Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/287/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204194
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714204194.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo
„Valča", družstvo, so sídlom Valča 038 35, IČO: 36 440 116 zastúpené JUDr. Jaroslavom Kevickým,
advokátom s adresou na doručovanie: P. Mudroňa 45, 036 01 Martin, proti žalovanému: O. C., G..
XX.X.XXXX, XXX XX O. Č.. XXX, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o. , IČO: 36 864 455, so
sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina 010 01, o zaplatenie náhrady škody vo výške 45 371,43 eur s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31.3.2014 domáhal náhrady škody vo výške 45 371,43 eur

spolu s 8,5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 31.3.2014 do zaplatenia, paušálnej náhrady
vo výške 43 eur a trov konania. Poukázal na to, že Roľnícke družstvo JAVORINA so sídlom vo
Valči, ako právny predchodca žalobcu viedlo so žalovaným súdny spor, predmetom ktorého bola
pohľadávka vo výške 455 413,- Sk. Predmetný spor bol vedený na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 7Ro/247/2005. Okresný súd Martin dňa 4.11.2005 platobným rozkazom zaviazal Roľnícke družstvo
JAVORINA zaplatiť žalovanému vymáhanú sumu, vrátane príslušenstva. Na právneho predchodcu

žalobcu Roľnícke družstvo JAVORINA bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 7.4.2005
pod sp. zn. 55V/9/2004-113 povolené vyrovnanie. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica bolo
vyrovnanievyhlásenézaskončené,atouznesenímzodňa13.12.2006.Žalovanýnávrhomnavykonanie
exekúcie zo dňa 30.11.2005 sa domáhal u exekútorského úradu JUDr. Petra Krištofíka Muchu vykonania
exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX/1240/2005. Predmetné exekučné konanie bolo
ukončené uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 30.11.2012 vedené pod sp. zn. 21Er/2698/2005.

Konanie bolo zastavené z dôvodu, že došlo medzi sporovými stranami k mimosúdnej dohode, čo
následne žalovaný deklaroval listom zo dňa 28.12.2007, ďalej vyhlásením zo dňa 4.4.2008 a čestným
vyhlásením zo dňa 20.9.2010. V predmetnom konaní sp. zn. 21Er/2698/2005 vstúpil do konania O.
Č., ktorý sa domáhal pripustenia účastníka na strane oprávneného, pričom sa preukazoval Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008, na základe ktorej žalovaný mal postúpiť svoju pohľadávku
vo výške 455 413,- Sk z titulu platobného rozkazu Okresného súdu v Martine č.k. 7Ro/247/2005.

Touto skutočnosťou bol žalobca nemilo prekvapený, nakoľko pred vyporiadaním záväzkov vzniknutých
z citovaného platobného rozkazu, sa žalovaný na viacerých rokovaniach nezmienil o takomto kroku.
V rámci dokazovania žalovaný tvrdil, že sa nepamätá na podpis akejkoľvek zmluvy o postúpení
pohľadávky s O. Č., pričom zároveň pripustil, že menovaný mohol zneužiť jeho podpis na bianco
liste a účelovo dopísal predmetný text zmluvy o postúpení. Po právoplatnom ukončení predmetného
súdneho sporu žalobca obdržal upovedomenie o začatí exekučného konania zo dňa 15.1.2013, ktorým

saoprávnenýPavolČiernydomáhalzaplatenia455413,-SkztituluplatobnéhorozkazuOkresnéhosúdu
Martin č. k. 7Ro/247/2005, kde exekúcia bola vedená pod značkou EX/3196/2012. Predmetné konaniebolo právoplatne ukončené uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/4640/2013-73 zo dňa
16.10.2013. Toto exekučné konanie bolo začaté na základe skutočnosti, že oprávnený Pavol Čierny sa
preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 19.3.2008 so žalovaným. Exekútorský úrad

po právoplatnosti konania vedeného pod sp. zn. 18Er/4640/2013, Ex/3196/2012 exekučným príkazom
dňa 11.12.2013 odpísal z účtu žalobcu 45 371,43 eur, ktorá predstavovala súčet súm vyplývajúcich z
platobného rozkazu 7Ro/247/2005 a trov exekučného konania. V predmetných exekučných konania
žalobca nevedel preukázať ako došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalovaného na Pavla Čierneho
vo výške 455 413,- Sk. Vzhľadom na rozdielne výpovede oboch menovaných, keď na jednej strane

žalovaný tvrdil, že postúpenie pohľadávky, že pohľadávku nepostúpil a O. Č. tvrdil, že pohľadávku
mu O. C. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú aj vlastnoručne aj podpísal. Vec bola daná
orgánom činným v trestnom konaní, ktoré odložili trestné stíhanie z dôvodu premlčania. Zároveň žalobca
poukázal na ust. § 424 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za škodu zodpovedá aj ten, kto ju
spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zároveň mal za to, že konanie žalovaného je
protiprávne s cieľom poškodiť žalobcu, spôsobiť mu ujmu a pravdepodobne sa aj obohatiť. V tomto

smere poukázal aj na ust. § 451 a nasl. Občinasekho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Konanie
žalovaného sa javí ako konanie s cieľom spôsobiť žalobcovi ujmu tým, že na jednej strane prejavil
záujem usporiadať vzťah so žalobcom tým, že po mimosúdnom vyrovnaní zobral návrh na vykonanie
o vymoženie sumy 455 413,- Sk späť a na druhej strane postúpil túto pohľadávku na tretiu osobu O.
Č.. Uvedené je jasným dôkazom naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu tak, ako to

deklarovali orgány činné v trestnom konaní, t.j., že v určitom období žalovaný prostredníctvom svojho
syna Martina získal podvodným spôsobom finančný prospech v rozsahu 1 mil. Sk za predaj kravína
v Slovanoch dňa 4.4.2008 od žalobcu, čím malo byť podľa vzájomnej dohody exekučné konanie vo
veci EX 1240/2005 voči žalobcovi zastavené a následne tým, že v tomto období zamlčal skutočnosť,
že práve pohľadávku v tomto exekučnom konaní previedol na O. Č., čím žalobcovi zaplatením sumy

45 371,43 eur dňa 11.1.2.2013 vznikla škoda. Zároveň vyšetrovaním orgánmi činnými v trestnom
konaní bolo preukázané, že práve žalovaný bol osobou, ktorá takýmto správaním, ktorý spĺňa znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu spôsobil navrhovateľovi väčšiu škodu. Následne musel teda
žalobca zaplatiť Pavlovi Čiernemu, resp. súdnemu exekútorovi sumu 45 371,43 eur dňa 11.12.2013, ako
dôsledok postúpenia pohľadávky žalovaného na menovaného, hoci predtým so žalobcom deklaroval

snahu zastaviť exekučné konanie na základe citovaného platobného rozkazu. Žalovaný sa taktiež nikdy
žalobcovi nezmienil o akejkoľvek snahe postúpiť pohľadávku voči žalobcovi na tretiu osobu, z čoho
možno vyvodiť záver o jeho vedomom úmysle obohatiť sa, resp. spôsobiť žalobcovi škodu.

2. Podaním doručeným súdu 29.10.2014 sa vo veci vyjadroval žalovaný ( č.l. 44), kde považoval nárok
žalobcu na náhradu škody, uplatnený v konaní, v celom rozsahu za nedôvodný s tým, že zastáva názor,
že žalobcovi v dôsledku konania žalovaného nevznikla škoda, resp., že medzi konaním žalovaného a
škodou neexistuje príčinná súvislosť. Žalovaný trvá na tom, že O. Č. nepostúpil žiadnu pohľadávku,
ktorú mal voči žalobcovi a v čase, keď mal žalovaný údajne postúpiť pohľadávku O. Č. viedol A. O.

Č. súdny spor o zaplatenie 3 319,39 eur s príslušenstvom, ktoré žalovanému dlžil O. Č.. Postúpenie
akejkoľvek pohľadávky zo žalovaného na O. Č. by preto v danom období neprichádzalo vôbec do
úvahy, nakoľko O. Č. bol ten, ktorý žalovanému dlžil. Zároveň poukázal žalovaný vo svojom rozhodnutí
na viaceré časové súvislosti s konaním, ktoré sa malo viesť medzi ním a Pavlom Čiernym. Zároveň
požiadal súd, aby si pripojil spis Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/204/2007 a sp. zn. 17Er/2457/2009.

Od žalobcu bolo prostredníctvom exekútora vymožených 45 371,43 eur. O ich vymoženie sa viedlo
samostatné exekučné konanie, ktorého účastníkom nebol žalovaný a žalobca proti jeho vedeniu podal
námietky, o ktorých rozhodoval Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/4640/2012.
Vymožením čiastky 45 371,43 eur nebolo v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalovaný
podal v konaní vedenom pod sp. zn. 21Er/2698/2005 návrh na zastavenie exekúcie, v dôsledku

ktorého bola táto exekúcia proti žalobcovi zastavená. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o spôsobení škody v
dôsledku trestného činu žalovaného poukazuje žalovaný na to, že voči nemu nebolo doposiaľ vznesené
obvinenie zo spáchania žiadneho trestného činu. Uznesenie vyšetrovateľa nie je rozhodnutím o vine
žalovaného, nie je meritórnym rozhodnutím a nie je pre súd záväzné. Žalovaný má za to, že žalobca
mal žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia od Pavla Čierneho, nakoľko na strane žalovaného vo

vzťahu k žalobcovi neexistuje žiaden zodpovednostný vzťah. Pre vznik zodpovednosti za vznik škody
neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu. Z podaného návrhu nie je zrejmé, akého
protiprávneho konania, resp. porušenia povinnosti sa mal žalovaný dopustiť, ani či žalobcovi vznikla
škoda.3. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa
s listinnými dôkazmi,ktoré boli doložené do súdneho spisu žalobcom k podanej žalobe a v

priebehu konania ako prostriedky procesného útoku. Ďalej súd vykonal dokazovanie pripojeným spisov
Okresného súdu Martin a to na základe návrhov na dokazovanie stranami sporu, ako aj v súlade v
tom čase platným Občianskym súdnym poriadkom, ktorý umožňoval súdu vykonať aj dôkazy, ktoré
strany sporu nenavrhli. Pripojené boli spisy: sp. zn. 17 Er/2457/2009, 5C/204/2007, 18ER/4640/2012,
21Er/2698/2005, 22Cb/3/2009, 7Ro/247/2005. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu -

žalovaného, výsluchom svedkov navrhnutých stranami sporu, ako aj súdom: Martina Konráda, Janky
Grolmusovej, Pavla Čierneho a Mgr. Suchej Zuzany.

4. Žalobca v rámci konania doložil vyjadrenie v súvislosti s priebehom súdneho konania ( č.l. 117), kde
okrem iného uviedol, že strany sporu si vzájomne svoje záväzky a pohľadávky vyplývajúce zo súdneho
spisu vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7Ro/247/2005 usporiadali. Výsledkom bolo to, že

žalovaný svoj návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi v konaní EX 1240/2005 ( 21Er/2698/2005)
zobral späť. V tomto rozsahu sporové strany nemali pochybnosti a vzájomne deklarovali usporiadanie
vzájomnýchvzťahov.Zazáhadnýchokolnostíprežalobcubolozačatéexekučnékonanievedenépodsp.
zn. EX 3196/2012, 18Er/4640/2012. V tejto súvislosti žalobcovi nie je náležité komentovať rozhodnutia
toho istého súdu s rozdielnymi právnymi názormi a rozhodnutiami ako v oboch exekučných veciach.

Výsledkom takýchto rozhodnutí je skutočnosť, že žalovaný v konaní 21Er/ 2698/2005, ako aj oprávnený
PavolČiernyvkonaní18Er/4640/2012bolifinančneuspokojení,atonaúkoržalobcu,ktorýcelúfinančnú
záťaž niesol, hoci svoj záväzok voči žalovanému splnil a stále sa domnieva, že záväzok voči žalovanému
zanikol. Ďalej žalobca uviedol, že originál platobného rozkazu sp. zn. 7Ro/247/2005 sa mal dostať do
rúk O. Č., ktorý ho overený použil na konanie vede pod sp. zn. 18Er/4640/2012. Obrana žalovaného

spočívala viac-menej iba v okolnostiach, kedy tvrdí, že zmluvu nepodpísal, že žiadnu pohľadávku na
O. Č. nepostúpil, že pravdepodobne O. Č. zneužil bianco list, na ktorom bol dopísaný text zmluvy v
jeho prospech. Ak by táto obrana v súdnom spore mala byť braná vážne, žalobca sa domnieva, že
žalovaný má viacero možností, ako svoje tvrdenie mohol preukázať, avšak neurobil v tejto veci žiaden
úkon na svoju obranu. Keď sa žalobca a možno aj žalovaný dozvedeli o existencii zmluvy o postúpení

pohľadávky, čo sa stalo v roku 2010 v exekučnom konaní 21Er/2698/2005, mal žalovaný kedykoľvek
možnosť ako účastník zmluvného vzťahu s O. Č. spochybniť existenciu takejto zmluvy, či žalobou
na súde alebo, ak bol zneužitý podpis žalovaného, tak prostredníctvom orgánov činných v trestnom
konaní. Žalovaný neučinil ani jeden z týchto krokov, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaný si bol
vedomý postupu pohľadávky na O. Č., ako svojho kedysi ešte priateľa a spoločníka v podnikaní. Obranu

žalovaného teda vníma žalobca ako účelovú, keďže na preukázanie svojich tvrdení a obhajoby neučinil
jediný krok. Chovanie a správanie sa žalovaného tým, že neučinil jediný krok na spochybnenie platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky nasvedčuje tomu, že si bol vedomý toho, čo podpisuje a to i napriek
tomu, že túto pohľadávku považoval za vyporiadanú, čo zároveň deklaroval späťvzatím návrhu na
vykonanie exekúcie v konaní EX/1240/2005 listom dňa 28.12.2007. Svojim konaním, ktoré skončilo

právoplatným ukončením exekučného konania vedeného pod sp. zn. 18Er/4640/2012, spôsobil škodu
žalobcovi, ktorej výšku žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a ktorá je zrejmá i z predmetného spisu. Je
preukázané, že žalobca si svoj záväzok z exekučného konania vedeného pod sp. zn. 21Er/2698/2005
voči žalovanému splnil. Zároveň však z toho istého exekučného titulu 7Ro/2247/2005 bol nútený zaplatiť
O. Č. ešte raz ten istý záväzok, a to z dôvodu postúpenia pohľadávky žalovaného na O. Č., ktorá bola

žalovanému už uhradená. Toto konanie svedčí o tom, že existoval záujem žalovaného v zhode s O. Č.
sa obohatiť na úkor žalobcu, k čomu nakoniec aj došlo. Je zrejmé, že takto počínanie žalovaného bolo
úmyselnéprotidobrýmmravom.Nasvedčujetomucelýrazdôkaznýchvýpovedísvedkov,akoajsamotné
správanie žalovaného. Žalobca má za to, že bolo vykonané v dostatočnom rozsahu dokazovanie za
účelom preukázania spôsobenej škody.

5. Rovnako aj žalovaný doložil do konania právne stanovisko ( č. l. 121), trval na tom, že uplatnený
nárok žalobcom považuje za nedôvodný. Má za to, že k postúpeniu pohľadávky žalovaným nedošlo,
aby mal súd za to, že k postúpeniu pohľadávky došlo je nutné konštatovať, že žalovaný bol ku dňu
19.3.2008 oprávnený pohľadávku z exekučného titulu postúpiť. Zároveň žalovaný poukázal na to, že

vymoženie sumy 45 371,43 eur v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 18Er/4640/2012 v prospech O. Č.T., nie je možné považovať za škodu, za vznik ktorej by niesol
všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný. Postúpenie pohľadávky
medzi žalovaným a O. Č. nie je možné považovať ani v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka zaúmyselné konanie proti dobrým mravom, v dôsledku ktorého by mala vzniknúť škoda žalobcovi, ktorý
nebol zmluvnou stranou zmluvy o postúpení pohľadávky. Medzi konaním žalovaného aj vzhľadom na
uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 16.10.2013 sp. zn. 18Er4640/2012-73 a žalobcom tvrdenou

škodou nie je vzťah v príčinnej súvislosti. Žalovaný vznik žalobcom tvrdenej škody nemohol zaviniť,
nakoľko neboli naplnené predpoklady za vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Nárok na náhradu
škodyžalobcovivočižalovanémunevznikol.Žalobcadoposiaľneuniesoldôkaznébremeno.Zopatrnosti,
ak by mal súd za to, že nárok žalobcu na náhradu škody je, čo do dôvodu a výšky daný, a to tak
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008, ako na základe uzavretia mimosúdnej

dohody zo dňa 4.4.2008, vzniesol žalovaný námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody a to
z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého najneskoršie sa právo na náhradu premlčí za tri roky. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za
10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalovaný má za to, že nie je možné zo
žiadnych okolností dospieť k záveru, že by žalovaný mohol škodu žalobcovi spôsobiť úmyselne, preto
premlčacia doba na uplatnenie práva na súde žalobcovi uplynula najskôr dňa 19.3.2011 a najneskôr

dňa 4.4.2011. Nakoľko žalobca teda podal návrh na začatie konania dňa 31.3.2014, tento bol podaný
podľa vyššie uvedeného po uplynutí premlčacej doby, a teda súd nemôže uplatnený nárok priznať.
Žalovaný naďalej trvá na tom, že ak sa chcel žalobca domáhať vydania bezdôvodného obohatenia,
na ktoré rovnako v žalobe poukazuje, mal svoju žalobu smerovať proti O. Č.. V rámci záverečnej
reči žalovaný ( č. l. 157) uviedol ďalšie právne argumenty a z vykonaného dokazovania podľa názoru

žalovaného nebolo preukázané uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a O. Č.,
nebolo preukázané konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ani konanie, ktorým by porušil
akúkoľvek právnu povinnosť. Žalovaný sa ani na úkor žalobca neobohatil.

6. V priebehu konania žalobca, žalovaný ako strany sporu uvádzali viaceré skutkové tvrdenia podporené

dôkazmi a právne argumenty.
Z pripojeného spisu sp. zn. 7Ro/247/2005, ako aj zo skutkových tvrdení strán sporu súd mal za
preukázané, že Roľnícke družstvo JAVORINA so sídlom vo Valči, ako právny predchodca žalobcu viedlo
so žalovaným O. C. označeným ak fyzická osoba, nepodnikateľom súdny spor, predmetom ktorého bola
pohľadávka vo výške 455 413,- Sk ( v prepočte 15 116,94 eur) s príslušenstvom. Tento spor sa viedol

na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7Ro/247/2005 a skončil právoplatným a vykonateľným platobným
rozkazom č. k. 7Ro/247/2005-18 zo dňa 4.11.2005. Žalovaný sa domáhal zaplatenia sumy 455 413,-
Sk na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril ako prenajímateľ s právnym predchodcom žalobcu -
nájomcom, z dôvodu, že nebolo zaplatené nájomné za obdobie od 1.1.2004 do 30.9.2005, predmetom
nájmu bol kravín K200.

Z pripojeného spisu sp. zn. 21Er/2698/2005 ( EX 1240/2005), ako aj zo skutkových tvrdení strán sporu
mal súd preukázané, že na základe právoplatného platobného rozkazu č. k. 7Ro/247/2005-18 zo dňa
4.11.2005 podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie. Z pripojeného spisu súd zistil, že predmetná
exekúcia bola zastavená z dôvodu mimosúdnej dohody a úkonov, ktoré urobil žalovaný v tomto
exekučnom konaní, ktorý zobral návrh na vykonanie exekúcie späť. Ďalej súd mal za preukázané ďalšie

podstatné skutkové okolnosti, a to, že na tunajšom súde sa viedlo ďalšie exekučné konanie v súvislosti
s predmetnou pohľadávkou, ktorá bola priznaná v konaní sp. zn. 7Ro/247/2005, a to išlo o konanie pod
sp. zn. 18Er/4640/2013 ( EX 3196/2012). V predmetnom konaní však ako oprávnený vystupoval Pavol
Čierny a ako povinný vystupoval už žalobca, ako právny nástupca Roľníckeho družstva JAVORINA. Na
základe exekučného konania došlo k tomu, že exekučným príkazom dňa 11.12.2013 bolo odpísané z

účtu žalobcu čiastka 45 371,43 eur, ktorá prestavovala súčet súm vyplývajúcich z platobného rozkazu
č. k. 7Ro/247/2005-18 zo dňa 4.11.2005. a z trov exekučného konania. Uvedené bolo preukázané aj
listinným dôkazom, a to výpisom z banky, ktoré doložil do konania žalobca ( č.l. 31). Tieto skutkové
tvrdenia mal súd za preukázané.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany.S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a
ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.

8. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

Ustanovenie § 424 OZ obsahuje širšiu skutkovú podstatu oproti všeobecnému ustanoveniu o

zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym konaním. Ustanovenie § 424 OZ je v systematike
Občianskeho zákonníka zaradené pod prípady osobitnej zodpovednosti za škodu. Prípady osobitnej
zodpovednosti za škodu rovnako ako aj prípady všeobecnej zodpovednosti za škodu majú vo vzťahu
k § 424 aplikačnú prioritu, t.j., že ak určitým správaním dochádza k porušeniu konkrétnej právnej
povinnosti a zároveň je takéto konanie možné považovať za rozporné s dobrými mravmi, sankcionuje sa
takéto správanie na základe konkrétnej zodpovednostnej skutkovej podstaty, predvídajúcej porušenie

konkrétnej právnej povinnosti. Až v prípade, ak nie je možné identifikovať porušenie konkrétnej právnej
povinnosti, možno sankcionovať dané konanie v súlade s § 424. Pod rozsah tohto ustanovenia spadajú
všetky prípady spôsobenia škody, pokiaľ úmyselné konanie vykazuje znaky šikanovania, zákernosti,
pomsty, ziskuchtivosti. Jeho aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak úmyselné konanie proti dobrým
mravom vykazuje znaky zodpovednosti za škodu a súčasne aj podľa iného ustanovenia zákona, najmä

ak úmyselné konanie je motivované iným účelom, než priame porušenie právnej povinnosti. Základnými
predpokladmi zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom je a) konanie škodcu, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, b) vznik škody, príčinná súvislosť medzi a) a b) a zavinenie vo forme
úmyslu. Základným predpokladom zodpovednosti je konanie, ktoré porušuje zásadu dobrých mravov.
Konanie proti dobrým mravom môže byť nielen vlastné konanie, ale aj zámerné opomenutie splniť

určitú povinnosť, pričom toto omisívne konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie proti dobrým
mravom je konanie, ktoré síce neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale ktoré i napriek tomu
poškodzuje záujmy iných osôb spôsobom a vo všeobecnom povedomí sa považuje za neprípustné.
Dominantnou podmienkou tejto skutkovej podstaty zodpovednosti je priamy úmysel škodiť inému.
Úmyselným konaním proti dobrým mravom je najmä šikanózne konanie škodcu. Čo sa týka škody

je tu najmä majetková ujma, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku úmyselného konania škodcu.
Predpokladom subjektívnej stránky zodpovednosti podľa § 424 OZ je úmyselné konanie škodcu proti
dobrým mravom. Nie je rozhodujúce, či bol tiež daný úmysel aj škodu spôsobiť. Úmysel škodcu musí
preukázať ten, kto sa domáha náhrady škody, t.j. poškodený. Ten musí preukázať, že škodca konal
v rozpore s dobrými mravmi, a že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním škodcu.

Aplikácia ust. § 424 OZ nevyžaduje, aby zo strany škodcu došlo priamo k porušeniu zmluvného záväzku,
teda k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože v takomto prípade nastupuje
zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti podľa § 420 OZ. Zodpovednosť za úmyselné konanie
proti dobrým mravom zahŕňa tak prípady konania neupraveného právom, ako aj prípady oprávneného
výkonu práva, ktorý smeruje k poškodeniu iného, neodporuje síce priamo zákonu a nedosahuje intenzitu

protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Znamená to, že aj keď škodca vykonáva svoje právo,
ale spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného a vedie k neprimeraným dôsledkom, ide o tzv. šikanózny
výkon práva, ktorý je sankcionovaný práve ust. § 424 OZ. Úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktoré
má za následok vznik škody je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Zásada „ nikto nesmie
zneužívať svoje práva konaním proti dobrým mravom“ platí práve v prípadoch, keď ide o dovolené,

nie protiprávne konanie, avšak v konkrétnych súvislostiach napĺňajúce znaky nemravného konania.
Žalobca si žalovaný nárok vo výške 45 371,43 eur s prísl. uplatnil v zmysle podanej žaloby, ako aj
prednesov na nariadených pojednávaniach, písomných podaniach ako nárok na náhradu škody podľa §
424 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), poukázal však aj na ust. OZ o bezdôvodnom obohatení.

9. Žalobca tvrdil, že škodu mu mal žalovaný spôsobiť úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi,
keď mal postúpiť dňa 19.3.2008 pohľadávku, ktorá bola podľa tvrdenia žalobcu splnená, na O. Č., v
dôsledku čoho O. Č. mal opätovne predmetnú pohľadávku od žalobcu vymôcť, a tak sa mal na úkor
žalobcu žalovaný obohatiť.
Skutkové tvrdenia, že pohľadávka, ktorá bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 19.3.2008 ( išlo o pohľadávku spolu s príslušenstvom priznanú v súdnom konaní sp.zn.
7Ro/247/2005), bola vysporiadaná mimosúdne vo vzťahu k žalovanému, žalobca v rámci prostriedkov
procesného útoku preukazoval listinnými dôkazmi, pripojenými spismi, výpoveďou žalovaného.Je zrejmé z pripojeného spisu sp. zn. 21Er/2698/2005, v ktorom žalovaný podal voči právnemu
predchodcovi žalobcu - Roľníckemu družstvu JAVORINA návrh na vykonanie exekúcie na uspokojenie
jeho pohľadávky priznanej v konaní sp. zn. 7Ro/247/2005, že toto konanie bolo zastavené. Dôvodom

zastavenia exekučného konania bola skutočnosť, že súdu bol doručený dňa 9.12.2008 návrh exekútora
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený ( žalovaný v tomto konaní),
ako dôkaz doložil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie oprávneného ( žalovaného) zo dňa
28.12.2007 ( č. l. 9 pripojeného spisu). Z návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.12.2007( č. l.
19) vyplynulo, že žalovaný ako oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, a to vzhľadom na

skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu a žiadal, aby toto konanie
bolo voči povinnému zastavené. Zároveň, ale uviedol v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, že v
prípade nedodržania bodu IV. Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2007, tento
návrh na zastavenie exekúcie stráca platnosť. Ďalej v súvislosti so zánikom tejto pohľadávky žaloba
navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Vyhlásenie zo dňa 4.4.2008 ( č.l.
20) a Čestné vyhlásenie zo dňa 20.9.2010 ( č. l. 21), Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo

dňa 28.12.2007 medzi Martinom Konrádom a žalobcom ( č. l. 73), Kúpna zmluva uzatvorená medzi
Martinom Konrádom a žalobcom zo dňa 4.4.2008 ( č. l. 38).
Žalovaný na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.6.2015 ( č. l. 78 spisu) na otázku súdu, aby sa vyjadril
v súvislosti s exekúciou vedenou v konaní sp. zn. 21Er/2698/2005, konkrétne k návrhu na zastavenie
exekúcie zo dňa 28.12.2007, uviedol, že návrh podával on a bolo to po dohode s predsedom družstva.

Dohoda bola taká, že žalovaný im spätne predá maštaľ, vyplatia mu 1 milión a tým malo byť medzi nimi
čisté konto. Na otázku, či došlo aj k započítaniu záväzku, ktoré malo družstvo, a proti ktorému sa viedla
exekúcia sp. zn. 21Er/2698/2005, žalovaný uviedol, že áno, došlo k tomu, bolo to znulované s tým, že
mu mali dať 1 milión SK a na základe toho všetko skončilo. Žalovaný trval na zastavení exekúcie a práve
z tohto dôvodu exekúcia bola zastavená.

Aj z pripojeného spisu sp. zn. 22Cb/3/2009, v ktorom sa viedlo konanie medzi žaloncom - Roľníckym
družstvo JAVORINA a žalovaným O. Č. o zaplatenie sumy 1 570,19 eur s prísl. Aj v tomto konaní
právny predchodca žalobcu Roľnícke družstvo JAVORINA v podaní doručenom súdu 9.7.2009 ( č.l.
37 pripojeného spisu 22Cb/3/2009) trval na tom, že pohľadávka, ktorá bola priznaná v konaní sp.
zn. 7Ro/ 247/2005 bola v roku 2007 mimosúdne vysporiadaná, na základe čoho O. C. mal dňa

28.12.2007 požiadať o zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu nemohla byť pohľadávka O. C. dňa
19.3.2008 postúpená na žalovaného, nakoľko v tomto čase už neexistovala.
Z predložených výpisov z Obchodného registra ( č. l. 56 a nasl.) je zrejmé, že žalobca sa stal
právnym nástupcom Roľníckeho družstva JAVORINA, ktoré bolo zaviazané platobným rozkazom v
konaní sp. zn. 7Ro/247/2005, proti ktorému bol podaný aj návrh na vykonanie exekúcie v konaní sp.

zn. 21Er/2698/2005, až dňom 1.1.2010.
V súhrne súd má za to, že v konaní bolo listinnými dôkazmi uvedenými v bode 8 tohto odôvodnenia,
ako aj výpoveďou žalovaného preukázané, že došlo k zániku pohľadávky, ktorú mal žalovaný priznanú
v konaní sp.zn. 7Ro/247/2005 vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu mimosúdnou dohodou.
Tvrdenia žalovaného v tomto konaní, že nikdy nezískal finančné prostriedky v súvislosti s predmetnou

pohľadávkou, ktoré prezentoval jeho právny zástupca v rámci záverečnej reči na pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 19.9.2016, súd považuje za pravdivé iba v tom smere, že fyzicky ( reálne) mu pohľadávka
nebola vyplatená, ale bola vysporiadaná iným spôsobom - mimosúdnou dohodu, čím došlo k jej zániku.
Takáto dohoda bola možná, nakoľko žalovaný vystupoval v súvislosti s predmetnou pohľadávkou v
konaní sp. zn. 7Ro/247/2005 ako fyzická osoba nepodnikateľ, čiže bolo možné podľa názoru súdu aj

takýmto spôsobom usporiadať tento záväzok.
Časovo podľa názoru súdu došlo k vysporiadaniu tejto pohľadávky, na základe viacerých úkonov s tým,
žemimosúdnadohodaboladokonaná 4.4.2008,atouzavretímkúpnejzmluvymedzižalobcom asynom
žalovaného a uhradením zostávajúcej časti kúpnej ceny vo výške 500 000,- Sk dňa 4.4.2008 pri podpise
tejto zmluvy. Tieto skutočnosti deklaroval aj žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj v Čestnom vyhlásení zo

dňa 20.9.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola predmetom exekučného konania
21Er/2698/2005 ( EX 1240/2005) u súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu, bola vysporiadaná
prostredníctvomkúpnejceny,ktorábolavzájomnedohodnutáZmluvououzavretíbudúcejkúpnejzmluvy
zo dňa 28.12.2007, Kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2008 a následným zaplatením dohodnutej kúpnej ceny
vo výške 1 mil. Sk, a to v prospech syna žalovaného, ktorý bol účastníkom citovaných zmlúv. V kúpnej

cene bola zohľadnená aj pohľadávka žalovaného, ktorú mal voči Roľníckemu družstvu JAVORINA ako
právnemu predchodcovi žalobcu. Zároveň v tomto čestnom vyhlásení uviedol, že zaplatením kúpnej
ceny sú vzájomne všetky finančné záväzky a pohľadávky medzi ním a právnym nástupcom, teda
žalobcom vysporiadané s tým, že netrvá na pokračovaní exekúcie, ktorá nebol ak dnešnému dňuzastavená, hoci osobne požiadal o jej zastavenie listom zo dňa 28.12.2007. Tieto skutkové tvrdenia boli
deklarované aj vo vyhlásení zo 4.4.2008.

10. Žalobca trval na to, že žalovaný uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky s O. Č. dňa 19.3.2008 ( ods.
4 odôvodnenia rozsudku), žalovaný tieto skutkové tvrdenia popieral ( ods. 5. odôvodnenia rozsudku,
záverečná reč zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom 19.9.2016 ). Žalobca doložil v rámci tohto
konania Zmluvu o postúpení pohľadávky ( č. l. 22 ), z ktorej súd zistil, že bola uzavretá dňa 19.3.2008
medzi postupcom O. C., fyzickou osobou - nepodnikateľom a postupníkom O. Č., ako fyzickou osobou-

nepodnikateľom. Predmetom bolo postúpenie pohľadávky, ktorá bola priznaná vo vzťahu k dlžníkovi
Roľníckemu družstvu JAVORINA v súdnom konaní 7Ro/247/2005 a toho času mala byť v exekučnom
konaní Ex/01240/2005 u JUDr. Krištofíka Muchu. Postúpenie pohľadávky bolo dohodnuté bez úhrady,
t.j. bezodplatne s tým, že zmluva mala byť podpísaná zo strany postupcu a postupníka.
Prvýkrát boli prezentované skutkové tvrdenia ohľadom tejto zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní
sp. zn. 22Cb/3/2009, kde O. Č. ako žalovaný ( žalobcom bolo Roľnícke družstvo JAVORINA) v odpore

proti platobnému rozkazu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.3.2008 mal
mu Peter Konrád postúpiť mu pohľadávku, ktorá bola priznaná v súdnom spore sp. zn. 7Ro/247/2005,
a preto si túto pohľadávku započítal s pohľadávkami, ktoré si žalobca Roľnícke družstvo JAVORINA
uplatnilo v predmetnom konaní. Odpor bol podaný súdu dňa 12.1.2009 ( č. l. 21, 22 pripojeného spisu sp.
zn. 22Cb/3/2009). A keďže mu bola postúpená predmetná pohľadávka, tak si ju započítal na pohľadávky

Roľníckeho družstva JAVORINA, aj na tie, ktoré boli predmetom konania sp. zn. 22Cb/3/2009. Právny
predchodca žalobcu - Roľnícke družstvo JAVORINA sa o skutočnosti, týkajúcej sa uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky dozvedel doručením odporu zo strany súdu v konaní sp. zn. 22Cb/3/2009, a to
dňa 23.6.2009, na ktorý reagoval podaním súdu 9.7.2009, v ktorom uviedol, že došlo k vyporiadaniu
tejto pohľadávky medzi ním a O. C., a preto táto nemohla byť predmetom postúpenia. Súčasťou

spisu sp. zn. 22Cb/3/2009 bola len overená fotokópia zmluvy o postúpení ( č. l. 51). Už v tomto
konaní sp. zn. 22Cb/3/2009 vypovedal v pozícií svedka O. C. ( žalovaný) v súvislosti s
uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008. Na otázku právneho zástupcu žalobcu
Roľníckeho družstva JAVORINA, či podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky jednoznačne uviedol,
že nie. Sudkyňa mu krátkou cestou predložila zmluvu o postúpení pohľadávky ( č. l. 51), kde O. C.

v pozícii svedka uviedol, že podpis, ktorý tam je uvedený pri jeho mene, môže byť jeho, ale zároveň
vysvetlil, že v tom čase boli so žalovaným, teda O. Č. v dobrom vzťahu a stávalo sa, že on podpisoval
aj čistý papier. Pripustil, že toto mohla byť takáto situácia. Uviedol, že on sám s odporcom, teda
O. Č. má narušené vzťahy, nakoľko mu dlžní 118 000,- Sk a stretávajú sa iba na súde. Na otázku
právneho zástupcu, či svedok komunikoval so žalovaným O. Č. o tejto pohľadávke, svedok uviedol,

že sa už tri roky nerozprávajú. Zároveň O. C. uviedol, že sa ešte stretol s O. Č. apríl- máj 2008,
ale len za prítomnosti svojej dcéry, odvtedy nie a má za to, že pokiaľ je na tejto zmluve o postúpení
pohľadávky jeho podpis, tak to bol nejaký starý podpis, ktorý mu bol predložený. Uvedené bolo na
pojednávaní konanom dňa 2.10.2009 ( č. l. 54 pripojeného spisu sp. zn.22Cb/3/2009. Zároveň O. C.
už vtedy na pojednávaní uviedol, že pohľadávka voči Poľnohospodárskemu družstvu JAVORINA bola

vysporiadaná mimosúdne. Práve na základe týchto tvrdení súd v konaní sp. zn. 22Cb/3/2009 považoval
zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú, nakoľko nebolo možné postúpiť pohľadávku, ktorá už
predtým zanikla mimosúdnou dohodou. Keďže toto konanie bolo právoplatne skončené v neprospech
O. Č. 14.4.2010, súd poukazuje na ďalšie časové súvislosti, ktoré tvrdil aj žalovaný v priebehu tohto
konania. Keďže obrana O. Č. v konaní sp. zn. 22Cb/3/2009 nebola úspešná, pretože zmluva o postúpení

pohľadávky bola posúdená ako neplatná, z dôvodu, že mala byť postupovaná pohľadávka, ktorá zanikla
na základe mimosúdneho vysporiadania, O. Č. predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky predložil
vo forme overenej fotokópie v rámci exekučného konania sp. zn. 21Er/2698/2005 spolu s návrhom
na zmenu oprávneného - podaním doručeným súdu dňa 20.4.2010 ( č. l. 15a, 16 pripojeného spisu
sp. zn. 21Er/2698/2005). V tejto súvislosti súd sa stotožňuje so skutkovými tvrdeniami žalovaného,

ktorý uvádzal, že ak by O. Č. disponoval zmluvou o postúpení pohľadávky už dňa 19.3.2008, mohol
už v danom období navrhovať jeho vstup do exekučného konania sp. zn. 21Er/2698/2005, vymáhať
pohľadávku od právneho predchodcu žalobcu a pravdepodobne i predísť sporu, ktorý voči nemu neskôr
inicioval právny predchodca žalobcu ( sp. zn. 22Cb/3/2009). Keďže mu táto obrana v tomto konaní sp.
zn. 22Cb/3/2009 nevyšla, pokúsil sa vstúpiť do exekučného konania sp. zn. 21Er/2698/2005 proti už

v tom čase žalobcovi, ako právnom nástupcovi Roľnícke družstvo JAVORINA- povinnom. Uznesením
Okresného súdu v konaní sp. zn. 21Er/2698/2005 bol O. Č. pôvodne pripustený do tohto konania ako
zmenený oprávnený. Toto uznesenie však bolo zrušené z dôvodu odvolania krajským súdom a následne
konanie bolo z dôvodu, že bol podaný návrh na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného, teda vnašom konaní žalovaného, bolo konanie sp. zn. 21Er/2698/2005 zastavené a návrh O. Č. na zmenu
účastníka na strane oprávneného bol zamietnutý.
Z pripojeného spisu sp. zn. 18Er/4640/2012 je zrejmé, že O. Č., keďže v konaní sp. zn. 21Er/2698/2005

nebol úspešný, podal nový návrh na vykonanie exekúcie na tom istom súde 1.10.2012. Súčasťou tohto
nového návrhu bola overená fotokópia platobného rozkazu, ako aj overená fotokópia fotokópie zmluvy
o postúpení pohľadávky. Žalovaný na základe uvedeného teda tvrdil, že O. Č. si sfalšoval zmluvu o
postúpení pohľadávky a on už nemohol v čase, keď exekúcia bola na základe jeho návrhu zastavená,
ani len predpokladať, že by rovnaký súd, ktorý exekúciu zastavil, mohol na návrh tretej osoby exekúciu

viesť, pokiaľ sám žalovaný deklaroval, že zmluvu o postúpení pohľadávky s O. Č. neuzavrel. Súd sa
stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by šlo o absolútnu neplatnosť takejto zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktorej sa môže dovolávať ktokoľvek, a súd na ňu prihliada ex offo, pričom
neplatnosť takejto zmluvy o postúpení pohľadávky mohol namietať i samotný žalobca, resp. jeho právny
predchodca, ktorému postúpenie zmluvy o postúpení pohľadávky preukazoval postupník, teda O. Č. už
dňa 23.6.2009 v rámci konania sp. zn. 22Cb/3/2009. Na strane žalovaného v rozhodnom čase však

nebol naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

11. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.6.2015 súd vypočul žalovaného k otázke zmluvy o
postúpení pohľadávky, ktorý uviedol, že on už v rámci exekúcie, pri ktorej zobral návrh späť sp.
zn. 21Er/2698/2005, prezentoval, že je to podvrh, poukázal na to, že v čase, keď ešte mal dobré

vzťahy s Pavlom Čiernym si pamätá, že mu raz podpísal vo Valči čisté papiere na družstve pred JUDr.
Grolmusovou. Na otázku súdu, či podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky uviedol, že predmetnú
zmluvu o postúpení pohľadávky nikdy nepodpísal s tým, že podpis vyzerá ako jeho, je to však prefotené
a v tom čase on ani v hoteli Turiec nemohol byť. Aj v konaní sp. zn.21Er/2698/2005 vystupoval O. C. ako
v pozícii svedka, čo bolo v čase, keď ešte platilo uznesenie o zmene účastníka na strane oprávneného,

v konaní 21Er/2698/2005, kde takisto jednoznačne uviedol: „ Je pravdou, že na zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 19.3.208 u postupcu je môj podpis, ale ako som to už povedal raz, podpis som mu
dal na čistý papier, ktorý bol zneužitý“.
Svedok Pavol Čierny na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.1.2016 ( č. l. 124) v súvislosti s uzavretou
zmluvou o postúpení pohľadávky uviedol, že sa jedného času sa dohodli, že pán C. postúpi pohľadávku

jemu, vtedy ešte mali byť v priateľskom vzťahu. Teraz je to už horšie. O. Č. mal vypracovať zmluvu
a podpísal ju O. C., tuším v Turci obaja. Originál zmluvy o postúpení si vyžiadal súd a tento originál
by mal byť v spise. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či urobil niekedy žalovaný úkon, ktorým
by chcel spochybniť postúpenie pohľadávky, žalovaný uviedol, že nie, aspoň nevie o tom. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu na svedka, či pán žalovaný vedel, čo podpisuje v súvislosti so zmluvou o

postúpení pohľadávky, odpovedal, že jasné, že vedel. Tento svedok, ale potvrdil, že prebiehalo medzi
ním a žalovaným súdny spor, v ktorom žiadal žalovaný od neho zaplatenie sumy 100 000,- Sk, kde
tento spor svedok prehral, musel všetko zaplatiť žalovanému s tým, že na otázku právnej zástupkyne
žalovaného, či v tom čase, teda v čase súdneho sporu medzi ním žalovaným, aké boli vzťahy, tento
uviedol, že boli napäté, keďže to bolo na súde a bolo to iné, ako keď sa jednalo medzi štyrmi očami.

Na otázku sudkyne, či si pamätá, v ktorom roku bol predmetný spor, tento svedok uviedol, že si to už
nepamätá. Na doplňujúcu otázku sudkyne pre svedka, aby uviedol, či si pamätá, že ten predmetný
súdny spor a narušenie vzťahov bolo pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky alebo po uzavretí,
svedok uviedol, že to bolo zrejme po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej tento svedok na
otázku právnej zástupkyne žalovanej uviedol, že si pamätá, že boli dva rovnopisy zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 19.3.2008.
Zpripojenéhospisusp.zn.5C/204/2007jezrejmé,žežalobcaO.C.viedolprotiO.Č.žalobuozaplatenie
sumy 117 400,- Sk s príslušenstvom, kde žaloba bola podaná na súd 25.5.2007 a o tejto žalobe bolo
právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin dňa 27.4.2009. Čiže v období od 25.5.2007
do 27.4.2009 prebiehal spor medzi žalovaným a O. Č.. Zmluva o postúpení pohľadávky je datovaná

zo dňa 19.3.2008. Aj z výpovede Pavla Čierneho vyplynulo, že v čase súdneho sporu boli medzi nimi
vzťahy napäté, ale zároveň tvrdil, že v čase, keď boli ich napäté vzťahy mala byť postúpená pohľadávka
na neho zo strany O. C. bezodplatne.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo 4.7.2016 ( č. l. 146 ) A. J. A. uviedla, že o postúpení pohľadávky
nemala žiadnu vedomosť až do momentu, keď sa Družstvo Valča sporilo s O. Č. a jej otec, teda žalovaný

tam bol ako svedok. Jej otec, keď prišiel z pojednávania uviedol, že prvýkrát videl listinu, ktorá tam bola
založená z pojednávania. Ona dovtedy o nejakom postúpení absolútne nič nevedela. Potvrdila že ide
o podpis jej otca s tým, že ale potvrdila, keďže boli O. Č. s jej otcom veľmi dobrí priatelia a obchodní
partneri, vtedy mu žalovaný veľmi dôveroval a veľakrát sa stalo, že niektoré veci za neho vybavoval pánČ.T., U. za neho zasa otec, teda žalovaný. Pán Č. určite mal k dispozícii nejaký dokument, čistý papier s
jeho podpisom, mala za to, že išlo o zneužitie nejakého čistého papiera. Ona nikdy zmluvu o postúpení
pohľadávky nevidela, keby to bolo, mali by to aj v účtovníctve.

Z uznesenia vydaného orgánmi činnými v trestnom konaní ( č. l. 32) vyplynulo, že O. C. bola predložená
fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky, kde postupcom bol O. C. Q. O. O. Č. zo dňa 19.3.2008, aby
sa vyjadril k tejto zmluve, na čo odpovedal, že tvrdí tak, ako na súde, keď mu ju sudkyňa predložila, že
nikdynejednalspánomČ.opostúpenípohľadávky. Natejtozmluvejejehopodpis,ktorýnespochybňuje,
ale text bol dopísaný dodatočne bez jeho vedomia.

12. Súd právne uzatvára, že na základe vykonaného dokazovania, nebolo preukázané, že by žalovaný
mal vôľu ku dňu 19.3.2008 pohľadávku z platobného rozkazu zo dňa 4.11.2005 sp. zn. 7Ro/247/2005 O.
Č. postúpiť. Súd konštatuje, že dôkazy, skutkové tvrdenia, ktoré boli uplatnené v súvislosti s uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008, nasvedčujú tomu, že žalovaný ku dňu 19.3.2008
pohľadávku z platobného rozkazu zo dňa 4.11.2005 sp. zn. 7Ro/247/2005 O. Č. nepostúpil, aj napriek

tomu, že svedok O. Č. tvrdil opak. Podľa názoru súdu jeho výpoveď však nepôsobila presvedčivo, boli
v nej určité nezrovnalosti. Podľa názoru súdu žalovaný v čase dobrých vzťahov s O. Č. dal svoj podpis
na čistý papier, a toto bolo zrejme zneužité na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky. V čase,
keď údajne malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, boli vzťahy medzi žalovaným a O. Č. nepriateľské.
Prestali spolu vychádzať i stretávať sa. Sám svedok Pavol Čierny uviedol, že bol napäté, keďže

žalovaný vymáhal pohľadávku voči nemu. Uvedené potvrdila svojou výpoveďou i svedkyňa J. A.,
dcéra žalovaného. O. Č. v danom čase dlžil žalovanému finančné prostriedky, ktoré žalovaný od neho
súdne vymáhal a bolo nepravdepodobné, že by žalovaný za daných okolností akúkoľvek pohľadávku
O. Č. postúpil, a to navyše bezodplatne. Dňa 23.1.2008 a dňa 5.3.2008 sa O. Č. osobne zúčastnil
pojednávania vo veci vedenej proti nemu pod sp. zn. 5C/204/2007 na návrh žalovaného, pričom

rozsudok v predmetnej veci mu bol doručený 2.4.2008. Ide o rozhodujúce obdobie, ktoré potvrdzuje
trvanie sporu medzi žalovaným a O. Č., vyvracajúce uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky dňa
19.3.2008. Žalovaný súčasne poukázal aj vo svojej výpovedi, že v predmetnom období sa párili norky,
čo vylučovalo jeho stretnutie v hoteli Turiec, v ktorom podľa tvrdenia O. Č. M.alo dôjsť k podpisu zmluvy
o postúpení pohľadávky. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v žiadnom pripojenom súvisiacom

súdnom spise sa nenachádza originál zmluvy o postúpení pohľadávky, čo by preukazovalo tvrdenia
O. Č., že boli podpísané dve vyhotovenia. To by znamenalo, že práve jedným vyhotovením by mal
disponovať svedok O. Č., ktorý do konaní vždy dokladal len overenú fotokópiu zmluvy o postúpení
pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že sa v spisoch nachádzajúca overená fotokópia, táto neumožňuje
overiť pravosť podpisu žalovaného, ktorý len uviedol, že podpis vyzerá ako jeho. Rovnako aj svedkyňa

J. A. uviedla, že na zmluvu sa mohol dostať podpis žalovaného zneužitím podpísaných listín, ktorými
svedok O. Č. disponoval z čias, kedy dobre vychádzali. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný
vždy popieral uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky so svedkom Pavlom Čiernym s tým, že uvedené
potvrdzujú vyššie uvedené skutočnosti, ale aj samotné správanie žalovaného, ktorý v čase vedeného
exekučného konania proti právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi podal návrh na zastavenie

exekúcie. Žalovaný konal v intenciách dohody, ktorú uzavrel so žalobcom ohľadne pohľadávky priznanej
v konaní sp. zn. 7Ro/247/2005 a pokiaľ podpisoval dokumenty vypracované žalobcom, konal tak s
vedomím, že sú právne bezvadné, nakoľko ich vypracovával právny zástupca žalobcu. Z dokazovania
vyplynulo, že svedok O. Č. nedisponuje originálom zmluvy o postúpení pohľadávky a nie je možné
overiť podpis, pokiaľ nie je predložený originál zmluvy o postúpení pohľadávky, ale inými dôkaznými

prostriedkami a na základe skutkových tvrdení svedkov, žalovaného je zrejmé, že žalovaný so svedkom
O. Č. neuzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky. Preto súd návrh na doplnenie dokazovanie znaleckým
posudkom na určenie pravosti podpisu zamietol. Od žalobcu vymohol finančné prostriedky O. Č., a to
po zamietnutí námietok žalobcu proti exekúcii uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 16.10.2013 sp.
zn. 18Er/4640/2012-73. Medzi konaním žalovaného a vymožením týchto finančných prostriedkov pre

O. Č. však chýba príčinná súvislosť. Za nepreukázanie zániku záväzku žalobcu v exekučnom konaní
sp. zn. 18Er/4640/2012 nenesie zodpovednosť žalobca, a tento ju nemôže prenášať na žalovaného. V
predmetnom exekučnom konaní sa súd vôbec nezaoberal skutočnosťami ohľadne uzavretia zmluvy o
postúpenípohľadávky.V konanítedažalobcanepreukázal,žebyžalovanýsadopustilporušenianejakej
konkrétnej právnej povinnosti a zároveň, že je takéto konanie možné považovať za rozporné s dobrými

mravmi, aby bolo možné sankcionovať takéto správanie na základe konkrétnej zodpovednostnej
skutkovej podstaty predvídajúcej konkrétne právne povinnosti. Rovnako nie je možné, keďže nie je
možné identifikovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti, sankcionovať konanie žalovaného podľa
ust. § 424 Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané konanie žalovaného, ktoré by porušovalozásadu dobrých mravov, čo je primárny predpoklad zodpovednosti podľa § 424 Občianskeho zákonníka,
t.j., žalobca nepreukázal konanie žalovaného, ktorý síce neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale
ktoré by malo poškodzovať záujmy iným spôsobom a vo všeobecnom povedomí sa považuje za

neprípustné. Ďalšou dominantnou podmienkou tejto skutkovej podstaty zodpovednosti je priamy úmysel
škodiť inému a úmyselným konaním proti dobrým mravom je najmä šikanózne konanie škodcu, čo v
žiadnom smere preukázané zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému nebolo. Čo sa týka otázky
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a ansl. OZ, ktoré okrajovo spomenul žalobca, súd ma
za to, že nebolo v žiadnom smere preukázané, že by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu v zmysle

skutkových podstát definovaných v § 451 a nasl. OZ. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou
žalovaného, že ak sa chcel žalobca domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, mal svoju žalobu
smerovať proti O. Č..
Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd jej priznal právo na náhradu

trov konania v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.