Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203490
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116203490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: T. H., nar. XX.XX.

XXX, W. A. H. XXX/X, F. A. Q., štátny občan SR, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr.
Igor Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Všeobecná
úverovábanka,a.s.,Mlynskénivy1,Bratislava82990,IČO:31320155,vkonanízastúpenáadvokátskou
kanceláriou, ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36857513,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.641,09 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.2.2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia
sumy 3.641,09 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 3.641,09 eur, od dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žiadosťou zo dňa 19. 5. 2005 požiadala žalovaného o vydanie

kreditnej platobnej karty QUATRO s úverovým rámcom 30.000,- Sk (995,82 eur) a pevnou mesačnou
splátkou 1.000 Sk (33,19 eur). Žalovaný jej žiadosť dňa 1. 7. 2005 potvrdil a schválil jej úverový
rámec vo výške: 18.000,- Sk (597,49 eur) a schválil štandardnú mesačnú splátku vo výške 600,- Sk
(19,92 eur) pod číslom zmluvy XXXXXXX. Listom zo dňa 28. 11. 2012 žalovaný vypovedal zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty QUATRO. Žalobkyňa uviedla, že predmetnú zmluvu
uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovaným ako dodávateľom finančnej služby. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere mala obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa § 4 ods. 2/ citovaného
zákona. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí mala obsahovať: sumu, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4
ods. 2 písm. g/ ZoSÚ). Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania vyššie uvedené
náležitosti neobsahuje. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z kreditnej platobnej karty QUATRO celkovo vyčerpala finančné prostriedky vo výške 6.155,10 eur a
žalovanému s zaplatila 9.796,19 eur. Žalovaný sa na jej úkor tak bezdôvodne obohatil o sumu 3.641,09
eur. Poukázala na to, že o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci december 2015. V ďalšom argumentovalatým, že vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí
porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor
spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu (Krajského súdu Prešov, sp.

zn. 21Co/72/2014, z 19. 3. 2015).

3. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to: Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 16. 10.
2012 (nie ako uvádzala zo dňa 19. 5. 2005), výpoveď zmluvy, 28. 11. 2012, výpis z Pôžičkovej karty
Quatro, z 24. 11. 2015, prehlásenie Združenia HOOS zo 4. 1. 2016.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril (čl.31) a uviedol, že argumentáciu žalobkyne považuje za nesprávnu,
mal za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky nevyhnutné a zákonom vyžadované náležitosti podľa
starého zákona o spotrebiteľských úveroch; údaje sú obsiahnuté v zmluvných súčastiach, ktoré na
seba bezpochyby právne nadväzujú. Podstatu zmluvnej skladby ako aj prítomnosť údaju o RPMN v
zmluve o úvere. Spoločnosť ako veriteľ uzavrela so žalobkyňou dňa 1. 7. 2005 zmluvu o vydaní

a používaní „Platobnej karty QUATRO“ (ďalej len „zmluva o úvere"). Ako je zrejmé z písomného
vyhotovenia listín tvoriacich zmluvu o úvere (v tom pravom právnom zmysle), zmluva o úvere bola
uzavretá dištančne a skladala sa z viacerých dokumentov. V skratke a všeobecne možno celý vtedajší
proces popísať tak, že (potenciálny) klient majúci záujem o poskytnutie bankového produktu /služby zo
stranyžalovanéhoich kontaktuje,pričompodľajehopredbežnýchpredstávjespísanýprvotnýdokument

- žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty, t.j. akési vyzvanie potenciálneho klienta zo strany ich
spoločnosti na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie nevyhnutných údajov do
žiadosti, ktoré údaje spoločnosť posúdi a rozhodne sa, či úver schváli a dôjde tak k uzavretiu zmluvy,
alebo neschváli z dôvodu napr. toho, že ponúknutá bonita potenciálneho klienta nepostačuje v zmysle
zákonných povinností spoločnosti. Žiadosť je teda po prvotnom kontakte s (potenciálnym) klientom

spolu so všetkými dokumentmi a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho) klienta.
Úlohou klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním spoločnosti je celú zmluvnú dokumentáciu
si prečítať (naštudovať) a v prípade pretrvávajúceho záujmu v žiadosti vyplniť údaje potrebné na
posúdenie jeho návrhu zo strany spoločnosti, žiadosť podpísať a následne zaslať na predzmluvné
posúdenie. V zmysle zákonných povinností spoločnosť takúto ponuku (stále ešte len potenciálneho)

klienta s odbornou starostlivosťou vyhodnotí, pričom v prípade pozitívneho výsledku žiadosť aj podpíše,
čím dôjde v nadväznosti na zaslanie potvrdenia klientovi k uzavretiu zmluvy o úvere. Spoločnosťou
dopodpisovanázmluvaoúverejenáslednezaslaná(užreálnemu)klientovispoločnosti-zmluvu oúvere
pritom po právnej stránke netvorí len žiadosť, ale aj obchodné podmienky, cenník, ktoré dokumenty sú
právnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok. Zmluva o úvere tak obsahovala všetky

predpísané náležitosti. Na základe uvedeného nevidí žalovaný žiaden dôvod na to, aby na zmluvu a
ním poskytnutý úver dopadala zákonná sankcia v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) či § 4 ods. 5 starého zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný poukázal na to, že takáto štruktúra súkromnoprávnej zmluvy, kedy
sa zmluva skladá z viacerých dokumentov prítomných buď na jednej, alebo i na viacerých samostatných
listinách, je v praktickom živote veľmi bežná, ničím nevybočuje zo zaužívanej praxe v súkromnoprávnych

vzťahoch (a to ani vo vzťahoch dodávateľ - spotrebiteľ). Uvedené bolo už v minulosti potvrdené aj
rozhodovacoupraxousúdov-napr.poukázalnarozsudok NajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňu27.
3.2006 (sp. zn. 26Cdo 2317/2006, v zmysle ktorého: „Princíp, že text písaný pod podpisom neprezentuje
relevantný prejavu vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa podľa súdnej praxe i odbornej literatúry (Eliáš, K.:
Právne úkony na súkromných listinách so zvláštnym zreteľom k ich podpisovaniu, Ad Notám 1996, č.

3, s. 5b) vťahuje bezvýhradne len k niektorým úkonom - typicky k záveti. Ohľadne iných súkromných
listín nie sú požiadavky tak rigorózne, pretože je potrebné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo
nezávadnému prejavu vôle pred bezúčelnými formalitami; napr. súčasti písomne uzatvorenej zmluvy
sú i listiny, označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané
(Eliáš, K: op. cit. s. 59). Rovnako podľa Ústavního soudu, základným princípom výkladu zmlúv (právnych

úkonov) je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom , ktorý neplatnosť
zmluvyzakladá,aksú možnéobavýklady;jetakvyjadrenýapodporovaný princípautonómiezmluvných
strán a povaha súkromného práva (napr. nález Ústavniho soudu zo dňa 14. 4. 2005, sp. zn. I. ÚS
625/03). Okrem toho, právna previazanosť komponentov zmluvy o úvere, ktoré zmluvu o úvere tvoria,
plynie i priamo zo zákona, a to zo zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o
platobnom styku") - zmluva o úvere je totiž zároveň aj zmluvou o vydaní a používaní elektronického
platobného prostriedku v zmysle tohto zákona, ktorej právnou súčasťou sú v zmysle § 23 ods. 3 zákona
o platobnom styku vyslovene aj obchodné podmienky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že úmyslomžalobcu bolo bezdôvodne obohatiť sa na jej úkor od počiatku a po celý čas trvania zmluvného vzťahu.
K tomu žalovaný poukázal na to, že ide o absurdné a z procesného hľadiska nepreukázané tvrdenie,
a dôkazne nepodložené. Poukázal na existujúcu rozhodovaciu prax, napr. rozsudok Krajského súdu v

Banskej Bystrici zo dňa 16. 9. 2015, sp. zn. 17Co/799/20I4, alebo verejne dostupný rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 16Co/867/20I4. Z prvého menovaného citoval:
„Na preukázanie úmyslu konajúcej osohy získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia
o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom
jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase

uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumení
stým,žesabezdôvodneobohacuje.“Poukázalnato,že zmluvabolavtomtoprípadedvojstrannýprávny
úkon, ktorého účastníkom bola i samotná žalobkyňa, ktorá vychádzajúc z ňou v žalobe prezentovaného
názoru mala podľa jeho názoru v rámci korektnosti zmluvného vzťahu spoločnosť žalovaného pred
podpisom zmluvy aspoň upozorniť, že niečomu v zmluve nerozumie, resp. jej nejaký údaj nie je známy;
nič také však žalobkyňa neučinila a zmluvný vzťah plne akceptovala po dobu jeho trvania. Súčasne

žalovaný uplatnil námietku premlčania a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalovaný predložil kópiu listiny obsahujúcej žiadosť zo dňa 1. 7. 2005 a obchodné podmienky, kópiu
cenníka.

6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

7. Žalobkyňa v rámci svojho procesného útoku použila ako prostriedky procesného útoku predovšetkým

písomne podanú žalobu, ako aj predložené listinné dôkazy. V prejednávanej veci neexistoval žiadny
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

8. Na pojednávaní konanom dňa 11. 4. 2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zotrvala na argumentácii uvedenej vo svojom žalobnom návrhu a žalovaný, naopak, poukázal na

rozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciHomeCreditSlovakia,a.s.,protiO.W.,vtejsúvislostiže
tým nie je naplnený predpoklad na vydanie bezdôvodného obohatenia. Opätovne poukázal na námietku
premlčania najmä strediska plynutia subjektívnej premlčacej doby.

9. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobkyne a žalovaného,

pričom zistil tento skutkový stav veci:

10. Žalobkyňa súdu predložila zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
č. XXXXXXX zo dňa 21. 11. 2012, v zmysle ktorej na základe žiadosti bola schválená pôžička vo výške
5.493,14 eur s uvedeným počtom splátok 87 s termínom konečnej splatnosti február 2020, s celkovou

sumou pôžičky 10.962 eur a celkovými nákladmi spotrebiteľa uvedenými vo výške 5.468,86 eur so
spôsobom splácania poštovou poukážkou. V zmluve bola ďalej uvedená výška mesačnej splátky 26
eur, RPMN 24,07 %, ročná úroková sadzba 24,07 %, priemerná hodnota RPMN 19,08 %. Podľa III účel
použitia pôžičky bol uvedený na úhradu iných záväzkov.

11.Uvedenážiadosťazmluvaoposkytnutíúčelovejpôžičkypredloženázostranyžalobkynevšakzjavne
nesúvisela s uplatneným nárokom v tomto konaní, nakoľko v skutkových okolnostiach žaloby žalobkyňa
uvádzala, že jej bol poskytnutý úverový rámec zo strany žalovaného, ktorým je Všeobecná úverová
banka a.s. (nie Consumer Finance Holding, a.s), a to vo výške 597,49 eur.

12. Žalobkyňa v ďalšom súdu predložila výpoveď zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 28.11.2012, v zmysle
ktorej jej bolo oznámené, že výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť okamihom doručenia
výpovede.13. Žalobkyne ďalej súdu predložila výpis pôžičkovej karty Quatro ku kartovému účtu č. XXXXXXX s
dátumom transakcie zo dňa 20. 7. 2005 do 26. 11. 2012, v zmysle ktorého na účte boli vedené debetné
transakcie vo výške 4.876,59 eur a kreditné vo výške 6.182,04 eur, hoci žalobkyňa v žalobnom návrhu

poukazovala práve na tento výpis pôžičkovej karty, v zmysle ktorého mala zaplatiť žalovanému sumu
9.796,19 eur, uvedené z týchto výpisov však nevyplynulo.

14. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie prehlásením zo dňa 4. 1. 2016 Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS združenia, v ktorom je uvedené, že sa obrátil spotrebiteľ - žalobkyňa na združenie

vo veci úverov, pričom telefonicky v mesiaci v máji 2015 dohodli si stretnutie v sídle združenia, na tomto
stretnutí bola podľa tohto prehlásenia spotrebiteľka informovaná o náležitosti spotrebiteľských zmlúv, o
neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery a o rozhodnutiach súdov.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne:

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd
predtým ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, skúmal, či
nárok žalobkyne nie premlčaný.

17. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

18. Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

21. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

22. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by

aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

23. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia Občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa

povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

24. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.

25. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení a začínajú spravidla
plynúť rôzne v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získaného
plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom

poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu
a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§
452), vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihomodpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje
s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady

relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.

26. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel
druhému účastníkovi, právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na

určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti
takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a Občianskeho zákonníka).
Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku.
Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť teda od vzniku takéhoto právneho

úkonu. Prípadne od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna
premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne
neplatného právneho úkonu respektíve vtedy, kedy na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie, tu
súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 158/99: „ak je právny úkon neplatný od samého počiatku

(absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z
neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna
lehota na jeho vydanie. “.

27. V tejto právnej veci žalobkyňa odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia neplatnosť,

čo do úrokov a poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe týchto
ustanovení označila úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

29. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce,

že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Skutočná vedomosť
oprávneného o tom, že sa na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške predstavuje
vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa
dozvedela od združenia (obsahom prehlásenia sú však vyjadrenia, že bola informovaná o zákonných
ustanoveniach a o rozhodnutiach súdov, ktoré sú taktiež okrem iného síce anonymizované ale tiež

verejnosti prístupné).

30. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to
týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

31. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia, k tomuto
tvrdeniu s prihliadnutím na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. nemožno priznať právnu relevanciu.
O prípadných dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná, bezpoplatková, vzhľadom na nevyvrátiteľnú
právnu domnienku znalosti právnych predpisov, mala žalobkyňa podľa ustanovenia § 2 zákona č.

1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako mala vedomosť už pri podpise
úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru
spláca. Žalobkyňa od združenia získala iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno
stotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových okolností, pre účely zistenia vzniku bezdôvodného
obohatenia. Napokon tu súd poukazuje aj na samotné prehlásenie združenia v, ktorom sa uvádza, že

sama žalobkyňa vyhľadala združenie v máji v roku 2015, to znamená, že mala vedomosť o skutkových
okolnostiach (zrejme aj predtým) a samotné oboznámenie s právnym posúdením nemalo vplyv na
subjektívnu lehotu. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že subjektívna lehota na vydanie
prípadného bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámeczákonom ustanovenej povinnosti a pretože žalobkyňa poslednú splátku úveru zaplatila dňa 22. 11. 2012,
subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa
23. 11. 2014, žaloba bola podaná dňa 22. 2. 2016.

32. Pre úplnosť súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 143/2016,
ktorý sa vyjadril k právnemu záveru Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 14Co 1009/2014-236 zo dňa
23. 9. 2014, ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby z právneho titulu prijatia bezdôvodného
obohatenia, že je zásadné, kedy sa sťažovateľka preukázateľne mohla o bezdôvodnom obohatení

žalovaného dozvedieť. Ústavný súd konštatoval, že tento právny záver Krajského súdu nepovažuje za
svojvoľný ani za prijatý v zjavnom omyle, respektíve ako výsledok formalistického výkladu aplikovaných
právnych noriem.

33. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby, a ani samotného nároku

už nebolo právne relevantné.

34. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania, o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.