Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Csp/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617203857
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617203857.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, práv.
zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: B. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 975 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 975 eur od
20.06.2014 do 20.09.2015, v časti úroku z omeškania vo výške 0,10 % ročne zo sumy 975 eur od
21.09.2015 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 765,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 21.09.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,94 %, o sume
ktorých rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.05.2017, sa pôvodný žalobca (Consumer Finance

Holding a.s.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 975 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne od 20.06.2014 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Podanú žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 25.09.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. 7125282, na základe
ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1 000 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných
24. mesačných splátkach po 58,72 eur. Do podania žaloby splatil žalovaný sumu 234,88 eur. Vzhľadom
na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, vyzval ho žalobca dňa 21.05.2014 listom - predžalobná upomienka, k úhrade dlžných

splátok a zároveň žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k
úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca v podanej žalobe tvrdil, že úver zosplatnil dňa 19.06.2014.

2. V priebehu konania bola predmetná pohľadávka voči žalovanému postúpená, na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. a súčasným žalobcom
ako postupníkom. Tunajší súd na základe uvedenej skutočnosti a podaného návrhu, uznesením č.k.
8Csp/13/2017-36 zo dňa 30.08.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2017, pripustil, aby

pôvodný žalobca t.j. spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., z konania vystúpil a na jeho miesto
vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.01.2018 (č.l. 54) pred predbežným prejednaním sporu
a pred prvým pojednávaním vo veci, vzal žalobca podanú žalobu v časti úroku z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 975 eur od 20.06.2014 do 20.09.2015 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,10

% ročne zo sumy 975 eur od 21.09.2015 do zaplatenia, späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

4. S poukazom na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby, súd podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) konanie v späťvzatej časti zastavil v prvom výroku tohto rozsudku.

5. Riadne a včas predvolané strany sa na pojednávanie nedostavili, žalobca svoju neprítomnosť
ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä so zmluvou o
pôžičke, vrátane zmluvných podmienok, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, a zistil
nasledovný skutkový stav:

6.1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ uzatvoril dňa
25.09.2013 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke (č.l. 3), predmetom ktorej bolo poskytnutie
pôžičky žalovanému vo výške 1000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 24. mesačných splátkach
po58,72eur(vrátanepoistenia).Pôžičkabolaúročenáfixnouročnouúrokovousadzbou 31,99%.Ročná

percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa zmluvy predstavovala 31,99 %, priemerná RPMN bola
vo výške 46,06 %, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 318,32 eur a celková čiastka,
ktorú mal žalovaný zaplatiť bola uvedená vo výške 1 318,32 eur. V rámci konečnej splatnosti pôžičky
je uvedený údaj 09/2015.Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné podmienky, ktoré vo forme ako
boli súdu doručené, sú písané splývajúcim textom, drobným a ťažko čitateľným písmom.

6.2. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pôžičky (č.l. 7), súd zistil, že žalovaný na poskytnutú
pôžičku splatil do podania žaloby celkovo sumu 234,88 eur.
6.3. Predžalobnou upomienkou zo dňa 21.05.2014 (č.l. 4) veriteľ vyzval žalovaného na úhradu
nedoplatku na splátkach vo výške 187,90 eur a zároveň ho upozornil, že ak do 05.07.2014 nedôjde k

úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2014 bude oprávnený úver zosplatniť.

6.4. Podľa bodu 12.1 zmluvných podmienok, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a
pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.

6.5. Podľa bodu 12.4 zmluvných podmienok, spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti
pôžičky v prípade ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.

7. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.05.2014 (ďalej len Občiansky

zákonník), t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.7.2. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

7.3. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

7.4. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o pôžičke (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7.5. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

7.6. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do 31.03.2015, veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

7.7. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

7.8. Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. k), písm. x) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
(c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23.

7.9. Podľa § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

7.10. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do 31.03.2015, ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

7.11. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie

dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

8. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah založený
predmetnou zmluvou o poskytnutí pôžičky uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona

č. 129/2010 Z. z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel právny
predchodca žalobcu ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný - fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy
nekonal v rámci podnikateľskej či obchodnej činnosti.9. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i
zmluvné podmienky (ako súčasť zmluvy s miniatúrnymi písmenami) mal právny predchodca žalobcu

vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a výšky pôžičky,
pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil (čo
vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.
z. , ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre jej platnosť kogentne

vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní a bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru, ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 citovaného zákona.
Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c), písm. k) a písm.
x) citovaného zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení, dôsledkom čoho je, že uvedenú pôžičku treba
považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
V zmluve o úvere totiž nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne
ako samostatná náležitosť a nemožno ho zamieňať s označením veriteľa ako jednej zo zmluvných strán.
Zmluva ďalej neobsahuje uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených

v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z
tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k
istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej
takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov

od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa
(ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o
úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej
a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Zároveň v zmluve
nie je uvedený ani názov a adresa príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 citovaného zákona.

10. Zároveň žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca pri poskytovaní predmetného
úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti žalovaného
predmetný úver splácať. Súd je preto toho názoru že bezpoplatkovosť a bezúročnosť daného úveru
vyplýva aj z ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej

úverovej zmluvy.

11. Z obsahu žaloby a pripojených listín, vrátane splátkového kalendára je zároveň zrejmé, že veriteľ
nezapočítaval jednotlivé splátky žalovaného prioritne na istinu ale aj na úroky, pričom takýto postup
so žalovaným nebol individuálne dojednaný a takéto oprávnenie veriteľa nevyplýva ani zo zmluvných

podmienok, ktoré boli súdu doručené. Avšak aj v prípade ak by takéto dojednanie vyplývalo napr. zo
všeobecných obchodných podmienok veriteľa (žiadne však súdu neboli predložené), tak aj pre uvedený
prípad by platilo, že takéto „dojednanie“ nebolo predmetom individuálnej dohody so žalovaným ako
spotrebiteľom, a jednalo by sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ako takú v dôsledku § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, neplatnú. Otázka aký účel platby sa má rešpektovať je pritom kľúčová, pretože

od jej zodpovedania závisí aj záver, či istina úveru bola splnená. Preto mal súd za to, že pokiaľ žalovaný
plnil peňažný záväzok čiastočnými úhradami, mal veriteľ jeho jednotlivé čiastočné úhrady započítať
na istinu, nakoľko žalovaný pri ich plnení neurčil inak.

12. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Citované ustanovenie zakotvuje prednosť ustanovení
Občianskeho zákonníka pred takými dojednaniami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by postavenie
spotrebiteľa upravovali nevýhodnejšie v jeho neprospech. Ustanovenie tým obmedzuje zmluvnú voľnosť

v spotrebiteľských zmluvách za účelom ochrany spotrebiteľa pred takými zmluvnými podmienkami, ktoré
by jeho postavenie upravovali odchylne od Občianskeho zákonníka v jeho neprospech.13. S poukazom na vyššie uvedené závery tak súd nemohol prihliadať na veriteľom realizované
započítanie splátok žalovaného, a preto celú doposiaľ žalovaným splatenú sumu 234,88 eur započítal
na istinu poskytnutého úveru. Podanej žalobe tak súd vyhovel iba v časti rozdielu medzi poskytnutou

istinou úveru (1 000 eur) a celkovo doposiaľ splatenou sumou (234,88 eur), ktorý rozdiel predstavuje
sumu 765,12 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom určenej výške od 21.09.2015 t.j. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti predmetnej pôžičky ako celku, nakoľko tvrdenie právneho predchodcu
žalobcu, o vyhlásení predčasnej splatnosti, v konaní preukázané nebolo.

14.Z vyššieuvedenéhoodôvodneniavyplýva,žežalobabolapodanádôvodnevčastiozaplateniesumy
765,12 eur s príslušenstvom, na základe čoho predstavuje úspech žalobcu (po odpočítaní úspechu
žalovaného) v konaní 56,94 %. V uvedenom rozsahu súd žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
aj priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady
rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.