Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227806
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314227806.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľa: Š.Y. Z., J.. X.X.XXXX, G. A., Č. XXXX/XX, zast.: Advokátska kancelária Mihalda,
Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, so sídlom Bratislava, Gogoľova č. 18, proti odporkyni: N. K., J..
XX.X.XXXX, G. Š., J. XXXX/XX, zast. advokátom Mgr. Oliverom Zuzákom, IČO: 42 162 335, so sídlom
Galanta, Mierové nám. č. 4, o zaplatenie 9 717,59 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

OdporkyňajepovinnázaplatiťnavrhovateľoviXXXX,XXEurspolus5,05%ročnýmúrokomzomeškania
od 1.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti XXX,XX Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od
1.11.2014 do zaplatenia zamieta.

Súd konanie v časti XXX,XX Eur zastavuje.

Odporkyňajepovinnánahradiťnavrhovateľovitrovykonaniavsume583,-Eur,do3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

OdporkyňajepovinnánahradiťnavrhovateľovitrovyprávnehozastúpeniavsumeXXXX,XXEurkrukám
jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.12.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu
X XXX,XX Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že odporkyni poskytol finančnú pôžičku
vo výške X XXX,XX Eur, ktorú jej dňa 17.7.2008 previedol na jej bankový účet do dňa podania
žalobného návrhu. Odporkyňa navrhovateľovi túto pôžičku nevrátila, pričom navrhovateľ ju listom zo dňa
13.10.2014 vyzval na vrátenie poskytnutej pôžičky v lehote najneskôr do 31.10.2014. 1

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a v odpore voči vydanému platobnému rozkazu uviedla, že síce
finančnú čiastku od navrhovateľa obdržala pričom poukázala na to, že k žiadnej dohode medzi ňou a
navrhovateľom ohľadne vrátenia peňazí nedošlo. Odporkyňa však nárok navrhovateľa považovala za
premlčaný čo odôvodnila tak, že podľa jej názoru sa právo navrhovateľa na vrátenie pôžičky mohlo
vykonať nasledujúcim dňom po tom, čo vznikol jej dlh voči nemu. Odporkyňa teda poukazovala na to,
že nárok navrhovateľovi nie je možné priznať, nakoľko nebola navrhovateľom vyzvaná za splnenie dlhu

vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom podstatného a na
vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Navrhovateľka a odporca pracovali ako kolegovia na jednom pracovisku, pričom odporkyňa v uvedenej
dobe mala úmysel rekonštruovať svoj byt, avšak za týmto účelom jej bankou nebol poskytnutý
hypotekárny úver. Navrhovateľ preto v úmysle odporkyni pomôcť uzatvoril so Slovenskou sporiteľnou
a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX. Na základe uvedenej zmluvy bolo

navrhovateľovi bankou poskytnutých 9 958,18 Eur, pričom z uvedenej sumy navrhovateľ dňa 17.7.2008
previedol na bankový účet odporkyne sumu 9 717,59 Eur s tým, že finančné prostriedky odporkyňa
použije na rekonštrukciu svojho bytu a následne ich navrhovateľovi vráti. Odporkyňa v priebehu
existencie záväzkového vzťahu v prospech navrhovateľa uhradila dňa 18.8.2008 sumu XXX,XX D., dňa
16.9.2008 sumu XXX,XX D., dňa 16.10.2008 sumu XXX,XX Eur, dňa 15.6.2009 sumu vo výške XXX,-
Eur a 14.7.2009 sumu vo výške XXX,- Eur. Uvedené skutočnosti súd zistil z výpisov z účtu odporkyne,

ktoré odporkyňa súdu predložila v rámci doplnenia dokazovania. Uvedenými dôkaznými prostriedkami
má súd za preukázané, že v priebehu trvania záväzkového vzťahu odporkyňa v prospech navrhovateľa
uhradila čiastku XXX,XX Eur.

Úhradu vo výške XXX,- Eur ktorú odporkyňa mala podľa svojho tvrdenia odovzdať navrhovateľovi v

hotovosti súd nepovažoval za preukázanú, pretože z výpisov z účtu ktoré predložila odporkyňa vyplynul
iba záver, že túto sumu odporkyňa vybrala z bankomatu, avšak nebolo preukázané žiadnymi dôkaznými
prostriedkami, že by túto sumu v hotovosti odovzdala navrhovateľovi.

Keďže od poskytnutia finančných prostriedkov navrhovateľom uplynula určitá doba, navrhovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval listom zo dňa 13.10.2014 odporkyňu na vrátenie
poskytnutej pôžičky v lehote do 31.10.2014. Uvedenú výzvu odporkyňa prevzala dňa 15.10.2014, avšak
v stanovenej lehote navrhovateľovi finančné prostriedky nevrátila.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia má súd za preukázané, že medzi účastníkmi
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Existenciu zmluvy má súd za preukázanú najmä z toho, že
navrhovateľ odporkyni reálne odovzdal finančnú čiastku X XXX,XX Eur a to tak, že tieto peniaze dňa

17.7.2008 previedol na účet odporkyne, čím sa tieto peňažné prostriedky dostali do jej dispozičnej
sféry a odporkyňa aj naďalej s nimi disponovala a nakladala ako s vlastnými. Odporkyňa v priebehu
konania existenciu právneho vzťahu s navrhovateľom nerozporovala, prevzatie finančných prostriedkov
potvrdila. Jej vedomosť o tom, že finančné prostriedky navrhovateľovi je povinná vrátiť súd jednoznačne
vyvodil z tej skutočnosti, že počas trvania záväzkového vzťahu v prospech navrhovateľa uhradila čiastku

XXX,XX Eur.

Pre ďalšie konanie bolo podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie toho, na akú dobu boli
navrhovateľom odporkyni finančné prostriedky požičané. V danom prípade z vykonaného dokazovania
v podstate zo zhodných prednesov oboch účastníkov súd vyvodil, že medzi účastníkmi nedošlo k

dohode času splnenia záväzku odporkyne voči navrhovateľovi, pričom taktiež tento čas kedy by bola
odporkyňa povinná splniť svoj dlh voči navrhovateľovi nevyplýva z právneho predpisu, ani nebol
určený v rozhodnutí. Z prednesu oboch účastníkov ktoré prezentovali na pojednávaní dňa 22.10.2015
jednoznačne vyplynulo, že medzi nimi nedošlo k určeniu termínu splatnosti dlhu odporkyne voči
navrhovateľovi, preto súd na určenie splatnosti aplikoval ust. § 563 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.V prejednávanom prípade bolo potrebné a nevyhnutné pre posúdenie otázky premlčania rozhodnúť,
ktoré z vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd aplikovať na stanovenie splatnosti dlhu
odporkyne voči navrhovateľovi. Ako už súd vyššie konštatoval po vykonaní dokazovania dospel k

názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka a to z
dôvodu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o určení času splatnosti záväzku ani táto splatnosť
nevyplýva z právneho predpisu, resp. rozhodnutia. Podľa názoru súdu je v danom prípade ust. § 564
vylúčené, nakoľko v konaní bolo preukázané v podstate zhodným tvrdením oboch sporových strán,
že k žiadnej dohode ohľadne splatnosti nedošlo, pričom ustanovenie § 564 predpokladá, že ak má

byť čas splnenia záväzku ponechaný na vôli dlžníka, musia existovať prejavy vôle zmluvných strán,
resp. prejav vôle veriteľa z ktorého bude zrejmé, že časť splatnosti záväzku resp. jeho určenie sú
ponechané na vôli dlžníka. V tomto prípade však žiadne takéto prejavy vôle z ktorých by vyplývalo že
odporkyňa bola oprávnená určiť splatnosť svojho dlhu voči navrhovateľovi v konaní preukázané neboli,
navrhovateľ aj odporkyňa v svojich vyjadreniach uvádzali, že dohoda ohľadne času splnenia záväzku
medzi nimi neexistovala. Z tohto dôvodu preto súd zaujal stanovisko, že v tomto prípade bol čas plnenia

ponechaný na vôli veriteľa, ktorý túto svoju vôľu realizoval písomným prejavom a to výzvou na plnenie zo
dňa 13.10.2014, ktorú odporkyňa prevzala dňa 15.10.2014. V uvedenom písomnom prejave vôle takto
navrhovateľ stanovil splatnosť dlhu odporkyne voči nemu na deň 31.10.2014.

V ďalšom musel súd v súvislosti so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami posúdiť otázku námietky

premlčania, ktorú v konaní vzniesla odporkyňa.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danom prípade odporkyňa vzniesla námietku premlčania a to v odpore voči vydanému platobného

rozkazu dňa 20.6.2015, pričom podľa jej názoru ktorý oprela o výklad ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorý je obsiahnutý v judikovanom rozhodnutí R 28/1984 podľa ktorého ak čas plnenia
záväzku nebol dohodnutý ani stanovený právnym predpisom či rozhodnutím, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia je
prvá objektívna možnosť vykonania práva veriteľa daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie

požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú
dobu, teda v prípadoch, keď čas splnenia nebol dohodnutý ani inak určený, začína premlčacia doba
plynúť dňom nasledujúcom po tom, čo dlh vznikol. V danom prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou
odporkyne, nakoľko je toho názoru, že ňou uvádzaný názor je potrebné považovať za prekonaný, pričom
podstatným v danom prípade je výklad zákonnej formulácie „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“.

Podľa názoru súdu ktorý vychádza z právnych záverov vyslovených NS SR v rozhodnutí pod sp. zn. 4
Cdo 146/2008 zo dňa 31.6.2008 nemožno zákonnú formuláciu „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“
vykladať spôsobom aký zvolila odporkyňa, nakoľko pod vykonaním práva je potrebné rozumieť podľa
názoru súdu jeho realizáciu formou podania návrhu žaloby na súde, pripadne rozhodcovského orgánu.
Základnýmpredpokladompodaniažalobnéhonávrhujevšakskutočnosť,žeuplatnenápohľadávkamusí

byť splatná, teda inými slovami že márne uplynula doba poskytnutá resp. určená na jej splnenie. V tomto
konkrétnom prípade teda podľa názoru súdu premlčacia doba nezačala plynúť tak ako to prezentovala
odporkyňa nasledujúci deň po poskytnutí pôžičky, ale až po márnom uplynutí lehoty na plnenie, ktorú
navrhovateľ stanovil v svojej výzve na plnenie a ktorá uplynula dňa 31.10.2014. Z uvedeného je teda
zrejmé, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 1.11.2014, t.j. dňa ktorý nasleduje po dni, kedy sa dlh

odporkyne voči navrhovateľovi stal splatným.

Podľa § 96 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia súd konanie v časti XXX,XX Eur zastavil a to na
základe dispozitívneho prejavu navrhovateľa, ktoré je obsiahnuté v jeho podaní zo dňa 3.11.2015. K
späťvzatiu uvedenej časti pristúpil navrhovateľ z toho dôvodu, že odporkyňa v konaní preukázala plnenia
v celkovej výške XXX,XX Eur. Z tejto uhradenej časti však navrhovateľ na plnenie istiny započítal ibačiastku XXX,XX Eur v ktorej zobral návrh späť. Zvyšnú časť z celkovej úhrady realizovanej odporkyňou
navrhovateľ započítal na úroky a ďalšie náklady úveru ktorý uhrádzal v prospech Slovenskej sporiteľne
a.s., ktorým nadobudol finančné prostriedky, ktoré následne požičal odporkyni.

Na základe späťvzatia preto súd konanie v časti XXX,XX Eur zastavil, pričom je potrebné poukázať,
že navrhovateľ nevzal späť svoj návrh v časti úrokov z omeškania prislúchajúcich k nároku vo výške
XXX,XX Eur.

Podľa názoru súdu bolo vo veci potrebné rozhodnúť tak, že odporkyňa v prospech navrhovateľa plnila
záväzok nielen späťvzatej časti, ale v celej preukázanej časti XXX,XX Eur. V danom prípade sa preto
postup navrhovateľa kedy časť úhrad realizovaných odporkyňou započítal na splátku istiny a časť na
úroky, ktoré platil na základe zmluvy o splátkovom úvere Slovenskej sporiteľni a.s. a to z dôvodu, že v
konaní nebolo preukázané, že by v zmysle dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou bola odporkyňa
povinná navrhovateľovi uhradiť okrem skutočných poskytnutých finančných prostriedkov vo výške X

XXX,XX Eur aj ostatné náklady, ktoré navrhovateľ musel uhrádzať v prospech Slovenskej sporiteľne
a.s.. Súd vo veci zaujal stanovisko, že v prípade právneho vzťahu medzi navrhovateľom a Slovenskou
sporiteľňou a.s. a navrhovateľom a odporkyňou ide o samostatné právne vzťahy, pričom predmetom
právneho vzťahu medzi navrhovateľom a Slovenskou sporiteľňou a.s. bolo poskytnutie splátkového
úveru, kde je samozrejmé, že v prípade trvania zmluvného vzťahu sa suma poskytnutých finančných

prostriedkov úročí a s poskytnutím úveru sú spojené ďalšie náklady. Takto nadobudnuté finančné
prostriedky navrhovateľ na základe svojej slobodnej a vážnej vôle poskytol odporkyni ako pôžičku, čiže
navrhovateľ týmto svojim konaním disponoval s vlastnými finančnými prostriedkami a nič mu v čase
vzniku zmluvného vzťahu s odporkyňou nebránilo, aby si finančné prostriedky poskytnuté odporkyni
úročil na základe ich vzájomnej dohody.

Z uvedeného dôvodu teda súd uplatnený nárok navrhovateľa v časti XXX,XX Eur teda v časti v ktorej
uplatnený nárok navrhovateľa nie je dôvodný zamietol. K tejto sume súd dospel tak, že z celkového
preukázaného plnenia odporkyne v prospech navrhovateľa vo výške XXX,XX Eur odpočítal sumu
XXX,XX Eur, v ktorej navrhovateľ vzal späť svoj nárok. Súd návrh navrhovateľa taktiež zamietol v časti

úrokov z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy XXX,XX Eur od 1.11.2014 do zaplatenia,
pretože v tejto časti je nárok navrhovateľa nedôvodný, nakoľko nárok navrhovateľa sa stal splatným
až 1.11.2014, pričom k úhradám odporkyne vo výške XXX,XX Eur došlo ešte pred splatnosťou jej dlhu
voči navrhovateľovi. Súd konanie zamietol v časti úrokov zo sumy XXX,XX Eur a to z toho dôvodu,
že navrhovateľ v prípade späťvzatia v časti XXX,XX Eur nevzal späť svoj návrh v časti prislúchajúcich

úrokov, preto bolo potrebné rozhodnúť o zamietnutí návrhu v časti úrokov jednak z časti v ktorej bol
nárok navrhovateľa zamietnutý a jednak v časti, v ktorej zobral svoj nárok späť.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je povinný podľa tohto zákona

platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia a na základe vyššie uvedených skutočností dospel
súd k názoru, že odporkyňa sa od 1.11.2014 dostala do omeškania so splnením peňažného dlhu

navrhovateľovi. Deň omeškania súd stanovil s prihliadnutím na výzvu na plnenie a deň stanovený
navrhovateľom ako deň splatnosti jeho pohľadávky voči odporkyni, t.j. nasledujúci deň po márnom
uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie. Súd návrhu navrhovateľa v časti uplatnených úrokov z omeškania
z priznaného nároku vo výške 9 017,35 Eur vyhovel, nakoľko uplatnený úrok z omeškania je v súlade
so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi maximálnu výšku úroku z omeškania.

V zmysle vyššie uvedených záverov konajúceho súdu teda súd návrhu navrhovateľa vyhovel vo výške
X XXX,XX Eur spolu s príslušenstvom. K takémuto rozhodnutiu súd dospel na základe vykonaného
dokazovania, pričom sám ďalšie dokazovanie nevykonával ani neinicioval a to hlavne s prihliadnutím na
právoúčastníkovnaspravodlivéanestrannéprejednanieveciakoajnazásadurovnostistránúčastníkov

konania.Podľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V danom prípade súd navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia,
nakoľko pri posúdení pomeru úspechu a neúspechu vo veci je možné konštatovať, že navrhovateľ bol
neúspešný v pomerne nepatrnej časti, pretože predmetom konania bol nárok vo výške X XXX,XX Eur
a navrhovateľ bol úspešný v časti X XXX,XX Eur. Z tohto dôvodu súd navrhovateľovi priznal náhradu

trov konania vo výške XXX,- Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh. Súd navrhovateľovi
taktiež priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške X XXX,XX Eur, pričom trovy právneho
zastúpenia pozostávajú zo 6 úkonov právnej služby po XXX,XX Eur + 3 x rež. paušál K. X,XX Eur + 3 x
rež. paušál po X,XX Eur. K trovám právneho zastúpenia taktiež prináleží náhrada cestovných výdavkov
právneho zástupcu navrhovateľa za jeho účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 pri vzdialenosti 124 km
(Bratislava-Galanta a späť), v sadzbe základnej náhrady za 1 km vo I. X,XXX Eur, normovanej spotrebe

6 l /100 km a cene X,XXX Eur za 1 liter benzínu, v celkovej výške XX,XX Eur. Súd navrhovateľovi taktiež
priznal aj trovy právneho zastúpenia v časti náhrady za stratu času v rozsahu 4 polhodín po XX,XX Eur
v celkovej výške XX,XX Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10/ bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.