Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/78/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712203989
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712203989.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu:

SUNDERMANN s. r. o., Opavská 10, 831 01 Bratislava, IČO: 17309255, zastúpeného JUDr. Laurou
Bírovou, advokátkou, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Q.. K. C., nar. 02. 09. 1955
trvale bytom XXX XX L. Č.. XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Annou Poničanovou, advokátkou,
Merovská ul. 274, 962 71 Dudince, o vyslovenie neúčinnosti kúpno-predajnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému trovy konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom 8C/78/2012-363 zo dňa 09. 09. 2014 návrh žalobcu

proti žalovanému a vedľajšiemu účastníkov zamietol, pričom proti uvedenému rozsudku podal žalobca
odvolanie. Na základe predmetného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
14Co/35/2015-391 zo dňa 29. 02. 2016 (ďalej ho súd bude iba uvádzať ako rozhodnutie krajského súdu)
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd nevykonal
navrhovateľom označené dôkazy a riadne neodôvodnil prečo ten ktorý dôkaz navrhnutý navrhovateľom
nevykonal, že existujú pochybnosti o spôsobe úhrady kúpnej ceny s prihliadnutím na dôkazy, na ktoré
poukázal navrhovateľ. Taktiež aj s prihliadnutím na výpovede samotného svedka I., ktorý bol vypočúvaný

v konaní pred súdom a obsah kúpnej zmluvy, je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie aj navrhnutým
svedkom E. a to na okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy s tým, že existuje tu rozpor vo výpovedi svedka
I. a znenia existujúcej kúpnej zmluvy a prečo súd nepovažoval výsluch svedka za dôkaz, ktorý by bol
spôsobilý náležite objasniť skutkový stav veci.
Čo sa týka svedka I. však okresný súd poukazuje na to, že tento bol okresným súdom riadne vypočutý
a opis jeho výsluchu je na strane 7 prvého rozsudku okresného súdu, kde je jasne uvedené, na základe
čoho si ho I. C. ako konateľ predávajúceho zavolal a aký úkon mal potvrdiť. Taktiež súd v tomto odstavci

uviedol, že tento bol pri odovzdávaní peňazí za túto pílu a toto sa udialo v objekte, kde sa nachádza aj
táto píla. Pri tomto odovzdávaní bol aj I. C. a pán K. C..
Čo sa týka tohto výsluchu súd na uvedený dôkaz poukázal aj na strane 10 svojho rozsudku v odstavci 2,
kde poukazuje na to v druhej vete konkrétne „aby teda mohlo dôjsť k zmenšeniu majetku musí z majetku
v tomto prípade vedľajšieho účastníka ako dlžníka žalobcu dôjsť k zmenšeniu tohto majetku čo sa v
tomto prípade nestalo, pretože aj svedeckou výpoveďou bolo potvrdené (súd týmto myslel výpoveďou
svedka I.), že vedľajší účastník od žalovaného obdržal kúpnu cenu.“ Taktiež krajský súd poukázal na

to, že súd má doplniť dokazovanie výsluchom I. C. k otázke ustálenia výšky kúpnej ceny a spôsobu jej
zaplatenia s prihliadnutím na existenciu listinných dôkazov, ktoré sú v spise na č. l. 108 - 111.
K tomuto súd poukazuje, že s touto otázkou sa okresný súd vysporiadaval na strane 11 ods. 1, kde
konkrétne menoval č. l. 108, kde sa jedná o výdajkový a príjmový doklad ako aj na č. l. 109 a 110 t. j.notárska zápisnica o vyhlásení povinnej osoby o uznaní dlhu, čo preukazuje tú skutočnosť, že medzi
vedľajším účastníkom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pričom vedľajší účastník
uvedeným výdavkovým dokladom si splnil svoju povinnosť z tejto zmluvy... (súd ďalej pokračuje vo

vyjadrení k týmto dôkazom v tomto odseku).
Tiež poukazuje na to, že súd sa má zaoberať aj výsluchom K. C., K. C. a I. C. dokazovaním vykonaným
na Okresnom riaditeľstve policajného zboru, odbor kriminálnej polície v Žiari nad Hronom a tiež s tým,
že v rámci odvolacieho konania bolo poukázané na skutočnosť, že občiansky preukaz svedkovi E.. E.
E. bol vystavený v lehote takmer 6 mesiacov po uzatvorení kúpno-predajnej zmluvy, pričom súd má

vykonať aj v tomto smere dokazovanie.

2. Zároveň krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení aj poukázal na to čo je podstatou
neúčinnosti právneho úkonu a to, že ide o dosiahnutie chráneného postavenia veriteľa, ktorý môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby
k tomuto vôbec nedošlo. Jednou zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre

možnosť uplatnenie tohto práva je to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa.
Podukrátenímtrebarozumieťtakézmenšeniemajetkudlžníka,ktoréneumožníuspokojeniepohľadávky
veriteľa celkom alebo v časti. Nejde o ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak dostal dlžník za prevedené veci práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa
skutočne ich reálnu cenu, obvyklú cenu alebo mu bola za ne poskytnutá inak primeraná rovnocenná

náhrada. Ku kráteniu vymáhateľnej pohľadávky nemôže dôjsť ani vtedy, ak sa síce zmenšil majetok
dlžníka, ale ak sa však napriek odporovateľnému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom má dlžník
taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. O tzv. ekvivalentný
právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi
naozaj dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná rovnocenná náhrada, pričom rozhodným

okamihom pre posúdenie rovnocennosti prevodu dlžníkových vecí, práva alebo iných majetkových
hodnôt je ich účinnosť.

3. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len Civilný sporový poriadok) ak
bolorozhodnutiezrušenéaakbolavecvrátenánaďalšiekonanieanovérozhodnutie,súdprvejinštancie

je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko je viazaný právnym názorom
krajského súdu v prípade zrušenia rozsudku vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý mu bol uložený v
zrušujúcom uznesení a to predovšetkým tým, že sa zameral na okolnosti akým spôsobom a kedy dostal

občianskypreukazE..E.E.,taktiežvykonalvýsluchE..E.E.avýsluchI.C.,zistilskutočnostizuznesenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície v Žiari nad Hronom ČVS: ORP-548/
OEK-ZH-2011.

5. Súd na základe doplneného vykonaného dokazovania zistil, že Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru listom doručeným súdu dňa 22. 06. 2016 oznámilo, že E.. E. E. bol vydaný občiansky
preukaz č. H. XXXXXX oddelením dokladov OR PZ vysunuté pracovisko v Krupine dňa 07. 06. 2010
z dôvodu zmeny údajov.

6. Svedok E.. E. E. na výsluchu konanom 28. 06. 2016 uviedol, že podpisy na

kúpnej zmluve a doklade o zaplatení kúpno-predajnej ceny (č. l. 13 a 14 spisu) sú jeho. K vysvetleniu
prečo je tam číslo občianskeho preukazu, ktorý dostal až neskôr (podľa vyjadrenia OO PZ 07. 06. 2010)
uviedol, že v čase, keď podpisoval tieto písomnosti zmluvu a doklad o zaplatení tak občiansky nemal
u seba a po nejakom čase mu zavolal K. C., že je potrebné tam dopísať číslo občianskeho preukazu.
Nepamätal si presne po akej dobe to bolo.

Čo sa týka podpisovania kúpnej zmluvy a dokladu o zaplatení uviedol, že keď prišiel do kancelárie bol
tam on, I. C. a K. C., peniaze boli položené na kôpke na sebe. Pri podpise nebol pán I., pričom však tieto
doklady, teda kúpno-predajná zmluva a doklad o zaplatení kúpnej ceny boli vtedy podpísané pánom
I.. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu či použil to isté pero pri písaní čísla občianskeho preukazu
ako pri písaní svojho mena, bydliska a rodného čísla po viac ako pol roku uviedol, že on nemal vlastné

pero a pero mu dal pán Stankovič tak ako aj pri prvom podpísaní. Pri podpise tejto zmluvy bol možno 5
minút v kancelárii, pozrel si ju, spýtal sa o čo sa jedná, pozrel peniaze a odišiel preč. Na otázku právnej
zástupkyne žalobcu či mu nikto nepovedal, keď ho volali k podpísaniu tej zmluvy a dokladu o čo sajedná a čo tam bude robiť poukázal na to, že vedel o tomto, pretože mu to povedal pán C., že sa jedná
o predaj nejakej píly.

7. Súd z výsluchu I. C. -konateľa predávajúceho spoločnosti Píla Hont s. r.
o., ktorý aj podpisoval predmetnú zmluvu zistil, že podpisy nachádzajúce sa na strane 13 a 14 spisu t. j.
na kúpno-predajnej zmluve a doklade o zaplatení sú jeho. Spisovalo sa to asi toho dvadsiateho prvého
tak ako to bolo aj citované v roku 2009. Predmetom bola horizontálna pásová píla a bola zaplatená
v hotovosti pri podpise zmluvy. Pri odovzdávaní peňazí bol prítomný on, K. C. a B. I.. Tieto peniaze

odovzdali vtedy a potom neskôr prišiel E. E. a odovzdávali sa tieto peniaze znova. Pri tomto druhom
odovzdávaní už nebol prítomný pán I.. Na otázku o výsluchu svedka zo dňa 22. 09. 2011 pred Okresným
policajným zborom v Žiari nad Hronom, kde sa uvádza, že celková cena píly bola stanovená ako výška
dlhu medzi mojou spoločnosťou a Q.. K. C. uviedol, že podľa neho sa tam vyšetrovateľ nespýtal ako
sa zaplatila cena za túto pílu, ale otázka podľa neho smerovala tam ako sa stanovila cena alebo kúpna
cena za túto pílu. Po nahliadnutí na listinný dôkaz č. l. 108 - pokladničný doklad uviedol, že podpis

na ňom je jeho. Na otázku z akého dôvodu požadoval pri podpise kúpno-predajnej zmluvy a dokladu
o odovzdaní peňazí prítomnosť svedkov uviedol, že táto zmluva bola donesená pánom K. C., kde sa
uvádzali svedkovia. On si zavolal jedného svedka a ja som si zavolal druhého svedka. Iniciály svedkov
do zmluvy sa vpisovali ručne. Na otázku či mu pán Stankovič hovoril, aby si obstaral nejakého svedka
uviedol, že deň predtým mu oznámil či si vie zabezpečiť nejakého svedka, ktorý by bol pri podpise

zmluvy. Na otázku akým spôsobom ďalej nakladal s tými peniazmi, ktoré mal dostať 21. 12. 2009 ako
kúpnu cenu za pílu v sume 13.400,- EUR uviedol, že tie peniaze dal späť pánovi C. na zabezpečenie
pohľadávky, ktorú mal voči nám, teda záväzku voči pánovi K. C.. Doklady o kúpno-predajnej zmluve a
doklad o zaplatení kúpno-predajnej ceny dal do fascikla v kancelárii, v ktorom bývali zmluvy. Uvedenú
zmluvu potom raz vybral a to vtedy, keď ju dal pánovi C. na doplnenie iniciálov E. E.. Na otázku čo to

znamená doplnenie iniciálov uviedol, že bolo potrebné dopísať číslo občianskeho, nakoľko pri podpise
týchto dokladov ho nemal pri sebe. Ja som túto zmluvu dal pánovi Jozefovi Stankovičovi, mal ju cez
víkend a potom mi ju vrátil v nejaký pondelok, nepamätám si presne kedy to bolo, lebo je to už vyše šesť
rokov. Ja som si zabezpečil svedka B. I. a pán K. C. E. E..

8. Súd z výsluchu K. C. (konateľa spoločnosti Píla Hont s. r. o.) zistil, že on
o skutočnosti, že píla nepatrí ich spoločnosti sa dozvedel od svojho syna I., s ktorým nekomunikoval.
Povedal mu to až vtedy, keď si našiel list od pána E. s tým, že zrejme sa tam jednalo o nejaké záložné
právo k tejto píle a vtedy mi syn, myslím niekedy v lete, povedal, že píla bola predaná. Na otázku kto
je v súčasnosti vlastníkom píly uviedol, že Q.. K. C..

9. Súd zo zápisnice o miestnom zisťovaní vykonanom Daňovým úradom Banská
Bystrica dňa 22. 02. 2013 (č. l. 424) zistil, že na tomto zisťovaní sa zúčastnili K. C. ako konateľ Píly Hont
s. r. o. Predmetom bolo preverenie vystavených faktúr nákupu a predaja hmotného majetku, vrátenie
poskytnutej pôžičky v zdaňovacom období 2009. Okrem iných skutočností sa tu uvádza, že po ukončení

leasingu spoločnosť SUNDERMANN s. r. o. odpredala pílu spoločnosti Píla Hont s. r. o. dňa 01. 07.
2007, pílu nadobudla do vlastníctva po splatení kúpnej ceny. Kúpna cena bola splácaná na základe
mesačných čiastkových faktúr. Po splatení bola vystavená faktúra na celú hodnotu kúpnej ceny. DS.
(daňový subjekt) faktúru nedal do účtovníctva, DPH neuplatnil. Dňa 21. 12. 2009 bola píla odpredaná
Q.. K. C., o platnosti kúpnej zmluvy stále prebieha súdny spor s firmou SUNDERMANN s. r. o. Taktiež

sa tu poukazuje na rôzne prílohy a to zmluva o pôžičke medzi Q.. K. C. a Píla Hont s. r. o. z 15. 10. 2007
a ďalej sa uvádza zistený stav: dňa 15. 10. 2007 na základe zmluvy o pôžičke DS (daňový subjekt) prijal
od Q.. K. C., L. XXX pôžičku. Pôžička bola vrátená v sume 13.510,-. Vyjadrenie daňového subjektu DPH
z predaja píly nebola odvedená ešte stále je súdny spor o platnosť predaja píly.

10. Súd z uznesenia vydaného vyšetrovateľom Policajného zboru Q.. I. R.
ČVS: ORP-944/OEK-ZV-2013 zo dňa 12. 01. 2014 vo veci obvinenia za prečin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona zistil, že K. C. ako konateľ spoločnosti Píla Hont s. r. o.
spôsobil skrátenie dane príjmov štátneho rozpočtu o sumu 653,96 EUR tým, že na strane 2 sa uvádza,
že predmetom predaja majetku a to horizontálnej pásovej píly za sumu 13.400,- EUR a to na základe

uzatvorenej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2009 o čom bolo už právoplatne rozhodnuté v konaní
pod č. k. ČVS: ORP-9/OEK-ZV-2013 dňa 09. 01. 2013, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným
dňa 19. 01. 2013.11. Súd z inventárnej karty dlhodobého hmotného a nehmotného majetku zistil, že pásová
píla MEBOR HTŽ 1200 bola nadobudnutá od spoločnosti SUNDERMANN s. r. o. dňa 30. 11. 2009 a
vyradená bola dňa 21. 12. 2009 - predaj píly, doklad o zaradení: kúpna zmluva.

12. Súd z listu - podnet zo dňa 24. 01. 2013 urobeného žalobcom zistil, že títo podali na
Daňový úrad Banská Bystrica pobočka Krupina podnet na Q.. K. C. (žalovaného) a to z dôvodu, že si
nesplnil svoju zákonnú povinnosť a riadne a včas nepriznal a neodviedol daň z príjmov, z vyplatených
úrokov z pôžičky za zdaňovacie obdobie kalendárneho roku 2009. Poukazujú na to, že spoločnosť Píla

Hont s. r. o. ako dlžník uzatvorila zmluvu o pôžičke s veriteľom Q.. K. C., ktorou veriteľ prenechá dlžníkovi
sumu 225.000,- Sk na dobu neurčitú za dohodnutý fixný úrok 7.000,- Sk. Píla Hont s. r. o. dňa 21. 12.
2009 Q.. K. C. dlžnú sumu vrátila aj s úrokmi vo výške 13.510,- Sk. Titulom splatenia istiny pôžičky a
sumy vo výške 6.041,37 EUR, ktoré boli príjmom Q.. K. C., tieto podliehajú dani z príjmu. Na základe
vyššieuvedenéhovásžiadameovykonaniekontrolyudaňovéhosubjektuQ..K.C.zaúčelompreverenia
skutočností riadneho a včasného priznania a odvedenia dane.

13. Vzhľadom na skutočnosť uvedenú v zrušujúcom uznesení krajského súdu, že súd
nevenoval pozornosť tvrdeniam Q.. K. C., K. C. a I. C., ktorí tvrdili v konaní vedenom Okresným
policajným zborom, odbor kriminálnej polície v Žiari nad Hronom, súd k tomuto uvádza, že hoci vo
svojom prvom rozsudku na strane 4 ods. 6 a na strane 5 sa venuje týmto výpovediam, v podrobnostiach

ešte dopĺňa z unesenia ČVS: ORP-548/OEK-ZH-2011 tie skutočnosti, ktoré sú podľa súdu v rámci tohto
konania dôležité a to je najmä čo sa týka stanovenia kúpnej ceny za pásovú pílu MEBOR ako aj jej
zaplatenia. Na strane 2 predmetného uznesenia zo dňa 23. 09. 2011 sa poukazuje na výpoveď K. C.,
ktorý na strane 3 uviedol, že majiteľom tejto píly je Q.. K. C., ktorý je jeho bratom a pílu vlastní od 21. 12.
2009, kedy mu ju syn ako konateľ spoločnosti Píla Hont s. r. o. za sumu 13.400,- EUR odpredal a táto

predstavovala dlžobu, ktorú mali ako firma voči Q.. K. C. podľa notárskej zápisnice N 73/2008 zo dňa 06.
03. 2008. Čo sa týka ceny píly, táto bola stanovená ako výška dlhu spoločnosti Píla Hont s. r. o. voči Q..
K. C., ktorý od nich len fyzicky prevzal pílu v hodnote, ktorú stanovili ako ich dlh voči jeho osobe z titulu
predchádzajúcej pôžičky. On nevedel, že jeho syn I. C. týmto spôsobom vyrovnal dlh ich spoločnosti
voči Q.. K. C. a to aj z dôvodu, že v čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy mal so synom problémy

a nekomunikovali spolu čo sa týkalo výroby a prevádzkovania ich podnikania. Taktiež uviedol, že píla
nebola ani zaradená a nefiguruje v ročnej daňovej uzávierke, nakoľko mala byť zaradená v účtovníctve
až k 01. 01. 2010, avšak z dôvodu už spomenutej uzatvorenej kúpno-predajnej zmluvy zaradená nebola.

14. Čo sa týka I. C., tiež konateľa spoločnosti Píla Hont s. r. o., ktorý ako

konateľ za predávajúceho podpisoval kúpno-predajnú zmluvu tento uviedol to, že majiteľom píly je Q..
K. C., ktorý je jeho strýkom a pílu vlastní od 21. 12. 2009, kedy mu ju predal ako konateľ spoločnosti
Píla Hont s. r. o. za sumu 13.400,- EUR, ktorá predstavovala dlžobu, ktorú ako firma mali voči Q.. K.
C. v zmysle notárskej zápisnice N 73/2008 zo dňa 06. 03. 2008 a zmluvy o pôžičke medzi Q.. K. C. a
spoločnosťou Píla Hont s. r. o. zo dňa 15. 10. 2007. Nakoľko si ich spoločnosť Píla Hont s. r. o. voči Q.. K.

C. predmetnú dlžobu nesplácala došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmet píly, podkladom ktorej
bola už spomenú notárska zápisnica a celková cena píly bola stanovená ako výška dlhu spoločnosti Píla
Hont s. r. o. voči Q.. K. C.. Fyzicky Q.. C. od nich len prevzal pílu v hodnote, ktorú stanovili ako dlh voči
osobe z titulu predchádzajúcej pôžičky. Tiež uviedol, že otcovi neoznámil tú skutočnosť, že uvedenú pílu
odpredal strýkovi. V čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy mal s otcom problémy a nekomunikovali

spolu. Fyzicky sa píla nikdy nepreniesla, zostala na pôvodnom mieste. Jednania so strýkom ohľadom
vysporiadania dlhu voči jeho osobe viedol sám. Jeho otec však vedel o tom, že musia dlh voči Q.. C.
vysporiadať a ústne sa dohodli, že to bude práve tou pílou.

15. Čo sa týka vyjadrenia Q.. K. C. v predmetom uznesení, tento uviedol, že

podniká v oblasti poľnohospodárstva a v roku 2007 požičal firme Píla Hont s. r. o., ktorej konateľmi boli
jeho brat K. a jeho syn I. sumu 225.000,- Sk, o čom bola spísaná zmluva. Z dôvodu, že mu pôžičku
nesplácali časom jeho pohľadávka nadobudla výšku vyše 400.000,- Sk a tak si chceli nejako poistiť dlžnú
sumuadohodolsanajskôrústnesbratomajsjehosynom,žekúpiodnichpásovúpíluMEBORzasumu,
ktorú sú mu dlžnú. Obaja s tým súhlasili a preto po určitom období roku 2009 spísal o kúpe tejto píly so

spoločnosťou Píla Hont s. r. o. v zastúpení jeho konateľom I. C. zmluvu. Nakoľko sa predtým ústne o
tomto kroku dohodol s oboma spoločníkmi spoločnosti myslel si, že aj obaja spoločníci vedia, že kupuje
od nich predmetnú pílu. Viac ohľadom tejto píly neriešil, píla ostala na pôvodnom mieste. Až neskôr zistil
pri návšteve spoločnosti Píla Hont s. r. o. po prehliadnutí nejakých dokladov, že táto Píla bola založená vprospechfirmySUNDERMANNs.r.o., ktorejbolispoločníciPílaHonts.r.o.taktieždlžnýpeniaze.Ihneď
po tomto sa porozprával so svojim bratom K. C., aby mu vysvetlil prečo založil predmetnú pásovú pílu
v prospech spoločnosti a to v čase, keď už vlastníkom tejto píly bol on. Brat mu povedal, že on nevedel

o tom, že došlo k spísaniu kúpno-predajnej zmluvy medzi Píla Hont s. r. o. a ním ohľadom predmetnej
pásovej píly. Objasnili si pozíciu a vzhľadom na to, že sa jednalo o nedopatrenie a neinformovanosť
sám sa rozhodol napísať doporučený list Q.. E. - konateľovi spoločnosti SUNDERMANN s. r. o., kde ho
požiadal o pracovné stretnutie všetkých strán s cieľom nájsť spoločné riešenie vzniknutého problému.
Toto sa však neuskutočnilo, pretože firma SUNDERMANN s. r. o. toto odoprela.

16. Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní zistil, že podľa nej
z výpovedí svedkov jednoznačne nevyplynulo, že by bola kúpna cena za predmetnú pílu vyplatená, čo
je podporne dané aj tým ako sme preukázali, že samotná spoločnosť Píla Hont s. r. o. nemala zahrnutú
uvedenú kúpno-predajnú cenu, ktorú mali obdržať, v daňovom priznaní za štvrtý štvrťrok 2009. Zároveň
ak by toto nestačilo chceme, aby súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva. V

záverečnej reči poukázala na to, že zotrvávajú na ich písomných podaniach a doterajších vyjadreniach.

17. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že podľa nej
z dokazovania ako aj z listín, ktoré boli zo strany žalovaného predložené jednoznačne vyplýva, že došlo
k zaplateniu kúpnej ceny za spornú pílu MEBOR a následne táto bola vlastne vo výške 13.400,- EUR

prijatá konateľom spoločnosti Píla Hont s. r. o., ktorý po určitom krátkom časovom odstupe v ten istý deň
zrejmeajvtúistúhodinuakodošlokvyplateniukúpnejceny juvrátilvovýške13.510,-EURžalovanému.
V skutočnosti došlo vlastne k plneniu vo finančnej podobe a tieto peniaze boli ako kúpna cena prijaté zo
strany konateľa Píla Hont s. r. o. a potom následne tieto peniaze s doložením sumy 110,- EUR boli ako
vrátenie pôžičky položené na stôl žalovanému, ktorý ich ako pôžičku vrátenú prijal vo výške 13.510,-

EUR o čom svedčia aj listinné dôkazy, ktoré boli zo strany žalobcu súdu predložené. Skutočnosť, že
došlo k faktickému odovzdaniu kúpnej ceny v peniazoch potvrdili aj svedkovia, ktorí boli vypočutí súdom
a to I. C., I., ktorí zhodne teda popísali situáciu, ktorá vznikla pri vyplácaní kúpnej ceny. Je pravdou, že
pán E. E. sa dostavil neskôr k vyplácaniu kúpnej ceny a preto vlastne tento proces bol popísaný aj v
jeho svedeckej výpovedi. Poukazujú na to, že celkovo právna zástupkyňa sa k opisu veci vyjadrovala

celkove na šiestich stranách s tým, že súd nakoľko považuje za hlavné preukázanie zaplatenia kúpnej
ceny za pásovú pílu MEBOR k ostatným skutočnostiam uvedených právnou zástupkyňou žalovaného
nebude prihliadať.

18. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a

prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

19. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých

dôkazov vykoná.

20. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

21. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a akbola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

24. Podľa § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) odporovať
možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,
ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117)
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana

vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

25. Podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu
úkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzidlžníkom,
ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo
spoločníkom.

26. Podľa § 42a ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu
úkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzidlžníkom,
ktorý je právnickou osobou, a osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a).

27. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže
uplatniť veriteľ žalobou.

28. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa
uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

29. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom
odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

30. Súd na základe vyššie uvedených skutočností vykonal dokazovanie a to v rozsahu
v akom mu to bolo stanovené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici a to v zmysle v
súčasnosti § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, predtým § 226 Občianskeho súdneho poriadku.
Za týmto účelom teda ešte vykonal okresný súd výsluch svedka E.. E. E., ďalej vypovedali konatelia

spoločnosti Píla Hont s. r. o. a to I. C. a K. C. a taktiež súd vykonal dokazovanie k ozrejmeniu kedy
bol a z akého dôvodu vydaný občiansky preukaz E.. E. E., na ktorý poukazuje krajský súd na strane
4 zrušujúceho uznesenia. Zároveň doplnil dokazovanie aj spresnením výpovedí Q.. K. C., K. C. a I. C.
v rámci konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného zboru, odbor kriminálnej polície Žiar
nad Hronom uvedené v bodoch 13 až 15 rozsudku. Súd poukazuje na to, že podstatou odporovateľnosti

právneho úkonu, tak ako na to poukázal aj krajský súd na strane 4 a 5 zrušujúceho uznesenia má
byť preukázané skutočné ukrátenie veriteľa, pričom pod ukrátením treba rozumieť zmenšenie majetku
dlžníka, ktorý neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo sčasti, pričom dôkazné bremeno
tu spočíva v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu veriteľa na žalobcovi.
K tomuto súd poukazuje na tú skutočnosť, že v súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že

žalovaný do dnešného nemá zaplatené viaceré pohľadávky, ktoré má voči spoločnosti Píla Hont s. r. o.
t. j. ako predávajúceho predmetnej pásovej píly. Na základe tohto je teda jednoznačne dané, že v tejto
časti vo veci preukázania ukrátenia žalobcu ako veriteľa je žaloba dôvodná.

31. Zároveň však krajský súd poukázal aj na to, že nejde o ukracujúci právny úkon vtedy,

ak dlžník (v našom prípade spoločnosť Píla Hont s. r. o.) dostal za prevedené veci, práva alebo iné
hodnoty od nadobúdateľa (Ing. K. C. - žalovaného) ich reálnu cenu, ich obvyklú cenu alebo mu za ne
bola inak poskytnutá primeraná rovnocenná náhrada. Na základe vyššie uvedeného teda súd považuje
predovšetkým za potrebné uviesť, že zo strany účastníkov konania na strane žalobcu je potrebné
produkovať dôkazy, ktorými bude preukázané, že za pásovú pílu MEBOR na základe kúpnej zmluvy

nebola zaplatená kúpna cena spoločnosti Píla Hont s. r. o. a na druhej strane žalovaný musí preukázať,
v prípade ak chce uspieť, že táto suma bola zaplatená. Za týmto účelom súd predovšetkým vykonáva
len tie dôkazy, ktoré preukázali daný skutkový stav a to vo veci akým spôsobom, v akej výške bola
zaplatená kúpna cena. Súd mal jednoznačne dané, že kúpna cena v predmetnej kúpnej zmluve bolastanovená na sumu 13.400,- EUR, pričom ako doklad o zaplatení bude slúžiť potvrdenie, kde bude
uvedený predávajúci, kupujúci, svedok (svedkovia), cena a dátum zaplatenia dohodnutej sumy uvedenej
v článku 3 tejto zmluvy. Taktiež súd mal preukázané, že bol podpísaný doklad o zaplatení kúpno-

predajnej ceny a to nielen konateľom za predávajúceho spoločnosť Píla Hont s. r. o. I. C. a kupujúcim
K. C., ale aj dvomi svedkami. Čo sa týka potvrdenia - doklad o zaplatení kúpno-predajnej sumy k
tomuto súd vykonal výsluchy akým spôsobom k tomu došlo, pričom jednoznačne bolo preukázané, že
pri odovzdávaní kúpnej ceny medzi kupujúcim Q.. K. C. a predávajúcim spoločnosťou Píla Hont s. r.
o. v zastúpení I. C. došlo tým spôsobom, že títo si uvedenú sumu odovzdali, o čom bol vystavený aj

predmetný doklad. Uvedené jednak potvrdili ako svedkovia B. I., ktorého súd vypočul na pojednávaní
s tým, že tento doslova uviedol, že pri odovzdávaní peňazí bol I. C., on a K. C.. Taktiež uviedol, že
podpis na zmluve je jeho a tiež popísal, že táto transakcia sa udiala v kancelárii, ktorá sa nachádza v
objekte, kde sa nachádza aj píla. Jeho ako svedka si zavolal I. C.. Na základe tejto skutočnosti súd teda
výpoveďou B. I. mal potvrdené, že došlo k odovzdaniu peňazí a že on sám podpísal ako svedok kúpno-
predajnú zmluvu ako aj doklad o zaplatení kúpno-predajnej ceny. Čo sa týka podpisu č. 2 uvedeného

na kúpno-predajnej zmluve ako aj na doklade o zaplatení kúpno-predajnej zmluvy E.. E. E., tento tiež
uviedol, že podpisoval predmetnú zmluvu, pričom pri podpise bol on, K. C., I. C. a podpisovalo sa to v
kancelárii. Vo veci vysvetlenia ohľadom tej skutočnosti, že číslo občianskeho preukazu, ktoré je uvedené
na kúpno-predajnej zmluve ako aj na doklade o zaplatení kúpno-predajnej ceny zo dňa 21. 12. 2009 a
tým, že uvedený občiansky preukaz mu bol vydaný až neskôr, čo ako súd zistil, až 07. 06. 2010 OR PZ

oddelenie dokladov vysunuté pracovisko v Krupine poukázal na to, že pri podpisovaní zmluvy nemal u
seba občiansky preukaz a po nejakom čase mu zavolal K. C., že je potrebné tam dopísať občiansky
preukaz, teda číslo. Na základe tejto výpovedi teda súd má preukázané, že akým spôsobom sa stala tá
skutočnosť, že hoci číslo občianskeho preukazu sa nachádza na zmluve zo dňa 21. 12. 2009 a tento bol
vydaný neskôr, akým spôsobom k tomuto došlo. Uvedená skutočnosť zo strany žalobcu nebola žiadnym

spôsobom vyvrátená. Zároveň súd poukazuje aj na vyjadrenie K. C., ktoré je opisované v uznesení OR
PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 23. 09. 2011, kde tento poukázal na tie skutočnosti, ktoré už prezentoval
aj predtým, že jeho syn mu neoznámil tú skutočnosť o predaji predmetnej píly, hoci potvrdil, že firma Píla
Hont s. r. o. mala dlžobu voči IY.. K. C., ktorá bola spísaná v zmysle notárskej zápisnice N XX/XXXX
zo dňa 06. 03. 2008 a zmluvy o pôžičke medzi Q.. K. C.Č. a spoločnosťou Píla Hont s. r. o. zo dňa 15.

10. 2007. Taktiež potvrdil skutočnosť, že celková cena píly bola stanovená vo výške dlhu spoločnosti
Píla Hont s. r. o. voči Q.. K. C.. Poukázal na tú skutočnosť, že on síce uzavrel dňa 18. 08. 2010 zmluvu
s Q.. E. (konateľom žalobcu) a to z dôvodu, že nevedel, že ich píla už nie je v ich majetku, nakoľko v
tom čase on so synom mal zlé vzťahy a nekomunikovali. Vo veci, že uvedená píla nefiguruje v ročnej
daňovej závierke uviedol, že to bolo z toho dôvodu, že táto mala byť zaradená v účtovníctve až k 01.

01. 2010, avšak z dôvodu spomenutej uzavretej kúpno-predajnej zmluvy ich spoločnosťou zaradená
nebola. Z tohto teda vyplýva, že aj vo výpovedi v tomto uznesení v rámci trestného konania potvrdil, že
došlo k predaju ich píly, o čom sa však on dozvedel neskôr.

32. Čo sa týka vyjadrenia I. C. v rámci vyššie uvedeného uznesenia, tento

takisto ako aj K. C. a K. C. uviedol, že suma 13.400,- EUR predstavovala dlžobu, ktorú mali ako firma
voči Q.. K. C. v zmysle notárskej zápisnice N XX/XXXX a zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 10. 2007. Uvedená
píla bola len fyzicky prevzatá Q.. C. a cena bola určená z titulu predchádzajúcej pôžičky. Taktiež uviedol
to, že neoznámil svojmu otcovi, že túto pílu odpredal a to z toho dôvodu, že v čase uzatvárania kúpno-
predajnej zmluvy mal s otcom problémy a nekomunikovali spolu. Jeho otec však vedel o tom, že musia

dlh voči Q.. C. vysporiadať a ústne sa dohodli, že to bude práve tou pílou. Z tohto taktiež teda vyplýva
akým spôsobom bola stanovená výška ceny a akým spôsobom to malo byť zaplatené.

33. Súd z vyjadrenia Q.. K. C. v rámci predmetného konania zistil, že tento
požičal spoločnosti Píla Hont s. r. o., ktorej konateľmi boli jeho brat K. a jeho syn I. sumu 225.000,-

Sk, o čom spísali zmluvu, pričom túto mali splácať po 7.000,- Sk mesačne. Nakoľko mu uvedenú sumu
nesplácali a jeho pohľadávka nadobudla výšku 400.000,- Sk tak si ju chcel poistiť a to tak, že sa najskôr
ústne s bratom aj s jeho synom dohodli, že kúpi od nich pásovú pílu MEBOR za sumu, ktorú sú mu dlžní.
Nakoľko sa o tomto kroku dohodol s oboma spoločníkmi Píly Hont s. r. o. myslel si, že obaja vedia, že
od nich kupuje pílu a ohľadom tejto píly viac už nič neriešil.

34. Súd teda z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázanú tú skutočnosť, že
nemôže ísť o neúčinnosť právneho úkonu, pretože nebola naplnená podmienka, že za predmetnú
pílu žalovaný nezaplatil cenu tejto píly, ktorá podľa súdu bola stanovená dohodou strán a táto bolaprimeraná v rámci výšky predmetnej ceny, tak ako súd na to poukázal vo svojom prvom rozsudku,
predovšetkým na strane 9 a 10. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, tak ako uviedol krajský
súd, že nejde o ukracujúci právny úkon ak dlžník dostal za prevedené veci skutočne ich reálnu cenu. V

tomto súd vykonal rozsiahle dokazovanie, predovšetkým dokladom o zaplatení kúpno-predajnej ceny,
ďalej samotná kúpno-predajná zmluva, výsluch svedkov B. I., E.. E. E., ďalej K. C. a I. C. a tiež
žalovaného, pričom tieto preukázali akým spôsobom došlo k zaplateniu predmetnej píly s tým, že tak
ako súd už predtým poukázal, žiadne ustanovenia obchodného, občianskeho, poprípade iného zákona
nevylučujú zaplatenie tým spôsobom, že niekto ak dostane kúpnu cenu v rámci predaja ako predávajúci

od kupujúceho a túto zároveň kupujúcemu vráti z titulu pôžičky, že týmto by došlo k porušeniu zákona
a nezaplateniu kúpnej ceny. Nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, že spoločnosť Píla Hont s. r.
o. si na základe pôžičky od Q.. K. C. uvedenú sumu vo výške 225.000,- Sk požičala a následne bola
spísaná notárska zápisnica N XX/XXXX (č. l. 109 -110). O tomto zároveň, čo sa týka zaplatenia kúpnej
ceny z pôžičky sú jednoznačne dané aj dôkazy na strane 108 a to príjmový a výdavkový doklad, kde sa
jednoznačne potvrdzuje, že čo sa týka výdavkového dokladu, tak firma Píla Hont s. r. o. vyplatila Q.. K. C.

sumu 13.510,- EUR, účel: vrátenie pôžičky zo dňa 15. 10. 2007, pričom príjmový dokladom zasa Q.. K.
C. potvrdil, že prijal od Píly Hont s. r. o. sumu 13.510,- EUR, účel: vrátenie pôžičky zo dňa 15. 10. 2007.
K vyššie uvedeným skutočnostiam už súd nemá čo viac dodať, pretože jednoznačne bolo preukázané,
že žalovaný za uvedenú pílu zaplatil, pričom ostatné poukazovania právnej zástupkyne žalobcu, že
nedošlo k započítaniu pohľadávky, o čom sú tu určité zmienky, sú právne irelevantné a taktiež je právne

irelevantná aj tá skutočnosť, že v jednom vyjadrení bolo poukazované a to v zápisnici o miestnom
zisťovaní zo dňa 22. 02. 2013, v ktorom sa K. C. vyjadril, že preto nedal uvedené do účtovníctva a
DPH si neuplatnil, pretože prebieha konanie o platnosti kúpnej zmluvy s firmou SUNDERMANN. Takéto
tvrdenienemáabsolútnežiadenvýznamvtomtokonaní,pretožejejednoznačnedané,žepánK.C.nieje
osoba, ktorá má právnické vzdelanie a preto konanie o vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a konanie

o neplatnosť kúpnej zmluvy je podľa súdu v ponímaní človeka bez právneho vzdelania prakticky to isté,
avšak keby aj mal niekto právne vzdelanie a povie, že prebieha konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy,
pričom ide o neúčinnosť kúpnej zmluvy, v našom konaní by toto nemalo žiadnu váhu, pretože ako súd
už povedal predovšetkým sa musí vysporiadať s tromi okruhmi otázok a to či kúpna cena za uvedenú
pílu bola adekvátna v čase predaja, na čo už poukázal, že podľa súdu áno, ďalej či došlo k ukráteniu

veriteľa teda k zmenšeniu majetku dlžníka, ktorému neumožnil uspokojenie veriteľa celkom alebo sčasti
a či dlžník veriteľa t. j. žalobcu dostal adekvátnu cenu za prevedené veci, práva a iné, resp. iné hodnoty.
Keďže súd už vyššie poukázal, že skutočnosti, že žalovaný riadne zaplatil za prevedenú pílu cenu, ktorá
podľa súdu v tom čase zodpovedala hodnote uvedenej píly nemôže byť vyslovená neúčinnosť takéhoto
právneho úkonu.

35. Zároveň súd s poukazom na § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku je povinný
poukázať prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy s tým, že navrhovaný dôkaz bol zo strany právnej
zástupkyne žalobcu a to vykonanie dokazovania znalcom z odboru účtovníctva vo veci preverenia či
uvedená píla bola v majetku spoločnosti Píla Hont s. r. o., akým spôsobom zrejme z tohto majetku bola

vyradená, prečo bola alebo nebola v účtovníctve. K tomuto súd poukazuje, že tento dôkaz nevykonal
z toho dôvodu, že podľa súdu nie je v tomto prípade rozhodujúce či spoločnosť Píla Hont s. r. o. mala
alebo nemala uvedenú pílu zaradenú vo svojom majetku s tým, že súd poukazuje aj na vyjadrenie K. C.
pred vyšetrovateľom OR PZ odbor kriminálnej polície na strane 3, kde tento sám uviedol, že píla nebola
do majetku spoločnosti zaradená a ani nefiguruje v ročnej daňovej závierke, nakoľko mala byť zaradená

v účtovníctve od 01. 01. 2010. Okrajovo súd poukáže na to, že čo sa týka samotného vykonania dôkazov
podľa Civilného sporového poriadku je na posúdení súdu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, avšak v
prípade nevykonania ich musí odôvodniť.
Súd zároveň chce poukázať na to, že predsa nemôže byť taktiež na ťarchu žalovaného porušenie
nejakých povinností zo strany spoločnosti Píla Hont s. r. o. v tom zmysle, že ak táto si riadne nevedie

účtovníctvo a neplní všetky povinnosti vyplývajúcej jej zo zákona, či už napr. vyradenie majetku,
zaradenie, taktiež uvádzanie aktív a pasív, že v takomto prípade by malo dôjsť k tej skutočnosti, že malo
by byť osobe, ktorej sa to vôbec netýka a ktorá nevie takéto úkony žiadnym spôsobom ani ovplyvniť
na jej ujmu.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Súd o trovách konania rozhodol tak, nakoľko v celom rozsahu bol úspešný žalovaný,že má právo na náhradu trov konania v celej výške t. j. 100%.
§ 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 149 zákona č. 160/2015 Z. z.

§ 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 187 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 191 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.
§ 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 42a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 42a ods. 4 písm. a) zák. č. 40/1964 Zb.
§ 42a ods. 4 písm. b) zák. č. 40/1964 Zb.
§ 42b ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 42b ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie kolízny opatrovník maloletého dieťaťa do 15-tich dní odo
dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362
C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.