Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201848
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

M.. S. G., Z. I., so sídlom I. Ú. O., Slovenská X, A.. P.. N. XX, O., zastúpený JUDr. Jánom
Pokorným, advokátom so sídlom Anenská 1, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská komora exekútorov,
Disciplinárny senát č. 3 Disciplinárnej komisie, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, za účasti: Prezident
Slovenskej komory exekútorov, JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, o
opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.11.2015 proti rozhodnutiu odporkyne č. k. DK 4/2015 zo
dňa 22.9.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. k. DK 4/2015 zo dňa 22.9.2015 p o t

v r d z u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. k. DK 4/2015 z 22.9.2015 v bode I. výroku odporkyňa za použitia ustanovenia § 228a
ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(ďalej len „Exekučný poriadok “) zastavila disciplinárne konanie vo vzťahu k bodu 1/ návrhu na začatie
disciplinárneho konania, pretože návrh bol podaný oneskorene. Súčasne v bode II. výroku napadnutého
rozhodnutia odporkyňa uznala navrhovateľa vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle

ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Disciplinárneho previnenia sa mal navrhovateľ dopustiť
tým, že v exekučnom konaní EX 332/2011 vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti bez súhlasu 1.
záložného veriteľa, čím porušil ustanovenie § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Za spáchanie tohto
disciplinárneho previnenia uložila odporkyňa navrhovateľovi disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods.
1 písm. c) Exekučného poriadku - peňažnú pokutu vo výške 200 eur. Zároveň odporkyňa rozhodla o
povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy disciplinárneho konania vo výške 404,65 eur.
Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia odporkyne vyplýva, že návrh na začatie disciplinárneho

konania podala zúčastnená osoba, pretože na základe zistených skutočností navrhovateľ pri výkone
exekučnej činnosti v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 332/2011 vedenom na jeho exekútorskom úrade:
1/ do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonával len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
povinného, ale vydal exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva, ako aj exekučný príkaz
a vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti; 2/ vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti, hoci 1.
záložný veriteľ s predajom nehnuteľnosti nesúhlasil, čím zbytočne zvyšoval trovy exekúcie.
K návrhu na začatie disciplinárneho konania sa navrhovateľ písomne vyjadril. Na svoju obranu ku

skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu v súvislosti s bodom 1/ návrhu uviedol, že vydaním upovedomenia o
začatí exekúcie predajom a exekučným príkazom na predaj nehnuteľnosti nedošlo k žiadnemu hrubému
porušeniu zákona ani povinnosti súdneho exekútora. Podľa jeho názoru došlo iba k zabezpečeniu
majetku povinného proti jeho scudzeniu, pričom o hrubé porušenie zákona pri výkone exekučnejčinnosti by podľa neho išlo iba vtedy, ak by v priebehu exekúcie vydal dražobnú vyhlášku na predaj
nehnuteľnosti, túto by zverejnil a nehnuteľnosť na dražbe predal, k čomu však nedošlo. K obvineniu
obsiahnutému v bode 2/ návrhu navrhovateľ uviedol, že ani v danom prípade v ničom nepochybil.

Exekúciu vykonával v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy, podľa ktorej nebol potrebný súhlas
záložného veriteľa k zriadeniu exekučného záložného práva ani súhlas s predajom nehnuteľnosti.
Zriadením exekučného záložného práva sa dostal do pozície záložného veriteľa v zmysle ustanovenia
§ 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Navrhovateľ vo vyjadrení
k disciplinárnemu návrhu zároveň požiadal o vyžiadanie stanoviska osoby oprávnenej z exekučného

konania a právneho zástupcu osoby povinnej z exekučného konania. Ďalej navrhovateľ namietol,
že podanie disciplinárneho návrhu je v rozpore s § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože k
disciplinárnemu previneniu malo dôjsť dňa 11.12.2012 a návrh na začatie disciplinárneho konania bol
podaný dňa 24.3.2015, teda po uplynutí dvojročnej objektívnej lehoty ustanovenej zákonom.
Odporkyňa požiadala o vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu účastníkov exekučného konania.
Oprávnená z exekučného konania sa k návrhu vyjadrila tak, že jej čiastka vymáhaná v exekučnom

konaní bola v celom rozsahu uhradená a podľa jej názoru k jej úhrade prispelo konanie navrhovateľa.
Právny zástupca osoby povinnej z exekučného konania stanovisko nedoručil.
Odporkyňa v rozhodnutí ďalej opísala priebeh a obsah ústneho pojednávania. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie uznala navrhovateľa vinným z disciplinárneho previnenia, pretože nedodržal obligatórnu
zákonnú podmienku vedenia exekúcie na záloh ustanovenú § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a §

61a ods. 2, s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 20/08 z 23.4.2008.
Uznanie viny navrhovateľa odporkyňa dôvodila tým, že z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva,
že povinnosťou navrhovateľa bolo získať súhlas prednostného záložného veriteľa s vedením exekúcie
na záloh. Navrhovateľ však viedol exekučné konanie aj napriek tomu, že prednostný záložný veriteľ
trikrát vyjadril nesúhlas s vedením exekúcie a žiadal ju zastaviť. Odporkyňa pri rozhodovaní prihliadla

aj na osobu navrhovateľa, ktorý vykonával exekútorskú činnosť od mája 1997 a ku dňu rozhodovania
odporkyne v predmetnej právnej veci bolo voči nemu vedené jedno disciplinárne konanie, od ktorého
bol oslobodený a nebolo mu uložené žiadne disciplinárne opatrenie. O povinnosti navrhovateľa nahradiť
trovy disciplinárneho konania rozhodla odporkyňa podľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku, keďže
rozhodla o vine navrhovateľa.

Proti bodu II. výroku rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podal navrhovateľ odvolanie
dňa 6.11.2015, poukazujúc na v tom čase súdmi zastávaný právny názor, že zriadeniu exekučného
záložného práva nebráni skutočnosť, že na nehnuteľnosti viazne skôr zriadené záložné právo iného
veriteľa. Podľa neho vzťah § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka k zriadeniu exekučného

záložného práva nie je riešený výslovne, a preto zriadenie ďalšieho záložného práva na zaťaženej
nehnuteľnosti podmienené súhlasom existujúceho záložného veriteľa nie je. V súvislosti s uvedeným
právnym názorom navrhovateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS
324/2010 z 30.9.2010. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že ako súdny exekútor zriadením
exekučného záložného práva neporušil ustanovenia Exekučného poriadku, a teda sa nedopustil

disciplinárneho previnenia. Opačný právny názor vyjadrený Ústavným súdom Slovenskej republiky bol
podľa navrhovateľa publikovaný až po vykonaní úkonov, ktoré sú predmetom disciplinárneho obvinenia,
v náleze sp. zn. III. ÚS 51/2014 z 1.7.2014. Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal, že vo vyjadrení k
návrhu na začatie disciplinárneho konania ním bola vznesená aj námietka uplynutia lehoty 2 rokov od
spáchania údajného disciplinárneho previnenia. Následne skonštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva prihliadanie disciplinárneho senátu pri rozhodovaní o uznaní viny a uložení sankcie aj na
jeho úkony, ktoré neboli predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania. Z uvedeného dôvodu
namieta rozpornosť konania disciplinárneho senátu s ustanovením § 223 Exekučného poriadku, pretože
rozhodoval nad rámec svojej pôsobnosti. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a zaviazať zúčastnenú osobu na náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa listom z 20.1.2016 súdu oznámila, že sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrovať nebude.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec podľa ustanovenia § 250q
Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) ako miestne a vecne príslušný

súd (§ 246a ods. 2 O. s. p.) v neprítomnosti odporkyne, ktorá v podaní z 20.1.2016 vyjadrila súhlas s
prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, svoju neúčasť na pojednávaní však neospravedlnila.
Súd uskutočnil pojednávanie tiež v neprítomnosti zúčastnenej osoby, ktorá ju ospravedlnila podaním z20.12.2017 a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
súd dospel k záveru, že toto je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

V prejednávanej veci súd dokazovanie nedoplnil. Z prednesu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že tento
sa v celom rozsahu pridržiava písomného návrhu zo 6.11.2015 a poukazujúc na dôvody uvedené v
ňom navrhuje súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť . Dôvodil tým, že navrhovateľ v predmetnej exekučnej
veci vykonal iba prípravné úkony na zabezpečenie exekúcie v prospech oprávnenej, ktorá s úkonmi
navrhovateľa súhlasila. Tiež uviedol, že na LV č. XXX po zápise záložného práva v prospech

prednostného záložného veriteľa boli zapísané ďalšie záložné práva ešte pred zápisom exekučného
záložného práva. Opätovne zdôraznil, že uvedeným postupom navrhovateľ neporušil ani Občiansky
zákonník ani Exekučný poriadok, preto navrhol súdu rozhodnúť v zhode s výrokom obsiahnutým v
podanom opravnom prostriedku.

Pred prejednaním a rozhodnutím veci sa súd oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu

odporkyne 0DK/4/2015, z obsahu ktorého o. i. zistil, že:
- dňa 24.3.2015 bol odporkyni doručený návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi
(evidovaný pod sp. zn. 0DK4/2015), podaný zúčastnenou osobou v zmysle § 223 ods. 1 Exekučného
poriadku, podkladom ktorého bola sťažnosť podaná osobou povinného z exekučného konania EX
332/2011. Podľa jeho odôvodnenia navrhovateľ v danom exekučnom konaní porušil povinnosti súdneho

exekútora (§ 56 ods. 5, § 61a ods. 2 Exekučného poriadku), čím sa dopustil závažného disciplinárneho
previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto návrhu jeho predkladateľ dôvodil, že
navrhovateľ vykonával exekúciu predajom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa
v P. A., P. U., G. Ú. U., napriek tomu, že nedisponoval súhlasom prednostného záložného veriteľa - Tatra
banky, a.s. Prednostným záložným veriteľom bolo navrhovateľovi opakovane oznámené, že s vedením

exekučného konania uvedeným spôsobom nesúhlasí (listami z 4.10.2012, 8.11.2013, 19.6.2014).
Podanie návrhu zúčastnená osoba odôvodnila tým, že navrhovateľ svojim konaním zbytočne zvyšoval
trovy exekúcie, a preto sa ako štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučnej činnosti
dopustil závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. Za uvedené
previnenie navrhla zúčastnená osoba uložiť navrhovateľovi disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods.

2 písm. b) Exekučného poriadku - peňažnú pokutu až do sumy 3.310 eur;
- dňa 22.9.2015 odporkyňa vo veci disciplinárneho návrhu rozhodla tak, že v bode 1/ návrhu disciplinárne
konanie podľa § 228a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavila a v bode 2/ návrhu uznala
navrhovateľa vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného
poriadku, pretože postupoval v rozpore s ustanovením § 62a ods. 2 Exekučného poriadku a uložila mu

disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku - peňažnú pokutu vo výške
200 eur. Zároveň odporkyňa rozhodla o povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy disciplinárneho konania
podľa § 228b ods. 3 a § 228c ods. 3 Exekučného poriadku;
- proti rozhodnutiu odporkyne podal opravný prostriedok navrhovateľ - disciplinárne obvinený dňa
6.11.2015.

Podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia):
Exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný
veriteľ s exekúciou súhlasí.

Podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka: Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom
rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.

Podľa § 219 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): Exekútor je

disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia disciplinárneho konania):
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie
iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej

funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s
funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok
prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní.Podľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): Za
disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie:
a)pokarhanie,

b)písomné pokarhanie,
c)peňažnú pokutu až do sumy 330 eur.

Podľa § 223 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho
previnenia): Disciplinárne konanie sa začína na návrh.

Podľa § 223 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho
previnenia): Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu,
prezident komory a predseda kontrolnej komisie do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel
o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a
akideodisciplinárneprevinenie,ktoréhosaexekútordopustilzavinenýmkonaním,ktorémázanásledok

prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu
previneniu.

Podľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia):
Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ a komora voči

exekútorovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok na náhradu účelne vynaložených
výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.

Podľa § 228c ods. 3 Exekučného poriadku (účinného v čase spáchania disciplinárneho previnenia): O
trovách komory, ktoré sa majú nahradiť podľa tohto zákona, disciplinárny senát rozhodne aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu námietok podaných voči nemu

navrhovateľom a tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

K námietke, vzťahujúcej sa vykonávania exekúcie predajom nehnuteľností:
Podľanázorusúdutátonámietkaniejedôvodná.Vkonanípred odporkyňounebolaspornouskutočnosť,
že navrhovateľ ako súdny exekútor konal vo veci EX 332/2011. V rámci tohto konania

25.9.2012 (následne tiež 10.10.2012 a 15.10.2013) vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie
predajom nehnuteľností povinného, zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia U.. V ten istý
deň (a následne tiež 11.12.2012 a 15.10.2013) vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením
exekučného záložného práva k týmto nehnuteľnostiam. Z predmetného LV č. XXX (ku dňu 14.4.2012)
založeného v spise navrhovateľa o. i. vyplýva, že ako ťarchy sú k predmetným nehnuteľnostiam

zapísané: 1. Záložné právo v prospech Tatra banka, a.s. (V 5163/2008 z 8.4.2009); 2. Záložné právo v
prospech Tatra banka, a.s. (V 1360/2009 zo 17.6.2009); 3. Exekučný príkaz na zriadenie exekučného
záložného práva EX 386/09 v prospech Ivan Foriš - P.F.P. Stavebná firma). Z uvedeného je teda
zrejmé, že v čase vydania vyššie konkretizovaných upovedomení, počnúc prvým z 25.9.2012, mal
navrhovateľ vedomosť o tom, že na predmete exekúcie viaznu záložné práva. Prvý záložný veriteľ -

Tatra banka, a.s. listami zo 4.10.2012, 8.11.2013 a z 19.6.2014 oznámil navrhovateľovi, že nesúhlasí
s tým, aby na záloh bolo vedené exekučné konanie a teda ani s predajom zálohu. I napriek tomu
navrhovateľ pokračoval v predmetnom exekučnom konaní, ako o tom svedčia následne vydávané
rozhodnutia: upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva EX
332/2011-111 a EX 332/2011-110 z 15.10.2013, opatrenie EX 332/2011-129 z 13.6.2014, EX 332/2011

z 25.7.2014 o určení znalca na ocenenie predmetných nehnuteľností, exekučný príkaz na vykonanie
exekúciepredajomnehnuteľnostiEX332/2011-127z30.5.2014,exekučnýpríkaznavykonanieexekúcie
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť EX 332/2011-126 z 30.5.2014.

Z vyššie citovaného § 61a ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v čase

vydania v poradí prvých upovedomení vydaných 25.9.2012 tieto upovedomenia vydať nemal, nakoľko
mal vedomosť o tom, že na predmetné nehnuteľnosti viaznu ťarchy - záložné práva v prospech
Tatra banka, a.s. V čase vydania týchto upovedomení navrhovateľ nedisponoval súhlasom uvedeného
záložnéhoveriteľa.Vexekúciivšakpokračovalinaďalejatoinapriekopakovanýmvýslovnýmpísomnýmnesúhlasom tohto záložného veriteľa (zo 4.10.2012, 8.11.2013 a z 19.6.2014) a to vydaním exekučných
príkazov z 30.5.2014, určením znalca na ocenenie nehnuteľností (13.6.2014, 25.7.2014). V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka upravuje otázku exekúcie na

záloh zhodne s cit. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, pričom obidve zákonné ustanovenia exaktne
stanovú podmienku vedenia exekučného konania na záloh v prípade existencie záložného veriteľa.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odôvodneniu tohto rozsudku súd námietku navrhovateľa, podľa ktorej
svojím postupom v exekučnom konaní EX 332/2011 neporušil ustanovenia Exekučného poriadku,

vyhodnotil ako nedôvodnú.

K námietke uplynutia lehoty na podanie disciplinárneho návrhu:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol
odporkyni doručený 24.3.2015, pričom sťažnosť povinného (na základe ktorej bol návrh podaný) bola
Slovenskej komore exekútorov doručená 20.8.2014. V odôvodnení predmetom návrhu na začatie

disciplinárneho konania je podrobne opísaný postup navrhovateľa v exekučnom konaní EX 332/2011,
o. i. včítane nesúhlasov záložného veriteľa (Tatra banka, a.s.) zo 4.10.2012, 8.11.2013 a z 19.6.2014 s
vedením exekučného konania na predmet zálohu.

Pre podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania platia v zmysle cit. § 223 ods. 2 Exekučného

poriadku tak subjektívna, ako aj objektívna lehota. Subjektívna - 12-mesačná - lehota vzhľadom na
podanie sťažnosti (na základe ktorej bol návrh podaný) začala plynúť dňom 21.8.2014 a skončila sa
dňom 21.8.2015. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol odporkyni doručený 24.3.2015, teda v
zákonnej lehote. Objektívna - 2-ročná - lehota plynula od 25.9.2012 (vydanie upovedomenia o spôsobe
vykonania exekúcie predajom nehnuteľností povinného a upovedomenie o začatí exekúcie zriadením

exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam) najmenej do 30.5.2014, kedy boli navrhovateľom
vydané príkazy na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, resp. zriadením exekučného záložného
práva.

Z uvedeného teda vyplýva, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi bol podaný

v zákonnej lehote a preto mím vznesená námietka uplynutia stanovenej lehoty na podanie návrhu súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne súd nevyhodnotil
ako dôvodné, napadnuté rozhodnutie potvrdil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l
ods. 2 O. s. p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a
preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).