Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116209715
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116209715.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXXX/XX, M., zastúpená: U.. Dalibor Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec, a otca: H. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, X., zastúpený: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, Hlavná 42, Trnava, o
návrhu otca na úpravu styku a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Bežné výživné otca na maloletú F. sa zvyšuje s účinnosťou od 01.09.2016 zo sumy 160,00 eur
mesačne na sumu 205,00 eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017 na maloletú v sume
225,00 eur sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným k
rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania
sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Styk otca s maloletou sa u p r a v u j e nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou

- každý párny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hodiny do nedele do 17.30 hodiny,

- počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej školským
prázdninám od 10.00 hodiny do utorka školských prázdnin do 18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny
rok od stredy školských prázdnin od 10.00 hodiny do najbližšej soboty do 18.00 hodiny,

- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatku od 18.00 hodiny do
Veľkonočnej nedele do 18.00 hodiny,

- počas letných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hodiny do 10.07.
do 18.00 hodiny, od 20.07. od 10.00 hodiny do 30.07. do 18.00 hodiny, od 10.08. od 10.00 hodiny do
20.08. do 18.00 hodiny a každý párny kalendárny rok od 10.07. od 10.00 hodiny do 20.07. do 18.00

hodiny, od 01.08. od 10.00 hodiny do 10.08. do 18.00 hodiny, od 20.08. od 10.00 hodiny do 30.08. do
18.00 hodiny,

- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od
18.00 hodiny do 27.12. do 10.00 hodiny, od 30.12. od 18.00 hodiny do 06.01. nasledujúceho roka do
10.00 hodiny, a každý párny kalendárny rok od 24.12. od 10.00 hodiny do 25.12. do 18.00 hodiny, od
27.12. od 10.00 hodiny do 30.12. do 18.00 hodiny,Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť vrátane všetkých potrebných vecí,
najmä s učebnými pomôckami a preukazom poistenca zdravotnej poisťovne. Otec si maloletú vyzdvihne
v mieste bydliska matky a maloletú v čase skončenia styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Otec je

povinný matke najneskôr 3 dni pred určeným termínom styku počas bežného roka oznámiť, ak sa styk
vzhľadom k jeho pracovným povinnostiam nebude môcť uskutočniť. Matka je povinná v prípade, že sa
styk zo závažných dôvodov na strane maloletej nebude môcť uskutočniť, oznámiť otcovi túto skutočnosť
bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

IV. Súd u k l a d á matke výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému
poradenstvu a absolvovať 15 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F. s účinnosťou od
právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia rešpektovania otca v roli rodiča maloletej a za
účelom usmernenia matky ohľadom jej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej.

V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18P/106/2014-27 zo dňa 20.04.2015 v časti
výšky bežného výživného otca na maloletú a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/86/2013-115 zo
dňa 23.02.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 19P/86/2013-130 zo dňa 25.03.2015 a v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/34/2015-141 zo dňa 18.11.2015 v časti úpravy styku
otca s maloletou.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej sa návrhom zo dňa 15.02.2016, doručeným súdu dňa 26.04.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletou počínajúc 01.09.2016 na každý párny týždeň

od piatku od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny
rok od 24.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., od 26.12. od 10.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod.,
každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 24.12. do 18.00 hod., od 25.12. od 10.00 hod.
do 27.12. do 18.00 hod., od 30.12. od 10.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas
jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 10.00

hod.donasledujúcehoutorkado18.00hod.avnepárnykalendárnyrokodstredypočasjarnýchprázdnin
od 10.00 hod. do soboty 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý rok od Veľkonočného piatku
od 18.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 17.07. od
10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., a od 17.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.. Na pojednávaní
dňa 13.12.2016 otec tiež navrhol, aby súd uložil matke výchovné opatrenie, a to v dikcii ostatného

rozhodnutia.

2. Otec svoj návrh na úpravu styku odôvodnil tým, že vo veci úpravy jeho styku s maloletou
rozhodoval tunajší súd naposledy rozsudkom č.k. 19P/86/2013-114 zo dňa 23.02.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 02.12.2015. Predmetným rozsudkom súd upravil bežný styk otca s maloletou do

31.08.2016, a to s ohľadom na štvorzmennú prevádzku otca, ktorý mal harmonogram pracovných zmien
stanovený zamestnávateľom do uvedenej doby, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že sa predpokladalo,
že maloletá dňom 01.09.2016 nastúpi povinnú školskú dochádzku, teda bude potrebné prispôsobiť styk
otca s maloletou tejto novej skutočnosti. Otec poukazoval, že k 01.09.2016 nastane zmena pomerov,
ktorá je daná nástupom dieťaťa do školy, faktom, že dňa 31.08.2016 nebude mať otec súdnu úpravu

bežného styku s dcérou a uplynutím času pol roka od poslednej úpravy, ktorá doba preukázala fakt, že
dieťa bez problémov zvládlo prespávanie u otca. Otec sa pokúsil aj mimosúdne s matkou dohodnúť na
zmene úpravy styku, avšak tento pokus bol neúspešný, nakoľko matka s otcom ústnu komunikáciou
odmieta a písomný návrh si matka v odbernej lehote neprevzala. Hoci vo vyššie uvedenom rozsudku má
matka povinnosť informovať otca o dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej, túto povinnosť si neplní,

a taktiež neprejavila záujem podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré bolo rodičom
uložené s cieľom, aby sa zlepšila komunikácia medzi rodičmi ohľadne výchovy maloletej a taktiež so
zámerom eliminovať negatívne ovplyvňovanie maloletej rodičmi vo vzťahu k druhému rodičovi. Otcovi
teda nezostáva iná možnosť, iba obrátiť sa na súd, aby tento rozhodol o požadovanej zmene úpravy
styku, nakoľko hrozí, že po 01.09.2016 matka otcovi odmietne dieťa vydať, pretože rešpektuje iba to,

čo má súdom prikázané.3.Matkavrámcivyjadreniaknávrhuotcavpodanízodňa19.05.2016,doručenomsúdudňa23.05.2016,
sa domáhala zvýšenia výživného otca na maloletú zo sumy 160,- eur mesačne na sumu 300,- eur

mesačne.

4. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá nastúpi od 01.09.2016 do základnej školy, čo
odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko táto skutočnosť preukázateľne odôvodňuje
zvýšenie nákladov na maloletú. Zároveň je tu druhý významný faktor, a tým je zásada, že dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Otec je zamestnaný v spoločnosti Q. X., a.s., a to už niekoľko
rokov s tým, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje minimálne sumu 1.200,- eur. Vzhľadom k tomu, že
otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, býva v obecnom nájomnom byte, kde sú mesačné náklady
na bývanie minimálne, je aktuálna výška výživného na úrovni 160,- eur (a to i s ohľadom na ustálenú
rozhodovaciu prax Okresného súdu Trnava) neprimerane nízka vo vzťahu k zárobkovým pomerom a
možnostiam otca.

5. K návrhu otca na úpravu styku sa matka vyjadrila v tom zmysle, že návrh otca obsahuje množstvo
klamstiev a účelových tvrdení. Styk otca s maloletou bol upravený s prihliadnutím na skutočnosť, že
otec pracuje v spoločnosti Q. X., a.s. v štvorzmennej prevádzke a stretávanie bolo určené v dňoch jeho
pracovného voľna. Y. sa však otec nedomáha určenia styku v exaktne stanovených dňoch v súlade

s rozpisom budúcich zmien zamestnávateľa, ale domáha sa úpravy styku na pravidelnej báze. Návrh
úpravy styku sa tak javí nelogický, ak otec sa vo svojom návrhu ani len okrajovo nezmienil o tom, že
by u neho malo od 01.09.20l6 dôjsť k zmene rozvrhu pracovného času, alebo by mal prestúpiť na iný
režim pracovnej doby. V dôsledku uvedeného bude primárne potrebné ustáliť, či by bol otec vôbec v
navrhovanom čase s ohľadom na rozvrh práce schopný sa maloletou stretávať. Matka ďalej uviedla,

že maloletá vždy pred tým, ako má ísť k otcovi, veľmi plače, utiahne sa, je úzkostlivá a veľmi smutná.
Je pravidlom, že maloletá plače do vankúša, pretože vie, že si aj tak nepomôže. Vždy po návšteve u
otca sa jej matka pýta, ako sa mala, čo robila. Jej odpovede sú väčšinou rovnaké s tým, že sa u otca
nudí, a je jej tam dlho. Otec sa jej poväčšine nevenuje, preto celý deň len sleduje televíziu a hrá sa so
skladačkami. Sama matke povedala, že u otca často plače, pretože tam nechce byť, na čo ju otec, ale i

jeho rodičia okrikujú, aby bola ticho a nerevala, lebo inak dostane. Otec prisľúbil matke i maloletej, že ak
bude maloletej smutno, môže matke kedykoľvek zavolať. Skutočnosť je však taká, že volať matke počas
návštevy u otca má zakázané. Podľa slov maloletej jej otec dal neraz facku na líce. Matka sa maloletej
často po návrate pýta, čo jedla, na čo jej väčšinou odpovie, že slaninu, chleba, guláš alebo pizzu, čo sú
absolútnenevhodnépotravinypredieťavjejveku.Uotcaneježiadnuzeleninu,stravubohatúnavlákninu

a iné výživové prvky, ktoré podporujú jej rast a vývoj. Stravovanie často prebieha len formou obeda a
maloletá dostane u otca večeru len zriedkavo. V dôsledku takejto stravy má po návrate často žalúdočné
problémy a zvracia. Maloletá sa u otca vôbec neumýva, ani nekúpe. Otec maloletú vôbec nečeše, preto
niekedyodnehoprídesozauzlovanýmivlasmi.Matkažiada,abysavykonalošetreniebytovýchpomerov
otca, nakoľko otec býva v nájomnom sociálnom byte v obci X., ktorý sa nachádza v komunite, kde sú

ubytovaní zväčša neprispôsobiví občania, v celom okolí je porozbíjané sklo a odpadky. Maloletá matke
v minulosti hovorila, že u otca v garáži bol potkan. Sám starosta obce uviedol, že lokalita v ktorej otec
býva, je veľmi problematická z pohľadu kriminality a každú chvíľu je tam polícia. Na základe uvedeného
matka žiada, aby súd zohľadnil bytové pomery otca v tom smere, v akom prostredí s nachádza miesto,
kde by sa mali návštevy maloletej s otcom realizovať a kde by mala maloletá prespávať, pretože

matka považuje toto sociálne prostredie za vyslovene nevhodné, až závadné. Matka popiera, že by
prechovávala negatívne postoje k otcovi, ktorými maloletú negatívne kontaminuje. Skôr opak je pravdou.
Trénerka maloletej ju opakovane upozornila, že otec sa pred maloletou vulgárne vyjadruje na adresu
matky ako i starej mamy maloletej, čo maloletá registruje. Matka sa s maloletou o otcovi nebaví, pretože
nemá záujem produkovať o ňom nič zlé. Matka si je plne vedomá toho, že je to jej otec, preto sa stráni

akýchkoľvek vyjadrení, ktoré by u maloletej mohli vytvoriť negatívny obraz o ňom. Na druhú stranu, otec
nemá pre matku iné pomenovania ako vulgarizmy, rozpráva ako by si zaslúžila vyfackať a podobne.
Otec nedodržuje časy stretávania, ktoré sú pre neho zrejme len orientačné a robí naprieky aj vo veci
platenia výživného, keď vypisuje adresy na šekoch nečitateľne, čo spôsobuje problému s doručovaním
šekov. Výživné často neplatí načas. Ako dôkaz matka prikladá posledný poštový poukaz za mesiac máj

2016. Otec vo svojom návrhu odkazuje na závery znaleckého posudku F.. Y. W., avšak matka tento
posudok považuje za bezpredmetný. V prvom rade má pochybnosti o jeho objektívnosti, keďže otec
sa vzhľadom na vzájomnú komunikáciu so znalcom zrejme dobre poznal. Za ďalšie platí, že v čase
vyhotovenia znaleckého posudku mala maloletá štyri roky, pričom v súčasnosti má už šesť, čo má zanásledok, že dokáže sama lepšie formulovať svoje názory a postoje. Krátko po tom, ako sa u maloletej
v súvislosti s prespávaním u otca objavili vyššie popísané problémy psychologického rázu, matka v
januári 2016 objednala maloletú na vyšetrenie u detského psychológa F.. P. I. (Pschychopulz s.r.o.),

aby maloletej v jej starostiach nejakým spôsobom pomohol a mohla s odkazom na odborné stanovisko
kvalifikovať a kvantifikovať, akým spôsobom sa nútené prespávanie u otca dotýka jej psychiky a vývoja.
V apríli 2016 sa uskutočnili tri sedenia u psychológa, správu predloží. S navrhovanou úpravou bežného
styku matka nesúhlasí tak, že by mala maloletá u otca naďalej prespávať. Uplynulý polrok len preukázal,
že táto skúsenosť bola pre ňu traumatizujúca bez akýchkoľvek pozitív. Maloletá nastupuje v septembri

(pozn. 2016) do školy, kde bude potrebovať čas a pokoj na učenie a domáce úlohy, preto ďalší stres v
podobe núteného prespávania u otca by boli nevhodné. Matka navrhuje, aby sa stretávanie s maloletou
realizovalo každú párnu nedeľu v čase o 10.00 hod. do 15.00 hod.. Počas vianočných sviatkov navrhuje,
aby maloletá neprespávala u otca, pričom stretávanie by sa realizovalo tak, že otec bude mať právo
stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý
párny kalendárny rok dňa 25.12. od 10.00 hod. do 17.00 hod.. Vo vzťahu k jarným prázdninám matka

navrhuje, aby otec primárne preukázal, že došlo k zmene spôsobu rozvrhu jeho práce a bude mať reálnu
možnosť sa s maloletou vôbec stretávať, až potom bude možné uvažovať o rozsahu stretávania cez
jarné prázdniny. Stretávanie počas veľkonočných sviatkov matka navrhuje upraviť tak, že otec bude mať
právo stretávať sa maloletou každú veľkonočnú nedeľu od 11.00 hod. do 16.00 hod.. Vo veci úpravy
styku počas letných prázdnin matka navrhuje, aby sa tento nerealizoval počas posledného júlového

a prvého augustového týždňa v roku, nakoľko v tomto čase má celozávodnú dovolenku. Stretávanie
maloletej s otcom potom matka navrhuje tak, že toto sa bude realizovať v ktoromkoľvek týždni okrem
obdobia vyššie uvedenej celozávodnej dovolenky matky, a to v rozsahu troch otcom vybraných dní v
tomto týždni, vždy v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod..

6. K návrhu matky na zvýšenie výživného sa otec vyjadril v tom zmysle, že ak súd dospeje k názoru,
že je potrebné zvýšiť výživné, poukazuje na to, že základná podmienka, a to zmena pomerov môže byť
splnená až nástupom maloletej do základnej školy, čo je teda termín 01.09.2016, a nie termín, kedy bol
návrh matky doručený súdu. Poukazujú na reálne náklady, ktoré má matka v súvislosti so starostlivosťou
o maloletú, a tiež na vyjadrenie otca, ktorý by súhlasil so zvýšením výživného o 20,- eur mesačne, čo

je vzhľadom na krátku dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti podľa názoru
otca suma relevantná.

7. Procesný opatrovník sa k návrhom rodičov vyjadril v tom zmysle, že odporúča styk otca s maloletou,
a to aj s prespávaním maloletej u otca a odporúča výživné zvýšiť primerane k potrebám maloletej a

možnostiam a schopnostiam otca.

8. Podľa § 395 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. (2)

9. Uznesením č.k. 11P/34/2016-96 zo dňa 30.08.2016 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým v trvaní
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hodiny do nedele do 18.00

hodiny, pričom matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený
deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke v
mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov na
strane maloletej alebo z pracovných dôvodov na strane otca maloletej nebude môcť realizovať, oznámiť
túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín, pred určeným začiatkom styku.

Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/33/2016-139 zo
dňa 10.11.2016.

10. Súd vykonal dokazovanie listom zo dňa 15.02.2016, poštovým poukazom na č.l. 14, poštovými
poukazmi na č.l. 16, informáciami matky pre otca č.l. 17-18, správou zo psychologického vyšetrenia zo

dňa 29.06.2016, fotografiami bydliska otca č.l. 20-23, výsledkami lustrácie rodičov v Registri obyvateľov
a v Sociálnej poisťovni, rozpisom nákladov matky na bývanie zo dňa 06.07.2016, rozhodnutím o
prijatí maloletej do ZŠ zo dňa 04.05.2016, poštovými poukazmi č.l. 36, čestnými prehláseniami č.l.
37, poštovými poukazmi č.l. 38, výpisom z účtu č.l. 39, príjmovým pokladničným dokladom č.l. 40,pokladničnými dokladmi č.l. 41-51, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.l. 52, pokladničnými
a platobnými dokladmi a poštovými poukazmi č.l. 53-58, vyúčtovaniami mzdy otca č.l. 59-81, potvrdením
o príjme otca zo dňa 06.07.2016, potvrdením o príjme matky zo dňa 08.07.2016, správou ÚPSVaR

L. zo dňa 03.08.2016, oznámením zo dňa 26.06.2012, potvrdeniami o oznámení zo dňa 08.09.2011,
24.06.2012, 12.07.2012, 30.12.2013, 29.12.2014, odpoveďou zamestnávateľa otca zo dňa 19.09.2016,
zmenovým harmonogramom na rok 2016, potvrdením o príjme otca zo dňa 29.09.2016, psychologickou
správu zo dňa 02.12.2016, mzdovými listami matky za rok 2015 a 2016, potvrdením o príjme otca zo
dňa 29.12.2016, odpoveďou zamestnávateľa otca zo dňa 16.01.2017, zmenovým harmonogramom na

rok 2017, potvrdením z Akadémie mažoretiek zo dňa 12.12.2016, pokladničnými dokladmi č.l. 191-194,
fotografiami a zvukovo-obrazovým záznamom od otca, zvukovými záznamami od matky, pripojenými
spismi tunajšieho súdu sp.zn. 19P/86/2013, 18P/106/2013, 10P/68/2013, 12P/26/2011, 10P/29/2010,
výsluchom otca, matky, maloletej, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18P/106/2014 vyplýva, že rozsudkom č.k. 18P/106/2014-27

zodňa20.04.2015bolaschválenárodičovskádohoda,vktorejsaoteczaviazalplatiťnamaloletúvýživné
vo výške 160,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2015. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené,
že matka maloletej bola zamestnaná u zamestnávateľa X. F. a.s. s priemernou čistou mesačnou mzdou
vo výške XXX,- eur a otec maloletej bol zamestnaný v spoločnosti Q. X., a.s. s priemerným čistým
mesačným príjmom vo výške 1.301,- eur. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletej,

ktorá v tom čase navštevovala materskú školu.

12. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19P/86/2013 vyplýva, že rozsudkom č.k. 19P/86/2013-115
zo dňa 23.02.2015 bol upravený styk otca s maloletou v bežnom roku v konkrétnych termínoch roku
2015 a 2016 vždy na dva dni, a to od 09.00 hod. daného dňa do 18.00 hod. nasledujúceho dňa aj s

prenocovaním, pričom úprava bežného styku končí dňom 01.09.2016. Zároveň bol upravený styk počas
vianočných sviatkov, ktorý bol zmenený súdom druhej inštancie (viď nižšie). Styk počas veľkonočných
sviatkov bol upravený na každý rok vo Veľkonočný pondelok od 11.00 hod. do 18.00 hod. a počas letných
prázdnin bol upravený na každý rok od 03.08. od 09.00 hod. do 09.08. do 18.00 hod.. Matke bola v
rozsudku uložená informačná povinnosť o zdravotnom stave maloletej a iných dôležitých udalostiach

v živote maloletej. Matke a otcovi bola tiež uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu -
psychologickému poradenstvu v trvaní dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v intervaloch podľa
doporučenia psychológa s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi ohľadom výchovy maloletej a
starostlivosti o maloletú, eliminovať negatívne ovplyvňovanie maloletej rodičmi vo vzťahu k druhému
rodičovi. Okrem výroku o úprave styku nadobudol rozsudok právoplatnosť dňom 17.03.2015. Na základe

odvolania matky rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý rozsudkom č.k. 23CoP/34/2015-141 zo
dňa 18.11.2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou potvrdil,
okrem úpravy styku počas vianočných sviatkov, v ktorej časti rozsudok tunajšieho súdu zmenil a styk
upravil na každý párny kalendárny rok od 24.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., od 27.12. od
10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod., a každý nepárny kalendárny rok od 25.12 od 10.00 hod. do 27.12.

do 10.00 hod., od 30.12. od 10.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 10.00 hod..

13. Zo mzdového listu matky za rok 2016 zo dňa 21.12.2016 (č.l. 179) vyplýva, že matka maloletej je
zamestnaná u zamestnávateľa X. F. a.s. a dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 580,- eur.

14. Z potvrdenia o príjme otca zo dňa 29.12.2016 (č.l. 181) vyplýva, že otec je zamestnaný v spoločnosti
Q. X., a.s. a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.458,50 eura. Z vyúčtovania mzdy za
mesiac apríl 2016 (č.l. 61) vyplýva, že zamestnávateľ otca vykonáva zrážky z čistého príjmu otca pri
odpracovaní 21 dní v mesiaci vo výške cca 88,- eur na stravné, 50,- eur na dopravu, 21,- eur ako inú
zrážku, 117,- eur na doplnkové dôchodkové sporenie.

15. Z rozhodnutia N., Ul. Y. C. X, M. zo dňa 04.05.2016 (č.l. 35) vyplýva, že maloletá bola prijatá do 1.
ročníka ZŠ od XX.XX.XXXX.

16. Zo správy R. Galanta zo dňa 03.08.2016 (č.l. 94) vyplýva, že maloletá má u otca svoj kútik, kde

má veľa hračiek, tabuľu na kreslenie, písanie a vlastné lôžko. Maloletá sa vyjadrila, že u otca jej je
dobre, má všetko čo potrebuje, nie je hladná, vie si vypýtať, hygienu dodržiava, otec má peknú kúpeľňu,
umýva sa každý deň. K otcovi chce chodiť aj naďalej, aj keď bude chodiť do školy. Otec má pre maloletúvytvorené vhodné podmienky aj na prespávanie maloletej, vie pre dcéru zabezpečiť také podmienky,
ktoré zodpovedajú jej veku a potrebám.

17. Zo psychologickej správy RPPS ÚPSVaR F. zo dňa 05.12.2016 (č.l. 166) vyplýva, že individuálne
ako i spoločné konzultácie ukázali, že matka naďalej popiera rodičovské kompetencie otca maloletej,
neakceptuje ho ako otca a odmieta s ním komunikovať a kooperovať. Tieto svoje postoje otvorene
verbalizovala s tým, že chce chrániť dcéru, ktorá sa tiež na súde vyjadrila, že sa s otcom nechce
stretávať. V rámci poradenského procesu sa im nepodarilo analyzovať výchovné prostredie maloletej a

získať názor dieťaťa na veci, ktoré sa ho týkajú. Rovnako sa im nepodarilo motivovať matku k spolupráci.
Neustále zmeny termínov z jej strany, ako aj odmietavý postoj voči rodičovskej kooperácii sú jasnými
signálmi toho, že nemá záujem nielen o spoluprácu s nimi, ale najmä o psychologické a emocionálne
potreby jej dcéry. Matka naďalej popiera to, že obaja rodičia majú v živote dieťaťa nezastupiteľné miesto
a pre zdravý psychický a emocionálny vývin dieťaťa je dôležité, aby bolo s nimi v pravidelnom kontakte.
O potrebách dcéry si vytvorila vlastnú teóriu, ktorá z pohľadu RPPS má iracionálny základ a dominujú v

nej potreby matky pred potrebami dieťaťa. Matka aj niekoľko rokov po partnerskom rozchode nedokáže
oddeliť partnerstvo od rodičovstva, neustále sa vracia k epizódam z ich spolužitia, ktoré rieši a ktoré
sú zdrojom negatívnych emócií voči otcovi maloletej. Z pohľadu RPPS tento postoj matky nie je možné
akceptovať, pretože vytvára psychologické bariéry k budovaniu si plnohodnotného vzťahu maloletej k
otcovi, čo je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

18. Pri výsluchu účastníka otec uviedol, že predkladá fotografie s maloletou, ktorými chce vyvrátiť
tvrdeniamatky,ideofotografiezrôznychobdobí,nafotografiáchjesbabkou,sotcom,sotcovousestrou,
so svojimi sesternicami, s nikým nemá žiadny problém. Keď je s maloletou, hrajú sa s loptou, skladajú
si stavebnice, chodia na motýle. Maloletú vyzdvihuje u matky, väčšinou mu maloletú odovzdáva babka.

Maloletá s ním ide rada, nie je tam plač, v prípade, že je tam prítomná aj matka, tak je maloletá napätá.
Prespávanie prebieha u otca absolútne v pohode, má u neho svoj kútik s postieľkou, skriňou, keď má ísť
domov hovorí, že prečo má ísť domov. Paťka je citlivé dieťa, hovorí, že ľúbi mamu, jeho, babku aj dedka.
Pokiaľ ide o informačnú povinnosť matky, táto ho o maloletej informuje cez lístočky, ktoré mu matka
odovzdáva každý mesiac, tak ako to má určené súdom. Matka mu nezdvíha telefóny a ani nereaguje na

SMS-ku. Ďalej otec uviedol, že matka mu nechce dať poisťovaciu kartičku maloletej, keď má maloletú v
starostlivosti. U neho sa maloletá normálne kúpe, češe, ale bojí sa to povedať doma. Pracuje stále u toho
istého zamestnávateľa, stále pracuje v 4-zmennej prevádzke. Je si vedomý toho, že v prípade jedného
víkendu v mesiaci by nebolo možné realizovať styk tak, ako je navrhnutý, avšak z práce má informácie,
že by bolo možné toto po dohode so zamestnávateľom vyriešiť. Aj napriek tomu, že je harmonogram

zmien vypracovaný na rok 2016, môže sa stať, že sa tento naruší, čo sa aj stalo, posunula sa mu letná
dovolenka v roku 2016. Otec uviedol, že býva v samostatnej domácnosti, s tým, že jeho domácnosť je
prepojená s domácnosťou jeho rodičov, v domácnosti hospodári sám. Náklady na domácnosť sú plyn
100,- eur, nájom 31,55 eura, elektrika 25,- eur, telefón 18,73 eura, internet 18,23 eura, poistka maloletej
20,14 eura, poistka otca 39,10 eura, smeti 18,- eur, čo vychádza 1,50 eura mesačne, spotrebný úver

221,96 eura na zakúpenie auta, avšak toto mu nevyšlo, musel riešiť iné veci, s tým, že zo zvyšku úveru
platí právne zastúpenie, skylink 19,90 eura, povinné zmluvné poistenie 83,50 eura - ročne, mesačne
to vychádza 7,- eur. Z čistého príjmu sa mu odratáva na odbory mesačne 13,46 eura, práca doprava
50,45 eura, stravné v práci 70,60 eura, doplnkové dôchodkové poistenie 73,80 eura, spolu náklady
875,12 eura + náklady na auto PHM 200,- eur a 50,- eur si odkladá na auto. Výživné 160,- eur platí

poštovou poukážkou, pretože mu matka nechce dať číslo účtu, po podaní na pošte platí 1,70 eura.
Pravidelné mesačné výdavky má 1.125,12 eura a priemerný mesačný príjem má 1.346,70 eura. Má
vedomosť o tom, že maloletá nastúpi od 01.09.2016 do 1. ročníka Základnej školy. Ak by sa zvyšovalo
výživné na maloletú, mohol by platiť nejakých 10,- eur navyše, ale s problémami. Chce poukázať na
to, že zvýšené výdavky má s tým, že matka nie je ochotná sa o maloletej dohodnúť, k čomu by on

ochotný bol, čím mu vznikajú zvýšené náklady spojené so súdnymi konaniami. Tiež mu matka dáva
maloletú neprimerane oblečenú, s čím má tiež spojené výdavky, pretože maloletej zakupuje oblečenie.
Matka mu nedáva ani náhradné oblečenie pre maloletú v prípade zmeny počasia, maloletú mu dáva
väčšinou v starom oblečení. Ďalej otec uviedol, že maloletú stravuje podľa toho, čo mu matka napísala
na lístočky, čo jej má kedy dávať jesť, dodržiava pitný režim maloletej. Maloletej nikdy nedal facku. Týmto

chce matka zabrániť tomu, aby bola maloletá u neho. Keď je maloletá u neho, môže zavolať matke,
tak isto môže matka volať maloletej. Maloletá si volanie matky nevyžaduje. Na tréningy maloletú vozí
poctivo. Je pravdou, že mal pokazené raz auto, preto na tréningu neboli, toto sa mu stalo aj v apríli
2016, avšak vtedy mu vypomohol švagor. Otec má za to, že maloletá nemá problém u neho prespávať,problémom je matka maloletej. Čo sa týka jeho bývania, býva tam 23 rokov, on ani maloletá nikdy nemali
problém s neprispôsobivými občanmi. Výživné poukazuje poštovou poukážkou, a to zhruba dva dni pred
splatnosťou, napr. 10. alebo 11. deň v mesiaci. Po oboznámení s výpoveďou maloletej otec uviedol, že

ako povedal na prvom pojednávaní, je maloletá pod vplyvom matky, povie čo ju matka naučí. Tak to bolo
aj v znaleckom dokazovaní. Maloletá mu povedala, že mamina jej povedala, že sa bude na ňu hnevať, ak
sa u neho okúpe, ide na ňu psychicky. Otec si myslí, že ani tak nie je dôvod v komunikácii, ale v zmýšľaní
matky. Keď príde pre maloletú, príde k bráne, matka mu ju odovzdá, pozdraví maloletú, neodzdraví ho,
ale v aute sa úplne zmení. Toto je 6 rokov. Pred mamou na neho len kuká, keď sadne do auta, ústa

sa jej nezatvoria, komunikujú celú cestu, maloletá plánuje, vymýšľa program. V živote ju nikdy neudrel.
Psychologička a RPPS podľa neho postupovala veľmi dobre. Kládla matke otázky, pýtala sa napríklad,
čo robí pri odovzdávaní, matka uviedla, že nič, že veď maloletá vie, kam ide a na základe odpovedí
si psychologička urobila názor. Otec psychologické posudky predložil psychologičke až na poslednom
stretnutí. Otec si myslí, že problém v komunikácii spôsobuje matka svojim prístupom a s týmto je
potrebné pracovať. Psychologička poukazovala na to, že je ťažké zladiť rodičov s rôznymi pracovnými

dobami, a že uložené výchovné opatrenie je nevykonateľné, nakoľko sa realizuje ešte aj v inom meste.
Ak súd uložil výchovné opatrenie, mal ho uložiť matke. Otec tiež uviedol, že pokiaľ ide o letné dovolenky,
tieto v harmonograme nie sú. Mávali celozávodnú dovolenku posledný júlový a prvý augustový týždeň, v
roku 2016 to mali ale posunuté, a to posledné dva júlové týždne. Dovolenku mal aj v auguste, ale to mal
normálnu dovolenku, nemal problémy brať si dovolenku. Pracovná smena sa mu môže zmeniť v prípade,

že by prešli na iný zmenový režim, pričom v prípade 4-zmennej prevádzky nemá problém zabezpečiť
si víkendy voľné. Od neodkladného opatrenia sa realizovali všetky stretnutia s dcérou. On by už 3 dni
dopredu vedel, ak by sa styk s maloletou nemohol realizovať z dôvodu jeho pracovných povinností. Ak
by mal byť styk s maloletou upravený v kratšom trvaní ako navrhuje, preferoval by úpravu ku koncu
júla a ku koncu augusta. Ale myslí si, že 14 dní by nebol problém, aj vzhľadom na to, aby za rok zase

nemusel žiadať o rozšírenie styku. Okrem celozávodnej dovolenky nemá problém si zobrať dovolenku
aj v iných termínoch. Navrhoval úpravu styku cez veľkonočné sviatky z dôvodu, že matka chcela, aby
bola maloletá vo veľkonočný pondelok s ňou. Ak navrhuje upraviť stretávanie počas vianočných sviatkov
tak, aby maloletá bola na Štedrý večer aj s ním aj s matkou, poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu,
kde Krajský súd uviedol, že v tento deň by malo byť dieťa s obidvoma rodičmi. Nemal by problém ani

s tým, keby bola maloletá jeden rok Vianoce u matky a Silvester u neho a druhý rok naopak, ale aby
to bolo rovnomerne.

19. Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že od samého začiatku boli problémy, maloletá
nechcela prespávať u otca, doma plakala. V dňoch 02. a 03.01. dostala od otca facku. U otca plakáva do

vankúša, od otca chodieva so zapálenými genitáliami, u otca sa nudí, hráva sa sama, na jej otázku, čo
robí otec, hovorí, že otec pozerá televízor. Otec ju nepodporuje v kurze mažoretiek, mala ísť na súťaž do
L., vtedy mala byť maloletá u otca, otec najskôr súhlasil, že ju na súťaž odvezie, neskôr si to rozmyslel
a volal, že ju neodvezie. Keď bola súťaž, na adresu trénerky sa vyjadroval, že je zlá a hlúpa. Maloletá
pôjde do školy, bude potrebovať kľud. Maloletá sa nechce s otcom stretávať. Matka ďalej uviedla, že

otec sa s ňou dohodnúť nechcel, čo sa týka doporučenej zásielky od otca, ona nemala žiadny lístoček v
schránke. Odovzdávanie prebieha tak, keď je matka doma, maloletá je vtedy pri odovzdávaní utiahnutá,
nechce ísť. Odíde s otcom, vie, že by prišli policajti. Prvý krát po návrate s prespatím plakala, hovorí, že
do vankúša plače každý raz, bojí sa nahlas, aby nedostala bitku, pretože ju okrikujú, tak isto tam býva
hladná. Maloletá dostane jesť na obed, do večera, keď príde domov, nedostane. Matka žije v domácnosti

so svojou matkou, ktorá je na dôchodku, dôchodok má do 400,- eur mesačne. Matka pracuje v X. F.,
čistý mesačný príjem je cca 520,- až 530,- eur. Náklady na bývanie sú plyn, elektrika, voda spolu cca
200,- eur, telefón matkin cca 30,- eur, internet 10,- eur. Náklady na maloletú sú strava v škole 22,- eur,
doma okolo 200,- eur mesačne. Maloletá nenavštevuje školský klub detí, navštevuje krúžok mažoretiek,
matka dopláca 13,- eur plus za oblečenie a za súťaže, je to asi 20,- eur na kostým, za súťaž zaplatí

asi 20,- eur. Oblečenie zakupuje asi 2 - 3 krát do roka, na súťaže chodieva asi 5x za rok. Zdravotný
stav maloletej je dobrý, pravidelne lieky neužíva. Náklady mesačne na oblečenie by odhadla na 50,- eur,
na hygienu asi 10,- eur. Otec platí výživné po 15-tom, otec nemá nedoplatok na výživnom. Nad rámec
výživného otec neprispieva, maloletá si nič nenosí domov. Pokiaľ ide o psychologické poradenstvo,
matka čakala, že jej príde predvolanie z úradu. Matka je v podstate proti prespávaniu, je to kolónia

neprispôsobivých občanov. Na uvedenej adrese otec býval aj počas posledného rozhodnutia. Matka tam
bola raz v živote pred 6 rokmi, do spisu založila fotografie miesta bydliska otca, ide o fotografie spred
mesiaca, vyhotovil ich matkin otec. Maloletá jej hovorila, že keď sú vonku Rómovia, hrešia, opakovala
po nich ako hrešia a vulgárne nadávala. Ďalej matka uviedla, že nevie, z čoho urobila psychologičkauvedený záver, podľa nej zo znaleckého posudku, lebo ona u psychologičky bola asi 15 minút a potom
asi hodinu, a to rozoberala väčšinou film, ktorý videla. Tretí krát ich asi po 20 minútach poslala domov,
pretože si začala čítať znalecké posudky. Matka v odvolaní proti neodkladnému opatreniu poukazovala

na účelovosť správy ÚPSVaR L., kde je prezentovaný výsluch maloletej, ktorej sa však pracovníčka
opýtala jedinú otázku, či sa jej viacej páči u ocka alebo u mamy, na čo táto odpovedala, že doma u
mamy.Jetedaotázka,akýmspôsobomsapracovníčkaÚPSVaRdopracovalakpostupnýmodpovediam.
Maloletá máva tréningy mažoretiek v stredu od 15.00 hod. do 18.15 hod., a to v P. jedenkrát v týždni.
Palička sa zakupuje raz za rok, minulý rok zakupovali dve oblečenia plus zapožičanie, zakúpili jedny

baletky a jedny cvičky za rok. Maloletá chodí na súťaže asi 5 krát za rok, chodieva rôzne po X..

20. Maloletá pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že do školy ju vodí mamina a niekedy babka, zo školy
chodí tiež niekedy s babkou, mamina je vtedy v robote. Otec ju neberie zo školy. Nepamätá si, kedy
bola naposledy s otcom. Pamätá si, že bola na grilovačke, bolo tam zle, je jej u nich stále zle. Lebo
sa tam cigáni raz pohádali a ani okolo domu nechodí a ešte tam majú psa volá sa Bazo, oco zdvihol

psa do výšky, a ho pustil. Pes nič zlé nerobil, to len tak. Ju takto nezdvihol. Už u otca aj spala. Spáva
tam na takej posteli, sama, spí sa jej tam zle, lebo vždy večer plače do vankúša za maminou, on to
nepočuje. Ona mu to nepovie, lebo otec jej povedal, že keď bude plakať, tak jej dá facku, už jej aj dal
facku, dvakrát aj viac. Bolo to ešte minulý rok, dal jej ju za nič, nepovedal, za čo to je. U otca nikto nebýva,
niekedy tam prídu jeho netere, tieto sú staršie od nej. Už sú dospelé, nechodia do školy, s nimi sa nehrá.

Lebo on - oco večne sedí pri telke a kuká telku. Sú tam aj babka a dedko. Ale oni sa tiež nehrajú. Boli
s otcom aj na výlete v C., bolo tam zle, s maminou bola v Poprade, bolo tam dobre. K fotografiám v
prílohovej obálke na otázky uviedla, že nevie, kde to bolo, nič si nepamätá, a toto je ten psík. Na fotke v
mažoretskom oblečení hovorí, že na fotke sú netere otca, pričom to je fotka zo súťaže a dodáva, že otec
ju raz neodviedol na súťaž a raz na tréning, na trénerku nadával, že je sprostá čarodejnica. Na ďalšie

fotografie uvádza, že nevie čo je na nich. Na inej fotografii ukazuje, že toto je baba a toto je dedo. Na
iných fotografiách uvádza, že boli na zmrzline v X. a tam bolo zle, lebo tam nechce chodiť a ani tam
nechce spať. U ocina jedáva niekedy ryžu s mäsom a večne jej dáva slaninu, to čo jej mamina zakazuje.
Slaninu neľúbi, opekanú niekedy. Papá pravidelne, raňajky, obed, večera, ale od obeda do večera jej
nič nedá. V C. boli 4 noci, spali v takom hoteli. Tak dlho sa nedalo vydržať, pýtala sa domov mamine,

potom ju zaviezol. Zaviezol ju trochu neskôr ako mal. Keď ju dovezie otec domov, povie, že má ešte
čakať chvíľu v aute. Keď bola teraz u otca, keď mali grilovačku, bolo jej tam zle. Keď pre ňu otec príde,
ide s ním nakoniec, aj keď tam vždy nechce ísť. S maminou sa rozprávala, že pôjde na súd. Mamina jej
povedala, že má hovoriť na súde to, čo hovorí aj jej. Maloletá by sa s otcom nechcela stretávať nikdy,
nechce sa stretávať ani raz za čas.

21. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

22. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri

schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.24. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

27. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

33. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

34. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

35. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

36. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

37. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

38.Podľa§217ods.1vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

39. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.40. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne.(1) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho

veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.(2)

41. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriťsamostatnesvojnázor,máprávovyjadrovaťhoslobodnevovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa

právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti.

42. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

43. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

44. Predmetom konania bol návrh otca na úpravu styku otca s maloletou, ako aj jeho návrh na uloženie

výchovného opatrenia matke, a tiež návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú.

45. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú zo sumy 160,- eur mesačne na
sumu 300,- eur mesačne, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je čiastočne
dôvodný.

46. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v
čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o
zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru,
že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18P/106/2014-27 zo dňa

20.04.2015 došlo v priebehu konania k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúcej
zmenu výšky výživného zo strany otca.

47. K zmene pomerov na strane maloletej prišlo tým, že maloletá oproti času skoršieho rozsudku, kedy
navštevovala materskú školu, navštevuje od 01.09.2016 základnú školu, čo so sebou prináša rovnako

zvýšené náklady, a to najmä zvýšené náklady na školské potreby, ale aj na ošatenie, hygienu, kultúrno-
spoločenské vyžitie. Čiastočne prišlo k zvýšeniu nákladov na maloletú aj uplynutím času cca 1,5 roka,
keď v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku mala maloletá cca 5 rokov, pričom v súčasnosti má maloletá
takmer 7 rokov, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu maloletej. Pokiaľ
ide o príjem matky maloletej, táto je stále zamestnaná u zamestnávateľa X. F. a.s. s priemernou čistou

mesačnou mzdou vo výške 580,- eur. Pokiaľ ide o príjem otca maloletej, tento tiež pracuje u rovnakého
zamestnávateľa Q., a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške cca 1.450- eur. Žiadnemu
z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť od času skoršieho rozsudku nepribudla. Hoci matka návrh na
zvýšenie výživného podala v rámci vyjadrenia k návrhu otca už dňa 23.05.2016, súd dospel k záveru,
že dôvodné je zvýšenie výživného až odo dňa 01.09.2016, t.j. od začiatku povinnej školskej dochádzky

maloletej.

48. Pokiaľ ide o náklady na maloletú, súd považoval za opodstatnené a primerané priemerné mesačné
náklady vo výške približne 295,- eur mesačne (strava v škole 22,- eur, strava doma 120,- eur (4,- eurá/1
deň, ktorá suma je vzhľadom k veku maloletej primeraná), oblečenie a obuv 50,- eur, školské potreby

10,- eur, hygiena 10,- eur, knižky, hračky, kultúra 10,- eur, krúžok mažoretiek 27,- eur (č.l. 190: mesačne
- členské 13, - eur + obleky 1,67 eura (20/12) + cvičky 1,25 eura (20/12), baletky 1,25 eura (20/12)
+ palička 1,33 eura (16/12) + súťaže 8,33 eura ((20 x 5)/12)), bývanie 45,- eur (celkové náklady na
bývanie spolu s matkou sú vo výške cca 90,- eur mesačne (č.l. 34: mesačne - el.energia 8,50 eura
+ rozhlas 2,32 eura + vodné 2,98 eura + plyn 53,- eur + nedoplatok na plyne 14,89 eura (178,71/12)

+ odpad 4,20 eura (50,36/12) + voda 4,20 eura (25,22/6)), t.j. 90,- eur deleno 2 osoby). Pokiaľ ide
o matkou tvrdené zakupovanie dvoch až troch oblekov pre maloletú pre súťaže mažoretiek, uvedené
otec spochybňoval tvrdením, že tieto zakupovala trénerka, dôkaz o tom však nepredložil. Z matkoupredloženéhodôkazupritomzakupovanieviacakojednéhooblekuročnenevyplýva,pretosúdvychádzal
z potreby zakupovania len jedného obleku na súťaže ročne.

49. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletú výživné v sume 205,-
eur mesačne, keď oproti času skoršieho rozsudku prišlo k zvýšeniu jeho čistého príjmu o cca 150,- eur
mesačne, a to na sumu cca 1.450,- eur mesačne. Z uvedeného čistého príjmu by bol otec schopný
plniť vyživovaciu povinnosť voči všetkým na neho výživou odkázaným osobám v rozmedzí od 20%
do 25% z uvedenej sumy, t.j. v rozmedzí od 290,- eur do 362,- eur. Pri určení výšky výživného je

súd povinný prihliadnuť nielen na príjem povinného rodiča, ale aj na odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, ktoré súd ustálil na sume 295,- eur mesačne. Rovnako bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť,
že matka sa o maloleté dieťa osobne nestará v takom rozsahu, ako tomu bolo počas materskej a
rodičovskej dovolenky, a teda aj ona je povinná sa finančne podieľať na jeho výžive, hoci z dôvodu
zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti nie viac ako do 1/3 nákladov na dieťa. Okrem toho súd
prihliadol aj na to, že otec preukázateľne prispieva na maloletú aj nad rámec výživného, a to v hodnote

cca 30,- eur mesačne, keď z otcom predložených pokladničných dokladov (č.l. 41-51 a č.l. 191-194)
vyplýva, že otec maloletej pravidelne zakupuje oblečenie a iné potreby, na ktorú sumu je potrebné
prihliadnuť. Hoci matka uviedla, že maloletá domov nič od otca nenosí, treba poukázať na vyjadrenie
otca, že matka mu maloletú dáva neprimerane oblečenú, väčšinou v starom oblečení a nedáva mu ani
náhradné oblečenie pre maloletú v prípade zmeny počasia. Uvedené tvrdenia otca matka nesporovala,

čo spolu s pokladničnými dokladmi predloženými otcom preukazuje, že otec nákupmi oblečenia pre
maloletú nahrádza povinnosť matky odovzdať mu maloletú riadne pripravenú, čo zahŕňa aj oblečenie
vrátane náhradného oblečenia. Z uvedeného vyplýva, že hoci súd mohol uložiť otcovi platiť výživné vo
výške od 290,- do 362,- eur, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej (295,- eur), prídavok na dieťa
poberaný matkou (23,52 eura) slúžiaci tiež na úhradu nákladov maloletého dieťaťa a na príjem matky

(580,- eur), ktorá by sa z časti tiež mala finančne podieľať na nákladoch na maloletú (do 1/3 nákladov),
určil súd otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 205,- eur mesačne. Uvedenú sumu môže
pritom otec uhrádzať bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Pri takto
určenom výživnom sú zároveň zohľadnené aj nákupy otca pre maloletú nad rámec bežného výživného.
Zároveň súd poukazuje na to, že dieťa sa na životnej úrovni rodiča podieľa nielen finančne, ale napr.

aj využívaním kultúrnych, športových a spoločenských možností. Podľa názoru súdu, bežným výživným
vo výške 205,- eur mesačne, popri zakupovaní oblečenia a iných potrieb pre maloletú otcom a aktívnom
trávení voľného času otca s maloletou návštevami spoplatnených kultúrnych a športových zariadení
(viď fotografie) je dostatočne naplnená zákonná požiadavka zhodnej životnej úrovne maloletej s otcom.
Súd pritom podporne poukazuje na nález Ústavného súdu ČR vydaný dňa 16.12.2015 pod sp.zn. IV.

ÚS 650/15, v ktorom ústavný súd uviedol, že zhodu v životnej úrovni medzi rodičmi a deťmi je treba
hľadať predovšetkým v samotnom spôsobe života, využívania kultúrnych, športových a spoločenských
možností. Rovnaká životná úroveň musí dieťaťu umožňovať žiť takým štýlom života, ktorý by ho v
porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval z jej celku, alebo ktorý by nevytváral neodôvodnené
rozdiely medzi rodičmi a deťmi.

50. Vzhľadom na skutočnosť, že k zvýšeniu výživného došlo cca po 1,5 roku od predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom, ako aj na skutočnosť, že ešte bude priestor na ďalšie zvýšenie výživného
(napr. pri prechode maloletej na druhý stupeň ZŠ), považuje súd sumu výživného otca na maloletú
vo výške 205,- eur mesačne za primeranú, keď zároveň zvýšenie o 45,- eur primerane zodpovedá aj

zvýšeniu nákladov na maloleté dieťa po jeho nástupe na základnú školu, keď zvýšenie nákladov z iného
dôvodu (len mierne z dôvodu vyššieho veku) preukázané nebolo.

51. Súdom novo určená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére je podľa názoru súdu
zodpovedajúca ako potrebám maloletého dieťaťa, tak aj možnostiam otca s prihliadnutím na skutočnosť,

že otec okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. V prípade nákladov na maloletú v odôvodnenej
výške 295,- eur mesačne je zároveň potrebné, aby sa otec na nich podieľal vo vyššej miere ako matka,
ktorá zároveň čiastočne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, keď v súdnej praxi je pritom
zaužívané, že rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti sa na jeho výžive podieľa v podiele asi do 1/3
z nákladov na maloleté dieťa. Pri výživnom otca vo výške 205,- eur, prídavku na dieťa v sume 23,52 eura

a výživnom zo strany matky vo zvyšnej miere (cca 66,- eur) budú zabezpečené všetky potreby maloletej.

52. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splnísvoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič
je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú
vyživovaciu povinnosť, potrebné výživné. Z uvedeného dôvodu nie je preto možné prihliadať napr. na

náklady otca jeho poistku a spotrebný úver, ktoré náklady nie sú nevyhnutné.

53. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 01.09.2016 súd vo výroku II. vyčíslil otcovi nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017 (nakoľko rozhodoval 26.01.2017,
kedy už bolo splatné výživné aj za mesiac január 2017), ktorý činí 225,- eur (nedoplatok 45, - eur

(205 - 160) za mesiace september 2016 - január 2017; t.j. 5 x 45,- eur), pričom vzhľadom k výške
uvedeného nedoplatku súd povolil otcovi splácanie nedoplatku v splátkach vo výške 10,- eur mesačne,
keď nedoplatok bude uhradený v primeranom čase od právoplatnosti rozsudku a zároveň maloletej bude
po obdobie cca 2 rokov poskytovaná vyššia suma na výživu, čo je na prospech maloletej viac, ako
jednorazovo vyplatená suma.

54. Predmetom konania okrem zvýšenia výživného bol návrh otca na úpravu styku s maloletou počas
bežného roka a rozšírenie styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov, ktorý styk bol naposledy
upravený rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp.zn. 19P/86/2013, a síce počas bežného roka v
konkrétnych termínoch roku 2015 a 2016 vždy na dva dni aj s prenocovaním, pričom úprava bežného
styku skončila dňom 01.09.2016. Účinná tak zostala iba úprava styku otca s maloletou počas vianočných

sviatkov, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin, ktorý styk navrhoval otec rozšíriť.

55. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy v prípade,
ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, pričom súd pri rozhodovaní prihliada na najlepší záujem maloletého
dieťaťa a berie do úvahy kritériá ako sú citové väzby maloletého dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu

výchovného prostredia a pod. a dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov
a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov
na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o

rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k
rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti
na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť
medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).

56. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že úprava styku v zmysle predchádzajúceho
rozsudku sa realizovala, pričom v súčasnosti sa v prípade bežného styku realizuje na základe
neodkladného opatrenia vydaného v tomto konaní. Zo znaleckého posudku znalca F. č. XX/XXXX.
vypracovaného v predchádzajúcom konaní vyplýva, že maloletá si vytvorila jedinečný citový vzťah
k osobe matky a k osobe otca, a citovo je naviazaná na oboch rodičov, s výraznejšou fixáciou

na matku vzhľadom k veku. Pokiaľ ide o spochybňovanie záverov znaleckého posudku, resp.
spochybňovanie jeho objektívnosti zo strany matky, toto nie je na mieste. Uvedený znalecký posudok
bol dôkazom použitým v predchádzajúcom konaní, a to ako súdom prvej, tak súdom druhej inštancie.
Matka ani v predchádzajúcom konaní nenavrhla vykonanie kontrolného znaleckého posudku, a preto
spochybňovanie znaleckého posudku v tomto konaní nie je možné. Hoci znalecký posudok bol

vypracovaný cca pred 2,5 rokom, súd má za to, že ak znalec dospel k záveru, že maloletá má vytvorený
citový vzťah k otcovi, pričom fixácia na matku je odôvodnená vekom (ktorá fixácia sa pritom vekom
oslabuje), a zároveň matka nepreukázala žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by malo prísť k oslabeniu
citových väzieb maloletej k otcovi, súd má za to, že citový vzťah maloletej k otcovi je treba považovať
za daný. Blízky citový vzťah maloletej k otcovi mal súd za preukázaný aj z fotografií predložených

otcom v konaní, a tiež zo zvukovo-obrazového záznamu, z ktorých dôkazov je zrejmé, že maloletá sa
k otcovi správa prirodzene a bezprostredne, prejavuje voči nemu pozitívne emócie, ktoré správanie
je nevynútiteľné. Matkou predložené zvukové záznamy zo dňa 06.12.2015, 06.01.2016, 28.06.2016 a
25.09.2016 nie sú dôkazom spôsobilým spochybniť otcom predložené dôkazy, jednak z dôvodu, že
väčšina z nich pochádza spred záznamu urobeného otcom dňa 24.09.2016, ale aj z dôvodu, že matka

maloletej kladie navádzajúce otázky, z ktorých je zrejmé, akú odpoveď od maloletej očakáva (pýtanie sa
ľútostivým hlasom ako sa mala, či plakala, či jej bolo dlho, či jej bolo smutno, a že matke bolo smutno).
Odpovede maloletej nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, pretože maloletá síce odpovedá, že jej bolo
zle, ale na matkine otázky prečo, buď odpovedá „neviem“, alebo povie „lebo vždy“. Súd má za to, že akby maloletá mala konkrétne výhrady voči tráveniu času s otcom, resp. k prespávaniu u neho, nemala by
problém po zvítaní sa s matkou jej o tom porozprávať, o to viac, keď sa matka na to priamo pýtala. Súd
má za to, že z komunikácie medzi matkou a maloletou je možné vyvodiť ten záver, že maloletá odpovedá

spôsobom, ktorý očakáva, že matku uspokojí a následne už hovorí o inom (balíček na Mikuláša, zlaté
mince z výletu, hra na tablete, boli v obchode).

57. Súd ďalej poukazuje na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 97/2013-67 zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého
„Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine,

resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s
ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v
kladnom prípade z akých zdrojov ich názory zisťoval a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné
názory.“ Súd poukazuje na to, že pre súd je názor maloletého dieťaťa len jedným z východísk pri
rozhodovaní, a to z dôvodu, že maloleté dieťa vo svojom veku nevie úplne posúdiť, čo je a čo nie je
v jeho záujme. „Názor“ maloletého dieťaťa sa tak nerovná pojmu „záujem“ maloletého dieťaťa. V tu

prejednávanej veci, pokiaľ ide o poukazovanie matkou na výpoveď maloletej pred súdom, súd má za
to, že uvedenú výpoveď maloletej nie je možné považovať za vyjadrenie skutočného názoru maloletej.
Maloletá sa vyjadrovala o otcovi výlučne negatívne, čo v spojení s predloženými fotografiami a zvukovo-
obrazovým záznamom zo strany otca pôsobí neprirodzene a nedôveryhodne (keď z uvedených dôkazov
vyplývajú naopak pozitívne zážitky maloletej s otcom) a môže viesť len k tomu záveru, že maloletá

svoju výpoveď korigovala, aby tak naplnila očakávania matky. Súd pritom poukazuje na cca 22 min.
35 sek. záznamu otca, kde sa maloletá pýta otca, či ho môže zdraviť potichu, aby to mama nepočula,
čo uvedené potvrdzuje. Vyjadrenie maloletej na pojednávaní, že jej je u otca stále zle, nekorešponduje
s fotografiami, z ktorých je zrejmá jej spokojnosť v prítomnosti otca. Z fotografií, ale najmä zvukovo-
obrazového záznamu predloženého otcom mal súd teda za preukázané, že medzi otcom a maloletou

je vytvorený prirodzene blízky citový vzťah, maloletá prejavuje k otcovi bezprostredne svoje pozitívne
emócie, a ak sa pred matkou alebo na pojednávaní vyjadruje inak, je tomu tak v dôsledku vplyvu matky
a snahy maloletej naplniť jej očakávania, keďže vie, že matka hodnotí otca výlučne negatívne. Ak sa
maloletá k stretávaniu sa s otcom vyjadrila pozitívne počas šetrenia pomerov u otca, vyjadrovala sa v
neprítomnosti matky a bez strachu, že sa o tom matka dozvie.

58. Matkine poukazovanie na nevhodnosť bydliska otca pre stretávanie sa s maloletou, súd nepovažoval
za dôvodné, pretože na rovnakom mieste otec býval aj počas skoršej úpravy styku, matka v
predchádzajúcom konaní nakoniec s prespávaním súhlasila, pričom v mieste bydliska otca nebola 6
rokov, podmienky boli pri prešetrení pomerov uznané za vhodné pre starostlivosť o maloleté dieťa.

59. Matka v konaní nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení o negatívnom vplyve prespávania maloletej
u otca, keď na ostatnom pojednávaní navyše uviedla, že by súhlasila s prespávaním, ak by sa realizoval
styk od soboty od 10.00 hodiny do nedele do 15.00 hodiny, každú párnu alebo nepárnu sobotu a
nedeľu. Nakoľko maloletá je staršia (čo predpokladá oslabenie fixácie na matku) a matka nepreukázala

v konaní, že by došlo k oslabeniu citových väzieb maloletej k otcovi, súd dospel k záveru, že namieste
je úprava styku otca s maloletou na každý párny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hodiny do nedele
do 17.30 hodiny, ktorú obdobnú úpravu odporučil aj znalec v znaleckom posudku (na str. 31 ZP) po
nástupe maloletej na ZŠ. Pri prevzatí maloletej otcom v piatok o 18.00 hodine bude mať maloletá po
skončení školy dostatok času vypracovať si na pondelok domáce úlohy, nič však nebráni tomu, aby si

úlohy maloletá urobila cez víkend u otca, k čomu jej matka pripraví potrebné učebné pomôcky. Hodinu
odovzdania maloletej v nedeľu určil súd na 17.30 hod., aby maloletá mala jednak dostatok času stráviť
s otcom plnohodnotne víkendový čas a zároveň po návrate domov dostatok času zveriť sa matke so
zážitkami a pripraviť si potreby na pondelňajšie vyučovanie.

60. Súd má za to, že v záujme zdravého vývinu maloletej je, aby sa na jej výchove podieľali obaja
rodičia, a to matka v čase starostlivosti o maloletú a otec počas času, kedy bude mať s maloletou
upravené stretávanie, a preto vo výroku III. rozsudku upravil styk otca s maloletou počas bežného roka
uvedeným spôsobom. Súd nezistil, že by bol v záujme maloletej úzky styk v zmysle návrhu matky, keď
súd poukazuje na závery znaleckého posudku uvedené vyššie, pričom ani z iného dokazovania nebolo

zistené, že by stretávanie otca s maloletou bolo maloletej na ujmu.

61. Ideálnym prípadom riešenia stretávania druhého rodiča s maloletým dieťaťom je styk, na ktorom sa
rodičia vedia operatívne dohodnúť, a to s prihliadnutím na aktuálne potreby dieťaťa, danú situáciu, svojvoľný čas, dovolenku, prípadne naopak zaneprázdnenosť. Ak rodičia takejto kooperácie nie sú schopní,
druhýmvhodnýmriešenímjepotomdohodarodičovnakonkrétnychtermínochschválenásúdom,pričom
stále ide o riešenie, pri ktorom rodičia môžu zohľadniť vzájomné požiadavky. V tomto konaní však rodičia

rodičovskej dohody neboli schopní, a to najmä z dôvodu na strane matky. Rodičia takto zostali odkázaní
na to, aby úprava styku otca s maloletou bola riešená autoritatívne, rozhodnutím súdu.

62. Vzhľadom k tomu, že maloletá je staršia, má vytvorený citový vzťah k otcovi, otec vie naplniť voľný
čas maloletej, pričom doposiaľ stretávanie otca s maloletou počas jarných školských prázdnin upravené

nebolo, súd mal za to, že je dôvodné rozšíriť styk aj počas tohto obdobia, a to na každý párny kalendárny
rok od soboty predchádzajúcej školským prázdninám od 10.00 hodiny do utorka školských prázdnin do
18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od stredy školských prázdnin od 10.00 hodiny do najbližšej
sobotydo18.00hodiny.Každýzrodičovtakbudemaťmožnosťstráviťsmaloletoučasťjarnýchprázdnin,
pričom sa budú pravidelne striedať v termínoch styku.

63. Stretávanie otca s maloletou počas veľkonočných sviatkov bolo podľa posledného rozhodnutia
určené na každý Veľkonočný pondelok od 11.00 hod. do 18.00 hod.. Otec navrhoval zmenu styku
na každý rok od Veľkonočného piatku od 18.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., ktorá
úprava styku by znamenala, že matka s maloletou nestrávi uvedené obdobie v žiadnom roku, preto
súd otcom navrhnuté stretávanie počas týchto sviatkov upravil na každý párny kalendárny rok, pričom

v nepárnom kalendárnom roku strávi maloletá daný čas s matkou. Nakoľko Veľkonočný pondelok čaká
maloletá doma šibačov, súd otcom navrhnutú úpravu styku považoval za vhodnejšiu, avšak s uvedeným
obmedzením na každý párny kalendárny rok.

64. Pokiaľ ide o letné prázdniny, súd mal za to, že vzhľadom k tomu, že maloletá je staršia, zvláda u otca

týždňové pobyty (leto, zima), je namieste rozšíriť stretávanie otca s maloletou aj cez letné prázdniny, keď
tak ako má otec rovnaké právo ako matka stráviť s dcérou obdobie letných prázdnin, najmä maloletá
má právo stráviť tento čas porovnateľne s oboma rodičmi. V prípade maloletej je optimálna úprava styku
v maximálnom trvaní 10 dní, nakoľko otcom navrhované dvojtýždňové intervaly by s prihliadnutím na
vek maloletej spôsobili príliš dlhé odlúčenie od matky a tieto vo všeobecnosti neodporúčajú v prípade

detí vo veku maloletej ani znalci, čo je súdu známe z jeho činnosti. Týždňové intervaly zasa spravidla
neumožňujú, aby otec alebo matka s maloletou absolvovali dovolenkový pobyt. Súd potom upravil
stretávanie počas letných školských prázdnin na každý nepárny kalendárny rok od 01.07. od 10.00
hodiny do 10.07. do 18.00 hodiny, od 20.07. od 10.00 hodiny do 30.07. do 18.00 hodiny, od 10.08.
od 10.00 hodiny do 20.08. do 18.00 hodiny a každý párny kalendárny rok od 10.07. od 10.00 hodiny

do 20.07. do 18.00 hodiny, od 01.08. od 10.00 hodiny do 10.08. do 18.00 hodiny, od 20.08. od 10.00
hodiny do 30.08. do 18.00 hodiny, aby tak boli intervaly trávenia prázdnin na druhý rok spravodlivo
vymenené. Každý z rodičov v konaní vzniesol požiadavku na úpravu styku počas letných prázdnin -
matka požadovala, aby mohla s maloletou stráviť letné prázdniny v posledný júlový a prvý augustový
týždeň, kedy má celozávodnú dovolenku, otec zasa v mesiaci júl od 03.07.2017 do 16.07.2017 a v

mesiaci august od 17.08. do 31.08.. Nakoľko súd dvojtýždňové intervaly navrhnuté otcom považoval
vzhľadom k veku maloletej za pridlhé a zároveň nebol dôvod upravovať styk otca s maloletou počas
letných prázdnin v kratšom rozsahu ako má matka, najvhodnejším riešením je podľa názoru súdu úprava
styku v desaťdňových striedajúcich sa intervaloch, Tieto sa po roku vždy vymenia, aby tak obaja rodičia
mali rovnakú možnosť využiť svoju celozávodnú dovolenku. Pokiaľ ide o požiadavku otca na úpravu

styku v júli, súd poukazuje na skutočnosť, že podľa vyjadrenia otca mávali celozávodnú dovolenku
posledný júlový a prvý augustový týždeň, v roku 2016 mali posledné dva júlové týždne, v roku 2017 budú
mať od 03.07. do 23.07.. Z uvedeného je zrejmé, že otec nemáva celozávodnú dovolenku v stabilných
termínoch, pričom súd neupravuje styk len pre rok 2017, ale do budúcnosti, a zároveň s prihliadnutím
na potreby oboch rodičov, a preto tento upravil práve uvedeným spôsobom, ktorý je spravodlivý pre

oboch. Súd pritom poukazuje aj na vyjadrenie otca, že nemal problémy zobrať si dovolenku aj mimo
celozávodnej dovolenky. Pokiaľ ide o matkou navrhovanú úpravu styku počas letných prázdnin na
tri dni počas niektorého z týždňa mimo jej celozávodnej dovolenky bez prespatia, súd na takto úzky
styk počas prázdnin nevidel žiaden dôvod, keď ide o radikálne zúženie už aj doteraz úzkeho styku
otca s maloletou cez letné prázdniny (1 týždeň). Súd má za to, že niet žiadneho rozumného dôvodu,

aby otec nemohol stráviť s maloletou počas letných školských prázdnin rovnaký čas ako matka. Z
fotografií predložených otcom vyplýva, že otec vie plnohodnotne stráviť čas s maloletou, absolvujú rôzne
spoločné aktivity, výlety, k čomu čas letných prázdnin vytvára najvhodnejšie predpoklady. Úprava styku v
uvedenom rozsahu počas letných prázdnin je v prejednávanej veci primeraná, ako s prihliadnutím na vekmaloletej,jejcitovývzťahkobomrodičom,takajnamožnosťnaplánovaniasiprípadnéhodovolenkového
pobytu s maloletou počas daných 10 dní. Samozrejme, ideálnou možnosťou pre rodičov je operatívne
sa dohodnúť na trávení letných prázdnin v tom ktorom roku, ak však rodičia dohody nie sú schopní, je

potrebné sa podriadiť rozhodnutiu súdu a zabezpečiť si dovolenku podľa tohto rozhodnutia.

65. V prípade zimných prázdnin a vianočných sviatkov mal súd za to, že v konaní nebola preukázaná
dôvodnosťradikálnejšejzmenyúpravystykupočastohtoobdobiaoprotiúpraveprijatejodvolacímsúdom
v predchádzajúcom konaní. Avšak vzhľadom k tomu, že obaja rodičia sa vyjadrili, že uprednostňujú

ucelenejšiu úpravu počas Štedrého večera, nechcú rozbíjať Štedrý večer medzi oboch rodičov, súd
upravil styk otca s maloletou počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin na každý nepárny
kalendárny rok od 25.12. od 18.00 hodiny do 27.12. do 10.00 hodiny, od 30.12. od 18.00 hodiny do
06.01. nasledujúceho roka do 10.00 hodiny, a každý párny kalendárny rok od 24.12. od 10.00 hodiny do
25.12. do 18.00 hodiny, od 27.12. od 10.00 hodiny do 30.12. do 18.00 hodiny. Otec aj matka tak strávia s
maloletou v jednom roku Štedrý večer a v druhom roku Silvester, úprava styku bude ucelenejšia, pričom

tým, že k odovzdaniu maloletej dňa 25.12. dôjde o 18.00 hod., je dosť času, aby rodič, ktorý maloletú
nebude mať maloletú na Štedrý večer, pripravil maloletej „náhradný“ Štedrý večer dňa 25.12.. Nakoľko
otec s maloletou podľa skoršej úpravy strávil Štedrý večer v roku 2016, súd mu upravil stretávanie
počas Štedrého večera práve v párnom roku. Návrhu matky, aby maloletá nebola u otca až do 06.01.,
nebolo možné vyhovieť, nakoľko nebola preukázaná potreba styk otca s maloletou zužovať, ale naopak

rozširovať.

66. Vzhľadom na schopnosť otca zabezpečovať starostlivosť a vychovávať maloletú, ako aj vzhľadom
na citové väzby medzi otcom a maloletou, za účelom zachovania vzťahu maloletej k obidvom rodičom
a s cieľom rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s rodičom, ktorý nemá maloletú v osobnej starostlivosti, upravil súd styk otca s maloletou
vyššie uvedeným spôsobom, keď matka v konaní nepreukázala, že je tu relevantný dôvod na úpravu
styku v tak oklieštenej forme ako navrhovala.

67. Matke súd uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť, ktorá príprava zahŕňa

nielenprípravumateriálnu(prichystanievšetkýchpotrebnýchvecívrátaneučebnýchpomôcok,preukazu
poistenca zdravotnej poisťovne, a pod.), ale aj prípravu psychickú (aby bola maloletá dostatočne
motivovaná stráviť s otcom určený čas styku, čo predpokladá, že matka sa o nadchádzajúcom stretnutí
maloletej s otcom bude vyjadrovať pozitívne a motivujúco). Ako miesto odovzdávania a preberania
maloletej určil súd miesto bydliska matky, pričom otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku.

68. I keď otec pracuje v 4-zmennej prevádzke, pričom sa môže stať, že z uvedeného dôvodu, t.j.
pracovných povinností otca, sa nebude môcť realizovať niektorý z určených termínov styku (hoci
doposiaľ sa styk realizoval na základe neodkladného opatrenia podľa vyjadrenia otca bez výnimky,
čo matka nesporovala), súd mal za to, že v najlepšom záujme maloletej, t.j. pre účely zachovania a

rozvíjania citových väzieb s otcom, je vytvoriť priestor pre stretávanie sa s otcom, pričom spôsob úpravy
styku ako v skoršom rozsudku (konkrétne termíny podľa harmonogramu) z dôvodu školských povinností
maloletej nie je možný. Okrem toho súd poukazuje na to, že v prípade úpravy styku otca s maloletou
ide o právo otca, nie jeho povinnosť. Ak však otec nebude môcť z dôvodu pracovných povinností využiť
vymedzený rozsah bežného styku, súd mu uložil povinnosť, aby matke najneskôr 3 dni pred určeným

termínom styku oznámil, ak sa styk nebude môcť realizovať, aby tak matka nebola takouto úpravou
styku neprimerane obmedzovaná v plánovaní aktivít s maloletou. Rovnako bude matka povinná oznámiť
závažné dôvody na strane maloletej, pre ktoré sa nebude môcť realizovať styk, a to bezodkladne,
najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

69. Predchádzajúcim rozsudkom bolo rodičom uložené výchovné opatrenie v zmysle podrobenia sa
psychologickému poradenstvu v trvaní dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia s cieľom zlepšiť
komunikáciu medzi rodičmi ohľadom výchovy maloletej a starostlivosti o maloletú, eliminovať negatívne
ovplyvňovanie maloletej rodičmi vo vzťahu k druhému rodičovi. Uvedené výchovné opatrenie sa
nerealizovalo, zrejme z dôvodu, že v rozhodnutí nebol určený subjekt, ktorý má psychologické

poradenstvo poskytnúť a rodičia sa na uvedenom sami nedohodli. V tu prejednávanej veci otec
navrhol uložiť výchovné opatrenie matke, a to v dikcii predchádzajúceho rozhodnutia. V konaní bolo
preukázané, že matka popiera rodičovské kompetencie otca maloletej, neakceptuje ho ako otca a
odmieta s ním komunikovať a kooperovať, ktoré postoje otvorene verbalizuje s tým, že chce chrániťdcéru (psychologická správa na č.l. 166). Matka si neuvedomuje, že výhrady, ktoré prípadne mala
voči otcovi maloletej ako voči svojmu partnerovi, nemajú nič spoločné s jeho rolou rodiča maloletej.
Matka tým, že maloletú nepovzbudzuje k stretávaniu sa s otcom, neumožňuje jej slobodne a bez

výčitiek si užívať čas strávený s otcom (v jej prítomnosti maloletá nechce otca pozdraviť, zdráha sa
matke porozprávať o pozitívnych zážitkoch s otcom) vytvára psychologické bariéry k budovaniu si
plnohodnotného vzťahu maloletej k otcovi. Matka si nedostatočne uvedomuje, že každé dieťa pre svoj
zdravý psychický a emocionálny vývin potrebuje pravidelný kontakt s oboma rodičmi, pretože tak ako
otec nemôže dieťaťu nahradiť matku, tak ani matka nenahradí dieťaťu otca. Hoci matka vo vyjadreniach

prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že uznáva dôležitosť stretávania s otcom ako jedného z
faktorov ovplyvňujúcich zdravý vývoj dieťaťa (rub č.l. 129), s uvedeným tvrdením je v protiklade ňou
navrhovaná úzka úprava styku. Okrem toho, postoj matky k otcovi maloletej vyplýva aj zo záverov
znaleckého posudku znalca F.. W. vypracovaného v konaní sp.zn. 19P/86/2013 (a síce, že „matka
prechováva výrazne negatívne postoje k otcovi maloletej, ktorými negatívne kontaminuje maloletú,
čo sa prejavuje v intermitentnej vzťahovej väzbe maloletej k otcovi. Matka toho času nie je schopná

konštruktívneho rozhovoru s otcom maloletej, má tendenciu, ale aj reálne produkuje o otcovi maloletej
degradujúce tvrdenia, ktoré majú za cieľ narušiť vzťahovú väzbu maloletej k otcovi.“ - str. 29 ZP). Súd
má za to, že závery posudku sú použiteľné aj pre toto konanie, nakoľko osobnosť matky sa za dva a
pol roka výrazne zmeniť nemohla, pričom uvedenému dáva za pravdu aj aktuálna psychologická správa
citovaná vyššie.

70. Súd dospel k záveru, že je potrebné, aby bolo matke uložené výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods.
2 písm. d) ZR, a síce aby sa podrobila odbornému psychologickému poradenstvu, nakoľko je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa. S poukazom na závery znaleckého posudku, závery psychologickej správy
RPPS ÚPSVaR F. je nevyhnutné riešiť negatívny postoj matky k otcovi, aby si matka v spolupráci

so psychológom uvedomila potrebu rešpektovať otca ako druhého rodiča maloletej, t.j. rodiča, ktorý
má vo vzťahu k maloletej porovnateľné postavenie ako má ona sama, keďže u otca neboli zistené
žiadne prekážky, pre ktoré by jeho rodičovské práva mali byť obmedzené. Cieľom psychologického
poradenstva by malo byť tiež usmerniť matku ohľadom jej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej,
keď jej doterajší vplyv na maloletú je prepojený s negatívnym prístupom matky k otcovi. Uvedené

spôsobuje, že maloletá tým, že v prítomnosti matky nehovorí o otcovi a o zážitkoch s ním uvoľnene,
môže prežívať vnútorné napätie, čo jej môže v budúcnosti spôsobovať psychosomatické ťažkosti. Súd
pritom poukazuje na skutočnosť, že od času znaleckého dokazovania, kde znalec konštatoval, že matka
prechováva výrazne negatívne postoje k otcovi maloletej, ktorými negatívne kontaminuje maloletú,
neprišlo k žiadnemu zlepšeniu, a preto je uloženie výchovného opatrenia matke namieste.

71. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že matka si neuvedomuje dostatočne potrebu
druhého rodiča, resp. otca, pre zdravý psychický a emocionálny vývin maloletej, nerešpektuje jeho rolu
rodiča, čím neprejavuje dostatočne zodpovednosť za výchovu a vývin maloletej, súd jej za účelom
zlepšenia v týchto oblastiach uložil výchovné opatrenie v znení vo výroku IV. tohto rozsudku. Odborné

psychologické poradenstvo bude matke poskytnuté v rozsahu 15 konzultácií počnúc od právoplatnosti
tohto rozsudku, a to na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny F., pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a vývoja, s tým, že celkom pôjde
o 15 konzultácií resp. sedení. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre
výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom konzultácií, pričom počet

15konzultáciípovažujezaprimeraný.Nakoľkoootcadôvodypreuloženievýchovnéhoopatreniazistené
neboli, súd otcovi výchovné opatrenie neuložil, pričom uvedené nie je možné považovať za šikanu voči
matke. Matka by mala byť za odbornej pomoci psychológa schopná si uvedomiť, že napriek rozpadu
partnerského vzťahu s otcom maloletej, rodičmi svojho spoločného dieťaťa ostávajú doživotne, pričom
pre zdravý vývin maloletej potrebuje táto nielen matku, ale aj otca. Maloletá má k obom rodičom pozitívny

vzťah, preto každý z rodičov (predovšetkým matka) by mal dopriať maloletej dcére lásku toho druhého
rodiča a ich vzťah podporovať, pretože pre každé dieťa je pre optimálny vývin potrebné budovať si
plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi.

72. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 CMP zmenil vo výroku V. rozsudok Okresného súdu

Trnava č.k. 18P/106/2014-27 zo dňa 20.04.2015 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú
a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/86/2013-115 zo dňa 23.02.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 19P/86/2013-130 zo dňa 25.03.2015 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 23CoP/34/2015-141 zo dňa 18.11.2015 v časti úpravy styku otca s maloletou.73. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

74. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

75. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z
výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu
spravodlivosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku

s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).