Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 8P/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203745
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717203745.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa F.

T., nar. XX.XX.XXXX bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa rodičov, matky: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., A. XX, občianka SR a otca:
Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., T. B. č. XXX/XX, občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e výživné otca na maloletú F. zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 50,-
EUR mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky,

s účinnosťou od 22.05.2017.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.05.2017 do 31.01.2018 vo výške 166,35 EUR
sa otcovi povoľuje splácať v desiatich pravidelných mesačných splátkach po 16,63 EUR spolu s bežným
výživným k rukám matky počínajúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa
XX.XX.XXXX v časti bežného výživného na maloletú F..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. dieťaťa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2017 žiadala, aby súd rozhodol
o zvýšení výživného otca na mal. F. zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 100,- Eur mesačne s
účinnosťou od 01.04.2017. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola v roku 2011.

Odvtedy podstatne vzrástli náklady na výživu maloletej. V čase poslednej úpravy mala maloletá 2 roky a
bola v celodennej starostlivosti matky. Toho času má mal. F. 7 rokov, navštevuje prvý ročník ZŠ v Holíči.
Podstatne sa zvýšili náklady na jej stravu, ošatenie, dieťa školné, rôzne výlety a pomôcky potrebné pre
rozvoj maloletej. Maloletá býva často chorá, máva časté angíny, čím vzrastajú výdavky i na jej liečenie.
Pri poslednej úprave výživného sa súdu nepodarilo zistiť, že by bo otec zamestnaný alebo poberal dávky
v hmotnej núdzi. V súčasnosti má matka vedomosť o tom, že otec maloletej pracuje ako živnostník v
stavebnej firme. Otec má v súčasnosti ešte dve vyživovacie povinnosti. Matka momentálne pracuje v

spoločnosti Horwich Sewng s.r.o., Holíč ako šička s mesačným zárobkom cca 340,- eur. Matka toho
času má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej F..

2. Otec sa k návrhu matky nevyjadril a ani sa nedostavil na pojednávanie.3. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného a
otcovi zvýšil výživné na maloletú F., avšak samotnú výšku ponechal na úvahe súdu.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, prečítaním listinných dôkazov rozsudku
Okresného súdu Skalica č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rodným listom mal. F.,
potvrdením o návšteve školy mal. F., lustráciami Sociálnej poisťovne na matku a otca, potvrdením o
príjme matky, správou z Daňového úradu Žilina, správou z ÚPSVaR Ružomberok, výpisom zo

živnostenského registra otca a správou z ÚPSVaR Senica a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

5. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd
preukázané, že súd určil, že otcom maloletej F. T. nar. XX.XX.XXXX z matky S. T. nar. XX.XX.XXXX je
odporca Q. D. nar. XX.XX.XXXX. Následne súd zveril maloletú F. počnúc dňom 16.06.2009 do osobnej

starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal povinnosťou
platiť výživné na maloletú Nellu v sume 24,50 eur mesačne od 16.06.2009 do 30.06.2009, v sume 25,36
EUR mesačne s účinnosťou od 01.07.2009 do 30.06.2010, a v sume 25,38 EUR mesačne s účinnosťou
od 01.07.2010 naďalej splatných k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na
zročnom výživnom za čas od 16.06.2009 do 28.02.2011 spolu v sume 519,51 EUR súd povolil otcovi

splácať v splátkach po 50 EUR mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody splátok.

6.Zpotvrdeniaonávšteveškolymalsúdpreukázané,žemal.F.vškolskomroku2016/2017bolažiačkou
I. B triedy na Základnej škole Holíč, T. X.

7. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka je od 11.04.2016 doposiaľ
zamestnaná v spoločnosti HORWICH SEWING (SLOVAKIA) spol. s.r.o., Holíč pričom nepoberá
dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v
nezamestnanosti. Otec nepoberá dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového

poistenia ani poistenia v nezamestnanosti.

8. Z potvrdenia o mzde matky od zamestnávateľa spoločnosti HORWICH SEWING (SLOVAKIA) spol.
s.r.o., Holíč mal súd preukázané, že priemerná čistá mesačná mzda matky za obdobie apríl 2016 až
marec 2017 je 300,84 EUR.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok mal súd preukázané, že otec nie je v
súčasnej dobe vedený ako uchádzač o zamestnanie a ani nikdy nebol vedený. Taktiež v súčasnej dobe
nie je vedený ako poberateľ sociálnych dávok a dávok v hmotnej núdzi a ani nikdy nebol.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica mal súd preukázané, že matka toho času
nepoberá od úradu dávku ani príspevky pomoci v hmotnej núdzi, poberá však štátne sociálne dávky a
to: prídavok na dieťa: T. F., nar. XX.XX.XXXX od 01.01.2014 doposiaľ vo výške 23,52 EUR mesačne.
Matka nie je v súčasnej dobe evidovaná na úrade ako uchádzačka o zamestnanie, v minulosti bola v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.04.2014 do 10.04.2016.

11. Zo správy Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok mal súd preukázané, že otec nepodal
daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016.

12. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že otec maloletej je zapísaný v tomto

registri ako SZČO s obchodným menom Q. D., IČO: XX XXX XXX s miestom podnikania A. XXX. Ako
predmet podnikania má uvedené prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri
realizácii exteriérov a interiérov s dňom vzniku oprávnenia dňa 12.01.2011.

13. Z výsluchu matky mal súd za preukázané, že na podanom návrhu trvá. K osobným a majetkovým

pomerom uviedla, že pracuje v spoločnosti Horwich Sewing, s.r.o., Holíč s priemerným mesačným
príjmom asi 340 EUR. Poberá rodinné prídavky vo výške 23,17 EUR mesačne. Iný príjem nemá.
Nevlastní hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. K výdavkom uviedla, že platí 190 EUR za nájom, nakoľko
býva sama s maloletou v garsónke v Holíči. Maloletá je toho času žiačkou II. B. na Základnej škole vHolíči. Maloletej platí stravu v škole vo výške 22,20 EUR. Maloletá máva iba bežné ochorenia, často
máva angínu. Maloletá by rada chodila na krúžky, ale matke to nedovoľuje finančná situácia. Otec
maloletej platí výživné sporadicky, otec jej už dlží na výživnom za obdobie polroka a to vo výške 187

EUR. Okrem mal. F. už nemá inú vyživovaciu povinnosť. Mám ešte dvoch synov, avšak tí sú už plnoletí.
Keď je najhoršie, tak jej pomáhajú. Ďalej uviedla, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma. Keď občas
spolu volajú, tak sa na ňu ani neopýta, ani ju nenavštevuje. Neposiela jej ani darčeky. Majetkové pomery
otca nevedela uviesť. Podľa jej vyjadrenia otec robí na živnosť na stavbách. Otec má skončenú asi iba
učňovku. Minulý rok, keď s ním volala, jej uviedol, že má strašne vysoké náklady, býva v podnájme, za

ktorý platí cca 300 EUR mesačne. Otec maloletej býva s družkou, s družkou má jedno dieťa. Matka súdu
uviedla, že výživné žiada zvýšiť od 01.04.2017, aj napriek tomu, že návrh podala na súd až 22.5.2017.
Tútoskutočnosťodôvodnilatým,žezabudlaskorejpodaťnávrhapotomužnemalapeniazenapoštovné.
V záverečnom návrhu matka navrhla, aby súd vyhovel podanému návrhu, a zvýšil výživné aspoň na
sumu 50 EUR mesačne.

14. Otec maloletej napriek tomu, že bol riadne predvolaný na oba termíny pojednávania a rovnako mu
bol doručený aj návrh matky k tomuto sa však nevyjadril, ani sa na súd nedostavil a svoju neúčasť
neospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd pojednával v neprítomnosti otca.

15.Podľa§78ods.1prvávetazákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

(ďalej už len „Zákon o rodine"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo

jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto
rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať

tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie
lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek,
štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú
a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach,
ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia

súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

24. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnouzmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle §
78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými
pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho

rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré
zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého
času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata
zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane
oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň

školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom
životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa,
od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie
a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na

ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s
deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich
detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré
sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

25. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky
na zvýšenie výživného na maloleté dieťa bol podaný dôvodne, vzhľadom na existenciu zmeny pomerov
na jeho strane, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 7 rokov a táto zmena je
závažnejšieho a výrazného významu. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k
zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného,

teda mal. F. a to v súvislosti s jej nástupom do školského systému. Mal. F. pri poslednej úprave výživného
mala2roky,vsúčasnostijeužžiačkou2.ročníkanaZákladnejškole vHolíči.Vsúvislostinástupom
maloletej do školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné
náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletej. Je potrebné uviesť, že
nástup na povinnú školskú dochádzku alebo prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského

systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na
strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

26. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na
strane povinného, teda otca maloletých detí taktiež nastala zmena pomerov. Otec pri poslednej úprave

výživnéhobolnezamestnanýasúdusanepodarilozistiťanijehopriemernýmesačnýzárobokzaobdobie
od 03.02.2010 do 01.08.2010. Rovnako mal otec ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Od 12.01.2011
doposiaľ je živnostníkom pričom výšku príjmov na výzvu súdu otec nepreukázal. Súd sa snažil zistiť
príjem otca aj z daňového priznania za rok 2016, avšak daňový úrad súdu oznámil, že otec maloletej
nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Súd konštatuje, že otec v dôsledku jeho

absolútnej pasivity súdu svoj príjem nepreukázal a ani neuviedol jeho výšku. Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok súdu oznámil, že otec maloletej nie je a nikdy nebol vedený ako uchádzač o
zamestnanie a nie a nikdy nebol poberateľom sociálnych dávok ani dávky v hmotnej núdzi. Z vyjadrenia
matky mal súd preukázané, že otec má príjem, keďže pracuje na stavbách, pričom matke uviedol, že
má vysoké náklady na živobytie, keď platí cca 300 EUR iba za nájomné. Taktiež z výsluchu matky mal

súd preukázané, že otec maloletej má v súčasnosti ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

27. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i
na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletú. Aj na strane matky nastala zmena
pomerov, keď pri poslednej úprave bola matka s maloletou na materskej dovolenke a poberala príspevok

vo výške 256 EUR a súčasne poberala aj vdovský dôchodok vo výške 188 EUR, avšak mala taktiež ešte
2 vyživovacie povinnosti na synov M. a E.. V súčasnosti je matka zamestnaná v spoločnosti HORWICH
SEWING (SLOVAKIA) spol. s.r.o., Holíč, pričom jej priemerná čistá mesačná mzda bola vo výške 300,84
EUR. Okrem platu poberá ešte rodinné prídavky vo výške 23,52 EUR. V súčasnosti má matka najvyššie
výdavky s nájmom bytu vo výške 190 EUR mesačne.

28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otca na
mal. F. zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 50 EUR mesačne s účinnosťou od podanianávrhu na súd. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia,
takakovyššiepopísal,považovalnástupmal.F.nazákladnúškoluastýmsúvisiacezvýšenévýdavkyna
jej výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, všestranný vývoj maloletej. V danom

prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na
úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil
všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné otca je možné zvýšiť o sumu cca 23 EUR
mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom
návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb

maloletej, príjem matky, ale aj na príjem otca, ktorý súd nemal v celom rozsahu preukázaný. Súd preto
pri zvýšení výživného vychádzal z možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem, ktorý je v stavebníctve
na najnižších pozíciách aspoň 500 EUR mesačne. Rovnako prihliadol na skutočnosť, ktorú uviedla
matka maloletej, že otec má veľmi vysoké náklady najmä s nájomným vo výške 300 EUR mesačne. Je
teda podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné na maloletú F. vo
výške 50 EUR mesačne. Súd vychádzal z výpočtu podľa ustálenej praxi súdov tak, že výživné má tvoriť

25-30% z výšky čistej mesačnej mzdy. Nakoľko má otec maloletej ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti
túto sumu následne vydelil tromi (500/100x30/3=50). Súd zvýšil výživné matky od podania návrhu, teda
od 22.05.2017, napriek tomu, že požadovala výživné od 01.04.2017, avšak súdu nepreukázala dôvody
hodné osobitného zreteľa, keď dôvodila tým, že najskôr zabudla podať návrh na súd skôr a následne
jej už nezostali peniaze. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem, jedná sa o SZČO

- podnikateľa, nie je evidovaný na úrade práce, ani ako poberateľ sociálnych dávok a pri zohľadnení
ďalších vyživovacích povinností je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletú F.
v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam
oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej.

29. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za
obdobie od 22.05.2017 do 31.01.2018 v sume 166,35 EUR, ktorý súd výnimočne povolil zaplatiť v
desiatich mesačných splátkach po 16,63 EUR spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej,
pod následkom straty výhody splátok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 10 dní mesiaca
5/2017 v sume 7,4 EUR (22,87/31x10), za mesiac 6/2017 22,87 EUR a za obdobie 7/2017 až 1/2018

(22,68=136,08 EUR). Povolenie splátok súd odôvodňuje tým, že nie je v schopnostiach otca zaplatiť
zročné výživné jednou sumou vo výške 166,35 EUR, ale v desiatich rovnakých mesačných splátkach
po 16,63 EUR spolu s bežným výživným.

30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo
verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo
iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v

spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).