Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. jún 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816210387
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816210387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: O. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom V., I. XXX/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, o zaplatenie sumy 1.140,92 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.140,92 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 920,92 eur od 22.7.2016 do zaplatenia a zo sumy 220,- eur od 11.8.2016 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 68,- eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.140,92 eur spolu s 5%
ročným úrokom z omeškania od 22.7.2016 do zaplatenia a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

Žalobu zdôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 19.12.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej jej žalovaný poskytol sumu 545,- eur. Na základe zmluvy sa ona zaviazala uhradiť
na účet žalovaného sumu 1.082,40 eur v 48. mesačných splátkach po 24,26 eur. Ku dňu 18.2.2016
však celkovo žalovanému zaplatila sumu 1.231,48 eur. S odstupom času dňa 22.10.2012 so žalovaným
uzatvorila zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej jej žalovaný poskytol sumu 1.400,- eur a ona sa zaviazala vrátiť mu sumu celkom 2.439,60
eur v 60. mesačných splátkach po 43,47 eur. V súvislosti s touto zmluvou však žalovanému zaplatila

celkom sumu 1.854,44 eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že obe zmluvy o úvere neobsahujú, resp.
obsahujú nesprávne uvedené údaje, ktoré sú obligatórne vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Konkrétne žalobkyňa uviedla, že v zmluvách nie je riadny údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru, zmluvy neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a žalovaný
klamlivozavádzažalobkyňusúdajomohodnoteRPMNocelkovejčiastke,ktorúmusížalobkyňazaplatiť.
Vzhľadom k týmto nedostatkom je potrebné zmluvy o úveroch v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku toho žalovaný nemal nárok na

prijatie finančného plnenia nad rámec poskytnutého úveru. Keďže žalobkyňa uhradila žalovanému k
predmetným zmluvám sumu prevyšujúcu výšku poskytnutých úverov, v rozsahu súm zaplatených nad
výšku poskytnutých úverov došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to vo výške
686,48 eur v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX a vo výške 454,44 eur v súvislosti sozmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný bol na
vrátenie dlžnej sumy vyzývaný, túto však doposiaľ neuhradil, preto si žalobkyňa uplatňuje aj nárok na
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie, t.j. od 22.7.2016. V

súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15 uviedla, že smernica č. 2008/48
nezakazuje, aby jednotlivé štáty upravili pravidlá prísnejšie než je v tejto smernici stanovené. Okrem
toho uviedla, že uvedený rozsudok má len nepriamy účinok k prejednávanej veci.

2.Žalovanýsožalobounesúhlasil.Uviedol,žeobeúverovézmluvyobsahujúvšetkypodstatnénáležitosti

vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15,
podľa ktorého „zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
len na požiadanie spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy
odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky“. Poukázal na to, že v uvedenom rozsudku sa
uvádza, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali
ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje

harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Zároveň v bode 56 rozsudku
Súdneho dvora EÚ je uvedené, že „článok 10 smernice 2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu, pokiaľ
ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere“ a v bode 58 rozsudok uvádza, že
„uvedené ustanovenie by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva

čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice.“ Žalovaný uviedol, že aj keď zmluvy neuvádzajú presný číselný dátum
ukončenia zmluvy, boli uvedené objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká
je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. V
súvislostisúdajomoRPMNžalovanýuviedol,žepodľajehonázorujehodnotaRPMNvobochúverových
zmluvách vypočítaná a uvedená správne v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil,
a vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením obsahu výzvy na
vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 15.7.2016, prehľadov o skutočnej RPMN na
jednotlivé úverové zmluvy, zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere zo dňa 22.10.2012,

výpisu uskutočnených platieb v súvislosti so zmluvou zo dňa 22.10.2012, potvrdení o zrealizovaní
transakcie zo dňa 19.1.2016 a 18.2.2016, úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2011, výpisu uskutočnených
platieb v súvislosti so zmluvou zo dňa 19.12.2011, potvrdení o zrealizovaní transakcie zo dňa 18.2.2016,
vyjadrení žalovaného zo dňa 17.8.2016 a 2.6.2017, vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.8.2016, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Dňa 19.12.2011 uzatvorili sporové strany úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni sumu 545,- eur. Podľa zmluvy sa žalobkyňa zaviazala úver splácať v
mesačných splátkach po 24,26 eur, počet splátok bol dohodnutý 48, úroková sadzba je uvedená vo
výške 31,91% ročne, RPMN je v zmluve uvedená v rozpätí od 45,3 do 48,3%, priemerná hodnota RPMN

je vo výške 45,66%, celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená v sume 1.082,40 eur, termín
splatnosti splátok je uvedený tak, že „prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.
Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej
a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“. Údaj o lehote splatnosti je uvedený „48
mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve si účastníci dohodli aj
poistenie vo výške 1,71 eur mesačne, poplatok za vedenie účtu v sume 1,99 eur (zahrnutý v splátke) a
tiež službu zmeny výšky a počtu splátok za mesačný poplatok 0,30 eur.

5. Z prehľadu transakcií na účte žalobkyne za obdobie od 1.1.2011 do 24.6.2016 a potvrdenia o
zrealizovaní transakcie zo dňa 18.2.2016 vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti s uvedenou zmluvou o úvere
na účet žalovaného uhradila celkom sumu 1.231,48 eur s tým, že poskytnutú sumu 545,- eur žalobkyňa
žalovaného uhradila ku dňu 21.11.2013.

6. Následne dňa 22.10.2012 uzatvorili sporové strany ďalšiu zmluvu o hotovostnom úvere a
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni sumu
1.400,- eur. Podľa zmluvy sa žalobkyňa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 43,74 eur,
počet splátok bol dohodnutý 60, úroková sadzba je uvedená vo výške 22,09% ročne, RPMN je v zmluveuvedená v rozpätí od 26,8 do 28,1%, priemerná hodnota RPMN je vo výške 27,07%, celková čiastka
splatná spotrebiteľom je uvedená v sume 2.439,60 eur, termín splatnosti splátok je uvedený tak, že „prvá
splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po

poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný
deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v
kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka“. Údaj o lehote splatnosti je uvedený „60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v
poslednom mesiaci“. V zmluve si účastníci dohodli aj poistenie vo výške 3,08 eur mesačne, poplatok za

vedenie účtu je v zmluve uvedený v sume 1,99 eur (zahrnutý v splátke).

7. Z prehľadu transakcií na účte žalobkyne za obdobie od 1.12.2012 do 13.7.2016 a potvrdenia o
zrealizovaní transakcie zo dňa 19.1.2016 a 18.2.2016 vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti s uvedenou
zmluvou o úvere na účet žalovaného uhradila celkom sumu 1.854,44 eur s tým, že poskytnutú sumu
1.400,- eur žalobkyňa žalovanému uhradila ku dňu 21.7.2015.

8. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný nárok
žalobkyne je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu.

14. Žalobkyňa si uplatnila žalovaný nárok ako bezdôvodné obohatenia, ktoré malo vzniknúť na
strane žalovaného z titulu prijatia plnenia na základe uzavretých zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXX . a
XXXXXXXXX. Svojou povahou ide o zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou
o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
nákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom. Vzmysle§9ods.1citovanéhozákonazmluva
musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona.
Z obsahu zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že v nej nie je riadne uvedený údaj o RPMN. V zmluve jetento údaj uvedený v rozpätí od 45,3% do 48,3% s poznámkou, že presná hodnota RPMN závisí na dni
poskytnutia úveru. K tomu súd uvádza, že takýto údaj je nejednoznačný a žalovanému v deň uzavretia
zmluvy nič nebránilo, aby uviedol presnú hodnotu RPMN. Podľa názoru súdu teda údaj o RPMN v

zmluve nie je riadne uvedený, t.j. akoby ani v zmluve uvedený nebol. Pokiaľ je v zmluve uvedené, že
žalobkyňa ako klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN jej žalovaný oznámi po poskytnutí úveru, súd
tiež uvádza, že takýto spôsob určenia RPMN nie je prípustný, nakoľko výška RPMN je len oznámená
spotrebiteľovi až po uzavretí zmluvy, t.j. spotrebiteľ nemá informáciu o výške RPMN v čase uzavretia
zmluvy. V súvislosti s uvedeným nedostatkom obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu

posudzovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.

15. To isté súd zistil aj pri preskúmaní zmluvy č. XXXXXXXXXX. Ani v tejto zmluve nie je jednoznačne
uvedená hodnota RPMN, keď údaj o tejto hodnote je uvedený v rozpätí od 26,8% do 28,1%. Súd preto
z rovnakých dôvodov, ako bolo uvedené v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX, považuje aj zmluvu č.
XXXXXXXXXX za bezúročnú a bez poplatkov.

16. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala aj ďalšie nedostatky oboch zmlúv, a to neuvedenie presného údaja
o konečnej splatnosti úveru a výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
súd uvádza, že s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-42/15 (Klára Bíroová proti
Home Credit Slovakia, a.s.) možno konštatovať, že uvedené náležitosti v zmluve uvedené sú. Termín

konečnej splatnosti je v zmluvách uvedený tak, že spotrebiteľ, t.j. žalobkyňa má možnosť bez ťažkostí
identifikovať dátum konečnej splatnosti jednotlivých úverov. Rovnako zo zmlúv je možno identifikovať
dátum splatnosti jednotlivých splátok úverov a v oboch zmluvách je uvedená výška, počet i frekvencia
splátok. Uvádzanie amortizačnej tabuľky v zmluve nie je povinnosťou veriteľa.

17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Vzhľadom k tomu, že obe zmluvy o úvere j potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkové,
žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len to, čo jej bolo poskytnuté, t.j. žalovanému nevznikol
nárok aj na zaplatenie úrokov a poplatkov. V konaní však bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa
v súvislosti so zmluvou č. 4112124591 žalovanému uhradila sumu celkom 1.231,48 eur, hoci mu mala

zaplatiť len sumu 545,- eur. Žalovanému tak na úkor žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie v
sume 686,48 eur. Rovnako v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo preukázané, že žalobkyňa uhradila
žalovanému sumu 1.854,44 eur, napriek tomu, že žalovanému vznikol nárok len na zaplatenie sumy
1.400,- eur. V súvislosti s touto zmluvou teda žalovanému vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné
obohatenie vo výške 454,44 eur. Celkovo v súvislosti s oboma úverovými zmluvami žalovanému

vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 1.140,92 eur. Z vyjadrenia zástupcu
žalobkyne v konaní vyplynulo, že žalobkyňa sa o existencii bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného dozvedela v čase udelenia plnej moci svojmu právnemu zástupcovi (t.j. 13.7.2016).
Žalobkyňa následne listom zo dňa 15.7.2016 vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 920,92 eur ako
bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo v súvislosti s vyššie uvedenými zmluvami o úvere,

a to v lehote do 21.7.2016. Na výzvu žalovaný nereagoval.

19. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.140,92 eur odo dňa 22.7.2016 až do zaplatenia. Tento nárok súd považoval za dôvodný len sčasti, a to
vzhľadom k tomu, že žalovaný bol zo strany žalobkyne vyzývaný na vydanie bezdôvodného obohatenia

do 21.7.2016 len vo výške 920,92 eur. Keďže žalovaný dobrovoľne uvedenú sumu neuhradil, dostal sa
s plnením tejto sumy do omeškania od 22.7.2016. Od uvedeného dátumu teda žalobkyni vznikol nárok
aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3
nar. vl. č. 87/1995 Z.z., t.j. 5% ročne. O tom, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniavoväčšomrozsahu,sažalovanýdozvedelaždoručenímžaloby,t.j.dňa10.8.2016.Súdpreto

priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 220,- eur až odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zaplatenia úroku z omeškania aj z tejto sumy od
22.7.2016, súd považoval jej nárok v časti o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 220,-
eur od 22.7.2015 do 10.8.2015 za nedôvodný.20. Na základe uvedených skutočností súd teda rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1.140,92 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 920,92 eur od 22.7.2016

do zaplatenia a zo sumy 220,- eur od 11.8.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti (týkajúcej sa úrokov z omeškania) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobkyňa je oslobodená od súdneho poplatku za podanú žalobu podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. V súlade s ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona súd

uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu žalovanému.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. V konaní mala žalobkyňa iba nepatrný neúspech v časti týkajúcej sa príslušenstva
pohľadávky, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).