Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/651/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407230346
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1407230346.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci žalobkyne: L.

zast. advokátom JUDr. Václavom Sosnom, AK so sídlom Námestie slobody 2, Skalica, proti žalovaným:
1. L. 2. M., 3. O. o určenie neplatnosti zmluvy o pristúpení k dlhu a iné, takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žezmluvaopristúpeníkdlhu,ktorábolauzavretádňa17.10.2003medziL.aspoločnosťou
OMEGA SK, s..r.o., so sídlom Žilina Framborská 4, IČO: 36 396 851 a ktorej predmetom bolo pristúpenie
L., je neplatná.

Súd u r č u j e , že právny úkon, ktorý urobil L. vo forme notárskej zápisnice N306/2005, Nz 29461/2005,

NCRls 29041/2005 spísanej dňa 27.06.2005 JUDr. S. je neplatný.

Žalovaní v 1/, 2/, 3/ rade sú p o v i n n í uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % spoločne
a nerozdielne, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, s tým, že plnením jedného so žalovaných zanikne povinnosť ostatných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou pôvodne proti žalovaným v 1. rade L. 2. rade OMEGA SK
s.r.o., so sídlom Žilinská 810, Považská Bystrica, IČO: 36 396 851, 3. rade Rentabilita, a.s., so sídlom

Framborská 41, Žilina, IČO: 36 412 236, 4. rade M., a žalovanému v 5. rade O., domáhala, aby súd určil,
že zmluva o pristúpení k dlhu, ktorá bola uzavretá dňa 17.10.2003 medzi L. a spoločnosťou OMEGA
SK, s.r.o., so sídlom 010 01 Žilina, Framborská 41, IČO: 36 396 851 ktorej predmetom bolo pristúpenie
L. k dlhu L. je neplatná. Ďalej sa žalobkyňa voči tým istým žalovaným domáhala určenia, že právny
úkon, ktorý urobil L. XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice č. N 306/2005, Nz 29461/2005, NCRIs
29041/2005 spísanej dňa 27.06.2005 JUDr. S. je neplatný.
2. V priebehu konania súd zistil, že pôvodne žalovaný v 2. rade OMEGA SK s.r.o., ktorého pôvodné

sídlo bolo Žilina, Fatranská 16, zmenil obchodné meno na MIK-REAL s.r.o., so sídlom Bratislava 824
51, Prievozská 18, IČO: 36 396 851. Ďalej súd zistil, že obchodná spoločnosť MIK-REAL s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 18 bola vymazaná z obchodného registra dňom 23.11.2010. Bolo tak
rozhodnuté konkurzným súdom, keď bol zastavený konkurz voči dlžníkovi MIK-REAL s.r.o., so sídlom
Prievozská 18, 824 51 Bratislava pre nedostatok majetku. Súd preto uznesením zo dňa 05.03.2012
rozhodol o zastavení konania proti žalovanému v 2. rade MIK-REAL s.r.o., so sídlom Prievozská 18,
Bratislava (predtým OMEGA SK s.r.o.). Súd ďalej zistil, že pôvodne žalovaný v 3. rade Rentabilita

a.s., so sídlom Žilina, Framborská 41 bol vymazaný z obchodného registra dňom 07.12.2011, keď na
základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 5CbR/4/2011-34 zo dňa 18.07.2011 bola obchodná
spoločnosť Rentabilita a.s. zrušená bez likvidácie. Súd v ďalšom priebehu konania preto konal proti
vyššie uvedeným žalovaným v 1. - 3. rade.3. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že so žalovaným v 1. rade sú manželia, keď ich manželstvo
bolo uzavreté dňa 18.08.1979 a doteraz trvá. Uviedla ďalej, že v priebehu roka 2007 z korešpondencie
doručenej žalovanému v 1. rade a od súdneho exekútora sa dozvedela, že žalovaný v 1. rade v roku

2003 a v roku 2005 bez jej vedomia a bez jej súhlasu podpísal listiny, ktorými mu bez akéhokoľvek
protiplnenia vznikol záväzok, ktorý významným spôsobom zaťažuje majetok, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve jej a žalovaného v 1. rade. Konkrétne žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2.
rade (pôvodne žalovaný v 2. rade) zmluvu zo 17.10.2003 o pristúpení k dlhu vo výške 320.000,- Sk
a neskôr v nadväznosti na túto zmluvu podpísal notársku zápisnicu č. N 306/2005, Nz 29461/2005,

NCRIs 29041/2005 zo dňa 27.06.2005. Následne potom prišlo k tomu, že pôvodne žalovaný v 2. rade
postúpil svoju údajnú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade na pôvodne žalovaného v 3. rade ktorý ju
ďalej postúpil na pôvodne žalovaného v 4. rade, (terajší žalovaný v 2. rade) a ten ju nakoniec postúpil
na pôvodne žalovaného v 5. rade, (terajší žalovaný v 3. rade). Tento teraz prostredníctvom súdneho
exekútora žiada o zaplatenie sumy 7.233 799,- Sk. Žalobkyňa ďalej v žalobe sa odvolávala na vlastné
vyjadrenia žalovaného v 1. rade, keď v námietkach proti exekúcii tento tvrdí, že vôbec nebol si vedomý

skutočného obsahu listín a tieto podpísal v omyle a pod nátlakom O. ako konajúceho predstaviteľa
firiem OMEGA SK, s.r.o. a Rentabilita a.s. Skutočný obsah listín žalovaný v 1. rade asi pochopil až
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, z ktorej sa dozvedel akú sumu má zaplatiť. Žalobkyňa
bola toho názoru, že v prípade žalovaného v 1. rade sa jedná o jeho porušenie povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 145 ods. 1 Obč. zák.. V prípade oboch napadnutých právnych úkonov sa jednalo o právne

úkony, ktoré bez akéhokoľvek protiplnenia zaťažili majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
žalovaného v 1. rade a žalobkyne. Zaťaženie majetku predstavuje podľa názoru žalobkyne nakladanie
so spoločným majetkom. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade ako manžel žalobkyne bez jej vedomia a
bez jej súhlasu zaťažil spoločný majetok sumou 7. 233 799,- Sk. S ohľadom na spoločné majetkové
pomery žalobkyne a žalovaného v 1. rade sa v prípade obidvoch napadnutých úkonov nemohlo jednať

podľa žalobkyne o vybavovanie bežných vecí a preto bol na platnosť týchto úkonov žalovaného v 1. rade
potrebný súhlas žalobkyne. Keďže však žalobkyňa k týmto úkonom žiadny súhlas nedala a dokonca o
nich ani nič nevedela, sú tieto právne úkony neplatné. Žalobkyňa ďalej poukazovala na ďalšie vyjadrenia
žalovanéhov1.rade,ktorésúvisiasexekučnýmkonanímatvrdila,ževprípadežalovanéhov1.radeišlo
o konanie v omyle (§ 49a Obč. zák.) a o uzavretie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni

(§ 49 Obč. zák.). Napadnuté právne úkony sú preto neplatné. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že
právne úkony sa priečia dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.), keďže žalovaný v 1. rade neprijal od nikoho
žiadneplnenie,ktorébyexistenciujehozáväzkuodôvodňovalo.Uviedlatiež,žejeveľmipravdepodobné,
že išlo o podvod zorganizovaný ku škode žalovaného v 1. rade skupinou osôb okolo firiem OMEGA SK
s.r.o. a Rentabilita a.s.. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení žalobkyňa odôvodňovala

tým, že bez takéhoto určenia by bolo ohrozené jej právo a jej právne postavenie by sa stalo neistým.
Bez určenia neplatnosti uvedených právnych úkonov by bolo ohrozené jej právo k majetku, ktorý je
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1. rade a ktorý žalovaný bez vedomia
a bez súhlasu žalobkyne zaťažil. Naliehavosť právneho záujmu žalobkyňa odôvodňovala aj tým, že v
súčasnosti je s vyššie uvedenými právnymi úkonmi žalovaného v 1. rade vedená exekúcia na spoločný

majetok žalobkyne a žalovaného v 1. rade.
4. Žalovaný v 1. rade, manžel žalobkyne s návrhom súhlasil. Ako účastník konania uviedol, že v
minulosti robil finančného poradcu a v súvislosti s touto činnosťou sa zoznámil s A., ktorý bol v minulosti
konateľom obchodnej spoločnosti OMEGA SK s.r.o. a aj štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti
Rentabilita, a.s.. S pánom N. uzavrel „zmluvu o spolupráci“ zo dňa 17.10.2003 a keďže mal s ním

dobré vzťahy zmluvu si poriadne ani neprečítal. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
pre spoluprácu napísané veľmi drobným písmom. Pri podpise zmluvy ani nemal možnosť si tieto
všeobecné podmienky pre spoluprácu ani prečítať, keďže boli vyhotovené veľmi drobným písmom a
prečítalsiichpretoaždoma.Žalovanýv1.radeuviedol,žespôvodnežalovanýmv2.radespolupracoval
približne 2 roky a aj keď mali dohodnutú písomne určitú odmenu, žiadna mu vyplatená nebola. Na

strane pôvodného žalovaného v 2. rade nastali problémy a jeho spolupráca s ním skončila v roku 2005,
pričom ani nebolo s kým skončiť zmluvný vzťah. V súvislosti so zmluvou o pristúpení k dlhu sa voči
nemu začala viesť exekúcia, proti ktorej podal námietky. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dôveroval O.
a preto s ním spolupracoval. S O. nejednal nikdy. Po čase však zistil, že O. sa voči nemu zachoval
neseriózne. Žalovaný v 1. rade uvádzal, že keď bol vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 2. rade,

ktorého konateľom bol A., podpisoval dokumenty v časovom strese a v tiesni, bez toho, aby mal s nimi
sa možnosť oboznámiť.
5. Žalovaný v 2. rade uviedol, že mu bola pohľadávka, ktorej základom bola notárska zápisnica č.
306/2006, Nz 29461/2005 postúpená v roku 2006. Okrem tejto pohľadávky voči žalovanému v 1. rademal aj ďalšiu pohľadávku a to tiež na základe notárskej zápisnice. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že
podľa jeho presvedčenia sa jedná v prípade uzatvorenej notárskej zápisnice o platný právny úkon. Túto
svoju pohľadávku si aj uplatňuje exekučne a zatiaľ pokiaľ rozhodovali súdy o námietkach voči exekúcii,

vždy boli zamietnuté.
6.Žalovanýv3.radeakoúčastníkkonaniauviedol,žejetohonázoru,žepohľadávka,ktorámuvzniklana
základe zmluvy voči žalovanému v 1. rade je oprávnená a v celom rozsahu s návrhom preto nesúhlasil.
Uviedol tiež, že bolo iniciatívou žalovaného v 1. rade, že tento doviedol do firmy OMEGA SK s.r.o.
Ing. Vladimíra Poláka ako záujemcu o finančné prostriedky. Táto firma chcela mať svoju pohľadávku

zabezpečenú a preto bola podpísaná zmluva o pristúpení k dlhu medzi OMEGA SK s.r.o. a žalovaným
v 1. rade, čo bola podmienka pre poskytnutie finančných prostriedkov. Existenciu pohľadávky žalovaný
v 1. rade potvrdil notárskou zápisnicou.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a právneho zástupcu žalobkyne, oboznámil sa so
sobášnymlistomouzavretímanželstvažalobkyneažalovanéhov1.rade,svýpisomzknihymanželstiev
zo dňa 18.08.1979, so zmluvou o pristúpení k dlhu uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou OMEGA

SK s.r.o., so sídlom Framborská 41, Žilina, zast. konateľom Mgr. A. a žalovaným v 1. rade, s notárskou
zápisnicou č. N 306/2005, Nz 29461/2005, NCRIs 29041/2005 zo dňa 27.06.2005 napísanou notárskym
kandidátom JUDr. S., poverenou notárom JUDr. H. na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, Nám.
M. Benku 26, so zmluvou o spolupráci uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou OMEGA SK s.r.o. ,
so sídlom Framborská 41, Žilina a žalovaným v 1. rade zo dňa 17.10.2003 a všeobecnými obchodnými

podmienkami pre spoluprácu vydanými OMEGA SK s.r.o., s obsahom spisu OS Malacky sp. zn
23Er/12099/2008, s výpoveďou svedka O., s LV č. XXXX. Okresného úradu Malacky, katastrálneho
odboru pre KÚ Stupava, s výpisom zo živnostenského registra SR týkajúceho sa podnikateľského
subjektu s obchodným menom L. a ďalším obsahom spisu a rozhodol rozsudkom zo dňa 27.05.2014
tak, že žalobu zamietol.

8. Proti prvostupňovému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa jej názoru
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie súdu
je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Najmä

namietala, že právne úkony žalovaných boli absolútne neplatné, pretože sa priečili dobrým mravom a
tiež namietala aj ďalšie vady prvostupňového rozhodnutia.
9. Krajský súdu v Bratislave uznesením sp. zn. 5Co/815/2014 zo dňa 30.11.2015 prvostupňový rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
10. Predovšetkým druhostupňový súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z

08.12.2010 pod sp. zn. I.ÚS 26/2010 keď Ústavný súd v obdobnej veci okrem iného konštatoval, že
všeobecný súd (argumentačne obdobne ako v súdenej veci) prílišným formalizmom a neprípustne
zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu dospel k záverom.,
ktoré sú extrémne nespravodlivé a teda zasahujúce do základných práv žalobkyne na súdnu ochranu
a na spravodlivé súdne konanie. Vyslovil názor, že ak dôsledkom právneho úkonu (dohody o pristúpení

k záväzku, uzavretej len jedným z manželov) je stav, keď sa veriteľ v zmysle § 147 ods. 1 Obč.
zák. môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky voči jednému z manželov
aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom účinky tohto právneho
úkonu sa môžu prejaviť vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli § 145 ods. 1 Obč. zák. Pre
aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu

k spoločným veciam, ale je postačujúce, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov, či
možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Zo záverov Najvyššieho súdu, že
dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných vecí a preto je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 Obč.
zák. by sa dalo súhlasiť, ak by manžel, ktorý ju uzavrel, mimo masy BSM vlastnil majetok relevantnej
hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného konania jeho veriteľa. Keďže v predmetnej veci

obsah spisu tomu nenasvedčuje, právny úkon sa týka vybavovania spoločných vecí a mala byť skúmaná
jeho relatívna neplatnosť podľa uvedeného ustanovenia.
11. Ústavný súd ďalej v odôvodnení svojho nálezu uviedol, že ak už najvyšší súd odmietol odklon od
doterajšej judikatúry (na čo mal in concreto relevantný a obhájiteľný dôvod), mal posúdiť predmetný
právny úkon (dohodu o pripustení k záväzku) cez prizmu dobrých mravov, pretože môže ísť o úkon

priečiaci sa dobrým mravom, a teda neplatný v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Za odporujúce sa dobrým
mravom sa totiž javí, ak spoločník (fyzická osoba) spoločnosti s ručením obmedzeným bez súhlasu
svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda sa stane
spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konaniaje vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže
ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom
vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.

12.KrajskýsúdvBratislavevychádzajúczvyššieuvedenéhozáveruústavnéhosúdu, právneposúdenie
veci súdom prvého stupňa vychádzajúce so záveru, že dohoda o pristúpení k záväzku, uzavretá jedným
z manželov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí a preto aplikácia § 145 ods. 1
Obč. zákonníka neprichádza do úvahy, nebolo správne. Keďže aplikácia uvedeného ustanovenia v
prejednávanej veci je navyše závislá od toho, či žalovaný 1/ ako manžel žalobkyne vlastnil v čase

uzavretia dohody o pristúpení k záväzku mimo masy BSM majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol
byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, predpokladom správneho právneho posúdenia
veci bolo objasnenie tejto skutkovej okolnosti a následne posúdenie označeného právneho úkonu aj
cez prizmu dobrých mravov, pretože sa javí, že môže ísť o právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
a teda neplatný v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Bude teda potrebné, aby sa prvostupňový súd najprv
zaoberal touto možnosťou. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi je absolútnou

neplatnosťou. Z povahy absolútnej neplatnosti právneho úkonu je zrejmé, že vylučuje zároveň jeho
relatívnu neplatnosť. Keďže aj posúdenie platnosti právneho úkonu z hľadiska dobrých mravov v
predmetnej veci závisí od objasnenia skutkových okolností, a to, či hlavný dlžník (Ing. Vladimír Polák) a
pristupujúci dlžník (žalovaný 1/) mali vo svojom výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný
exekúciou a boli reálne schopní plniť záväzok, resp. či cieľom konania žalovaných (ktorého prejavom

bolo uzavretie dohody o pristúpení k záväzku) bolo vytvorenie možnosti exekučného uspokojenia
pohľadávky z vecí patriacich do BSM, bude potrebné doplniť dokazovanie na ich riadne zistenie. Len
ak nebudú splnené podmienky pre záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi, pristúpi súd prvého stupňa k posúdeniu jeho platnosti z hľadiska ustanovenia § 145 ods. 1 Obč.
zákonníka.

13. Súd v konaní vypočul svedka O. ktorý uviedol, že v minulosti bol projektovým manažérom vo firme
svojho brata, ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti OMEGA SK s.r.o.. V mene tejto obchodnej
spoločnosti podpísal so žalovaným v 1. rade zmluvu o pristúpení k dlhu zo dňa 17.10.2003. K veci ďalej
svedok uviedol, že v konkrétnom prípade išlo o poskytnutie finančných prostriedkov pre konkrétnu osobu
atoL.ktoréhoonnepoznal.Tútoosobupriviedolžalovaný v1.radeapredstavilhoakočloveka,sktorým

on spolupracuje a prezentoval ho ako dôveryhodného človeka. Boli mu poskytnuté finančné prostriedky
v objeme 320.000,- Sk formou zálohy a malo ísť o finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na určitý
podnikateľský zámer. Svedok uviedol, že L. bol pre neho neznámou osobou a preto požiadal žalovaný v
1. rade o to, či on je ochotný ručiť za záväzok, ktorý prevzal L.. Žalovaný v 1. rade sa k takejto požiadavke
vyjadril kladne a preto sa podpísala zmluva o pristúpení k dlhu zo dňa 17.10.2003. Poskytnuté finančné

prostriedky L. a ku ktorému dlhu pristúpil žalovaný v 1. rade sa im nikdy nevrátili. Svedok tiež uviedol, že
žalovaný v 1. rade podpísal notársku zápisnicu, ktorou uznal dlh a v tomto prípade išlo o jednostranný
právny úkon žalovaného v 1. rade.

14. Žalovaný v 1. rade a pôvodne žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 17.10.2003 zmluvu o spolupráci.

Podstatoučinnostipôvodnéhožalovanéhov2.radebolpredajfinančnýchproduktov,najmäkapitálových
investícii, poistenia, stavebného a dôchodkového sporenia a iných bankových, poistných a investičných
produktov. Žalovaný v 1. rade a pôvodne žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 17.10.2003 zmluvu o
pristúpení k dlhu. Predmetom tejto zmluvy bolo pristúpenie žalovaného v 1. rade ako ručiteľa k dlhu
zo zmluvy o spolupráci zo dňa 17.10.2003 uzavretej medzi L. v pozícii záujemcu a veriteľom v pozícii

spolupracovníka, na základe ktorej veriteľ poskytol záujemcovi finančné prostriedky v objeme 320.000,-
Sk formou zálohy prevzatej záujemcom od veriteľa v hotovosti dňa 17.10.2003. Ručiteľ - žalovaný v 1.
rade sa zaviazal splácať dlh veriteľovi v prípade, ak z akéhokoľvek dôvodu nedodrží veriteľ (OMEGA
SK s.r.o.) od záujemcu (L.) späť prevzatú platbu vo výške 320.000,- Sk a to v nasledovných splátkach:
a) ručiteľ zaplatí veriteľovi 60.000,- Sk dňa 17.12.2003, b) ručiteľ zaplatí veriteľovi 100.000,- Sk dňa

17.01.2004 a ak záujemca toto nedodrží, potom sa žalovaný v 1. rade ako veriteľ zaviazal splatiť
zostatok prevzatej zálohy pôvodne žalovanému v 2. rade v splátkach po 80.000,- Sk ku dňu 17.02.2004
a 80.000,- Sk ku dňu 17.03.2004. Podľa dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2004 k zmluve o pristúpení k dlhu
zo dňa 17.10.2003 uzavretého medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou spoločnosťou OMEGA SK
s.r.o. sa záväzok ručiteľa - žalovanému v 1. rade doplnil o nové ustanovenie ako čl. II. ods. 9: „Ručiteľ

najneskôr do dvoch dní odo dňa požiadania veriteľa vystaví v prospech veriteľa bianco zmenku bez
protestu (ďalej len „zmenka“) na sumu neuvedenú a s termínom splatnosti 31.12.2004. Sumu môže
veriteľ doplniť aktuálnym zostatkom dlhu (vrátane úrokov, zmluvných pokút a ostatných nárokov) v
súlade so zmluvou o pristúpení k dlhu zo dňa 17.10.2003. Zmluvné strany sa dohodli, že táto zmenkaslúži na zabezpečenie peňažných nárokov veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o pristúpení k dlhu zo
dňa 17.10.2003 v znení jej dodatkov“. Podľa dodatku č. 2 zo dňa 01.01.2005 k zmluve o pristúpení k
dlhu zo dňa 17.10.2003 uzavretého medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou spoločnosťou Rentabilita

a.s. bol ďalej rozsah záväzku žalovaného v 1. rade rozšírený. Dodatkom č. 2 žalovanému v 1. rade
bolo aj oznámené postúpenie všetkých pohľadávok voči nemu z pôvodného veriteľa OMEGA SK s.r.o.,
so sídlom Framborská 41, Žilina na nového veriteľa Rentabilita a.s., so sídlom Framborská 41, Žilina.
Žalovaný v 1. rade tento záväzok voči pôvodne žalovanému v 2. rade nesplnil. Pôvodne žalovaný v 2.
rade postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému v 1. rade na žalovaného v 3.rade (pôvodná žaloba),

ktorý ju ďalej postúpil na žalovaného v 4.rade (pôvodná žaloba) a ten nakoniec pohľadávku postúpil na
žalovaného v 5. rade (pôvodná žaloba), teraz žalovaní v 2. a 3. rade.

15. Dňa 09.10.2006 bola Okresnému súdu Bratislava IV. doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci exekučného konania oprávneného O. - žalovaný v 3. rade proti
žalovanému v 1. rade ako povinnému pre vymoženie peňažnej sumy 320.000,- Sk s príslušenstvom.

Na Okresnom súdu Bratislava IV. bola vec vedená pod sp. zn. 37Er/12142/2006. Dňa 04.01.2007 bolo
vydané poverenie č. 5104 013042* súdneho exekútora JUDr. S., so sídlom exekútorského úradu C. na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 320.000,- Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie. Dňa 12.04.2007
doručil súdny exekútor JUDr. S. žalovaný v 1. rade upovedomenie o začatí exekúcie. Žalovaný v 1. rade
podal námietky voči exekúcii dňa 30.04.2007. Okresný súd Bratislava IV., pracovisko Malacky námietky

žalovaného v 1. rade proti exekúcii vedenej pod sp. zn. 37Er/12142/2006, EX 9503/2006 zamietol. V
súčasnosti je vec vedená na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 23Er/12099/2008. Uznesením
Okresného súdu v Malackách zo dňa 19.02.2009 súd vyhlásil exekúciu vedenú proti povinnému L. za
neprípustnú. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2009.

16. Po zrušení prvostupňového rozsudku, vzhľadom na závery zrušujúceho rozhodnutia, súd sa zameral
na zistenie tej skutočnosti či žalovaný v 1.rade ako manžel žalobkyne vlastnil v čase uzavretia o
pristúpenia k záväzku mimo masy BSM majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom
exekučného uspokojenia jeho veriteľov. Súd za týmto účelom zisťoval na Úrade geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky aký nehnuteľný majetok žalovaný v 1. rade vlastnil v období od 17.10.2003

do 27.06.2005. Zo zaslanej správy súd zistil, že žalovaný v 1. rade v uvedenom období vlastnil
nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v kat.úz. Z., zapísaný na LV č. XXXX, ďalej nachádzajúci sa v kat.
úz. W. zapísaný na LV č. XXXX a XXXX. Z LV č. XXXX pre kat. úz. W. zistil, že žalovaný v 1.rade bol
vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/3 parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/
X pričom sa jednalo buď o ornú pôdu, záhrady, alebo o trvalé trávnaté porasty. V prípade žalovaného

v 1. rade bol na LV č. XXXX poznamenaný exekučný príkaz v prospech oprávneného - žalovaného
v 3.rade. V súčasnosti žalovaný v 1. rade nevlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Z LV č.
XXXX pre kat. úz. W.. Zistil, že žalovaný v 1.rade bol vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/3 parc. č.
XXXX, trvalé trávnaté porasty vo výmere 20155 m2. V prípade žalovaného v 1. rade bol na LV č.XXXX
poznamenaný exekučný príkaz v prospech oprávneného - žalovaného v 3.rade. V súčasnosti žalovaný

v 1. rade nevlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Okrem uvedených nehnuteľností žalovaný v
1.rade a žalobkyňa vlastnili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. a to parc. č. XXXX/XXX
vo výmere 431m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XXX vo výmere 169 m2, zastavané
plochy a nádvoria. V súčasnosti je vlastníkom týchto nehnuteľností O. , bytom Z.. Žalovaný ako účastník
konania uviedol, že iný majetok, napríklad cenné papiere, akcie, alebo dlhopisy nevlastnil a nevlastní.

17. Žalobkyňa pôvodne navrhovala v konaní vypočuť svedka L., bytom N. od návrhu na toto dokazovanie
upustila, resp. nechala ho na úvahu súdu.

18. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

19. Podľa § 37 ods. 2 Obč. zák., právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

20. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporu zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 40a Obč. zák., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

22. Podľa § 49 Obč. zák., účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
má právo od zmluvy odstúpiť.

23. Podľa § 49a Obč. zák., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

24. Podľa § 143 Obč. zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

25. Podľa § 145 ods. 1 Obč. zák., bežné vecí týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

26. Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák., na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace
s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

27.Podľa§148aods.2Obč.zák.,súdnanávrhzrušíbezpodielovéspoluvlastníctvomanželovvprípade,

že jednej z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov,
ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže
návrh podať ktorýkoľvek z nich.

28. Podľa § 546 Obč. zák., dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká

písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

29. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala predovšetkým tým, že právny úkon, ktorý uzavrel žalovaný
v 1. rade a to Zmluva o jeho pristúpení k dlhu uzavretá dňa 17.10.2003 so spoločnosťou OMEGA SK,

s.r.o. so sídlom 010 01 Žilina, Framborská 41, IČO: 36 396 851, a ktorej predmetom bolo pristúpenie
žalovaného v 1.rade k dlhu Ing. Vladimíra Poláka je neplatná.

30. Súd vyššie citoval ustanovenie § 39 Obč. zák. a aj dôvody, pre ktoré bolo prvostupňové rozhodnutie,
rozsudok zo dňa 27.05.2014 zrušené. Z ďalšieho dokazovanie vykonaného po zrušení rozsudku zo dňa

27.05.2014 súd dospel k záveru, že právny úkon, ktorého neplatnosť sa žiadala vysloviť, je neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nebola kvalifikovaným
spôsobom informovaná o takomto záväzku, ktorý na seba jej manžel, žalovaný v 1.rade prevzal a
najmä o jeho dôsledkoch. K takémuto právnemu úkonu nikdy nedala súhlas. Naviac z dokazovania,
ktoré súd doplnil, vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sám nevlastnil majetok takého rozsahu, z ktorého

by bolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa, ku ktorej sa zaviazal. Pokiaľ teda uzatvoril záväzok,
ktorým sa zaviazal splatiť dlh vo výške 320.000,- Sk namiesto pôvodného dlžníka, je takýto právny úkon
neplatný podľa § 39 Obč. zák., keďže sa tým závažne zasiahlo do práv žalobkyne. Súd, vzhľadom na
uvedené dôvody, žalobu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný požadoval od
žalobcov v konaní zaplatenie trov konania. Vo veci bol žalovaný úspešný v rozsahu 100% a vzniklo mu
preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).