúciu, na podklade
ktorej boli zrazené peňažné prostriedky povinného, pričom v prípade, ak v čase výkonu exekúcie neboli
splnené podmienky exekučného konania, má za to, že žalovaný, t.č. oprávnený, nezodpovedá za výkon
exekúcie. Takýmito právomocami disponuje exekútor poverený vykonávaním exekúcie. Vzhľadom k
uvedenému má za to, že žaloba je voči žalovanému nedôvodná. Žiada, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada úhradu trov
konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení uvádza, že má za to, že rozsudok nevykazuje vadu nedostatočného
odôvodnenia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s
otázkou bezdôvodného obohatenia, dôvodnosti vykonaných zrážok počas exekúcie po smrti povinnej
a voči ktorej, nie voči žalobkyni, bola následne vedené exekúcia súdnym exekútorom. Konajúci
prvoinštančný súd sa nevyjadril k námietke žalovaného ohľadom existencie prekážky veci rozhodnutej
a argumentácie ohľadom posúdenia zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným a pani S., nakoľko tieto

nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Zásada prekážky právoplatne rozhodnutej
veciresiudicatasamôžeuplatniť,pokiaľsúsplnenédvapredpoklady:1.predpokladtotožnostipredmetu
konania, 2. predpoklad totožnosti strán. Existencia exekučného titulu, na ktorý žalovaný poukazuje, však
nespĺňa predpoklady totožnosti predmetu konania, ani totožnosti strán. Žalobkyňa opätovne uvádza,
že nebola nikdy na strane povinného v exekučnom konaní, a teda zrážky z iných príjmov žalobkyne

vykonávané po smrti pani S. v prospech žalovaného, boli zrazené nedôvodne, čím došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor majetku žalobkyne. Vymoženie sumy v exekučnom
konaní nebráni tomu, aby sa žalobkyňa úspešne domáhala jej vydania voči žalovanému práve žalobou
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá jej jedine umožní získať späť plnenie, na ktoré nebola
povinná. Argumentácia žalovaného, ktorý sa opätovne zaoberá posúdením zmluvy o úvere uzatvorenej

medzi pani S. a žalovaným, na ktorú je podľa jeho názoru potrebné aplikovať Obchodný zákonník, je pre
rozhodnutie vo veci uplatňovaného nároku irelevantná. Tiež poukazuje na to, že pokiaľ ide o uznesenie
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, voči predmetnému rozhodnutiu sa žalovaný ako
oprávnený neodvolal. Okrem uvedeného si žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu dovolila poukázať ajna iné skutočnosti, pre ktoré bola exekúcia vedená tak voči pani S., ako aj následne po jej smrti voči
žalobkyni neprípustná, len na úplné dokreslenie vedenia exekučného konania voči žalobkyni a nie z
dôvodu, aby konajúci súd rozhodol, resp. prejudiciálne posudzoval vykonateľnosť exekučného titulu,

či prípustnosť exekučného konania. O tom, že exekúcia vedená po smrti pani S. bola neprípustná, už
Okresný súd Žilina rozhodol uznesením č.k. 9Er/563/2007-35 zo dňa 30.03.2016. Ak súdny exekútor po
úmrtí pani S. vykonával exekúciu z majetku inej osoby ako povinnej, takéto jeho úkony boli v rozpore so
zákonom. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým
relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojho odvolania, na ktorom zotrváva a tvrdenia žalobkyne
považuje za nedôvodné.

7. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach, ktoré

zopakovala. Neuviedla žiadne nové skutočnosti.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe odvolania žalovaného
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP napadnutý

rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

9. Odvolaniu žalovaného nemožno vyhovieť, nakoľko odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné.

10. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre
podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie

odvolacieho súdu preskúmavať vady odvolania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci. Takúto vadu odvolací súd však nezistil (medzi tieto vady by okrem iného patrila aj prekážka
rozsúdenej veci, na ktorú žalovaný v odvolaní poukazuje), preto v ďalšom sa odvolací súd zaoberá iba
uplatnenými odvolacími námietkami odvolateľa.

11. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle ust. § 161 ods. 1, 2 CSP, § 230
CSP, a teda konanie zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorú predstavuje
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 06.08.2007
vydaný pod sp.zn. SR 5289/07.

12. Odvolací súd konštatuje, že nepochybne, pokiaľ by tu prekážka rozhodnutej veci bola, bolo by
to dôvodom pre zastavenie konania pre neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je súd povinný
prihliadať ex offo. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je tvorená dvoma kritériami, a to totožnosťou
osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní
zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu, pričom ich procesné

postavenie je bez významu. Inak povedané, ak by sa žalobca stal žalovaným a žalovaný žalobcom,
pričom by sa nevyskytla žiadna nová skutočnosť, ktorá by zmenila skutkový stav žaloby, ešte stále bude
trvať prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Uvedenú totožnosť osôb možno vzťahovať aj na právnych
nástupcov. Žalobkyňa v súdenej veci je nepochybne právnou nástupkyňou (ako dedička) žalovanej
z rozhodcovského rozsudku, na ktorý žalovaný poukazuje. Samotná totožnosť strán sporu však pre

prekážku rozhodnutej veci nepostačuje.

13. Predmet konania je určovaný nielen petitom žaloby, teda v danom prípade finančným plnením, ktoré
je na základe žaloby uplatňované, ale aj jeho skutkovým vymedzením, t.j. od akých skutkových okolností
odvodzuje žalobca svoj nárok. Ten istý predmet konania znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z

totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi. Táto podmienka však v súdenej veci splnená
nie je.14. Predmetom konania v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, na ktorý žalovaný
poukazuje, bolo uplatnenie pohľadávky z úverovej zmluvy. Predmetom konania v súdenej veci je
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo poukázané na účet žalovaného v dôsledku nezákonne

a neoprávnene vedenej exekúcie voči žalobkyni.

15. Vychádzajúc tak z uvedeného, nemožno konštatovať vadu konania spočívajúcu v prekážke
rozsúdenej veci a odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Judikatúra, ktorej sa žalovaný
dovoláva, nie je aplikovateľná na súdenú vec.

16. Pokiaľ žalovaný poukazuje na ust. § 61 Exekučného poriadku, ktoré nepripúšťa navrátenie do
predošlého stavu, odvolací súd rovnako konštatuje, že uvedené ustanovenie sa na prejednávanú vec
nevzťahuje.

17. V zmysle ust. § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní

vylúčené.

18. Citované ustanovenie je vyjadrením platnej zásady, že stav navodený exekučným konaním nie
je možné navrátiť späť v exekučnom konaní. V praxi to znamená, že aj nezákonne realizovaná
exekúcia má také právne dôsledky, ako by bola realizovaná v súlade so zákonom. Náprava prípadných

nezákonných rozhodnutí alebo postupov v exekučnom konaní môže byť dosiahnutá iba nepriamo
prostredníctvom iných postupov, napr. náhradou škody alebo vydaním bezdôvodného obohatenia
tak, ako sa to stalo žalobou v súdenej veci. Vyššie uvedený princíp vyjadruje, že právne vzťahy
niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Žalovaný však bol
účastníkom predmetného exekučného konania, ktorého sa vydanie bezdôvodného obohatenia týka.

Na podporu uvedeného záveru odvolací súd poukazuje na judikát publikovaný pod R 20/1974, podľa
ktorého „Nepodanie návrhu na vylúčenie hnuteľných vecí, hotových peňazí a iných vecí, u ktorých
nedochádza pri súdnom výkone rozhodnutia k predaju z výkonu rozhodnutia podľa ust. § 267 ods. 1
O.s.p., nevylučuje možnosť žalovať veriteľa (oprávneného pri súdnom výkone rozhodnutia) na plnenie z
neoprávneného majetkového prospechu.“. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Českých Budějoviciach

sp.zn. 7Co/343/2006 „Rozsudok o vylúčení veci z exekúcie vydaný v dobe, keď už vec bola predaná na
dražbe, nebráni tomu, aby sa vlastník veci úspešne domáhal vydania výťažku z tejto veci žalobou z tzv.
lepšieho práva. Tá umožňuje, aby sa tretia osoba domáhala vydania bezdôvodného obohatenia voči
oprávnenému, ktorý získal výťažok, pričom následne sa oprávnený môže opätovne domáhať plnenia
voči povinnému.“.

19. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, ktoré uviedol žalovaný v bode IV. odvolania „k zmluve o úvere“,
odvolací súd konštatuje, že tieto sú pre súdenú vec právne irelevantné. Skutočnosti, ktoré žalovaný
uvádzavtomtobodeodvolania,nebolidôvodomvyhoveniažalobeaodvolacísúdkonštatuje,ženemôže
rozsudok súdu prvej inštancie preskúmavať z hľadiska záverov, ktoré okresný súd nevyslovil.

20. Odvolateľ namieta, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď okresný súd
nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie a považuje ho za arbitrárne.

21. Ústava SR v článku 46 ods. 1, ako aj článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd garantujú

každému právo na spravodlivý súdny proces, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj v procesných kódexoch
upravujúcich civilné konanie pred súdom. Týmto procesným kódexom je v súčasnosti Civilný sporový
poriadok. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na spravodlivý proces

je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto základné právo nemožno interpretovať
ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí však spĺňať kvalitatívne kritériá,
ktoré sú definované v ust. § 220 CSP.

22. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané aktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku uvedené kritériá spĺňa. Okresný
súd sa vysporiadal s podstatnými argumentami sporových strán a dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď,
prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. To, že sa žalovaný s argumentáciou okresného
súdu a jeho vecným posúdením nestotožňuje, nezakladá arbitrárnosť jeho rozhodnutia.

24. Z vyššie uvedených dôvodov, keď odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné a odvolací súd
nezistil vady konania, na ktoré by bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti, rozsudok okresného súdu
potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

25. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1

CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bola žalobkyňa, a preto jej odvolací súd priznal voči
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)