Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206056
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116206056.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.ZuzanouStolárovouvsporežalobcu:G.,nar.XX.XX.XXXX,bytom

v O., W., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 2, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., so
sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, žalovanému v 2. rade: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Košická 56 a žalovanej v 3. rade: T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., T., zastúpenej advokátom
JUDr. Viktorom Novýsedlákom, so sídlom v Poprade, L. Svobodu 2674/1, o neplatnosť dražby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovanej v 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 10.03.2016 domáhal určenia neplatnosti dražby uskutočnenej
dňa 23.02.2016, pokiaľ ide o byt č. XX bytového domu so súpisným číslom XXX na W. zapísaného na

LV č. XXXXX kat. územie C. a jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorého bol v čase realizácie dražby jeho
vlastníkom, pričom návrh na vykonanie dražby podala Slovenská sporiteľňa, a.s., dražbu realizoval ako
dražobník žalovaný v 2. rade a vydražiteľom sa stala žalovaná v 3. rade. Dôvodil, že uskutočnením
predmetnejdražbyboliporušenéustanoveniazákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvrátane
povinného informovania vlastníka o úkonoch realizovaných dražobníkom ako aj dodržania zákonných
lehôt.

2. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu žiadal zamietnuť s poukazom
na to, že zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to,
aby predmetná žaloba bola vecne opodstatnená za súčasného splnenia podmienky, že žaloba bude
uplatnená v trojmesačnej prekluzívnej lehote, po márnom uplynutí ktorej nie je možné sa neplatnosti
dražbydovolaťaanidôvodytvrdenejneplatnostidražbyrozširovať.Zdôraznil,žejevýlučnenažalobcovi,
aby uniesol bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania a tiež vecnú legitimáciu
účastníkov konania. Mal za to, že v žalobnom návrhu nielenže nie je preukázaná pasívna vecná

legitimácia žalovaných, ale ani aktívna vecná legitimácia žalobcu a tieto skutočnosti každá sama o
sebe je dôvodom na to, aby žaloba bola zamietnutá. Ďalej mal za to, že v žalobe absentujú reálne
odôvodňujúce skutočnosti - reálne skutkové a právne okolnosti, keď žalobca iba všeobecným spôsobom
tvrdí, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách (nevedno ktoré), že bola porušenápovinnosť informovania vlastníka o úkonoch realizovaných dražobníkom (nevedno o akých úkonoch
žalobca hovorí) a tiež, že boli porušené ustanovenia o dodržaní zákonných lehôt (nevedno aké lehoty
má žalobca na mysli). Z uvedeného vyplýva, že tieto všeobecné tvrdenia žalobcu nie sú relevantnými

v zmysle ust. § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách a okrem toho žalobca si nesplnil tiež dôkaznú
povinnosť.

3. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že podľa § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách žalobca musí uviesť všetky dôvody, pre ktoré žiada určiť dobrovoľnú dražbu za

neplatnú v prekluzívnej lehote 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu a súd nemôže prihliadať na dôvody
označené žalobcami po uplynutí tejto lehoty, pričom však v predmetnej žalobe žalobca uviedol iba
tvrdenieotom,žepredmetnoudražbouboliporušenéustanoveniaZákonaodobrovoľnýchdražbáchbez
konkretizácie a špecifikácie skutkových okolností, ktoré porušenie uvedeného zákona majú znamenať.
Jediný bližšie určený dôvod porušenia zákona o dobrovoľných dražbách mal spočívať v neinformovaní
vlastníka predmetu dražby a v nedodržaní zákonných lehôt. Tieto dôvody však nie sú dané a na iné

dôvody,vrozsahuvakomneboliuvedenévžalobe,konajúcisúdprihliadaťnemôže.Žalovanýv2.radesi
splnil všetky svoje povinnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách a zaslal všetky listiny vyžadované
uvedeným zákonom žalobcovi, keď výzva na sprístupnenie predmetu dražby pre ohliadku znalcom
bola žalobcovi zaslaná dňa 21.12.2015 s dátumom doručenia dňa 28.12.2015 ako prezentuje poštová
poukážka; ohliadka predmetu dražby za účasti manželky žalobcu bola vykonaná dňa 11.01.2016, čo

preukazuje znalecký posudok č. 1/2016 G., ktorý bol žalobcovi zaslaný 18.01.2016 a doručený dňa
27.01.2016 ako preukazuje poštová doručenka. Žalovanému v 2. rade neboli doručené v lehote podľa
§ 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách žiadne námietky žalobcu proti znaleckému posudku.
Oznámenie o dražbe zo dňa 18.01.2016 bolo žalobcovi zaslané 20.01.2016 a doručené dňa 27.01.2016
ako preukazuje poštová doručenka z tohto dňa. Žalovaný v 2. rade teda dodržal zákon o dobrovoľných

dražbách, a preto tvrdenia uvedené v žalobe nie sú dôvodné.

4. Žalovaný v 2. rade predložil do konania ako listinné doklady doručenku, ktorou mala byť doručovaná
výzva na sprístupnenie 1. kolo adresátovi G. (č. l. 35 spisu), podací hárok Slovenskej pošty, a.s.
odosielateľa Platiť sa oplatí s.r.o. - dražobník z dátumu podania 21.12.2015, pokiaľ ide o podacie číslo

XXXXXXXXXXXSK a XXXXXXXXXXXSK pre adresáta G. a G. H. (č. l. 36 spisu), znalecký posudok č.
1/2016vypracovanýG.(č.l.37,pokiaľideoprvústranuposudkuajehostranu4),doručenkuoodosielaní
znaleckého posudku č. 1/2016 1. kolo adresátovi Imrich Rešitovič, Benadova 19, Košice (č. l. 39), podací
hárok Slovenskej pošty, a.s. odosielateľa Platiť sa oplatí s.r.o. - dražobník z dátumu podania 18.1.2016,
pokiaľ ide o podacie číslo XXXXXXXX a XXXXXXXX pre adresáta G. a G. (č. l. 40), doručenku o Ozn.

o DD 1. kolo adresátovi G. (č. l. 41), podací hárok Slovenskej pošty, a.s. odosielateľa Platiť sa oplatí
s.r.o. - dražobník z dátumu podania 20.1.2016, pokiaľ ide o podacie číslo XXXXXXXX a XXXXXXXX
pre adresáta G. a G. (č. l. 42).

5. Žalovaná v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala žalobu zamietnuť s poukazom

na to, že žalobný návrh je neurčitý, neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých
by mala byť dražba neplatná, pričom všeobecné konštatovanie o neinformovaní vlastníka o úkonoch
realizovaných dražobníkom a nedodržaní zákonných lehôt nestačí.

6. Žalobca postupom podľa § 167 ods. 3 CSP vo svojom písomnom podaní z 26.10.2016 podal

nesúhlasné stanovisko k vyjadreniam žalovaných s opätovným poukazom na to, že sa domnieva, že
žalobajedôvodná,keďvprvomradeabsentujedodržaniezákladnýchnáležitostízákonnejdražby,keďže
jej uskutočnením boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pričom
ide o ustanovenia týkajúce sa povinného informovania vlastníka o úkonoch realizovaných dražobníkom,
akotovyplývaajzpripojenýchdoručeniekdražobníkaneobsahujúcichpodpisžalobcu.Ztýchtodôvodov,

ako aj pre nedodržanie zákonných lehôt sa žalobca domnieva, že dražba z 23.02.2016 je neplatná.

7. Právny zástupca žalovanej v 3. rade sa postupom podľa § 167 ods. 4 CSP opätovne v písomnom
podaní z 19.1.2017 vyjadril, že žalobca neuvádza žiadne konkrétnosti, prečo by mala byť dražba
neplatná a iba všeobecne uviedol, že absentuje dodržanie základných náležitosti zákonnej dražby -

ustanovenia týkajúce sa povinného informovania vlastníka o úkonoch realizovaných dražobníkom a
nedodržanie zákonných lehôt. Mal za to, že žalobca v konaní ničím konkrétnym nepreukázal dôvodnosť
svojho nároku a preto podľa jeho názoru nie sú splnené náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP, teda
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Podotkol, že v konaní o vyhlásenie neplatnostidražby musí žalobca uviesť konkrétne porušenia povinností dražobníka, čo sa v tomto prípade doteraz
nestalo. Z týchto dôvodov navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Právny zástupca žalovaného v 1. rade postupom podľa ust. § 167 ods. 4 CSP vo svojom písomnom
podaní z 23.1.2017 uviedol, že vo vyjadrení k žalobnej odpovedi žalovaného žalobca opätovne uvádza
neúplné,neurčitéatedaprocesnenerelevantnétvrdenia,ktoréžiadnymspôsobomnepreukazuje,neplní
tak ani svoju povinnosť tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú. Žalobca neuvádza, ktoré konkrétne porušenia
zákona tvrdí, čím uvedené tvrdenia preukazuje, resp. neuvádza, ako by mal byť dotknutý na svojich

právach. Z ohľadom na prekluzívny charakter lehoty v ust. § 21 ZDD ani nie je možné tvrdené dôvody
dražby po márnom uplynutí tejto lehoty procesne spôsobilo uvádzať (rozširovať). Poukázal na znenie
ust. § 8 ods. 1 a ods. 2 ZDD, na základe čoho je zrejmé, že žalobca, pokiaľ je oprávnenou osobou,
má osobitne nahliadacie právo a je len na ňom, či ho využije alebo nevyužije a pokiaľ ho nevyužil,
nesplnil si svoje povinnosti ustanovené zákonom (§ 79 ods. 1 OSP, § 132 ods. 1 CSP, resp. § 79 ods.
2 OSP). Žalovaný tak v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach zhrnúc, že v žalobe

absentujú právne a skutkovo významné a preukázané procesne relevantné tvrdenia, žaloba ani netvrdí
a nepreukazuje vecnú legitimáciu strán v konaní, na základe čoho navrhol zo strany žalobcu nepripustiť
žiadne ďalšie procesné návrhy, návrhy na doplnenie dokazovania a žiadal žalobu zamietnuť.

9. V priebehu konania na návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia súd uznesením zo dňa

5.1.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na to, že súd sa stotožnil a
argumentáciou žalovaných o tom, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a to jednak v rovine
povinnosti tvrdenia a jednak v dôkaznej rovine, keď iba všeobecným spôsobom namieta porušenie
informačnej povinnosti vo vzťahu ku svojej osobe a porušenie zákonných lehôt bez bližšej konkretizácie.
Nie je tak splnená podmienka predpokladu danosti práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tým

nie je splnená základná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, na základe čoho súd
predmetný návrh zamietol ako nedôvodný. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie,
v ktorom okrem iného uviedol, že samotnú žalobu o neplatnosť dražby považuje za dôvodnú, a to aj
s poukazom na porušenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vzhľadom na absenciu
jeho podpisov na oznámeniach dražobníka o začatí dražobného konania, znaleckom dokazovaní i

vykonaní dražby. Predmetné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 11Co/53/2017 potvrdené uznesením zo dňa 13.03.2017, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení
a zo zásad, pričom dospel k správnemu záveru o tom, že nie sú splnené základné predpoklady pre
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a to z dôvodu, že žalobca neosvedčil hodnoverne

predpoklad existencie (ohrozeného) práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením
s tým, že žalobca v odvolaní uvádza iba také skutočnosti, ktoré zohľadnil už súd prvej inštancie pri
svojom rozhodnutí a správne sa s nimi aj vysporiadal v dôvodoch napadnutého uznesenia a aj podľa
názoru odvolacieho súdu z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov nie sú bez akýchkoľvek
pochybností osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a z
ktorých žalobca vyvodzuje opodstatnenosť a potrebu neodkladného opatrenia, čím pre absenciu tohto
základného predpokladu nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Predmetné uznesenie tunajšieho súdu v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.04.2017.

10. Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2017 súd konštatoval sporné a nesporné skutkové okolnosti a
tiež vyslovil svoje predbežné právne posúdenie nároku.

11. Na dotaz súdu právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.06.2017 uviedol, že

nespochybňuje doručenie Notárskej zápisnice A., pokiaľ ide o osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej
dražby.

12. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že žiada žalobe vyhovieť s poukazom
na to, že tak výzva na sprístupnenie bytu, ako tiež znalecký posudok neboli žalobcovi doručované, ale

boli doručené tretej osobe, tak ako to vyplýva z pripojených listinných dokladov.

13. Právny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobca v prvom rade
neprodukoval žiadne konkrétne skutočnosti spôsobom, ktorý je prípustným dôvodom pre vyslovenieneplatnosti predmetnej dražby, ako má na mysli ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
a podotkol, že nie je možné, aby boli reprodukované len nejaké všeobecné tvrdenia o nedodržaní
podmienky doručovania určitých písomností, alebo o nedodržaní určitých lehôt. Navyše zo strany

žalobcu neboli produkované žiadne tvrdenia, pokiaľ ide o splnenie ďalšej podmienky a to tvrdenie, že
mu mala byť spôsobená ujma na jeho nejakých právach, opäť ako to vyžaduje ust. § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalobca teda primárne neuniesol ani len bremeno tvrdenia v konaní. Nad
rámec uvedeného podotkol, že z dôkazných prostriedkov, ktoré boli predložené v konaní je zjavné, že
boli splnené všetky podmienky a náležitosti v súvislosti s vykonaním dražby, preto žiadal žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.

14. Právny zástupca žalovanej v 3. rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaná má za to, že
boli splnené všetky náležitosti a podmienky, ktoré vyžaduje zákon o dobrovoľných dražbách na to, aby
bolo možné dražbu považovať za perfektnú dražbu. Súčasne vyjadril názor, že žalobca neutrpel žiadnu
reálnu ujmu na základe tých skutočností, na ktoré sa odvoláva a pokiaľ žalobca poukazuje na určité

skutočnosti, tieto sú veľmi všeobecné; pokiaľ žalobca až neskôr tieto skutočnosti nejakým spôsobom
konkrétne špecifikoval, a to že neboli splnené podmienky pre oznámenie začatia konania dražby a
oznámenie o znaleckom dokazovaní vo vzťahu k osobe žalobcu, príslušnými listinnými dokladmi bol
preukázaný opak. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

15. Podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o
notároch v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len cit. zákona), v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,

ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

16. Podľa ust. § 21 ods. 4 cit. zákona, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2
sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

17. Podľa ust. § 12 ods. 1 cit. zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej

hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň
konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

18. Podľa ust. § 12 ods. 2 cit. zákona, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet
dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve
umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve
ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní

výzvy.

19. Podľa ust. § 12 ods. 3 cit. zákona, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník
k dispozícii.

20. Podľa ust. § 12 ods. 4 cit. zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle
vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

21. Podľa ust. § 12 ods. 5 cit. zákona, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných

dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť novýznalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

22. Podľa ust. § 10 ods. 1 cit. zákona, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do
vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu. 11)

23. Podľa ust. § 47 ods. 1, ods. 2 O.s.p., (1) Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
(2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť
znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

24. Podľa ust. § 17 ods. 1) až ods. 4) cit. zákona,
(1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie

a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,
c) či ide o opakovanú dražbu,
d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis

stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,
f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou

alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s
nadbytočnými ťažkosťami,
h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania

obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,
j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,
k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),

l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
(2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo
ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb

najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj
ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
(4) Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia
o dražbe primerane skrátiť.

25. Podľa ust. § 17 ods. 5) cit. zákona, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník
oznámenie o dražbe
a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa,
b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné

právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii
podľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a
nevyhnutných na nakladanie s ním,c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia
navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,

d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby,
e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci
oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa

miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak
je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi
dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,
g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,
h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj
orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej

osoby,
i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

26. Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona, po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu
zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.

27. Podľa ust. § 24 ods. 7 cit. zákona, zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo
dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5.

28. Podľa ust. § 24 ods. 8 cit. zákona, ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah

notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.

29. Predmetom žaloby je určenie neplatnosti dražby uskutočnenej dňa 23.02.2016 vo vzťahu k
nehnuteľnosti bližšie vyšpecifikovanej v petite žaloby za nesporného skutkového stavu, podľa ktorého v
čase realizácie dražby žalobca bol jej výlučným vlastníkom, pričom návrh na vykonanie dražby podala

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ, dražbu realizoval ako dražobník žalovaný v 2. rade a
vydražiteľom sa stala žalovaná v 3. rade; žaloba bola podaná v zákonom požadovanej prekluzívnej
lehote.

30. Z ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. vyplýva, že dobrovoľná dražba je originálny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom prípade dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva,
pretože udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa vydražiteľ stáva vlastníkom
predmetu dražby. Platí pritom, že pokiaľ súd v osobitnom konaní nevyhlási dražbu za neplatnú za
splnenia podmienok stanovených v ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nemôže nikto
spochybňovať nadobudnutie vlastníckeho práva dobrovoľnou dražbou. Pre zachovanie právnej istoty

vydražiteľa, zákon stanovuje konkrétnu lehotu na uplatnenie práva domáhať sa určenia neplatnosti
dražby, po uplynutí ktorej toto právo zaniká. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách pritom vyplýva, že dotknutá osoba môže namietať buď platnosť záložnej zmluvy (t. j. pôjde
o prípad, kedy navrhovateľom dražby bude záložný veriteľ) alebo porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách; nie je vylúčené súčasné namietanie platnosti záložnej zmluvy a porušení

zákona o dobrovoľných dražbách. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách ďalej
vyplýva, že musí ísť o taký namietaný nedostatok, ktorým je domáhajúca osoba priamo dotknutá
na svojich právach. Z uvedeného vyplýva, že nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách, ale iba také, ktoré je v príčinnej súvislosti s konkrétnym porušením práv
dotknutej osoby. Uvedený výklad odôvodňuje záver o tom, že žalobca v konaní o určenie neplatnosti

dražby má predovšetkým povinnosť tvrdenia, ktoré v sebe zahŕňa uvedenie konkrétneho dôvodu, pre
ktorý by mala byť dražba neplaná a súčasne uvedenie konkrétneho porušenia práva žalobcu, teda
povinnosť tvrdenia nemôže byť založená iba na všeobecnom tvrdení neplatnosti dražby. V zhode s
uvedeným súd už vo svojom zamietajúcom uznesení o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
konštatoval, že žalobca iba všeobecným spôsobom namieta porušenie informačnej povinnosti vo vzťahu

ku svojej osobe a porušenie zákonných lehôt bez bližšej konkretizácie, s ktorým zhodnotením súhlasil
tiež dovolací súd rozhodujúci o odvolaní proti tomuto zamietajúcemu uzneseniu (pozri bližšie bod 9.
odôvodnenia tohto rozsudku, pozn. súdu). Až v priebehu konania žalobca doplnil svoju argumentáciu
opodstatnenosti žaloby o tvrdenie, že absentujú jeho podpisy na oznámeniach dražobníka o začatídražobného konania, znaleckom dokazovaní i vykonaní dražby a súčasne vo svojej záverečnej reči
spresnil, že výzva na sprístupnenie bytu a tiež znalecký posudok neboli doručované žalobcovi, ale tretej
osobe tak, ako vyplýva z pripojených listinných dokladov.

31. Aby sa súd vyhol prílišnému formalistickému prístupu, pokiaľ ide o zhodnotenie argumentačných
dôvodov opodstatnenosti žaloby v predmetnom konaní, súd sa zaoberal posúdením naplnenia ust.
§ 17 ods. 5, § 12 ods. 4, § 12 ods. 2 a § 24 ods. 8 v spojení s ust. § 24 ods. 7 zákona o
dobrovoľných dražbách, a k tomu uvádza nasledovné. Vymenované zákonné ustanovenia súvisia s

otázkou doručovania písomností počas realizácie dražby, ktorá je upravená v ust. § 10 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách. Zákon pritom ustanovuje povinnosť doručiť príslušné písomnosti osobám
uvedeným v zákone do vlastných rúk, pričom sa podporne použijú ustanovenia OSP o doručovaní.
Dokladom o doručení písomnosti je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny a pre ktorú platí, že
údaje na nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak; hovoríme o vyvrátiteľnej
podmienke o pravdivosti doručenky. Z ustálenej súdnej praxe možno tiež všeobecne konštatovať,

že doručovanie písomností do vlastných rúk adresátovi pripúšťa nielen tzv. fikciu doručenia (čo ale
nebol predmetný prípad, pozn. súdu), ale tiež doručenie písomnosti prostredníctvom splnomocnenca
(uznesenie ÚS SR z 24.8.2011 sp. zn. II. ÚS 363/2011, uznesenie NS SR z 25.04.2016 sp. zn. 3 Obdo
28/2016), keďže pokiaľ adresát zásielky splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok
vrátanezásielokurčenýchdovlastnýchrúksplnomocnenca,musíznášaťajnásledkyspojenésprávnymi

účinkami ich riadneho doručenia, resp. so začatím plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných
opravnýchprostriedkov,takakokebysiboltietoprevzalosobne;zásielkasavtakomprípadepovažujeza
doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta. Ďalej podľa názoru súdu, pokiaľ žalobca
v konaní tvrdil, že určité písomnosti mu neboli osobne doručené, neuniesol ohľadne svojho tvrdenia
dôkazné bremeno. V tejto súvislosti napriek tomu, že ide o tvrdenie negatívnej skutkovej okolnosti

(absencia žalobcovho podpisu na doručenke), bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby
preukázal neexistenciu svojho podpisu na doručenkách, a to v podobe predloženia znaleckého posudku
posudzujúceho pravosť žalobcovho podpisu na doručenkách, príp. v podobe návrhu na nariadenie
znaleckého dokazovania za týmto účelom. Preto v tomto prípade súd neuplatnil tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, pre ktorý prípad sa dôkazné bremeno prenáša na protistranu.

32. Riadiac sa vyššie uvedenými právnymi závermi, súd pri posúdení naplnenia ust. § 17 ods. 5, § 12
ods. 4, § 12 ods. 2 a § 24 ods. 8 v spojení s ust. § 24 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách, uzavrel
nasledovné:
1/ Podľa ust. § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách zašle dražobník oznámenie o dražbe o. i.

dlžníkovi záložného veriteľa v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 (§ 17, pozn. súdu). V tejto
súvislosti žalovaný v 2. rade predložil ako listinný doklad podací hárok Slovenskej pošty z dátumu
podania 20.1.2016 (č. l. 42 spisu) a tiež fotokópiu doručenky (č. l. 41 spisu). Z pripojeného podacieho
hárku Slovenskej pošty založeného na č. l. 42 spisu vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako dražiteľ podal
na poštovú prepravu zásielku - Oznámenie o dobrovoľnej dražbe o. i. adresátovi G. H. na adresu W.,

ktorej bolo pridelené podacie č. XXXXXXXX a na adresu X., ktorej bolo pridelené podacie č. XXXXXXXX,
t.j. v lehote najmenej 30 dní pred začatím dražby. Z fotokópie doručenky založenej na č. l. 41 spisu
vyplýva, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo doručené splnomocnencovi adresáta G. na adresu
W., o čom svedčí podpis na doručenke s uvedením „splnomocnenec“, a to dňom 25.1.16. Vychádzajúc
z uvedeného v bode 31., žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o namietané porušenie

ohľadne doručenia oznámenia o dražbe.
2/ Podľa ust. § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, že navrhovateľ dražby je záložný
veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom
konaniadražby.Vtejtosúvislostižalovanýv2.radezaslalakolistinnýdokladZnaleckýposudokč.1/2016
vypracovaný znalcom Ing. Dionýzom Dobosom (jeho úvodnú a jeho štvrtú stranu), fotokópiu doručenky

(č. l. 39 spisu) a tiež podací hárok Slovenskej pošty z dátumu podania 18.01.2016 (č. l. 40 spisu). Z
pripojeného podacieho hárku Slovenskej pošty založeného na č. l. 40 spisu vyplýva, že žalovaný v 2.
rade ako dražiteľ podal na poštovú prepravu zásielku - Znalecký posudok č. 1/2016 adresátovi G. na
adresu W., ktorej bolo pridelené podacie č. XXXXXXXX a na adresu X., ktorej bolo pridelené podacie č.
XXXXXXXX, t.j. v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Z fotokópie doručenky založenej

na č. l. 39 spisu vyplýva, že Znalecký posudok č. 1/2016 bol doručený jeho adresátovi na adresu W., O.,
o čom svedčí podpis adresáta na doručenke, a to dňom 27.1.16, pričom súd v tomto prípade upriamuje
pozornosť na to, že vizuálnym porovnaním podpisu na predmetnej doručenke a podpisu na žalobe,súdu sa javia oba podpisy ako rovnaké. Vychádzajúc z uvedeného v bode 31., žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o namietané porušenie ohľadne doručenia znaleckého posudku.
3/ Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby, ako aj osoba,

ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom
v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. V tejto súvislosti
žalovaný v 2. rade predložil ako listinný doklad podací hárok Slovenskej pošty z dátumu podania
21.12.2015 (č. l. 36 spisu) a tiež fotokópiu doručenky (č. l. 35 spisu). Z pripojeného podacieho hárku
Slovenskej pošty založeného na č.l. 36 spisu vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako dražiteľ podal na

poštovú prepravu zásielku- výzva na sprístupnenie adresátovi G. na adresu W., ktorej bolo pridelené
podacie č. 44148625799Sk a na adresu X., O., ktorej bolo pridelené podacie č. XXXXXXXXXXXSk.
Z fotokópie doručenky založenej na č. l. 35 spisu vizuálnym porovnaním podpisu na predmetnej
doručenkeapodpisunadoručenkeč.l.41vyplýva,žepredmetnávýzvaboladoručenásplnomocnencovi
adresáta. Vychádzajúc z uvedeného v bode 31., žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o namietané porušenie ohľadne doručenia predmetnej výzvy.

4/ Podľa ust. § 24 ods. 8 v spojení s ust. § 24 ods. 7 a ust. § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách,
dražobník zašle notársku zápisnicu, ktorou sa osvedčuje priebeh dražby, o. i. dlžníkovi záložného
veriteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní z 27.01.2017 (č. l. 101 spisu)
argumentoval absenciou svojho podpisu na oznámení dražobníka o vykonaní dražby, čo podľa obsahu
súd posúdil ako tvrdené porušenie povinnosti dražobníka zaslať žalobcovi ako dlžníkovi predmetu

dražby, súčasne dlžníkovi záložného veriteľa, osvedčenie o vykonanej dražbe v podobe Notárskej
zápisnice A.. Na uvedené tvrdené porušenie súd neprihliadol, pretože žalobca spolu s podanou žalobou
sám pripojil ako listinný doklad Notársku zápisnicu A., okrem toho v žalobe uvádza, že sa o dražbe
dozvedel vo februári 2016, a navyše na pojednávaní konanom dňa 23.06.2017 na dotaz súdu zástupca
žalobcu uviedol, že žalobca nespochybňuje doručenie predmetnej notárskej zápisnice.

33. V neposlednom rade súd vo vzťahu k namietaným porušeniam zákona o dobrovoľných dražbách
vyšpecifikovaných v bodoch 1/ až 4/ predchádzajúceho odseku súčasne uvádza, že žalobca
neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, akým spôsobom týmito tvrdenými porušeniami
mal byť dotknutý na svojich konkrétnych právach (a ktorých), keď podľa názoru súdu minimálne

tvrdené porušenie doručiť žalobcovi výzvu dražobníka umožniť vykonať ohodnotenie predmetu dražby
(dražobníkom označená výzva na sprístupnenie bytu) nie je takým porušením, pre ktoré by dražba
mala byť neplatná, pretože sprístupnenie bytu síce má význam pre vyhotovenie znaleckého posudku,
zákon však počíta tiež s možnosťou, že vykonanie ohodnotenia nebude umožnené, pre ktorý prípad
je stanovené, z akých podkladov má znalecký posudok vychádzať, navyše, keď žalobca ako vlastník

bytu mal právo podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom v súlade s ust. § 12 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu o určenie neplatnosti dražby zamietol ako nedôvodnú.

35. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP s tým, že nakoľko žalovaní mali v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania v plnej
výške, každému osobitne. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.