Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/275/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200456
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815200456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov: 1/ S. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A., C. XXX/X,. 2/ Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., C. XXX, 3/ R. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., ul. C. XXX, 4/ S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., C. XXX, 5/ V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A., ul. E. F. XX, žalobcovia 1/ až 5/ zastúpení Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so
sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, proti žalovaným: 1/ S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX a 2/
E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom
so sídlom H. V., C. XXXX, o určenie nesplnenia podmienok oprávnenej držby, na odvolanie žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/36/2015-45 zo dňa 20. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia,
že žalovaní nesplnili podmienky oprávnenej držby k nehnuteľnosti - pozemok KN parc. č. 1191/4 - orná

pôda o výmere 6107 m2 katastrálne územie Zuberec, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č.
17810442-88/96 zo dňa 11. 06. 1996 z pôvodnej pozemkoknižnej parcely č. 9679 zapísanej v protokole
Č.23 (LV XXX) k.ú. A., keďže žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení (§ 137 písm. c/ CSP). Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný pritom
vtedy, keď medzi účastníkmi existuje aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho
postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom, keď určovacia žaloba by tiež
mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Žalobcovia tvrdili, že v prípade priaznivého

rozsudku by orgán správy katastra vymazal zápis žalovaných v katastri a boli by ako vlastníci zapísaní
poslední známi vlastníci, teda pozemkoknižní vlastníci a v prípade nežijúcich vlastníkov by ich právni
nástupcovia mohli podať žalobu o určenie, že pozemok patrí do dedičstva. Svoje tvrdenia opierali o ust.
§ 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje
katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou alebo s výsledkami prešetrovania zmien
údajov katastra alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Žalobcovia neupresnili, z akého dôvodu
by na základe rozsudku s požadovaným určením malo dôjsť k oprave chyby v katastri, ani akej - teda

aký údaj je v katastri zapísaný chybne. Netvrdili žiadny konkrétny rozpor údajov katastra s verejnou
alebo inou listinou alebo s výsledkami revízie údajov katastra, ale len tvrdili, že žalovaní v osvedčení
o držbe, na základe ktorého boli zapísaní do katastra ako vlastníci, uviedli nepravdivé údaje. Uvedené
ustanovenie však nemôže poslúžiť na tvrdenú opravu chyby, keďže orgán správy katastra zapísalvlastníctvo žalovaných v súlade s osvedčením o držbe formou notárskej zápisnice, a teda v súlade s
touto verejnou listinou, keď žalobcovia ani netvrdia, že by záznam nebol v súlade (po formálnej stránke)
s obsahom tejto listiny, ale namietajú splnenie hmotnoprávnych podmienok pre samotné vydržanie

vlastníctva žalovanými. Z uvedeného je zrejmé, že orgán správy katastra by žiadosti o opravu chyby
vyhovieť nemohol, keďže k žiadnej chybe z jeho strany nedošlo. Podanie žaloby s uvedeným petitom je
zostranyžalobcovúčelové,pretožeichtvrdeniasmerujúktomu,žeskutočnýmivlastníkmisúžalobcovia,
ale žalobu o určenie vlastníctva nepodali z dôvodu, že netvoria úplný okruh vlastníkov pozemku, ktorí
boli zapísaní v pozemkovej knihe, resp. ich právnych nástupcov. Navyše nepopierali, že parcela, vo

vzťahu ku ktorej sa domáhajú požadovaného určenia, v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidovaná
nie je, resp. je síce evidovaná, ale s nižšou výmerou a odlišným druhom pozemku, než uvádzajú v žalobe
a že ako vlastníci tejto parcely nie sú evidovaní žalovaní, ale R. F., teda práva k pozemku boli dotknuté
ďalšou právnou zmenou, a preto zápis aj priaznivého rozsudku do katastra by nebol možný podľa §
34 ods. 2 Katastrálneho zákona. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a nárok na ich
náhradu priznal žalovaným, ktorí boli v konaní plne úspešní.

2. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadali ho zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené, resp. ho zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mali za to, že boli dotknuté ich
základné práva týkajúce sa nedotknuteľnosti vlastníckeho práva a zaručenia dedenia, pretože vydržanie

je inštitút, ktorý môže vyvolať právom zamýšľané účinky len vtedy, ak je naplnená materiálna i formálna
stránka, čo sa však nestalo, preto nemožno prihliadnuť k tomu, že zápis (formálny akt) vlastníckeho
právauždnesnesvedčížalovaným.Žalovanívlastníckeprávonadobudlivdôsledkuvydržanianotárskou
zápisnicou, čo pre nich vytvára prekážku, aby sa stali vlastníkmi alebo aby nehnuteľnosť prešla do
dedičstva po ich právnych predchodcoch, napriek tomu, že sú, resp. ich právni predchodcovia boli ako

oprávnenídobromyseľnívlastnícizapísanípôvodnenaLVč.XXXk.ú.A.aakovlastníciboliuvedeníajna
pozemkoknižnú parcelu č. 9679 zapísanú v protokole č. 23. Hoci sa žalovaní dňa 24. 06. 1996 dostavili
pred notára JUDr. Mariána Zboja so sídlom v H. V. za účelom spísania notárskej zápisnice o osvedčení
splnenia podmienok dobromyseľnej držby k predmetnému pozemku, vlastnícke právo z pôvodných
vlastníkov nemohlo na nich prejsť z dôvodu, že sa nejednalo na strane žalovaných o držbu oprávnenú. V

zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 103/2003 sa pripustila v súvislosti s osvedčením
vydaným podľa zákona č. 293/1992 Z. z. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
žaloba o určenie, že žalovaný nespĺňa podmienky oprávnenej držby (nie je oprávneným držiteľom).
Notár pri vydávaní osvedčenia len zaznamenáva dej, ktorý sa pred ním odohráva, preto žalovanými
urobené vyhlásenie má zodpovedať príslušným právnym predpisom a ak nie, musí existovať prostriedok

nápravy, najmä vtedy, ak je výsledkom zmena vlastníckych práv. Význam osvedčenia spočíva v tom,
že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom
a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie
je dokázaný opak ako to mienili dokázať. Ak nedošlo k splneniu podmienok oprávnenej držby, ako to
účelovo tvrdili žalovaní pred notárom, napriek neprítomnosti čo i len jedného katastrálneho vlastníka

(v tom čase každého žijúceho a známeho) zapísaného v katastri nehnuteľností a žalovaní neboli ani
len podielovými spoluvlastníkmi na predmetnej nehnuteľnosti, nemôžu akceptovať stav, že tvrdenia o
nadobudnutí kúpnou zmluvou od údajnej vlastníčky T. V. postačovali na splnenie podmienok, ktoré
zákon vymedzuje pre vydržanie, keďže ani táto nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností. Preto
len súdnym určením nimi formulovaného petitu možno dosiahnuť zmenu zápisu na príslušnom liste

vlastníctva podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z., pričom v takom prípade má vykonaná
oprava aj vplyv na zmenu, vznik a zánik práv k nehnuteľnostiam.

3. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, keď odvolanie žalobcov považovali za čisto účelové.

4. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrili.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
vrátane trov konania.6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotenímtoho,čouviedlivrámciodvolaciehokonaniažalobcovia,konštatuje,žesúdprvejinštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil podstatné skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal

potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke žalobcov krajský
súd dopĺňa, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 103/2003 nie je na
spor aplikovateľné z dôvodu, že v ňom sa žalobkyne zapísané na liste vlastníctva ako podielové

spoluvlastníčky parcely domáhali určenia, že u žalovaných zapísaných na liste vlastníctva ako oprávnení
držitelia na základe osvedčenia o oprávnenej držbe vydaného notárom podľa zákona č. 293/1992 Z. z.
nie sú splnené podmienky oprávnenej držby, a teda na takejto určovacej žalobe bol naliehavý právny
záujem z dôvodu spornosti v právnych vzťahoch k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností,
keďže na základe vyhovujúceho rozsudku mohlo dôjsť k zosúladeniu stavu evidovaného katastrom

nehnuteľnostísprávnymstavom,čovtomtosporesplnenézdôvodovuvádzanýchsúdomprvejinštancie
nie je, a preto na právnom postavení žalobcov sa nič nezmení a naliehavý právny záujem na podaní
takejto žaloby preto nie je.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými

žalobcami v odvolaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane
nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovaným ako plne úspešným v spore priznaný v celom
rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).

9. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP a žalovaným priznal nárok na ich náhradu taktiež v celom rozsahu, keďže mali v
odvolacom konaní plný úspech vo veci.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).