Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/110/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6795899623
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6795899623.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa
Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Geregom, advokátom, Advokátska
kancelária Banská Bystrica, Dolná 36, proti odporcom I. Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava,
Dostojevského rad 4 a III. Y. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. P., R. ul. č. XXX/XX, za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporcu v III. rade Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
Bratislava, Trnavská cesta 82,v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, Dostojevského
rad 4, o odškodnenie za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v I. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sumu 7.319,26 €, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh voči odporcovi v I. rade o zaplatenie bolestného a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z a m i e t a .

Odporca v I. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom nedoplatku náhrady straty na zárobku
po skončení práceneschopnosti sumu 64.053,78 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 304,42€ (9171 Sk) od 2.7.2001 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 304,42€ (9171 Sk) od 1.8.2001 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 304,42€ (9171 Sk) od 1.9.2001 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 260,67€ (7853 Sk) od 1.10.2001 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 260,67€ (7853 Sk) od 1.11.2001 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 260,67€ (7853 Sk) od 1.12.2001 do zaplatenia

s úrokom z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 260,67€ (7853 Sk) od 1.1.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 260,67€ (7853 Sk) od 1.2.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 260,67€ (7853 Sk) od 1.3.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 76,48€ (2304 Sk) od 1.4.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 76,48€ (2304 Sk) od 1.5.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 76,48€ (2304 Sk) od 1.6.2002 do zaplatenia

s úrokom z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.7.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.8.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.9.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.10.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 16% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.11.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.12.2002 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.1.2003 do zaplatenia

s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.2.2003 do zaplatenias úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.3.2003 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.4.2003 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.5.2003 do zaplatenia

s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 463,19€ (13954 Sk) od 1.6.2003 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 470,92€ (14187 Sk) od 1.7.2003 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 470,92€ (14187 Sk) od 1.8.2003 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 13% zo sumy 470,92€ (14187 Sk) od 1.9.2003 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 12,5% zo sumy 470,92€ (14187 Sk) od 1.10.2003 do zaplatenia

s úrokom z omeškania vo výške 12,5% zo sumy 470,92€ (14187 Sk) od 1.11.2003 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 12,5% zo sumy 470,92€ (14187 Sk) od 1.12.2003 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 12% zo sumy 470,92€ (14187 Sk) od 1.1.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 12% zo sumy 473,68€ (14270 Sk) od 1.2.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 12% zo sumy 473,68€ (14270 Sk) od 1.3.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 11% zo sumy 489,25€ (14739 Sk) od 1.4.2004 do zaplatenia

s úrokom z omeškania vo výške 10% zo sumy 489,25€ (14739 Sk) od 1.5.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 10% zo sumy 489,25€ (14739 Sk) od 1.6.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 489,25€ (14739 Sk) od 1.7.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 489,25€ (14739 Sk) od 1.8.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 489,25€ (14739 Sk) od 1.9.2004 do zaplatenia

s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 489,25€ (14739 Sk) od 1.10.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 489,25€ (14739 Sk) od 1.11.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 483,54€ (14567 Sk) od 1.12.2004 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 406,06€ (12233 Sk) od 1.1.2005 do zaplatenia
s úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 406,06€ (12233 Sk) od 1.2.2005 do zaplatenia

s úrokom z omeškania vo výške 6% zo sumy 406,06€ (12233 Sk) od 1.3.2005 do zaplatenia, všetko
do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh titulom vyplatenia nedoplatku náhrady straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti s príslušenstvom voči odporcovi v I. rade z a m i e t a .

Súd návrh voči odporcovi v III. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ na tunajšom súde podal dva návrhy s tým, že sa domáhal v konaní vedenom pod sp. zn.
XXC XXX/XXXX zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a v konaní vedenom pod
sp. zn. XXC XXX/XXXX doplatenia náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti. Tunajší
súd uznesením na pojednávaní dňa 8.2.1996 spojil obe konania na spoločné konanie s tým, že vec sa
ďalej vedie pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Návrh na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia bol podaný na tunajšom súde dňa 7.12.1995 a návrh na doplatenie náhrady straty na zárobku
dňa 16.8.1995. V oboch prípadoch vychádzal z poškodenia zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode
dňa 21.5.1993 kedy ako spolujazdec pri jazde osobným motorovým vozidlom Škoda Forman, ŠPZ Y.
XX-XX utrpel vážne zranenia. V čase dopravnej nehody vozidlo viedol odporca III., ktorý pracoval u
navrhovateľa ako vodič. Pri tejto dopravnej nehode navrhovateľ utrpel vážne poranenia hlavy v dôsledku

ktorých bol uznaný plne invalidný dňom 21.9.1994.

Pri nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z lekárskych
posudkov podávaných v rámci trestného konania. Tu bolo obodované sťaženie spoločenského
uplatnenia na 1650 bodov. Zároveň lekárom bolo bodované aj bolestné na sumu 383,75 boda. Lekárske

posudky vypracovával MUDr. Branislav Brežný, neurológ, Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici
a sú odobrené primárom neurologického oddelenia MUDr. Krajčom CSc. V priebehu konania uplatnil
písomne aj nárok na odškodnenie titulom bolestného podaním zo dňa 28.4.2000 doručeným súdu
2.5.2000. V oboch prípadoch žiadal 50-násobok s tým, že titulom bolestného žiadal priznať 78.868,75 €
(2.376.000,-- Sk) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 114.519,02 € (3.450.000,-- Sk). Nároky,

ktoré boli uplatňované odôvodňoval svojim zlým zdravotným stavom a ťažkosťami pretrvávajúcimi aždo súčasnosti. Podľa jeho slov trpí veľkými bolesťami hlavy, ktoré bývajú až neznesiteľné, depresiami,
má problémy s orientáciou v priestore. Vzhľadom na poškodenie zdravia užíva lieky na tlmenie bolesti
a kortykoidy, ktoré spôsobujú jeho úplné vyradenie z bežného života tak ako na to bol zvyknutý pred

úrazom.

V konaní sa domáhal aj náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorý bol uplatnený
a vyčíslený v priebehu konania po doplnení znaleckého dokazovania v zmysle uznesenia zo dňa
5.4.2012 vo výške 86.758,08 € s príslušenstvom. Pri výške náhrady vychádzal z priemerného zisku,

ktorý dosahoval ako živnostník v období pred utrpením úrazu. Navrhovateľ potvrdil , že od úrazu až do
uznania plnej invalidity mu zo strany odporcu I. bola vyplatená titulom náhrady straty na zárobku za rok
1993 suma 323.279,-- Sk (10730,90 € ).

Odporca v I. rade a zároveň vedľajší účastník na strane odporcu v III. rade v priebehu celého konania
žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Nárok považoval za nedôvodný. V spore

namietal svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb.
Rovnako nepovažoval za pasívne legitimovaného v spore ani odporcu III. s poukazom na ustanovenie
§ 420 ods. 2 OZ, nakoľko v čase dopravnej nehody bol tento zamestnancom navrhovateľa a ako
zamestnanec v zmysle ustanovení OZ za škodu nemôže zodpovedať. Vzhľadom na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.4.2007, keď odvolací súd výnimočne zaujal stanovisko

odporujúce prísnemu striktnému výkladu citovanej právnej úpravy a vyslovil právny názor o existencii
pasívnej legitimácie odporcu v I. rade vo vzťahu k navrhovateľovi s poukazom na účel právnej úpravy sa
k jednotlivým nárokom podrobne vyjadroval. Voči jednotlivým nárokom uplatneným v priebehu konania
okrem iného vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu za bolestné, ktoré bolo uplatnené až
písomným podaním doručeným súdu 2.5.2000. Pred týmto písomným podaním sa navrhovateľ domáhal

len zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri bolestnom vychádzal z posudku MUDr. Brežného
zo dňa 15.10.1994. Iný posudok v konaní podávaný nebol. Práve preto s poukazom na ustanovenie
§ 106 ods. 1 OZ mal za to, že subjektívna premlčacia lehota uplynula dňom 15.10.1996. Rovnako
namietal premlčanie časti uplatňovaného nároku titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktoré bolo podaním uplatnené po prvýkrát 7.12.1995 vo výške 16.430,99 € (495.000,-- Sk). Vychádzalo

rovnako z lekárskeho posudku zo dňa 15.10.1994. Až následne písomnými podaniami, ktoré nasledovali
dňa 28.4.2000 došlo k rozšíreniu návrhu a zvýšeniu z pôvodne uplatňovanej sumy na sumu 82.154,95
€ (2.475.000,-- Sk) a 14.3.2003 ďalšie zvýšenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu
114.519,02 € (3.450.000,-- Sk). Odporca I. namietol premlčanie s poukazom na ustanovenie § 110
ods. 3 OZ aj pri úrokoch z omeškania v prípade týchto nárokov, ktoré boli prvýkrát uplatnené až

písomným podaním zo dňa 14.3.2003. Premlčanie bolo namietané aj pri nárokoch uplatňovaných
titulom náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti po pripustení zmeny návrhu v zmysle
záverov znaleckého dokazovania. Námietka premlčania bola vznesená v časti presahujúcej pôvodne
žalovanej sumy nad sumu 18.607,-- Sk na mesiac od 1.7.1995, nad sumu 18.304,-- Sk na mesiac
od 1.7.1996, nad sumu 18.021,-- Sk na mesiac od 1.7.1997, nad sumu 17.772,-- Sk na mesiac od

1.7.1998, nad sumu 17.470,-- Sk na mesiac od 1.7.1999 a nad sumu 19.064,- Sk na mesiac od 1.5.2000.
Zároveň vzniesol námietku premlčania aj na nárok uplatnený titulom náhrady straty na zárobku po
skončení práceneschopnosti od 1.4.2005 až do konca s tým , že rentu do budúcna v pravidelných
mesačných splátkach navrhovateľ nežiadal v zmysle podania zo dňa 20.4.2005. Až podaním doručeným
súdu 23.1.2012 rozšíril tento nárok aj na obdobie od 1.4.2005 do 31.12.2008. Preto s poukazom na

ustanovenie § 106 ods. 1 vzniesol námietku premlčania a rovnako aj v zmysle ustanovenia § 110 ods.
3 OZ v časti požadovaných úrokov z omeškania do 2.7.1998 nakoľko tieto prvýkrát boli uplatnené
písomným podaním doručeným súdu 2.7.2001.

Odporca v III. rade sa niekoľkokrát písomne vyjadril k nárokom uplatňovaným navrhovateľom s tým,

že s podaným návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že u navrhovateľa pracoval ako vodič, ale k ostatným
okolnostiam ohľadom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj náhrady straty na zárobku
po skončení práceneschopnosti sa vyjadriť nevedel. Doslova uviedol, že nerozumie z akého dôvodu je
neustále vyzývaný ako odporca, keďže voči jeho osobe mal byť návrh vzatý späť v celom rozsahu. K
späťvzatiu malo dôjsť potom čo sa pred Okresným súdom v Považskej Bystrici s navrhovateľom dňa

31.5.2000 dohodli, že si ani jeden od druhého nebudú voči sebe nič požadovať. Poukazoval na svoje
zranenia, ktoré pri dopravnej nehode utrpel s tým, že je tiež na plnom invalidnom dôchodku.
Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom voči odporcovi v I. rade. Rozhodnutie bolo
zo dňa 5.12.2006, kde súd návrh voči odporcovi v I. rade zamietol pre nedostatok pasívnej legitimáciea s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Z dôvodu podaného odvolania
navrhovateľom vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 26.4.2007
zrušil čiastočný rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V závere svojho rozhodnutia

konštatoval, že „poistený a poškodený sú jednou fyzickou osobou ako prevádzkovateľ a spolujazdec
a s poukazom na nedbanlivostné konanie vodiča je možné konštatovať, že k poškodeniu jeho zdravia
došlo prostredníctvom jeho zamestnanca. Vzhľadom na to, že v priebehu konania navrhovateľ sa vzdal
nárokov voči priamemu škodcovi, vzhľadom na to, že dopravná nehoda mala pre oboch účastníkov
pracovnoprávnehovzťahuťažkéatotožnénásledkyspočívajúcevstratepracovnejschopnostianástupe

trvalej invalidity zaujal odvolací súd výnimočne stanovisko odporujúce prísnemu, striktnému výkladu k
citovanej právnej úprave“. Ďalej v rozhodnutí krajský súd konštatoval, že „dôležitou okolnosťou pre
rozhodnutie odvolacieho súdu je aj skutočnosť, že samotný odporca v I. rade navrhovateľovi plní jeden
druh nároku a to vyplácanie náhrady straty na zárobku čo navrhovateľ postavil do pozície nepochopenia
vzťahu odporcu v I. rade k nemu pre odškodnenie následkov v poistnej udalosti predovšetkým z hľadiska
legitimácie odporcu I.“ Na základe týchto okolností odvolací súd zrušením rozhodnutia okresného súdu a

vráteniavecinaďalšiekonanievyslovilprávnynázoroexistenciipasívnejlegitimácieodporcuvI.radevo
vzťahu k navrhovateľovi s poukazom na účel vyhlášky č. 423/1991 Zb., keď otázku pasívnej legitimácie
poisťovne už nová právna úprava rešpektuje v súlade s postavením poisťovne ako povinného subjektu
pre odškodnenie (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Okresnému súdu bolo uložené vysporiadať sa
dokazovaním s otázkou preukázania nárokov navrhovateľa voči odporcovi I., vysporiadať s námietkou

premlčania, ktorá bola vznesená odporcom I. vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského
uplatnenia.

Voči odporcovi v III. rade súd uznesením zo dňa 1.8.2007 konanie zastavil s poukazom na podanie
navrhovateľa zo dňa 28.4.2000 doručené súdu 2.5.2000. V tomto podaní navrhovateľ uviedol, že návrh

voči odporcovi v III. rade Y. P. berie späť. Keďže súd o späťvzatí nerozhodol a odporcovia so zastavením
konania na základe výziev súdu súhlasili podľa ustanovenia § 96 O.s.p. súd konanie s poukazom na
túto dispozíciu navrhovateľa zastavil. Proti rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ
odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením zo dňa 21.11.2007 uznesenie okresného
súdu zrušil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na podanie navrhovateľa zo dňa 22.11.1995 ako

rozšírenienávrhuajnaodporcuvIII.rade,kdenastalihmotnoprávneúčinkyvsúvislostistýmtoúkonoma
procesnoprávne účinky jeho postavenia nastali až rozhodnutím o pripustení do konania dňom 7.6.2004.
Z tohoto pohľadu potom späťvzatie návrhu zo dňa 2.5.2000 nemohlo vyvolať procesný účinok, ktorým
je zastavenie konania. Z týchto dôvodov rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené. V závere odvolací
súd konštatoval, že odporca v III. rade je aj naďalej účastníkom konania a skutočnosť, že sa v priebehu

konania navrhovateľ vzdal nárokov voči odporcovi v III. rade nemôže byť hodnotená ako procesný úkon
späťvzatia návrhu, ale ako návrh na prípadné uzavretie dohody napr. v zmysle § 574 OZ.

S poukazom na ustanovenie § 226 O.s.p. súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. V tejto súvislosti preto doplnil dokazovanie a v zmysle rozhodnutí odvolacieho súdu nariadil vo

veci znalecké dokazovanie znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia a odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo.

Doc. MUDr. Vladimír Donáth PhD. podal vo veci znalecký posudok č. 13/2009 dňa 20.11.2009, v ktorom
po vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a oboznámení sa s lekárskymi správami zodpovedal

na otázky súdu. V závere jednoznačne konštatoval, že navrhovateľ trpí psychickými poruchami, ktoré
sú v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Nemá závažné hybné poruchy,
avšak psychické poruchy je možné zmierniť za cenu istého „otupenia“ myslenia, vnímania, vedomia.
Vyliečenie nie je možné. V pred úrazovom období u navrhovateľa neboli konštatované závažné
zdravotné problémy. Na otázku ohľadom obmedzenia alebo znemožnenia uplatnenia navrhovateľa v

ďalšom živote a spoločnosti uviedol, že: „Následkom úrazu došlo u p. J. k závažnému zníženiu intelektu,
poruchám pamäti, osobnosti a emócií. V konečnom dôsledku nie je možné spoľahlivé a uspokojujúce
fungovanie v spoločnosti. Psychológ (ktorý bol znalcom pribratý ako spolukonzultant) hodnotí tento stav
ako trvalý s rizikom zhoršovania sa v rámci postupujúceho veku. Narušené sú všetky funkcie, pozornosť,
orientácia, analýza a syntéza, dynamogénia“. Pokiaľ sa znalec vyjadroval k bodovému hodnoteniu

sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval MUDr. Brežný a potvrdil MUDr. Krejča, CSc. v
lekárskom posudku zo dňa 15.11.1994 uviedol, že položka 251 vážne mozgové alebo duševné poruchy
po mozgovom poranení subsumuje v sebe aj položku 307 a 250, preto tieto nie je možné hodnotiť
zvlášť. Rovnako nie je možné túto položku ohodnotiť plnou sadzbou 1200 bodov, ale len sadzbou 900bodov, pretože je navrhovateľ vytrhnutý z každodenného života, hlavne po sociálnej stránke, avšak
má zachovanú hybnú schopnosť k bežným denným úkonom. Následne znalec vzhľadom na námietky
zo strany účastníkov konania bol dovypočutý na pojednávaní dňa 27.3.2012, kde uviedol, že v plnom

rozsahu zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku a na znížení bodov pri hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia pri položke 251 z 1200 na 900. Rovnako uviedol, že táto položka v sebe
zahŕňa aj položky 250 a 305 a taktiež v sebe zahŕňa položku 259 čo je strata čuchu. Čuchová dráha
sa nachádza na spodnej strane mozgu, preto nie je možné hodnotiť ju samostatne, ale opätovne
spadá pod vážne poškodenie mozgu čo je hodnotené položkou 251. K námietke navrhovateľa ohľadom

hodnotenia podľa § 6 ods. 2 zákona 32/1965 opätovne uviedol, že nie je daná zákonná možnosť
lekárovi zvýšiť bodové hodnotenie tak ako to urobil MUDr. Brežný v pôvodnom posudku, pretože je to
vylúčené priamo zákonom v časti III., § 14. Novým zákonom je tento problém jednoznačne odstránený.
Znalec taktiež potvrdil, že zdravotná dokumentácia a záznamy, ktoré mal k dispozícii a ktoré boli robené
prvotným lekárskym zariadením Nemocnicou v Bojniciach sú podrobné a vylúčil, že by lekári na príjme
opomenuli popísať a uviesť všetky zranenia, ktoré utrpel navrhovateľ pri dopravnej nehode. Pri otázke

ohľadompoužitiabezpečnostnýchpásovzostranynavrhovateľavychádzalzozdravotnejdokumentácie,
ale aj samotného vyjadrenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že nebol pripútaný pri znaleckom klinickom
neurologickom vyšetrení a vzápätí dodal, že si to nepamätá, vie to len z rozprávania. Vzhľadom na popis
zranení, kde bolo konštatované, že navrhovateľ mal pri dopravnej nehode poranenú tvár úlomkami zo
skla nasvedčuje to prudkému nárazu hlavou do skla a svedčí to o závažnom stupni úderu kinetickou

energiou. Je zrejmé, že pri náraze bolo telo navrhovateľa zotrvačnou energiou vyhodené dopredu. Ak
by boli použité bezpečnostné pásy tieto by boli navrhovateľovi spôsobili zreteľné podkožné krvácanie
na hrudníku. Nález takéto zranenie neobsahuje, preto znalec uviedol, že je takmer vylúčené, aby
navrhovateľ v momente dopravnej nehody bol pripútaný bezpečnostnými pásmi. Ohľadom ustálenia
zdravotného stavu navrhovateľa znalec uviedol, že sa tento bude do budúcna len zhoršovať. Je to práve

z dôvodu postihnutia v súvislosti s poškodením mozgu, kde je konštatovaný organický psychosyndróm,
navrhovateľ má problémy s pamäťou, myslením, komunikáciou, správaním čo ovplyvňuje psychický
vývoj a psychické funkcie. Avšak dodal, že už v čase podávania posudkov MUDr. Brežným mal lekár
dostupné všetky informácie a aj zdravotný stav u navrhovateľa bol v tom čase zistiteľný tak, aby ho bolo
možné priradiť pod položku 251. Už v roku 1996 bol správne ohodnotený zdravotný stav navrhovateľa na

vyšetreniach v Martine aj v Bratislave. K otázke požitia alkoholu zo strany navrhovateľa v čase dopravnej
nehody znalec uviedol, že síce boli v čase úrazu konštatované známky atrofie, avšak to neznamená, že
navrhovateľ mal nejaké zdravotné problémy už pred dopravnou nehodou v dôsledku atrofie, isté však
je, že pred touto nebol systematicky liečený a nemal zdravotné obtiaže, preto alkohol nemal vplyv na
funkčnosť a už vyššie spomínané zistené atrofie. V závere opätovne znalec zdôraznil, že sa kvalita

života navrhovateľa v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode veľmi zhoršila v tom najširšom
slova zmysle.

Druhý znalecký posudok vo veci podávala Ing. Helena Bullová pod č. 8/2011 dňa 20.9.2011. Úlohou
znalkyne bolo vyčísliť priemerný zárobok navrhovateľa za obdobie od začiatku podnikania do mája

1993 v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 1/1992 Zb. pre výpočet straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti a vyčísliť stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 21.9.1994
do 31.3.2005. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala, že sa nedá určiť priemerný zárobok
u navrhovateľa, nakoľko v rozhodnom období, ktorým je prvý štvrťrok roku 1993 mal príjmy z podnikania.
V tomto prípade určovala pravdepodobný zárobok v zmysle § 17 zákona č. 1/1992 Zb. Za čiastkový

základ dane za rozhodné obdobie bola suma 4.597,09 € (138.492,- Sk), kde pravdepodobný mesačný
zárobok u navrhovateľa do 5/1993 bol vypočítaný na sumu 1.532,36 € (46.164,- Sk). Stratu na zárobku
po skončení práceneschopnosti za obdobie od 21.9.1994 až do 31.3.2005 po zohľadnení invalidného
dôchodku a príjmov od odporcu v I. rade mal navrhovateľ 87.606,- € (2.396.214 ,- Sk). Vzhľadom na
námietky zo strany odporcu v I. rade a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v III. rade súd rovnako

aj znalkyňu z odboru ekonómie a manažmentu dovypočul na pojednávaní dňa 27.3.2012. Znalkyňa
zotrvala na záveroch svojho posudku, kde poukazovala na to, že rovnakým spôsobom priemerný
zárobok navrhovateľa vyčísľovali aj znalkyne pred ňou Ing. Pilátová a Ing. Gaťová. Navyše poukázala aj
nato,žesamotnýodporcavI.radezaceléuvedenéobdobiepresnetakýmtoistýmspôsobompostupoval
pri stanovovaní výšky percent valorizácie u navrhovateľa. Rovnako aj ďalšie námietky vznesené zo

strany odporcu v I. rade považovala za nedôvodné s tým, že vychádzala len zo zákonov a výpočet
náhradystratynazárobkuposkončenípráceneschopnostiunavrhovateľaažnapisárskuchybuvobdobí
od 1.4.1996 považovala za správny. Navrhovateľ k záverom znaleckého posudku výhrady nemal.Na výzvu súdu doložil navrhovateľ do spisu pracovnú zmluvu zo dňa 30.9.1992, ktorú uzavrel R. Q ako
zamestnávateľ v zastúpení ním s odporcom v III. rade Y. P.. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú s dňom nástupcu 1.10.1992. Odporca v III. rade bol prijatý ako vodič. Ďalej nasledovali mzdové

dojednania s tým, že navrhovateľ doložil do spisu kópiu mzdového listu č. 1 na rok 1993.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T XXX/XXXX súd zistil, že odporca v III. rade bol
uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona za
čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní tri mesiace , výkon ktorého bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá po dobu 14 mesiacov a poškodený Y. J. (navrhovateľ) bol odkázaný s nárokom na náhradu škody
na občianskoprávne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.11.1999 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XTo XXX/XXXX, ktorým bolo odvolanie Y. P. zamietnuté. Zo spisu
súd zistil, že dňa 28.1.1994 bol príslušníkmi OR PZ, ODI Prievidza vypočutý odporca v III. rade s tým,
že tento k dopravnej nehode uviedol, že „Ja som spolujazdca upozornil, aby sa pripútal bezpečnostným

pásom čo však neučinil. Toto viem určite“. Navrhovateľ vo svojich výpovediach v dňoch 21.1.1994 a
30.3.1999 nevedel popísať priebeh dopravnej nehody a nevyjadroval sa ani k bezpečnostným pásom.

Na výzvu súdu Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica dňa 23.4.2012 oznámila, že Y. P.
(odporca III.) nie je v súčasnosti evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovni, nepoberá žiadne

dávky vyplácané sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii mzdové listy poistencov.
Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia mal za rok 1992 vymeriavací základ v sume
12.000,- Sk a za rok 1993 vymeriavací základ v sume 20.000,- Sk.

Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.8.2004 vyplýva,

že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví,
ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej
choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Týmito doterajšími predpismi je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky č. 84/1967 Zb., vyhlášky č. 78/1981 Zb., vyhlášky č. 47/1995
Z.z. a vyhlášky č. 19/1999 Z.z..

Podľa § 7 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu

ustanovenú v ods. 1 a 2.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa ustanovenia § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ustanovenia § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 447 OZ náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej

renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovené (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietky dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škodypremlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však
ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o
úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť, ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Tak ako je vyššie konštatované navrhovateľ v konaní uplatnil niekoľko samostatných nárokov, ktoré sú

dôsledkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 21.5.1993. V dôsledku zranení utrpených pri tejto
dopravnej nehode bol uznaný plne invalidným dňom 21.9.1994. Na tunajšom súde si uplatnil nárok na
priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 7.12.1995. V pôvodnom návrhu
žiadal priznať 20-násobok sťaženia spoločenského uplatnenia pri počte bodov 1650 vo výške 495.000,-
Sk, tak ako boli obodované znaleckým posudkom MUDr. Brežného zo dňa 15.11.1994. V priebehu
konania podaním zo dňa 2.5.2000 zvýšil sumu na 50-násobok a žiadal priznať 3.050.625,- Sk. Následne

podaním zo dňa 17.3.2003 upravil sumu, ktorú požadoval zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
na 50-násobok s tým, že došlo k celkovému nárastu cien a vyhláška podľa ktorej sa má postupovať
je 40 rokov stará, upravil pôvodný návrh, kde zvýšil základné bodové ohodnotenie na sumu 60,- Sk. V
konečnom návrhu požadoval priznať titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
čiastku 3.450.000,- Sk. Na tomto návrhu zotrval a žiadal, aby súd priznal 50-násobok pri počte bodov v

zmysle vyššie uvádzaného znaleckého posudku zo dňa 15.11.1994 vo výške 114.519,02 € (3.450.000,-
Sk).

Podaním doručeným súdu dňa 2.5.2000 prvýkrát uplatnil aj nárok na priznanie bolestného, kde v závere
uviedol, že sa domáha priznania náhrady za 383,75 boda bolestného vo výške 50-násobku. Následne

podaním doručeným súdu 17.3.2003 upresnil čiastku, ktorú žiada ako náhradu za bolestné pri sume
60,- Sk a počte bodov 383,75, ktorú žiadal zvýšiť o 30-násobok na sumu 575.625,- Sk.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky
náhrady škody na zdraví. Jedná sa o náhrady nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý

mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania
v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Vyhláška č. 32/1965
Zb. podľa ktorej v danej veci súd postupoval zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje
odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského

uplatnenia a naopak. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť nie za bolesť budúcu (následnú),
ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. To znamená,
že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba posudzovať jednotlivo pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň existenciu dôvodov

pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.

Navrhovateľ v konaní uplatnil nárok na vyplatenie náhrady za bolesť, ktorú si vytrpel pri úraze v dôsledku
dopravnej nehody zo dňa 21.5.1993. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku MUDr. Brežného
zo dňa 15.11.1994, ktorým bolestné bolo obodované na 383,75 boda. Nárok uplatnil pred tunajším

súdom prvýkrát podaním doručeným súdu 2.5.2000 a následne upravený podaním doručeným súdu
17.3.2003. Odporca v I. rade a zároveň vedľajší účastník na strane odporcu v III. rade v konaní vzniesol
námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle
ustanovenia § 100 ods. 1 je súd povinný k námietke premlčania prihliadnuť pokiaľ je táto dôvodná.
Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa právo o náhrade škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Znalecký posudok, ktorým bolo obodované
bolestné bol vypracovaný 15.11.1994. To znamená, že navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatnil
po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 15.11.1996. Z týchto dôvodov súd
nárok navrhovateľa uplatnený titulom vyplatenia zvýšeného odškodnenia za vytrpenú bolesť (bolestné)
zamietol. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľ o tom kto zodpovedá za škodu mal

vedomosť bezprostredne po dopravnej nehode najneskôr v období, keď bol vypočutý ako svedok
poškodený pred ODI PZ Považská Bystrica a o výške škody nadobudol vedomosť vystavením posudku
o bolestnom MUDr. Brežným, ktorý bol potvrdený MUDr. Krajčom, CSc.Ďalším nárokom, ktorý si v konaní navrhovateľ uplatnil bolo odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Pôvodným návrhom žiadal priznať 20-násobok bodového hodnotenia v zmysle posudku
MUDr. Brežného potvrdeného MUDr. Krajčom, CSc. zo dňa 15.11.1994. Následne 2.5.2000 žiadal

priznať 50-násobok pri zvýšení hodnoty za jeden bod, kde už nežiadal 15,- Sk, ale 30,- Sk za bod a
podaním zo dňa 17.3.2003 upravil výšku bodov na dvojnásobok pri 50-násobnom zvýšení a 30,- Sk
za bod. Nárok odvodzoval z posudku z 15.11.1994. V priebehu konania súd vzhľadom na námietky
týkajúce sa obodovania zranení u navrhovateľa ustanovil znalca Doc. MUDr. Vladimíra Donátha, CSc.,
ktorý vo veci podal znalecký posudok a vyjadroval sa aj k znaleckému posudku MUDr. Brežného zo

dňa 15.11.1994. Následne bol k tomuto znaleckému posudku aj vypočutý a vyjadril sa k jednotlivým
položkám s tým, že základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle záverov
znaleckého dokazovania je 900 bodov, nakoľko ostatné položky obodované v posudku MUDr. Brežného
sú subsumované práve v položke 251 ako vážne mozgové alebo duševné poruchy. Pri tejto položke
znalec nestanovil najvyšší možný počet bodov tak ako to pripúšťa príloha vyhlášky č. 32/1965 v časti
II. odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, kde je maximum 1200 bodov. Práve

s poukazom na zranenia, ktoré mal navrhovateľ utrpieť v dôsledku dopravnej nehody došlo síce k
podstatnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, avšak je potrebné nechať priestor pre pevnú sadzbu ,
pretože ako potom hodnotiť postihnutého, ktorý má takú vážnu hybnú poruchu, ktorá ho pripúta navždy,
napr. na invalidný vozík. U navrhovateľa ide o osobu hybne spôsobilú k bežným denným úkonom, to
znamená, že nepotrebuje asistenciu, preto podľa znalca nie je dôvod pre priznanie plnej sadzby. Zotrval

na záveroch prezentovaných znaleckým posudkom s tým, že zdravotný stav pri položke 251 je správne
hodnotený počtom bodov 900. Rovnako znalec zodpovedal aj na námietky zo strany navrhovateľa
týkajúce sa zvýšenia bodového hodnotenia na dvojnásobok (3.300 bodov) ako tak učinil navrhovateľ
svojim podaním zo dňa 17.3.2003 podľa § 6 ods. 2 vyššie citovanej vyhlášky, kde uviedol, že tento
postup zo strany MUDr. Brežného je nesprávny, pretože vyhláška upravuje možnosť lekára zvýšiť

bodovéhodnotenievzásadáchprílohyAods.6alebo7.Súčasťoulekárskehoposúdenianiejeurčovanie
zvyšovania odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky.

Zvýšenie základnej sumy podľa § 6 a 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení je otázkou právnou a
môžu toto zvýšenie podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky uskutočniť sami účastníci zodpovednostného

vzťahu a podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky môže takéto zvýšenie uskutočniť len súd. Zo strany
odporcu v I. rade k takémuto zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo pri
plnení zo dňa 5.12.1994 (čl.16 spisu). Odporca v I. rade navrhovateľovi plnil po predložení posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.11.1994 bolestné vo výške 8.636,25 Sk,
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 24.750,- Sk a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

podľa § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb. 24.750,- Sk, spolu 58.136,- Sk. To znamená, že došlo tu priamo zo
strany odporcu v I. rade k zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 100% v zmysle §
6 ods. 2 vyhlášky a podľa § 7 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky posudzoval otázku zvýšenia odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia súd na základe návrhu navrhovateľa.

Možnosť zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia viaže vyhláška na to či prípad
poškodeného možno označiť za hodný osobitného zreteľa, pri úvahe o výške odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia súd vychádzal opäť z podmienok, ktoré ustanovuje vyhláška pre zvýšenie
odškodnenia tak, že je možné sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov zistenému lekárom zvýšiť
podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom utrpel zranenie mal pre uplatnenie v živote,

v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia zdravia obmedzené alebo stratené. Má sa pri tom
prihliadaťnato,čimožnonásledkypoškodenianazdravínapraviťalebozmierniťjednoduchýmabežným
lekárskym zákrokom. V neposlednom rade pri skúmaní, či tu ide o prípad hodný osobitného zreteľa
odôvodňujúcim zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné porovnať kvalitu
života poškodeného pred úrazom a po ňom. V čase dopravnej nehody bol navrhovateľ vo veku 27

rokov v produktívnom veku kedy rozbiehal podnikateľské aktivity a tak ako vyplýva jednak z výpovede
svedkyne - družky navrhovateľa R. X. aj zo záverov lekárskych správ a v konečnom dôsledku aj
zo záveru znaleckého posudku Doc. MUDr. Vladimíra Donátha, CSc., nadpriemerne inteligentný. V
dôsledkudopravnejnehodytrpípsychickýmiporuchami,ktoréjemožnézmierniťzacenuistéhootupenia
myslenia, vnímania, vedomia. V dôsledku úrazu došlo k závažnému zníženiu intelektu, poruchám

pamäti, osobnosti a emócií. Na týchto skutočnostiach sa zhodli rôzni psychológovia pri opakovaných
psychologických vyšetreniach tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku. Poruchy, ktoré utrpel
v dôsledku úrazu navrhovateľ mu znemožňujú uplatnenie v ďalšom živote a spoločnosti. Inteligenčný
kvocient sa u neho vykalkuloval na hodnotu 78 čo je výrazná zaostalosť. Vyliečenie je u navrhovateľanemožné a prognóza do budúcna znamená zhoršovanie zdravotného stavu. Svedkyňa X. vo svojej
výpovedi dňa 5.12.2006 potvrdila, že sa s navrhovateľom zoznámila v roku 1988 a od roku 1989 žili
v spoločnej domácnosti. Jednalo sa o človeka nadpriemerne inteligentného, rozhľadeného, ktorý sa

venoval divadlu, hudbe, hral na gitaru. Doslova uviedla, že po úraze sa veľmi zmenil a zmenila sa
im aj kvalita života. Majú spolu jedno dieťa syna Z., nar. XX.XX.XXXX. Táto nehoda mala dopad na
celú rodinu s tým, že sa im zmenil rodinný život a tiež aj profesný. Odsťahovali sa z mesta na vidiek
práve pre zdravotný stav navrhovateľa, aby bol v kľudnom prostredí. Súd vzhľadom na všetky tieto
okolnosti a dospel k záveru, že sú u navrhovateľa dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie

zvýšeného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko dôsledky pre život a životné
úkony navrhovateľa, pre uspokojovanie jeho spoločenských potrieb sa značne zhoršili. Je vylúčený
zo spoločenského, politického, kultúrneho života a obmedzený v osobnom a rodinnom živote. Nemá
možnosť sebarealizácie a ďalšieho sebavzdelávania práve v dôsledku poškodenia zdravia. Bol úplne
vyradený z pracovnej činnosti, ktorú vykonával pred úrazom. Aj keď je znalcom konštatované, že je
mobilný, pretože v dôsledku poškodenia mozgu nedošlo k obmedzeniu jeho hybnosti, súd má za to, že

došlo k jeho úplnému vylúčeniu zo spoločenského života. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd bol toho
názoru, že navýšenie základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle §
7 ods. 3 vyhlášky vo výške 20-násobku základného bodového hodnotenia je primerané.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu I. a vedľajšieho účastníka na strane

odporcu III. aj pri nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd na túto prihliadol. Tak
ako je vyššie konštatované 7.12.1995 navrhovateľ uplatnil 20-násobok titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia. Následne podaním doručeným súdu 2.5.2000 zvýšil nárok na 50-násobok pri hodnote za
bod 30,- Sk a 17.3.2003 ponechal 50-násobok, ale zvýšil hodnotu za bod na 60,- Sk. Nárok odvodzoval
z posudku zo dňa 15.11.1994 vypracovaného MUDr. Brežným a potvrdeného MUDr. Krajčom, CSc.. K

ustáleniu zdravotného stavu došlo, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku a v neposlednej
miere aj z výsluchu znalca, v čase vyhotovovania posudku MUDr. Brežným, t.j. k 15.11.1994. Doslova
znalec uviedol, že zdravotné potiaže navrhovateľa bolo možné v rovnakom rozsahu hodnotiť už v roku
1994. Pre rozhodnutie súdu ohľadom premlčania tohto nároku je dôležité ustáliť kedy bol zdravotný stav
navrhovateľa ustálený z lekárskeho hľadiska tak, že bolo možné vyhodnotiť zdravotný stav obodovaním.

V tomto čase už mal navrhovateľ vedomosť o tom, že došlo ku škode a tiež vedel kto za túto škodu
zodpovedá a teda začala mu plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá rovnako ako v
prípade na náhradu bolestného uplynula 15.11.1996. Návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej 20-
násobok bol na tunajšom súde uplatnený až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty
a teda súd tento nárok ako nedôvodný v dôsledku premlčania zamietol. Rozhodoval len o nároku,

ktorý bol uplatnený 7.12.1995 a ktorým žiadal navrhovateľ priznať 20-násobok vo výške 16.430,99
€ (495.000,- Sk). Pri výške priznanej titulom sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo
záverov znaleckého posudku znalca Doc. MUDr. Vladimíra Donátha, CSc., kde znalec pri sťažení
spoločenského uplatnenia nabodoval položku 251 vážne mozgové alebo duševné poruchy počtom
bodov 900. S poukazom na závery základné bodové hodnotenie predstavuje 900 bodov, keď v sebe

táto položka zahŕňa aj pôvodné bodované položky 307 - hemiparéza, 250 - postkomočný syndróm, 259
- strata čuchu. Pri navýšení na 20-násobok je to 18000 bodov, hodnote za jeden bod v čase, keď došlo
k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa (pred účinnosťou vyhlášky č.47/1995 Z.z., ktorou bola
stanovenáhodnotajednéhoboduz15,-Skna30,-Sk)15,-Sktopredstavuje270.000,-Sk.Poodpočítaní
sumy už vyplatenej odporcom I. vo výške 49.500,- Sk tak ostáva 220.500,- Sk (súdom priznaných

7.319,26 €). V prevyšujúcej časti s poukazom už na vyššie konštatované súd návrh zamietol.

Odporca v I. rade zároveň vedľajší účastník na strane odporcu v III. rade poukazovali na spoluzavinenie
navrhovateľa v dôsledku čoho žiadali znížiť priznané odškodnenie v zmysle ustanovenia § 441 OZ. Z
trestného spisu ako aj z výpovedi účastníkov konania a tiež z lekárskych správ a záveru znaleckého

posudku vyplýva, že v čase dopravnej nehody nebol navrhovateľ pripútaný bezpečnostným pásom.
Práve v dôsledku tejto skutočnosti žiadal odporca zohľadniť spoluúčasť. Znalec pri svojom výsluchu
na pojednávaní dňa 27.3.2012 na hypotetickú otázku dal hypotetickú odpoveď s tým, že pri rýchlosti,
ktorou osobné motorové vozidlo v čase nárazu išlo konštatoval, že by bolo vysoko pravdepodobne došlo
k stavu v medicíne nazývaného „švihnutie bičom“, ktoré znamená vážne poškodenie krčnej chrbtice a

takýto úraz hodnotil tiež ako veľmi vážny. Dá sa preto konštatovať, že samotná skutočnosť nezapnutia
navrhovateľa bezpečnostným pásom by nezabránila u navrhovateľa poškodeniu zdravia ba čo viac je
možné vzhľadom na vyjadrenie znalca konštatovať, že aj toto zranenie by bolo vážne s možnosťou
poškodenia krčnej chrbtice, nakoľko v dôsledku kinetickej energie by bol tento vymrštený dopredu (čo sastalo pri tejto dopravnej nehode) a vplyvom bezpečnostných pásov by bol vrátený späť. Spoluzavinenie
navrhovateľa z nedbanlivosti je podľa názoru súdu tak nepatrné, že súd neaplikoval ustanovenie § 441
OZ aj v nadväznosti na to čo bolo znalcom na pojednávaní povedané. Navyše prihliadol aj k samotnej

skutočnosti, že odporca v I. rade pri plnení dňa 5.12.1994 uviedol, že „sa neuvažuje so spoluvinou“ a
plnil tak ako už bolo vyššie konštatované. Samotné zohľadnenie spoluviny ponechal na zvážení súdu
a pri plnení sám na toto neprihliadal.

Ďalším nárokom uplatnením v tomto konaní bola náhrada straty na zárobku po skončení

práceneschopnosti ( neskôr úrazová renta ). Pôvodne podaným návrhom zo 16.8.1995 žiadal
navrhovateľ priznať sumu 43.852,- Sk / 1.445,61 € / od 21.9.1994. Následne podaním doručeným súdu
dňa 2.5.2000 požadoval náhradu straty na zárobku po skončení PN za obdobie 21.9.1994 - 30.6.1995
vo výške 18.799,- Sk, za obdobie 1.7.1995 - 30.6.1996 vo výške 18.607,- Sk, za obdobie 1.7.1996
- 30.6.1997 vo výške 18.304,- Sk, za obdobie 1.7.1997 - 30.6.1998 vo výške 18.021,-Sk, za obdobie
1.7.1998 - 30.6.1999 vo výške 17.772,- Sk, za obdobie 1.7.1999 - 30.4.2000 vo výške 17.470,- Sk

bez ďalšieho požadovania do budúcna. Následne podaním zo dňa 2.7.2001 doplnil podanie o obdobie
1.5.2000 - 30.6.2001 vo výške 19.064,- Sk, zároveň žiadal aj úrok z omeškania od 1.7.1996 vo výške
17,6 % a od 1.7.2001 žiadal sumu 32.052,- Sk, dňa 17.3.2003 došlo opätovne podanie s vyčíslenou
rentou od roku 1994 do 30.6.2000 bez zmeny a od 1.7.2000 žiadal rentu 17.059,- Sk do 30.9.2001,
od 1.10.2001 do 30.9.2002 vo výške 16.774,- Sk a od 1.10.2002 do 28.2.2003 vo výške 33.462,-

Sk. Zároveň boli upravené úroky z omeškania, ktoré žiadal za obdobie od 1.7.1995 vo výške 22%,
od 1.7.1996 vo výške 16,6%, od 1.10.2002 vo výške 16,5% a od 1.3.2003 13%. Rentu do budúcna
nepožadoval. Podaním doručeným súdu 20.4.2005 došlo k rozšíreniu návrhu, kde upravil sumy bez
uvedenia koľko žiada za mesiac a výšky úrokov z omeškania. Tu návrh je za obdobie od 21.9.1994 do
31.3.2005 v celej výške 2.728.631,- Sk (90.573,95 €). Následne podaním zo dňa 23.1.2012 vyčíslil rentu

od roku 1995 za jednotlivé roky bez uvedenia úroku z dlžnej sumy, odkedy tento úrok a o aký úrok sa má
jednať. 23.3.2012 vyčíslil a špecifikoval navrhovateľ nárok na náhradu straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti, ktorý je predmetom tohto konania, nakoľko súd o ňom rozhodol uznesením tak, že
zmenu návrhu pripúšťa. Uznesenie je zo dňa 5.4.2012, právoplatné 17.4.2012.

Vzhľadom na predmet sporu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie práve za účelom ustálenia
priemerného zárobku u navrhovateľa, z ktorého následne navrhovateľ v konečnej úprave vychádzal.
Znalkyňa Ing. Helena Bullová pri znaleckom dokazovaní vychádzala aj z posudkov doložených do spisu
navrhovateľom vyhotovených Ing. Danielou Pilátovou a Anežkou Gaťovou. Zároveň skonštatovala, že
spôsob výpočtu priemerného zárobku je správny až na počítaciu chybu, avšak prehodnotila niektoré

skutočnosti, ktoré boli predmetom týchto posudkov. Vyčíslenie príjmov a výdavkov z podnikateľskej
činnostiunavrhovateľabolozaobdobieprvéhoštvrťroka1993predvznikompoistnejudalosti.Slovenská
poisťovňa, a.s., pobočka Považská Bystrica dňa 24.3.1994 vydala oznámenie o náhrade za stratu
zárobku počas pracovnej neschopnosti, kde uviedla: „Poškodenému sme vyplatili v zmysle § 446
OZ náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za rok 1993 vo výške 323.279,- Sk a

poistná udalosť je vedená pod č. 3360481-937-36“. Na základe prvotných účtovných dokladov, ktoré
mala k dispozícii Ing. Pilátová bolo za sledované obdobie účtovnej jednotky- navrhovateľa 8.3.1994
vyplatené 200.000,- Sk a 22.3.1994 123.279,- Sk na účet navrhovateľa. Rozhodnutím zo dňa 7.10.1994
bol navrhovateľovi od 21.9.1994 priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.331,- Sk aj so zvýšením.
Podľa zákona č. 195/1994 Z.z. na sumu zvýšenia sa neprihliada a teda invalidný dôchodok po úprave

predstavuje 2.010,- Sk. V zmysle zákona č. 320/1993 Z.z. § 1 ods. 1 sa náhrada za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorá
patrí pracovníkovi podľa osobitných predpisov vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne upravuje
tak, že sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady zvyšuje o určené percentá.:
štvrtý štvrťrok 1994 4,9%,

od 1.7.1995 15,2%,
od 1.6.1996 13,3%,
od 1.5.1997 13,3%,
od 1.5.1998 13,1%,
od 1.7.1999 9,6%,

od 1.7.2000 7,2%,
od 1.7.2001 6,5%,
od 1.7.2002 8,2%,
od 1.7.2003 9,3%,od 1.1.2004 sa priznáva úrazová renta, kde platí primerane ustanovenie § 82
o zvyšovaní dôchodkových dávok
kalendárny rok 2004 9,9%,

kalendárny rok 2005 8,85%,
kalendárny rok 2006 5,95%,
kalendárny rok 2007 6,25%,
kalendárny rok 2008 5%,
kalendárny rok 2009 6,95%,

kalendárny rok 2010 3,05%.
Pri zisťovaní výšky náhrady za stratu na zárobku súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, kde
znalkyňa vychádzala z priemerného, (pravdepodobného) zárobku prepočítaného na jeden mesiac po
odpočítaní dane zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre pracovníka v mzdovom období, v ktorom vznikol
nárok na náhradu (§ 34 ods. 2 zákona č. 54/1975 Zb.). V zmysle § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa k 1.1.2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení

vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
ktoré vznikli pred 26.11.1993. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa nároky na výplatu posudzujú podľa
predpisov účinných do 31.12:2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31.12.2003 poskytuje sa
v sume v akej patrili do 31.12.2004. Od 1.1.2004 sa náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti považuje za úrazovú rentu.

Pre objektívne posúdenie ušlého zisku znalkyňa posudzovala vzniknuté skutočnosti vo vzájomných
súvislostiach v zmysle platných právnych predpisov, na ktoré sa v úvode znaleckého posudku
odvolávala. Účtovným obdobím rovnako ako aj zdaňovacím obdobím bol kalendárny rok. V týchto
súvislostiach posúdila aj ušlý zisk podľa jednotlivých zdaňovacích období. K úrazu (dopravnej nehode)

došlo v máji 1993 (21.5.1993). Pri posúdení ušlého zisku zahrnula do výpočtu skutočnosti, ktoré boli
predmetom účtovníctva v predchádzajúcom období a to prvý štvrťrok roku 1993. Následne vyčíslila
skutočne vzniknutý ušlý zisk u navrhovateľa od roku 1994 (t.j. od priznania invalidného dôchodku).
Pre výpočet priemerného zárobku na účely náhrady škody vychádzala zo zákona o mzde § 17 tak, že
sa tento vypočíta z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby

odpracovanej v rozhodnom období. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec
dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne ktorú by zrejme dosiahol. U navrhovateľa sa nedal
určiťpriemernýzárobok,nakoľkovrozhodnomobdobímalpríjmyzpodnikania.Vtomtoprípadeurčovala
pravdepodobný zárobok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Za prvý štvrťrok pravdepodobný
(priemerný) hrubý zárobok stanovila na sumu 46.164,- Sk (1.532,36 €).

Tak ako je vyššie uvedené navrhovateľ pri konečnom vyčíslení úrokov uplatnených titulom náhrady
škody na zárobku vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Heleny Bullovej. Rovnako aj
odporca v I. rade zároveň vedľajší účastník na strane odporcu v III. rade vychádzal z tohto znaleckého
posudku, kde vytkol znalkyni uplatnenie valorizácie za rok 1994. Navrhovateľovi podľa odporcu vznikol

nárok priznaním invalidného dôchodku 21.9.1994 a s poukazom na § 1 zákona č. 320/1993 Zb. úprava
sa uskutoční až za najbližšie časové obdobie nasledujúce po období, v ktorom nárok vznikol. Najbližším
časovým obdobím nasledujúcom po vzniku nároku je rok 1995. Valorizácia za rok 1995 je upravená
opatrením MPSVaR č. 151/1996 Zb. vo výške 15,2% účinným od 1.6.1996. Vzhľadom k tomu nesúhlasili
so záverom znaleckého posudku, kde je valorizácia priznaná už za rok 1994. Naopak navrhovateľ žiadal

priznať valorizáciu vo výške 24,5% v zmysle opatrenia č. 132/1995 tak ako to vyplývalo zo znaleckého
posudku. Súd pri valorizácii za rok 1995 vychádzal zo záverov znaleckého posudku s tým, že priemerný
zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady zvýšil o 4,9% v zmysle záverov znaleckého posudku s
poukazom na ustanovenia § 6 zákona č. 58/1956 Zb. o náhrade škody za pracovné úrazy, § 7 a 31
zákona č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania, § 8 zákona č. 30/1965 o

odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania a v zmysle ustanovení zákona č. 320/1993.
Mal za to, že navrhovateľovi nárok na valorizáciu vznikol a to za štvrtý kalendárny štvrťrok roku 1994
v zmysle vyššie citovaného opatrenia MPSVaR č. 132/1995 Zb. účinné od 1.7.1995, nakoľko najbližšie
časové obdobie po vzniku nároku štvrtý štvrťrok roku 1994 je rok 1995, potom bolo priznaných ako
doplatok náhrady suma 16.867,- Sk od 1.7.1995 do 9/1995, v 10, 11, 12/1995 čiastka 20.742,- Sk až

do 5/1996 a od 6/1996 23.492,- Sk v zmysle návrhu, nakoľko tu uznala pochybenie aj znalkyňa a aj
navrhovateľ na poslednom pojednávaní, kde znížil pôvodne uplatňovanú čiastku na 779,76 €, nakoľko
došlo k matematickej chybe v znaleckom posudku. Následné obdobie roku 1996, 1997, 1998, 1999,
2000, 2001, 2002, 2003 do 31.12.2003 bolo zhodné medzi účastníkmi konania so závermi znaleckéhodokazovania. Za rok 2004 opätovne odporca namietal valorizačné opatrenie aplikované znalkyňou vo
výške9,9%.NavrhovateľprivyčíslenínárokunanáhradustratynazárobkuposkončeníPNvychádzalzo
záverov znaleckého posudku, kde znalkyňa za obdobie od 1.2.2004 výpočet pravdepodobného zárobku

valorizovala o 9,9%. Rozdiel, ktorý požadoval zaplatiť tak predstavoval 14.270,- Sk február, marec
2004, 14.739,- Sk apríl až november 2004, 14.567,- Sk december 2004, v roku 2005 január - marec
12.233,- Sk. Náhrada bola vyčíslená až do konca roku 2008. S účinnosťou od 1.8.2004 v zmysle novely
Občianskeho zákonníka zákonom č. 404/2004 Z.z. došlo k zmene ustanovenia § 447 OZ, kde náhrada
za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a

suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení, to znamená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v platnom znení o sociálnom poistení. Opätovne
tu súd poukazuje na ustanovenie § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom k 1.8.2004, v
zmysle ktorého náhrada za stratu na zárobku po skončení PN alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od
1.1.2004 za úrazovú rentu a to v sume v akej patrili do 31.12.2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí §

83 primerane. To znamená, že v zmysle ustálenej súdnej praxe pre účely náhrady za stratu na zárobku
po skončení PN podľa občianskoprávnych predpisov sa úrazová renta ustáli po 1.8.2004 vo výške ako
patrila oprávnenej osobe (navrhovateľovi) k 31.7.2004. Súd má teda za to, že tu prináleží valorizácia
na základe nariadenia č. 268/2003 Z.z. a túto valorizáciu pre výpočet nároku priznal v zmysle záverov
znaleckého posudku. Neprihliadol tak na námietku zo strany odporcu, ktorý namietal valorizáciu náhrady

v roku 2004 a 2005.

Odporca I. zároveň vedľajší účastník na strane odporcu III. namietol rovnako ako v predchádzajúcich
nárokoch aj tento nárok s tým, že strata na zárobku po skončení PN uplatnená navrhovateľom od
1.4.2005 je premlčaná. Nárok za obdobie od 1.4.2005 do 31.12.2008 bol navrhovateľom rozšírený a

uplatnený podaním doručeným súdu 23.1.2012. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 O.s.p. je tento nárok
podľa nich premlčaný. Rovnako namietol premlčanie nárokov nad sumy uplatnené podaním doručeným
súdu23.3.2012nadpôvodnežalovanésumyvzmyslevyššieuvedeného.Námietkupremlčaniapritomto
nároku vzniesol aj v zmysle ustanovenia § 110 ods. 3 OZ v časti požadovaných úrokov z omeškania do
2.7.1998, nakoľko tieto boli zo strany navrhovateľa prvýkrát uplatnené až podaním doručeným na súd

2.7.2001. Okresný súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia § 100, § 106 ods. 1 a §
110 ods. 3 OZ na vznesené námietky premlčania prihliadol a nároky uplatnené titulom náhrady straty
na zárobku po skončení práceneschopnosti vzhľadom k tomu, že boli uplatnené po uplynutí zákonom
stanovenej premlčacej lehoty nepriznal. Jednalo sa o nároky na náhradu straty na zárobku po skončení
práceneschopnostiuplatnenéod1.4.2005anárokyuplatnenénadpôvodneuplatnenúsumurokov1995,

1996, 1997, 1998, 1999 a 2000, ktoré boli uplatnené podaním zo dňa 23.3.2012. Rovnako považoval za
premlčané aj nároky vyplývajúce z podania adresovaného súdu 2.7.2001, ktorým si po prvýkrát uplatnil
navrhovateľ úrok z omeškania z dlžných súm do 2.7.1998.

S poukazom na vyššie uvedené po zohľadnení námietok premlčania vznesených odporcom I. a

vedľajším účastníkom na strane odporcu III. za rok 1994 titulom náhrady straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti bolo priznaných 1.705,50 €, za rok 1995 6.553,87 €, za rok 1996 7.351,32 €, za
rok 1997 7.234,61 €, za rok 1998 7.128,66 €, za rok 1999 7.018,92 €, za rok 2000 7.061,71 €, za rok
2001 3.570,- €, za rok 2002 3.790,58 €, za rok 2003 5.604,66 €, za rok 2004 5.815,77 € a za rok 2005
1.218,18 €, spolu 64.053,78 €. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a rovnako rozhodol aj o úrokoch

z omeškania, ktoré žiadal za jednotlivé obdobia navrhovateľ priznať do 1.7.2011.

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v III. rade v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru súdu nárok
uplatňovaný v danom konaní je nárok uplatňovaný v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Jedná
sa tu o občianskoprávny nárok, kde zo zákona v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 OZ odporca v III.

rade nezodpovedá za škodu takto spôsobenú podľa ustanovení občianskeho zákonníka, čím však nie je
dotknutá zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov. V danej veci však navrhovateľ uplatňoval
nároky z dôvodu poškodenia zdravia voči odporcovi v I. rade v zmysle ustanovení občianskoprávnych
predpisov a nie pracovnoprávnych, čím podľa názoru súdu nebolo možné v danej veci rozhodovať
voči odporcovi III. podľa pracovnoprávnych predpisov. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne

preukázané, že odporca III. v čase dopravnej nehody pre navrhovateľa vykonával prácu vodiča na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.1992. V čase dopravnej nehody viedol služobné motorové vozidlo
spolu s navrhovateľom ako spolujazdcom a pri dopravnej nehode rovnako ako navrhovateľ utrpel vážne
zranenia, v dôsledku ktorých bol uznaný plne invalidným. Medzi účastníkmi taktiež nebolo sporné, žeku škode došlo pri plnení pracovných úloh zamestnávateľa. Zákonné ustanovenie § 420 ods. 2 priamo
vylučuje zodpovednosť zamestnanca za škodu takto spôsobenú v zmysle ustanovení občianskeho
zákonníka. Priamo zákonné ustanovenie nedovoľuje takéto osoby brať na zodpovednosť, napriek tomu,

že spôsobili škodu, nakoľko uskutočňovali činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti fyzických osôb, prípadne
právnických z hľadiska vecného, miestneho alebo časového. K tejto škode došlo pri plnení pracovných
povinností odporcom v III. rade. Keďže teda súd priznával uplatnené nároky v tomto konaní v zmysle
ustanovení občianskeho zákonníka zamietol návrh voči odporcovi v III. rade pre nedostatok pasívnej
legitimácie, nakoľko tento zodpovedá za škodu svojmu zamestnávateľovi podľa pracovnoprávnych

predpisov, v zmysle ktorých nárok v tomto konaní posudzovaný nebol. Pokiaľ krajský súd vo svojom
rozhodnutí poukázal napr. na ustanovenie § 574 OZ vzhľadom na podanie navrhovateľa označené ako
späťvzatie návrhu voči odporcovi v III. rade súd tento prejav nevyhodnotil ako dohodu o odpustení dlhu,
nakoľko sa vyžaduje písomná forma a súhlas dlžníka o tom, že sa veriteľ vzdáva svojho práva alebo,
že mu dlh odpúšťa. V danej veci táto skutočnosť preukázaná nebola. Ani prejav navrhovateľa doručený
súdu dňa 2.5.2000 podľa názoru súdu nie je možné vykladať ako písomné vzdanie sa nárokov voči

odporcovi v III. rade. Rovnako absentuje súhlas u odporcu v III. rade s takýmto vzdaním sa, ktorý len
vo svojich vyjadreniach poukazoval na konanie pred Okresným súdom v Považskej Bystrici, kde bolo
konanie o jeho nároku zastavené pre späťvzatie.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách

konania bude rozhodnuté do 30-tich po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd rozhodne
o trovách štátom preddavkovaných, ako aj o trovách právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).