Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010464
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3517010464.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci
obvineného A. H., X.. XX.XX.XXXX Y. V., V.. Č.. Y. Y. Y. Y. Ú. A., trestne stíhaného pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v
znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom
v Novom Meste nad Váhom dňa 7. novembra 2017 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. H. C. K. D. U. V. Í. X., X.. XX.XX.XXXX Y. V.,
V. L. J. XXX, V.. Č.. Y. Y. Y. Y. Ú. A.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 28.07.2017 v čase asi o 20.30 hod. v kuchyni rodinného domu číslo XXX v obci Podolie svoju
družku H. K., s ktorou žije v predmetnom dome v spoločnej domácnosti, verbálne napadol, a to tak, že
jej povedal, aby vypadla z jeho domu, keď jej nepatrí, a keď sa aj kedykoľvek vráti naspäť domov, tak
ju bez milosti podreže a hlavu jej ešte rozpolí rýľom a následne ju zakope na záhrade, čím vzbudil u

poškodenej H. K. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
4, ods. 8 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vedie trestné konanie proti obžalovanému prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona. Súd vo veci vydal trestný rozkaz dňa 25.09.2017, proti ktorému podal obžalovaný a obhajca
obžalovanéhovzákonnejlehoteodpor.Napodkladepodanéhoodporusúdvykonalhlavnépojednávanie

dňa 07.11.2017, na ktoré predvolal a vykonal výsluch obžalovaného, poškodenej H. K.F., prečítal
psychiatrický znalecký posudok znalkyne H.. C. Ž.Š. a vykonal listinné dôkazy vzťahujúce sa na
predmetnú vec a osobu obžalovaného.Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že k dohode o vine a treste medzi obžalovaným
a prokurátorom nedošlo.
Po prečítaní obžaloby z vyjadrenia obžalovaného po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach

a poučení v intenciách § 257 Trestného poriadku, vyplynulo, že skutok sa nestal.
Obžalovaný A. H.X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jeho právach uviedol, že bude
vypovedať. Poprel spáchanie skutku a okrem iného uviedol, že sa s poškodenou pochytil, ale výhražné
slová nepovedal. Išiel do krčmy, kde bol asi do 10 hodiny. V čase skutku bol v reštaurácii a nebol
doma. Asi o pol šiestej prišla za ním jeho matka, aby išiel domov. Vrátil sa. Bol doma asi 10 - 15 minút,

počas ktorých sa pohádal s družkou. Potom sa do reštaurácie vrátil a odišiel z nej asi o 23.00 hod. Z
výpovede obžalovaného vyplynulo, že pil alkohol. Tiež priznal, že pije alkohol, napriek tomu, že bol,
resp. je onkologickým pacientom a vie, že nemá piť. Zo závermi psychiatrického znaleckého posudku
nesúhlasí.
Poškodená H. K. na hlavnom pojednávaní odmietla po zákonnom poučení o právach a povinnostiach
svedka odmietla vypovedať z dôvodu, že boli 14 rokov spolu a obžalovaný je jej druh. Následne bola

prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 29.07.2017. Z výpovede poškodenej z
prípravného konania vyplynulo, že je družkou obžalovaného a majú spolu 3 deti. Obžalovaný sa v
poslednom čase o deti poriadne nestaral a uprednostňoval svoje záujmy. Vždy, keď mu povedala, aby
bol s ňou a deťmi doma a venoval sa deťom, tak začal po nej vrieskať, že deti sa hrajú a ona je matka,
tak sa má o ne starať a odišiel do krčmy alebo za svojou priateľkou. Posledné dva mesiace jej nedával

peniaze na domácnosť, pričom sa viackrát vyjadril, že ona nevie aké peniaze on minie na alkohol a na
automaty. Posledné 3 roky boli medzi nimi nezhody, pričom on jej nadával a opakoval jej stále, že minulý
rok v marci od neho spolu s deťmi odišla, že si našla priateľa. Obžalovaný ju chodil do J. prosiť, aby sa k
nemu vrátila, preto sa asi po mesiaci k nemu vrátila. Určitý čas sa choval slušne, avšak postupne jej zasa
začal nadávať, že ona nič nemá a že ju môže kedykoľvek vyhnať a že je pobehlica, ktorá sa pelešila v J.

a poslušne sa vrátila k svojmu mužovi. Obžalovaný si pred dvoma mesiacmi našiel 18 ročnú priateľku
a doma boli každý deň hádky a zvady medzi ňou a ním. Ešte k tomu začal viac piť alkohol. Každý deň
jej vykrikoval, že si našiel priateľku, len aby sa jej pomstil. Posledný mesiac začal byť agresívny k nej
a posledný týždeň sa jej denne vyhrážal, že ju zabije, aby vypadla z domu a viac sa nevrátila. Potom
začal intenzívne piť a ona sa začala báť, aby jej niečo neurobil. Vždy dúfala, že po takýchto incidentoch

sa obvinený vyzúri, ponadáva jej a pôjde spať, avšak jeho nadávanie za posledný týždeň prerástlo do
vyhrážania, vyhrážal sa jej smrťou, že ju zapichne ako sviňu, že jej rozpolí hlavu rýľom a zakope ju na
záhrade. Dňa 28.07.2017, keď prišiel asi o 18.00 hod. domov, bol pod vplyvom alkoholu a začal do nej
zase vyrývať a nadávať jej. Nehovorila mu nič, iba počúvala, pretože za čas, čo sú spolu, vie, že keď je
opitý tak má svoju pravdu, nič iné nevníma a začne byť agresívny, keď mu oponuje. Povedal jej, aby si

sadla v kuchyni na stoličku, že sa idú rozprávať. Deťom dal 20,- Eur a povedal im, aby neprišli domov,
pokiaľ ich neminú a keď s ním zostala sama v kuchyni povedal jej, aby vypadla z domu s deťmi, že
on ide teraz do krčmy a keď sa vráti, nechce ich doma vidieť. Poškodená to s plačom oznámila jeho
matke, ktorá išla pre obvineného do krčmy a prišla s ním domov. Neskôr, keď matka obvineného odišla
domov, začal jej nadávať a vyhrážať sa, že ju zabije, zapichne, rozpolí jej hlavu rýľom a zakope ju v

záhrade. Poškodená mala obavu o svoje zdravie a život, preto utiekla z domu a išla ku kamarátke, kde
sa vyplakala a potom zavolala políciu.
Z prečítanej výpovede svedkyne H. H., matky obžalovaného vyplynulo, že dňa 28.07.2017 v
poobedňajších hodinách prišla k nej družka obžalovaného, ktorá jej povedala, že sa jej obžalovaný mal
vyhrážať a vyhnal ju z domu. Obžalovaný bol v krčme a preto svedkyňa išla za ním a povedala mu, aby

išiel domov, že sa potrebujú všetci traja porozprávať. Keď prišli k nim domov, spýtala sa ho, či sa družke
vyhrážal zabitím a či ju vyháňal z domu, na čo jej odpovedal, že sa družke nevyhrážal. Svedkyňa potom
nahnevaná odišla z ich domu taxíkom.
Podľa Zápisu o dychovej skúške zo dňa 28.07.2017 obžalovanému bol v čase o 23.37 hodine dychovou
skúškou zistený výsledok merania 0,92 mg/l.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nedal súhlas na čítanie znaleckého posudku č. 20/2017 z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, znalkyne MN.. C. Ž., a ani nechcel znalkyňu vypočuť.
Prokurátor v obžalobe navrhol prečítať citovaný znalecký posudok. Po doručení výzvy podľa § 240
ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku obžalovaný a ani obhajca nenavrhli výsluch znalkyne, preto
súd postupoval analogicky podľa § 240 ods. 3 tretia veta Trestného poriadku, z ktorého vyplýva,

že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v
obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom
pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu. Zo spisu vyplýva, že v priebehu prípravného
konania neboli voči znaleckému posudku žiadne námietky zo strany obžalovaného a ani obhajcu.Vzhľadomnauvedenéskutočnostianalogickýmpostupomsúdprečítalcitovanýznaleckýposudokajbez
súhlasu obžalovaného. Z citovaného znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania
skutku netrpel ani v súčasnej dobe netrpí psychotickým ochorením ani inou duševnou chorobou alebo

poruchou, ktorá by mala chorobný vplyv na jeho vôľovo motivačnú zložku správania. Pod vplyvom
alkoholu sa správa verbálne agresívne, pričom na svoj stav nemá náhľad. V čase spáchania skutku
mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mohol ho aj ovládať. Obvinený chápe zmysel
trestného konania. Znalkyňa odporučila uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný. Prvé dve

odsúdenia má osvedčené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Zvyšných päť odsúdení nemá
osvedčené a ani zahladené. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 1T/98/2009 zo dňa 21.03.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 15.08.2012, sp. zn. 3To/84/2012, pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Podľa registra priestupkov nemá obžalovaný v registri trestov žiadny záznam.

* * * * *
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu obžalovaného za

preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Súd z dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má preukázaný
skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný popiera vinu za
spáchanýskutokatvrdí,žeskutoksanestalapoškodenejnevyhrážal.Vinaobžalovanéhojepreukázaná
výsluchom poškodenej H. K., z ktorej výpovede vyplývajú skutočnosti uvedené v skutkovej vete

rozsudku. Z jej výpovede vyplýva, že z obžalovaného mala strach, ktorý viedol k tomu, že bezprostredne
po vyhrážkach volala políciu. Tvrdenia poškodenej sú podporené znaleckým posudkom znalkyne
H.. C. Ž. Podporne je usvedčovaný výpoveďou matky obžalovaného, ktorá síce nebola prítomná
vyhrážania sa obžalovaného poškodenej, no niektoré okolnosti potvrdzuje - poškodená prišla k nej
domov, povedala jej, že o vyhrážkach, sama bola vyhľadať obžalovaného v krčme. Bez významu pre

posúdenie hodnovernosti výpovedí nie je ani skutočnosť, že obžalovaný mal pri zadržaní objektívne
nameraných 0,92 mg/l alkoholu v krvi a u poškodenej bolo objektívne zistené dychovou skúškou, že
žiadny alkohol nepožila. Vyhrážanie sa obžalovaného má svoj podklad v požitom alkohole ako aj v
znaleckom dokazovaní, z ktorého vyšiel znalecký záver, že pitie alkoholu progredovalo do syndrómu
závislosti do alkoholu, ktorý uprednostňuje pred inými voľnočasovými aktivitami, pričom v súčasnosti

sú prítomné poruchy pamäte - údaje nevie časovo správne lokalizovať. Súd vyhodnotilo vzhľadom na
uvedené úvahy výpoveď poškodenej ako vierohodnú. Súd neznamenal v jej výpovedi také skutočnosti,
ktoré by jej výpoveď robili nevierohodnou. Logicky popísala nielen udalosti zo dňa 28.07.2017, ale
aj spolužitie s obžalovaným, jeho problémy s alkoholom a gradáciu jeho správania. Hodnovernosť jej
výpovede nezmenšuje ani skutočnosť, že pred súdom odmietla vypovedať. V prvom rade je to jej

právo ako družky obžalovaného a za ďalšie z jej odmietnutia nemožno vyvodiť, že by odvolala svoju
výpoveď. V prípravnom konaní poškodená pred svojim výsluchom dňa 29.07.2017, ktorého sa zápisnica
týka, bola o svojom práve odoprieť vypovedať riadne poučená, uviedla, že je družka obžalovaného a
výslovnevyhlásila,žeprávoodmietnuťvypovedaťnevyužívaauvedenývýsluchbolvykonanýspôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že

poškodená neodmietla vypovedať ani pred vznesením obvinenia obžalovanému a v k veci vypovedala,
pričom v podstate zopakovala túto svoju výpoveď aj následne po tom, čo bolo vznesené obvinenie
oznámené obžalovanému. Súčasne obžalovaný bol oboznámený s dátumom a časom vykonania
výsluchu poškodenej písomne povereným príslušníkom ako aj v závere jeho výsluchu obvineného a
výslovne sa vyjadril, že nežiada byť prítomný ďalších vyšetrovacích úkonov. Na základe výpovede

obžalovaného, poškodenej a znaleckého posudku H.. C. Ž.F., súd dospel k záveru, že príčetnosť
obžalovaného je daná a obžalovaný je teda plne trestnoprávne zodpovedná osoba. S poukazom na
vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti,
a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je skutkový
stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonané dôkazy spolu

korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú
spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného.
Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,pretože sa poškodenej, ktorá v čase skutku bola jeho družkou, vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť u nej dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, za ktorú
Trestný zákon považuje aj družku. Svojim konaním vyvolal u poškodenej vyšší stupeň tiesnivého pocitu z

vyslovených vyhrážok s poukazom na povahu vyhrážky, fyzické a charakterové vlastnosti obžalovaného
a ich vzájomný vzťah.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona ako trestný činy spáchané úmyselne, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom

spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov a
občianskom spolunažívaní.
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru
zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale
aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane poľahčujúcich okolností nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť vzhľadom na pozitívne záznamy o odsúdeniach v registri trestov. Súd

zistil na strane obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť a to, že v minulosti bol odsúdený [§ 37 písm.
m) Trestného zákona]. Ide napr. odsúdenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 2T/140/2009,
1T/89/2009, ktoré nemá zahladené. Obžalovaný je osobou, ktorá bola doposiaľ 5 krát súdne trestaná
a to pre rôznorodé trestné činy. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody pri zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov

postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona. Trest ukladal ako trest nepodmienečný,
keďže obžalovaný v minulosti bol odsúdený na nepodmienečný trest. Nakoľko obžalovaný v posledných
10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na závery znalkyne H.. C. Ž.A. súd obžalovanému uložil
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný aj pred súdom sám priznal, že požíva

alkohol, napriek tomu, že bol, resp. je onkologickým pacientom a vie, že nemá piť. Je tak zrejmé, že
obžalovaný nemá náhľad na svoju závislosť, preto uloženie ochranného liečenia je plne opodstatnené.
Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný,
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých

účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie
podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.