Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216406
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116216406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: S. E., nar. XX. XX. XXXX,

bytom I. XX, XXX XX K. - J. Š., občan SR v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom vo Svidníku ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava 851 02, IČO: 35724 803 v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36613843, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 150 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 8. 2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 300 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/420/2015 o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, bol žalobca v postavení spotrebiteľa a súd rozsudkom určil, že

dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

3. Uviedol, že v danej veci súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, nakoľko vzťah
založený zmluvou o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení spotrebiteľa
a právny predchodca žalovaného v postavení dodávateľa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
pohľadávka zo zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty bola postúpená na žalovaného. Súčasťou

zmluvyboloajvyhláseniežalobcu,žesúhlasísozrážkamizomzdyrealizovanýmivsúladesobchodnými
podmienkami VÚB a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. V
zmysle uvedenej dohody bol spotrebiteľ povinný kedykoľvek za platnosti zmluvy strpieť vykonávanie
zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich
vykonávania v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy

je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií neprimeranosti a
spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach
zo mzdy umožňovala veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si
uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok. V danej veci súd uzavrel, že dohodao zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy, táto nebola uzavretá na samostatnej listine a preto ju
vyhodnotil ako neprijateľnú a tým za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho
zákonníka. Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv s tým, že podľa jeho

názoru finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odrádzajúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal
recidívy a zároveň retulárnu. Poukázal na to, že, keďže bol spotrebiteľom, ktorý si úspešne uplatnil
porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej úpravy a finančné
zadosťučinenie požadoval vo výške 300 eur.

4.Žalovanýsakžalobepísomnevyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa22.9.2016auviedol,žežalobca
uzatvoril s postupcom Všeobecná úverová banka. a.s. dňa 13. 12. 2005 zmluvu o vydanie
kreditnej platobnej karty VÚB. a.s. (ďalej len „Zmluva"). Podpisom zmluvy žalobca súhlasil zo zrážkami
zo mzdy realizovanými v súlade s Obchodnými podmienkami VUB, a.s., pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet. Nepopieral, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 29. 4. 2016, č. k.
20C/420/2015-41 ustálil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v zmluve je neprijateľná

a tým neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ), nakoľko nebola uzavretá na samostatnej listine. Nakoľko neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy nemá žiaden vplyv na oprávnenú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvy, žalovaný
z dôvodu hospodárnosti a zbytočného navyšovania trov konania nepodal voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie odvolanie. Napriek uvedenému žalovaný k platnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že

predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy mala všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť.
Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dal súhlas
k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Žalovaný uviedol, že žalobca
výslovne a neodvolateľné súhlasil s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa
zmluvy môže veriteľ požadovať, aby žalobcovi vykonával platiteľ jeho mzdy mesačné zrážky zo mzdy,

a to až do výšky stanovenej CSP v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia
úveru, vrátane úrokov a zmluvnej pokuty, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet veriteľa. Žalobca
svoj súhlas potvrdil svojim podpisom na zmluve. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobca mal možnosť si zmluvu prečítať a
v prípade, ak nemal záujem uzatvoriť zmluvu s takýmto obsahom, odmietnuť ju a nepodpísať. Žalovaný

zároveň mal za to, že v pôvodnom konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy chýbal
podstatný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby, a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu.
Je nepochybné, že žalobca bol povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému, ktorý aj sám uznal.
Poukázal nato, že účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, účelom ochrany však nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové

vzťahy, do ktorých vstupuje. Podľa názoru žalovaného okresný súd rozsudkom zo dňa 29. 4. 2016. č. k.
20C/420/2015-41 vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa, nakoľko negoval hmotnoprávny inštitút
upravený v ust. § 551 OZ. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný nebol subjektom,
ktorý so žalobcom uzatvoril zmluvu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 12. 2012 bol
týmto subjektom peňažný ústav poskytujúci úver, teda postupca, ktorý predmetnú pohľadávku voči

žalobcovi následne odpredal. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že samotná žaloba žalobcu o
primerané finančné zadosťučinenie je nedôvodná, nakoľko žalovaný bol toho názoru, že aj napriek
skutočnosti, že žalobca je tou osobou, ktorá si ako spotrebiteľ na okresnom súde v konaní pod sp.
zn. 20C/420/2015 úspešne uplatnila porušenie práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa, žalovaný nebol tým subjektom, ktorý privodil žalobcovi ujmu, resp. s kým žalobca

uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy v prvom rade. Mal za to, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze
a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa
(viď Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 23Cdo/1201/2009 a tiež komentár Občanský
zákoník I Komentár. I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008). Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť
rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na

neprijateľnosťaneplatnosťzmluvnýchpodmienok.Účelomochranyspotrebiteľavšakvžiadnomprípade
nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy do ktorých vstupuje.
Nakoľko žalobcovi boli na základe zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného dňa
žalobca neuhradil ani len čiastočne a zároveň mu nebola spôsobená žiadna ujma, priznaním finančného
zadosťučinenia žalobcovi by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa, ktorá by sa v takomto

prípade neopierala o logickú a ani o dôvodovú úvahu. Nesúhlasil s podanou žalobou, nakoľko neboli
splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.5.Súdvsúlade§180zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),pojednával
v neprítomnosti riadne predvolaných strán, pojednával v prítomnosti advokáta žalobcu a advokáta

žalovaného.

6. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj predložené listinné dôkazy.

7. Zo spisu vedeného na tunajšom súde sp.zn. 20C/420/2015 mal súd zistené, že žalobou sa totožný
žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a návrhu na vydanie predbežného
opatrenia. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 20C/420/2015-41 zo dňa 29. 4. 2016,
právoplatným dňa 22. 6. 2016 tak, že súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy žiadosti o vydanie
kreditnej platobnej karty VÚB a.s. zo dňa 13. 12. 2005 uzavretá medzi žalobcom a VÚB a.s. je neplatná.
V danej právnej veci súd konštatoval, že určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má eliminovať

stav ohrozenia práva či neistoty právnom vzťahu. Súd dospel k záveru, že návrh žalobcu bol dôvodný, že
vzťah založený zmluvou o vydaní kreditnej karty medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného
je spotrebiteľským. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení spotrebiteľa a právny predchodca
žalovaného bol v postavení dodávateľa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pohľadávka zo zmluvy
o vydaní kreditnej platobnej karty bola postúpená na žalovaného. Súčasťou zmluvy bolo vyhlásenie

žalobcu, že súhlasí so zrážkami zo mzdy realizovanými v súlade s obchodnými podmienkami VÚB a.s.
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. V zmysle uvedenej dohody
bol spotrebiteľ povinný kedykoľvek za platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu
pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na

základeneprijateľnýchklauzúlrespektívebezmožnostispotrebiteľazamedziťichvykonávanievrozsahu
uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

8. Vo veci vedenej pod sp.zn. 20C/420/2015 na č.l. spisu 6 sa nachádzal dôkaz, a to žiadosť žalovaného
zo dňa 16. 10. 2014 totožnej právnickej osoby, ako v tejto právnej veci, v zmysle ustanovenia § 551

Občianskeho zákonníka adresovanú zamestnávateľovi žalobcu, na realizáciu zrážok zo mzdy a z iného
príjmu na uspokojenie veriteľovej pohľadávky s upozornením, že zamestnávateľa ustanovenie zákona
neoprávňuje posudzovať predloženú dohodu ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe,
ako aj upozornenie, že ak zrážky zo mzdy nebudú vykonávané zodpovedne, veriteľovi, následne si
veriteľ vzniknutú škodu môže uplatniť na súde žalobou o náhradu škody, na sumu spolu 1.616,98 eur.

9. Podľa § 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podania žaloby,
tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,
pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb
založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov

cenami.

10. Podľa § 2 písm. p/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Obchodnou praktikou sa rozumie
konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane
reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním

výrobku spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. q/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Agresívnou obchodnou praktikou
sa rozumie konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným
vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobilo.

12. Podľa § 2 písm. r/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Podstatným narušením
ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie

schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

13. Podľa § 2 písm. u/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Odbornou starostlivosťou sa
rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúcehopri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

14. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. - Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Výrobca, predávajúci,
dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné,
nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby
alebo o nákupných podmienkach.

16. Právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je závislé
od „úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi“ osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. bola privodená určitá ujma.

17. Zákon na ochranu spotrebiteľa priznal právo na primerané finančné zadosťučinenie „osobe, ktorá
úspešne uplatní na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom“.

18. Žalobca v tomto konaní žiadal priznanie zadosťučinenia, pretože bol úspešný v konaní, v ktorom

bol v postavení spotrebiteľa a preukázal v tamojšom konaní porušenie právnych predpisov žalovaným.
Uvedené súd mal preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20C/420/2015-41 zo dňa 29.
4. 2016.

19. Predmetom konania je zjavne právo žalobcu, ktoré vyplýva (skutkovo odvodzuje) zo spotrebiteľskej

ochrany. Je nepochybné a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca si už úspešne uplatnil svoje
právo v konaní, ktorom bol v postavení spotrebiteľa. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že vo vzťahu
k zmluve o vydanie kreditnej platobnej karty nevystupoval ako subjekt právneho úkonu, mal súd
preukázané, že práve žalovaný na základe žiadosti adresovanej zamestnávateľovi žalobcu začal
realizovať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú súd neskôr vyhlásil za neplatnú,

hoci mal aj iné možnosti, ako sa domôcť uspokojenia svojej pohľadávky.

20. Súd vychádzal z toho, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov
je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort (anglický výraz „discomfort“ sa do slovenčiny prekladá podľa
kontextu ako nepokoj, nepohodlie, nepohoda, pocit nepohodlia/nepohody), ktorý nastal z dôvodu, že

spotrebiteľsarozhodoluplatniťochranuprotiporušeniuprávaapovinnostizostranydodávateľanasúde,
atedapokiaľideovýškuzfinančnéhozadosťučineniasúdvychádzalztoho,žesuma150eurdostatočne
obsiahne odškodnenie žalobcu zato, že bol nútený vyhľadať si právnu pomoc, keď začala realizácia
dohody o zrážkach zo mzdy. Táto suma pokryje výdavky cestovného prípadne iné výdavky, ktoré musel
vynaložiť na zabezpečenie si právnej pomoci. V konaní vedenom pod sp.zn. 20C/420/2015 bol žalobca

právne zastúpený a ostatné výdavky právneho zastúpenia boli pokryté rozhodnutím o trovách v tomto
pôvodnom konaní.

21. Na druhej strane žalobca v tomto konaní samotnú uplatnenú sumu 300 eur žiadanými skutkovými
tvrdeniami neodôvodnil ani neuviedol žiadne prípadné hľadiská, z ktorých by súd mohol dôvodnosť tejto

uplatnenej sumy odvodiť. Súčasne neposkytol súdu žiadne návrhy na dokazovanie, ktoré by dôvodnosť
tejto sumy (prípadne vyššej) preukázali.22. Z daných dôvodov súd vzhľadom na vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu

trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. V danej právnej veci žalobca aj žalovaný boli čiastočne úspešní, súd preto vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.