Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114214122
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114214122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci spôsobilosti na právne úkony C. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, K., t.č. bytom B. O. P., F.. U. X, zastúpenej procesným opatrovníkom
JUDr. L. B., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Piešťany, právne zastúpenej PhDr. JUDr.
Jaroslavou Balážiovou, advokátkou so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, o návrhu navrhovateľa X. U.,

nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Michaličkom, so sídlom Trnava,
Vajslova 11, za účasti U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V. XXX/XX a za účasti Okresnej prokuratúry
Trnava, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaniach C. U. a navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 16. januára 2017, č.k. 26Ps/6/2014-270, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie obmedzil spôsobilosť C. U., nar.
XX.XX.XXXX, na právne úkony v rozsahu špecifikovanom vo výroku I. rozsudku (teda vo veci
samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi
územnej samosprávy, úradmi a súdmi a inštitúciami, pričom môže pred nimi vystupovať za
pomoci ustanoveného opatrovníka, vo veci disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou, bankovým
účtom, starobným dôchodkom nad sumu 100,-eur mesačne, vo veci udelenia plnomocenstva, vo veci

uzatvárania akýchkoľvek zmlúv majetkovo-právnej povahy, a to najmä zmlúv o prevode vlastníctva k
hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpnych zmlúv, zmlúv o pôžičke, zmlúv o úvere, darovacích zmlúv,
zámenných zmlúv, záložných zmlúv, zmlúv o zriadení vecného bremena, vo veci uzatvárania dohôd
v dedičskom konaní, vo veci spísania závetu, vo veci rozhodovania o svojej liečbe a o poskytovaní
zdravotnejstarostlivostisvojejosobeaoumiestnenísvojejosobydozariadeniaposkytujúcehozdravotnú
starostlivosť, vo veci kandidovania vo voľbách do volených orgánov a uplatňovania volebného práva,
a vo veci rozhodovania o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska), ďalej výrokom II. ustanovil

menovanej za opatrovníka Obec K., so sídlom X. XXX/X, XXX XX K., IČO: 00 313 211, ktorý opatrovník
je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, v ktorých bola spôsobilosť
opatrovanca obmedzená a je povinný predkladať súdu správy o výkone svojej opatrovníckej funkcie
dvakrát ročne vždy k 30.06. a 31.12. kalendárneho roka za predchádzajúce polročné obdobie a po
skončení funkcie je povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca a výrokom
III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil v časti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
ustanovením § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 231 písm. a), § 239, § 240 ods. 3veta práv, § 243 ods. 1 a 2, § 244, § 248 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP )
a rozsudok v časti ustanovenia opatrovníka nesvojprávnej právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia §
22 ods. 2, § 27 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia § 272, § 274 ods. 2, § 275

a článku 12 CMP. Vecne súd dôvodil, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 23.05.2014,
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd pozbavil jeho matku C. U., spôsobilosti na právne úkony
z dôvodu, že od smrti jej manžela sa u nej prejavujú príznaky duševnej choroby, nie je schopná
rozpoznať osoby, s ktorými sa stretáva, aj keď sú to jej blízke osoby, je vo veľmi zlom zdravotnom
stave, postupne predala takmer všetky nehnuteľnosti. C. U. bola po smrti manžela hospitalizovaná vo

Fakultnej nemocnici Trnava a pacientka, ktorá s ňou bola na izbe, bola svedkom toho, ako jej cudzie
osoby nechali podpisovať listiny, ktoré C. U. nečítala a nebola schopná rozpoznať, čo podpisuje. Súd
do konania pribral znalca na posúdenie duševného zdravia C. U., ktorý v posudku č. 4/2015 dospel k
záveru, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou, a to vaskulátnou demenciou stredne ťažkého stupňa,
v dôsledku ktorej nie je vôbec schopná sama vykonať akýkoľvek právny úkon, pričom je odkázaná
na pomoc druhej osoby a zároveň ide o chorobu trvalého charakteru, ktorá je nevyliečiteľná. Svojich

záverovsaznalecpridržiavalajprivýsluchupredsúdom,znalkyňabolatohonázoru,žetentostavvznikol
už vo februári 2014. Súd vo veci nariadil aj kontrolné znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého
posudku č. 06/2016, vypracovaného znaleckou organizáciou Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela
zo dňa 17.08.2016 vyplynulo, že vyšetrovaná trpí cievnym ochorením mozgu s demenciou stredne
pokročilého stupňa, pričom ňou dokázateľne trpela už začiatkom roka 2015, ďalej že menovaná sa zle

orientuje v čase a iných modalitách (miesto, situácia, osoby), je narušený jej úsudok a spoľahlivosť
reprodukcie prežitých udalostí, má narušené vyššie intelektuálne funkcie - plánovanie, rozhodovanie,
analýzu a syntézu faktov do tej miery, že by mohla byť zneužitá na vykonanie právnych úkonov, ktorým
nerozumie, menovaná nie je schopná vykonávať žiadne právne úkony týkajúce sa majetku a finančných
transakcii v hodnote viac ako 100,- eur, nie je schopná rozhodovať o svojom pobyte, pohybe, jej stav

vyžaduje stálu opateru a nie je schopná samostatne vystupovať pre úradmi a inštitúciami, pričom bez
zabezpečenia adekvátnej psychiatrickej starostlivosti sa bude jej ochorenie zhoršovať, pričom lieky by ju
mohli udržať na súčasnom stave. Aj na pojednávaní zástupca znaleckej organizácie pri výsluchu zotrval
na záveroch znaleckého posudku, že C. U. trpí demenciou stredne ťažkého stupňa a sú dané dôvody na
obmedzenie jej spôsobilosti, s výnimkou možného jednoznačného stanovenia dátumu stavu C. U., kedy

táto nebola schopná rozpoznať následky svojho konania. Navrhovateľ s poukazom na závery posudku
žiadal obmedziť spôsobilosť C. U. a navrhol ustanovenie seba alebo brata U. U. ( ktorého súd na jeho
návrh tiež pribral do konania) za opatrovníka matky, pričom poukázal na to, že rozpory medzi nimi a ich
matkou vznikli z dôvodu, že matka neakceptovala partnerky synov. Aj zástupca Okresnej prokuratúry
Trnava považoval znalcom a znaleckou organizáciou za preukázanú existenciu dôvodov na obmedzenie

C. U. v spôsobilosti na právne úkony, pričom navrhol súdu po obmedzení jej spôsobilosti ustanoviť jej
za opatrovníka Obec K., vzhľadom na zistený možný konflikt záujmov. Zástupca C. U. rozporoval, že by
tu boli dôvody na čo i len čiastočné obmedzenie spôsobilosti.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné podmienky pre obmedzenie spôsobilosti C. U. na

právne úkony sú v tomto prípade splnené, pričom s účinnosťou od 01.07.2016 už úplné pozbavenie
spôsobilostinaprávneúkonyniejemožné.Vkonaníbolonespornepreukázané(znaleckýmiposudkami,
ako aj výsluchom znalcov), že menovaná trpí duševnou poruchou (demenciou stredne ťažkého stupňa),
ktorá nie je len prechodná, je trvalého charakteru s progresiou jej zhoršenia, a v jej dôsledku nie
je schopná robiť právne úkony, ktoré súd definoval vo výroku I. rozsudku, preto v tomto rozsahu

jej spôsobilosť na právne úkony obmedzil a spôsobilosť na nevymenované právne úkony (napríklad
aktívne volebné právo) jej zostalo zachované. Súd mal za to, že znalecké dokazovania bezpečne
vyvrátili námietky zástupcu C. U. ohľadom jej spôsobilosti na právne úkony, pričom pre toto konanie
nie je podstatné, kedy došlo k vzniku nespôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej choroby,
ale či táto v čase rozhodnutia existuje, či je trvalého charakteru, a či dotknutej osobe znemožňuje

samostatne konať a súd konštatuje, že všetky atribúty pre rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony sú splnené. Preto aj súd považoval za nadbytočné doplniť dokazovanie svedeckými
výpoveďami v zmysle ďalších návrhov zástupcu C. U. ( dôkaz výsluchom ošetrujúceho všeobecného
lekára a ošetrujúceho psychiatra, výsluchom zástupcu zariadenia, v ktorom sa menovaná zdržuje,
ako aj výsluchom svedkyne B.), ktoré dôkazy neboli už spôsobilé zmeniť výsledok konania, a teda

ich vykonávanie by bolo nehospodárne, neúčelné a viedlo by len k predĺženiu konania. Vypočutie
ošetrujúcich lekárov, by malo význam pre konanie vtedy, ak by súd nenariaďoval znalecké dokazovanie
a upúšťal by od neho, v tomto konaní však naopak boli vypracované dva znalecké posudky, ktoré sa
stotožňovali v náhľade na duševný stav C. U..4. Zároveň súd ustanovil C. U. za opatrovníka obec, ako nestrannú tretiu osobu, keďže všetky osoby,
ktoré prichádzajú do úvahy ako opatrovníci z radov príbuzných, sú v konflikte záujmov s C. U., alebo

ďalšou osobou. I. V. je podozrivý zo spáchania trestného činu voči C. U. a súčasne je účastníkom
súdneho sporu, kde sa má prejednávať neplatnosť zmlúv o prevode vlastníctva medzi menovanou a
ním, resp. jeho synom a z uvedených dôvodov súd vylúčil možnosť ustanoviť aj iného príbuzného zo
strany I. V. pre možný konflikt záujmov. Ďalej z rovnakých dôvodov súd neustanovil za opatrovníka
synov menovanej ( X. a U. ) a ani X. U., nakoľko X. je v súdnom spore s menovanou, pričom vzhľadom

na blízky príbuzenský pomer nie je možné ustanoviť ani manželku ani brata. Súd konštatuje, že obaja
by v prípade úspechu v súdnych sporoch brata (manžela) mohli dostáť hmotnej výhody (jeden ako
manžel, a druhý prípadne ako budúci dedič). Súd v súvislosti so zhodnotením konfliktu záujmov oboch
bratov bol toho názoru, že obaja síce majú matku radi (napriek dlhšiemu obdobiu nekomunikácie), avšak
prejednávané súdne spory bránia ich ustanoveniu za opatrovníka matky. Súd neustanovil za opatrovníka
ani zariadenie, v ktorom sa menovaná nachádza, nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že synom

menovanej nie je umožnený prístup k matke aj v dôsledku konania zariadenia, čo súd vyhodnotil ako
skutočnosťbrániacuustanoveniuzariadeniazaopatrovníka,nakoľkoinýmosobámumožňujezariadenie
prístup k menovanej. Súčasne tu súd zistil možný konflikt záujmov v podobe vzniknutých úrazov a
prípadnej náhrady škody voči zariadeniu, ktorá by mohla vzniknúť, a ktoré by následne opatrovník riešil
sám voči sebe. Súd na základe uvedených skutočností zhodnotil, že ustanoveným za opatrovníka musí

byť tretia nestranná osoba so zárukou nezávislosti, ktorú práve poskytuje obec K., nemajúca vzťah
k žiadnej zo strán, a preto bude najlepšie chrániť záujmy C. U.. O náhrade trov konania účastníkov
rozhodol súd podľa § 52 CMP keď súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení
§ 53 a nasl. CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie C. U., prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne a to v celom rozsahu dôvodiac tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, tiež tým, že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka absolútne popiera iracionalitu svojho
konania pri právnych úkonoch vykonávaných v roku 2014 ( v čase podpisovania kúpnych zmlúv zo dňa
31.3.2014 a 5.6.2014 a zaopatrovacej zmluvy zo dňa 16.6.2014), ktorou argumentoval navrhovateľ pri
podaní návrhu na obmedzenie jej svojprávnosti. Zo strany C. U. tu nešlo o iracionálne zbavovanie sa
svojho majetku, ale o právne úkony, ktoré zamýšľala uskutočniť s manželom ešte za jeho života a to z

dôvodu, že medzi rodičmi a synmi X. a U. neboli dobré rodinné vzťahy, synovia sa v rodičovskom dome
dlhodobo nezdržiavali, rodičov nenavštevovali, alebo len účelovo a podľa pani U. nekonali v súlade
s morálnymi normami, ktoré mala menovaná s manželom. Úmysel previesť nehnuteľnosti, v minulosti
patriace rodine V., na členov tejto rodiny jednoznačne prejavila odvolateľka s manželom ešte pred jeho
smrťou, kedy navštívili notársky úrad, ktorý pripravoval kúpnu zmluvu a dôvody pre realizáciu tohto

spoločného rozhodnutia manželov pretrvávali aj po smrti manžela a tieto samotná C. U. súdu počas
prebiehajúceho konania zrozumiteľne a jasne vysvetlila. Odvolateľka poukázala na prebiehajúce súdne
konania vedené na Okresnom súde Trnava a to vo veci neplatnosti kúpnych zmlúv a to toho času
prerušené konanie sp.zn. 18C/113/2014, ktoré je vedené navrhovateľom X. U. proti žalovanej C. U. a
U. V.), ďalej už zastavené konanie sp. zn. 11C/444/2015, v ktorom sa navrhovateľka C. U. zastúpená

X. U., domáha určenia neplatnosti právneho úkonu proti žalovanému I. V., pričom k zastaveniu došlo
predovšetkým z dôvodu, že pani U. nikdy neudelila X. U. plnomocenstvo k vykonaniu akýchkoľvek
právnych úkonov jej mene, ďalej prebieha konanie sp.zn. 10C/48/2016 vo veci určenia neplatnosti
právneho úkonu, ktorá žaloba bola podaná navrhovateľom X. U. proti C. U. a I. V. dňa 16.2.2016,
ktoré je tiež prerušené. Návrhy podané synom pani U. dňa 23.5.2014 majú jediný právny dôvod a to,

že sa u pani C. U. prejavujú znaky duševnej choroby spočívajúce v jej „iracionálnom konaní“. Nie je
tiež pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že postupne predala takmer všetky nehnuteľnosti a fakticky sa
zbavila strechy nad hlavou, keďže ako zákonný dedič 1/2 domovej nehnuteľnosti a záhrady spolu so
svojimi synmi je presvedčená, že rodinný dom z ktorého 1/2 previedla na syna svojho synovca bude aj
naďalej užívať, pretože zostávajúci vlastníci jej synovia budú v plnom rozsahu rešpektovať jej užívacie

práva, zvlášť keď pre syna U. za svojho života v rodičovskej záhrade postavila s manželom rodinný
dom a svojmu synovi X. požičala veľký obnos finančnej hotovosti, ktorú nikdy nevrátil. Nehnuteľnosti
predala za účelom zabezpečenia si finančných prostriedkov na dôstojnú starobu. Nepravdivé bolo aj
tvrdenie navrhovateľa, že v nemocnici jej cudzie osoby dali podpisovať listiny, ktoré ani nečítala, a nebolaschopná rozoznať čo podpisuje, keď takéto závažné tvrdenie nebolo v celom konaní preukázané, keďže
navrhovateľ ako aj označená pacientka (svedkyňa) vedeli, že pani U. nikto okrem rodinných príslušníkov
nenavštevoval. Odvolateľka poukázala na to, že po smrti manžela bola v ťažkom depresívnom stave

zapríčinenom jednak tragickou udalosťou a jednak prístupom jej vlastných synov k jej osobe, avšak tento
smútok a depresiu nemožno označiť za prejavy duševnej choroby a napriek ťažkému depresívnemu
stavu bola vlastnými silami a rozumom schopná zabezpečiť manželov pohreb aj sa ho zúčastniť, hoci na
invalidnom vozíku, keďže bola po operácii zraku. V ďalšom odvolateľka opisuje zhoršenie zdravotného
stavu po pohrebe najmä v dôsledku necitlivého prístupu jej syna X., ktoré vyústilo hospitalizáciou pre

ťažkosti srdca, a po ďalších hospitalizáciách napokon na základe odporúčania lekárov sa dobrovoľne
rozhodla nastúpiť do Zariadenia pre seniorov v B. O. P., pričom si neželala, aby ju synovia chodili
navštevovať. Do zariadenia ju prišla na základe žiadosti jej syna vyšetriť psychiatrička MUDr. U., ktorá
po vykonaní návštevy skonštatovala, že prípadom sa ďalej zaoberať nebude, pretože informácie, ktoré
jej boli podané, boli nepravdivé a zavádzajúce. Odvolateľka poukázala na to, že vyšetrenia znalca boli
vykonané v priestoroch domu seniorov, kde C. U. nastúpila po ťažkom prežitom roku 2014 v značne

depresívnom stave, zapríčinenom neustálymi atakmi najmä jej mladšieho syna vo veci nakladania s
nehnuteľným majetkom, keď ona sama bola zásadne a vážne presvedčená, že svojím obom synom
za svojho aktívneho života a v čase pred smrťou manžela spolu poskytli maximum plnenia, za čo
sa jej a manželovi nedostalo primeranej vďaky, úcty ani potrebnej starostlivosti detí voči rodičom.
Stav po smrti manžela, popisovaný v zdravotnej dokumentácii lekárom, bol neurologickým stavom

prechodného charakteru, ktorý nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým obmedzil spôsobilosť na právne úkony menovanej, táto považuje prinajmenšom za
nespravodlivé, keď disponovanie sumou 100 eur mesačne a zákaz disponovania so sumou vo výške
celého starobného dôchodku v stupni stredne ťažkej demencie je neprijateľné porušenie základných
ľudských práv chránených Ústavou SR. Ďalej odvolateľka poukázala na to, že od začiatku súdneho

konania bol spor pridelený štyrom zákonným sudcom, viacerí z nich mali možnosť C. U. vypočuť a zistiť
primeraný stav duševného zdravia, keď táto vedela koncentrovane a plynule opísať situáciu týkajúcu sa
nakladania s majetkom, štvrtý zákonný sudca mal za to, že C. U. už nie je potrebné vypočuť, nezobral
do úvahy jej opakované osobné výpovede z rokov 2014 - 2016, kde uvádzala dôvody, pre ktoré tak
konala a pre svoje rozhodnutie prijal za smerodajné výsledky kontrolného znaleckého posudku, pričom

obaja znalci pripustili, že znalecké dokazovanie bolo pre pani U. vysoko a neprimerane stresujúcou
okolnosťou. Súd vyniesol rozhodnutie po trojročnom spore, keď menovaná od druhej polovice roku 2014
neurobila žiadne právne úkony, pričom za dôvod, pre ktorý je potrebné obmedziť jej spôsobilosť na
právne úkony, súd uznal jej „iracionálne“ konanie pri nakladaní so svojím majetkom po smrti manžela,
pričom vôbec nezohľadnil aj tú skutočnosť, že v tomto období bola podpísaná aj zaopatrovacia zmluva

prostredníctvom ktorej menovaná mala záujem zabezpečiť si ako opustená vdova pre seba finančné
prostriedky a poskytnutie pomoci k dôstojnému prežitiu staroby. Vzhľadom na uvedené odvolateľka
navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne v plnom rozsahu a
jej prizná nárok na náhradu trov celého konania.

6. Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ a to výlučne proti výroku o ustanovení opatrovníka
nesvojprávnej, majúc za to, že rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keďže navrhovateľ napriek tomu, že je účastníkom súdnych sporov s menovanou, nemá konflikt
záujmov vo veci určenia neplatnosti právnych úkonov a to najmä z dôvodu, že v oboch sa domáha, aby
súd zrušil platnosť predmetných zmlúv a vrátil majetok C. U.. Odvolateľ je toho názoru, že v konaniach,

ktorých výsledkom má byť vrátenie majetku C. U., nie je záujem osoby navrhovanej za opatrovníka v
konflikte so záujmami C. U., rovnako aj skutočnosť, že navrhované osoby X. a U. U. budú potenciálnymi
dedičmi po C. U., nemôže byť dôvodom pre ich vylúčenie ako opatrovníkov. Nie sú tu teda dané prekážky
ustanovenia opatrovníka ani u uvedených rodinných príbuzných ani u X. U. z rovnakých dôvodov, ako je
uvedené vyššie. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 25Co/531/1997 z ktorého vyplýva, že

súd ustanoví za opatrovníka predovšetkým osoby z navrhovateľovho blízkeho prostredia a až potom ak
takejto osoby niet, ustanoví obec, preto je rozhodnutie v rozpore s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu
SR a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Súd by mal pri rozhodovaní brať do úvahy stále trvajúci dobrý rodinný
vzťah medzi matkou a synmi C. U., ktorí ako uvádza súd „majú matku radi“. Preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k druhému výroku zmenil tak, že ustanoví C.

U. za opatrovníka X. U. alternatívne U. U., alternatívne X. U.. Navrhovateľ k odvolaniu podanému C. U.
uviedol, že tvrdenia tam obsiahnuté nemajú právny charakter a je treba ich považovať za subjektívne,
jej odvolanie žiadnym spôsobom nespochybňuje závery znaleckých posudkov vyhotovených v súdnom
konaní, odvolanie rozoberá súvislosti skutkové a kauzálne, ktoré však v tomto konaní nie sú relevantné.nesmeruje voči výroku rozsudku ako takému a už vôbec nespochybňuje argumentáciu súdu uvedenú v
odôvodnení rozsudku, na základe čoho možno konštatovať, že odvolanie podané právnou zástupkyňou
C. U. je nedostatočne odôvodnené. Uvedená argumentácia bude predmetom preskúmania v rámci iných

súdnych sporov vedených Okresným súdom v Trnave.

7. C. U. prostredníctvom svojej advokátky uviedla k podanému odvolaniu navrhovateľa, že s jeho
tvrdeniami a právnymi názormi nesúhlasí a v prípade, ak by súd dospel k záveru, že treba obmedziť
spôsobilosť na právne úkony C. U., potom ustanovenie obce za jej opatrovníka považuje za správne,

keďže nie je možné za opatrovníka ustanoviť žiadnu z osôb navrhnutých navrhovateľmi, pričom dôvody
pre takéto konanie celkom jasne vyplynuli z vykonaného dokazovania (konflikty záujmov, mimoriadne
zlé vzťahy, prebiehajúce civilné a trestné konania), na ktoré poukázal v priebehu konania aj prokurátor
a prvoinštančný súd ich precízne a logicky vyargumentoval v odôvodnení svojho rozsudku.

8. U. U., mladší syn C. U., v písomnom vyjadrení k jej odvolaniu uviedol, že konanie jej právnej

zástupkyne považuje za neetické a porušujúce morálny kódex a stanovy členov advokátskej komory,
poukázal na to, že sa vyjadruje o neustálych atakoch mladšieho syna voči svojej mame vo veciach
nakladania majetku, avšak zrejme ide o omyl, pretože ničoho podobného sa nikdy nedopustil, nie je
ziskuchtivý a rodičov nikdy o majetok nechcel pripraviť. Dlhá doba nekomunikácie s rodičmi nebola
dôsledkom jeho nezáujmu o nich, ale ochranou pred nenávistným správaním voči jeho bývalej partnerke

s dcérou, a bola tiež dôsledkom jeho pracovného vyťaženia. Prevod nehnuteľností na rodinu V. považuje
za neetický, jeho matka ani neponúkla svoj podiel dedičom s predkupným právom. jeho matka sa
v skutočnosti týmto prevodom nijako finančne nezabezpečila, keďže nikto nevidel relevantné doklady
a pohyby na účtoch. Odsúdil správanie rodiny V., ktorí si vybavovali prepisy majetku jeho rodičov na
seba, uviedol, že do majetkových a súdnych konaní dlho nezasahoval, aby ho nikto ako syna nemohol

obviňovať zo zištných dôvodov, avšak len dovtedy, kým nezískal vierohodné a objektívne informácie
za ktoré považuje vyjadrenia odborníkov z odboru psychiatrie. Bol toho názoru, že nie je normálne
ani morálne prevádzať majetky v státisícových hodnotách u človeka preukázateľne trpiaceho stareckou
demenciou a viniť tých, ktorí na to poukazujú.

9. Okresný prokurátor k obom odvolaniam uviedol, že sa nestotožňuje s ich odvolacími dôvodmi, vydaný
rozsudok považuje za vecne správny a zákonný, preto ho navrhol v celosti potvrdiť.

10. Na vyjadrenie prokurátora písomne zareagoval U. U., ktorý uviedol, že pokiaľ za opatrovníka má byť
určený cudzí subjekt, takéto rozhodnutie ide proti základným princípom fungovania rodiny a spoločnosti

a s týmto on nesúhlasí, keďže podporí nefunkčnosť rodiny a rodinu rozbíja. Uviedol, že za absenciu
komunikácie medzi ním a rodičmi nesie vinu matka a nie on sám a nevidí žiadny relevantný dôvod, aby
súd pochyboval, že ako syn sa o svoju matku postará tak ako treba, a to v jej prospech. Súdu vytkol,
že si o ňom ako nevykonal nestranné zisťovania. Apeloval na súd, aby sa nesprával povrchne a nerobil
rozhodnutia ktoré sú ovplyvnené tvrdením protistrany, poukázal na starostlivosť o matku, ktorú I. V. vzal

na svoje ramená, ktorú však odborné posudky vyhodnotili ako zanedbanú starostlivosť, ktorá matkin
stav ešte viac zhoršila. Navrhol, aby v záujme jeho matky ho ako jej syna určil súd za opatrovníka.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods.

1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k
záveru, že žiadnemu z odvolaní nie je možné priznať úspech, pretože napadnutý rozsudok je v celosti
vecne správny.

12.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciebolopozbaveniespôsobilostinaprávneúkony
C. U. na návrh jej syna X. U., predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý obmedzil C. U. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý
špecifikoval vo výroku I svojho rozsudku po zistení, že menovaná trpí duševnou poruchou trvalého
charakteru, v dôsledku ktorej nie je schopná robiť právne úkony, a súčasne jej za opatrovníka ustanovil

Obec K..

13. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a poukazuje na správnosť jeho dôvodov a iba na doplnenie, reagujúc na odvolacie argumenty

uvádza nasledovné:

14. Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, C. U. opiera svoje odvolanie predovšetkým o tvrdenie, že
dôvody,prektorénavrhovateľpodalnávrhnapozbaveniespôsobilostinaprávneúkonyjehomatky,vtom
čase neexistovali, keď matkou vykonané majetkové prevody v r. 2014 mali navýsosť racionálny podklad

spočívajúci v dlhodobo pretrvávajúcich nedobrých vzťahoch s jej synmi a boli výsledkom spoločného
rozhodnutia C. U. s manželom prijatého ešte pred manželovou smrťou. K tomuto odvolací súd uvádza,
že dôvody, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu jeho návrhu na súd nie sú rozhodujúce pre rozhodnutie
vo veci, keď zásadný význam zohrávajú výsledky znaleckého dokazovania. Pokiaľ by totiž aj bola
bývala C. U. v čase inkriminovaných právnych úkonov z roku 204 duševne zdravá, z dokazovania bolo
nesporne preukázané a to nielen znaleckým posudkom znalkyňou MUDr. Moniky Gregorovej ale aj

kontrolným znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou Psychiatrickou nemocnicou
Philippa Pinela zo dňa 17.08.2016, že C. U. v čase rozhodnutia súdu trpí duševnou poruchou trvalého
charakteru, ktoré ju robí neschopnou vykonávať drvivú časť právnych úkonov. Otázka, odkedy presne
menovaná takýmto duševným ochorením trpí (na ktorej sa znalci ani presne nezhodli), nebola súdom v
predmetnom konaní do dôsledkov riešená a uzavretá, keďže ani nebolo potrebné túto otázku osobitne

riešiť. Vzhľadom na predmet konania je totiž presná odpoveď na takúto otázku irelevantná a pre
rozhodnutie súdu vo veci samej postačovalo preukázanie existencie kvalifikovanej duševnej poruchy v
čase vydania jeho rozhodnutia a to s poukazom na zásadu zakotvenú v ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa
ktorej pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto uvedená argumentácia odvolateľky
bola vyhodnotená ako nedôvodná, jej výhrady však budú mať relevanciu v prebiehajúcich súdnych

konaniach týkajúcich sa platnosti majetkových prevodov. Skutkové súvislosti, ktorými sa odvolateľka
aj v ďalšej časti odvolania zaoberá, v podstate nespochybňujú výrok rozsudku ako taký, iba opätovne
narážajú na spomínaný problém, ktorým je posúdenie duševného stavu odvolateľky v období r. 2014,
čo však pre rozhodnutie súdu v tomto konaní nie je určujúce ako už bolo uvedené vyššie.

15. Za jedinú vecnú výhradu v odvolaní možno považovať tú, podľa ktorej rozhodnutie súdu prvej
inštancie o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony považuje za nepodložené, minimálne v časti
obmedzenia disponovať sumou jej starobného dôchodku nad rámec sumy 100 eur mesačne, čo
odvolateľka s ohľadom na zistenú diagnózu považuje za neprijateľné porušenie jej základných ľudských
práv. Odvolací súd k tomuto uvádza nasledovné:

16. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov
do duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej
moci boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom,
resp. znalcom. Z ustanovenia § 248 ods. 2 CMP vyplýva povinnosť súdu buď pozitívnym alebo

negatívnym spôsobom vymedziť rozsah právnych úkonov, ktoré obmedzená osoba môže alebo
nemôže sama vykonávať. Tak ako samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť
dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rovnako aj rozsah právnych úkonov, ktorých
sa obmedzenie týka je otázkou, vyriešenie ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp. bez
odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti. Preto, opierajúc

sa predovšetkým o názor odborníka, ktorý vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom u
konkrétnej osoby, súd musí v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil primerané, čo
najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana pred neuváženým
konaním tejto osoby poškodzujúcom ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb.
Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby tento

prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony v čo najmenšom rozsahu pokiaľ
to okolnosti prípadu dovoľujú ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný. Aj v danom prípade
preto súd vychádzal predovšetkým zo zistení znalcov, ustanovených v predmetnom konaní. Podľa
názoru znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej, ako vyplýva z podaného posudku, existovali ku dňu podania
posudku 06.02.2015 u C. U. predpoklady na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, teda na úplné

odňatie spôsobilosti na všetky právne úkony. Následne bolo vykonané kontrolné znalecké dokazovanie
znaleckou organizáciou, ktorého výsledky zhrnuté do posudku zo dňa 17.08.2016, poukazujú na nutnosť
obmedziť vyšetrovanú v rozsahu ako to urobil súd prvej inštancie, keďže podľa psychiatrického posudku
nie je schopná vykonávať žiadne právne úkony týkajúce sa majetku a finančných transakcií v hodnotepresahujúcej100eurmesačne,niejeschopnározhodovaťosvojompobyteapohybe,jejstavsivyžaduje
stálu opateru, v domácom prostredí nemôže existovať bez tejto opatery a rovnako nie je schopná bez
pomoci vystupovať pred úradmi a inštitúciami, pričom na svojich záveroch trvala znalecká organizácia

aj na pojednávaní dňa 16.01.2017 a to aj v otázke nutnosti obmedzenia spôsobilosti na všetky právne
úkonytýkajúcesasumyprevyšujúcejhranicu100eur.Odvolacísúdsapretoplnestotožnilstým,akosúd
prvej inštancie vymedzil rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony C. U., pretože tento rozsah
vyplynul z vykonaného dokazovania. Aj odvolací súd pritom musel súhlasiť s tým, že prípadné ďalšie
dokazovanie navrhnutými svedeckými výpoveďami by bolo vo svetle záverov znaleckého dokazovania

už nadbytočné a nemohlo privodiť iné rozhodnutie vo veci. Záverom sa k odvolaniu C. U. žiada uviesť, že
tvrdenie o tom, že za dôvod, pre ktorý je potrebné obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony súd prvej
inštancie uznal jej „iracionálne“ konanie pri nakladaní so svojím majetkom po smrti manžela, posúdil
odvolací súd ako nepodložené, pretože tomu tak nebolo, keď prvoinštančný súd vychádzal primárne zo
záverov znaleckého dokazovania preukazujúceho prítomnosť trvalej duševnej poruchy a nie z toho, či
a aké majetkové prevody menová po smrti svojho manžela urobila.

17. Rovnako odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné aj odvolanie navrhovateľa, ktorý namietal
správnosť rozhodnutia v časti osoby ustanoveného opatrovníka majúc za to, že v danej veci neexistuje
žiadny konflikt záujmov medzi C. U. a navrhovateľom, resp. jeho bratom U., či manželkou X. a preto
povinnosťou súdu bolo ustanoviť jej za opatrovníka predovšetkým niektorú z týchto blízkych osôb a

až potom, ak takejto osoby niet, mohol súd ustanoviť obec. Odvolací súd v tejto otázke však zdieľa
názor súdu prvej inštancie, že o možný stret záujmov sa v tomto prípade jedná. Navrhovateľ tvrdí, že
hoci je účastníkom súdnych sporov s menovanou, nemá konflikt záujmov vo veci určenia neplatnosti
právnych úkonov a to najmä z dôvodu, že v oboch sa domáha vyslovenia neplatnosti predmetných
zmlúv a vrátenia majetku matke. Avšak C. U. mala svoje dôvody na takýto prevod majetku, ktoré

podľa všetkého súviseli práve s nefunkčnými vzťahmi s jej synmi. V súčasnosti pritom nie je možné
jednoznačne tvrdiť, že C. U. zmluvy uzavrela neplatne, keď otázka posúdenia platnosti je predmetom
prebiehajúcich sporov, ktoré nie sú právoplatne skončené, a v ktorých súd bude posudzovať, či v
čase ich uzavretia bola spôsobilá na takéto konkrétne úkony (rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony nepôsobí spätne ex tunc). Pokiaľ by sa potom stalo, že súd v prebiehajúcich konaniach

vysloví platnosť týchto úkonov, konflikt záujmov by bol zrejmý. Navyše v uvedenom prípade treba vziať
pri otázke výberu vhodného opatrovníka do úvahy zložité rodinné vzťahy medzi C. U. a jej synmi,
ktoré sú dlhodobo rozvrátené, z dokazovania vyplynulo, že sa prakticky nestýkajú a bez ohľadu na
city, ktoré prechovávajú (a tvrdia) synovia X. a U. voči matke, C. U. prechováva k synom negatívne
city a uprednostňuje rodinu V.. Príbuzní z uvedenej rodiny však tiež nie sú vhodnými opatrovníkmi

takisto pre kolíziu záujmov, pretože práve platnosť zmlúv o prevode majetku na nich je predmetom
prebiehajúcich sporov. K osobe synov a X. U. odvolací súd dopĺňa, že bolo by v rozpore so záujmami
nesvojprávnej, pokiaľ by jej súd za opatrovníka, ktorého funkcia nepochybne predpokladá aj určitý druh
spolupráce medzi opatrovníkom a opatrovancom, ustanovil takú osobu, s ktorou má C. U. preukázateľne
dlhodobo narušené vzťahy a nekomunikujú spolu (dokonca si nepriala, aby za ňou chodili do nemocnice

a pod.), pretože takéto rozhodnutie by bolo kontraproduktívne a zároveň nerešpektujúce osobu, ktorej
sa má opatrovník ustanoviť. Toto platí pre všetky tri osoby, navrhované alternatívne odvolateľom za
opatrovníkov,pretosúdaninemaldôvodskúmaťmorálnepredpokladytýchtoosôbstaťsaopatrovníkom.
Nemožno súhlasiť ani s tvrdením U. U., že rozhodnutie, ktorým za opatrovníka je ustanovená obec
rozbíja rodinu, pretože v uvedenom prípade je rodina už dávno nefunkčná a ani ustanovenie niektorého

z nich za opatrovníka by tento stav neodstránilo. Úlohou súdu s ohľadom na predmet konania nebolo
ani skúmať a dokazovať, kto z členov rodiny nesie na tomto stave vinu, relevantný pre rozhodovanie
je iba zistený stav a síce zlé vzťahy medzi matkou a synmi, ktorá skutočnosť patrí tiež medzi určujúce
pri výbere osoby opatrovníka a nasvedčuje potrebe zveriť túto funkciu inej osobe. V danom prípade niet
žiadnejvhodnejosobyzblízkehoprostrediaC.U.,pričompožiadavkynariadny,nestrannýazodpovedný

výkon tejto funkcie spĺňa Obec K., ktorá zároveň s výkonom funkcie vyslovila súhlas. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu tak bolo správne a odvolací súd sa s ním plne stotožnil.

18. Vedený týmito úvahami tak odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu považoval napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správne, keďže vychádza zo skutkových zistení

vyplývajúcich z posudku znalca, tiež zo správneho súhrnného vyhodnotenia všetkých zistených
individuálnych okolností prípadu a rešpektuje účel, ktorý zákon inštitútom obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony sleduje. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správnypodľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia ust.
§ 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.