Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010347
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817010347.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, predsedníčkou senátu Mgr. Danielou Pilarčíkovou a členmi senátu Mgr. E. L.

a E. L., v trestnej veci proti obžalovanému Y. T., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27. 02. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. T., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom A. č.XXXX, t. č. v D. na výkon väzby a Ústave
na výkon trestu odňatia slobody, Q.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v bode 1)

v presne nezistenom čase najmenej od septembra 2015 minimálne do 12. 05. 2017 v rodinnom dome č.
XXXX v obci A., opakovane fyzicky napádal svoju matku T. T., nar. XX. XX. XXXX, tr. bytom A. č. XXXX
tým spôsobom, že ju chytil oboma rukami za krk, vykrúcal jej ruky, po čom mávala modriny, hovoril pri

tom vulgárne nadávky, snažil sa strčiť jej hlavu do horúceho jedla, udrel ju po pravej nohe doskou od
plávajúcej podlahy, čím jej spôsobil krvnú podliatinu na pravej spodnej časti nohy, neraz ju tlačil násilím
do rohu izby, či manzatky pričom jej vulgárne nadával a škrtil ju, v auguste 2016 počas dňa ju naháňal
vidlami na dvore ich rodinného domu, pričom sa jej vyhrážal, že ju tými vidlami prepichne a vulgárne
jej nadával, pričom tieto jeho útoky sa začali voči jeho matke stupňovať vždy pod vplyvom alkoholu, v
uvedenom období po požití alkoholických nápojov sa správal agresívne aj voči svojim deťom a to ml. J.
P., nar. XX. XX. XXXX, mal. M. P. , nar. XX. XX. XXXX a mal. M.P., nar. XX. XX. XXXX tým, že sa im
vyhrážal, vyháňal ich z domu, naháňal ich po dvore rodinného domu v A. č. XXXX, pričom na ne kričal,

že ich zahluší, čo chytil do ruky, tým po nich hádzal, hovoril, nech skapú, zakazoval im zobrať si jedlo,
naposledy v kuchyni rodinného domu pustil plyn, na základe uvedeného konania sa deti od strachu
pred ním zamykali, mal. M. ponižuje svojim správaním tým, že ho nazýva „ tučným prasaťom“, ponižuje
ho aj rôznymi nadávkami, v júni 2016 v rodinnom dome v A. č. XXXX hodil do hlavy mal. J. pracovné
náradie, ktorým mu spôsobil nezistené zranenie na hlave, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, čím
spôsobil svojej matke T. T., nar. XX. XX. XXXX a svojim deťom ml. J. P., nar. XX. XX. XXXX, mal. M.
P. , nar. XX. XX. XXXX a mal. M. P., nar. XX. XX. XXXX od septembra 2015 do súčasnej doby doposiaľ

nezistené zranenia,

v bode 2)

- dňa 16. 08. 2017 v čase o 22.00. hod. prišiel domov do rodinného domu č. XXXX obec A. zjavne
pod vplyvom alkoholu, kde prišiel do izby v ktoré, sa nachádzala jeho mama T. T., nar. XX. XX. XXXX
a jeho syn ml. M.P. nar. XX. XX. XXXX a ako vošiel do izby povedal im, aby vypadli z domu, lebo za

štyri minúty vybuchne dom a na to sa otočil a odišiel z izby preč, v čom u nich vzbudil dôvodnú obavu
o ich život a zdravie,- dňa 17. 08. 2017 v čase o 08.30 hod. v obci A. vyšiel z rodinného domu č. XXXX pred rodinný domom,
kde šiel za svojim synom ml. M.P. nar. XX. XX. XXXX a ako jeho syn kráčal od domu smerom k poľu

zabral sekeru, ktorú za ním hodil čo videla T. T., nar. XX. XX. XXXX, následne ku ktorej prišiel a chytil ju
za ruky a pritisol ju o plot a začal jej vulgárne nadávať čo chceš ty kurva stará a krava stará, čo chceš a
prečo ma stále udávaš na čo sa jej podarilo vyšmyknúť v čom u nich vzbudil dôvodnú obavu o ich život
a zdravie, k ublíženiu na zdraví poškodenej nedošlo,

t e d a

v bode 1)

blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním, alebo iným
správaním, bezdôvodným odopieraním oddychu alebo spánku, výchovy a takto ohrozil ich fyzické a
psychické zdravie a takto konal závažnejším spôsobom na viacerých osobách,

v bode 2)

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a takto konal na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

v bode 1)

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr.

zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona,

v bode 2)

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo
výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo doručil súdu obžalobu zo dňa 21. 12. 2017 pod sp. zn. Pv
436/17 na obž. Michala Pekného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a iné na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej
časti tohto rozsudku.Vo veci súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 27. 02. 2018. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po
zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu obžalobou zo dňa 20. 12. 2017 kvalifikované ako zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s
poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona a pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h)
Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré
sú mu kladené za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej

kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za
vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za súdené trestné činy. Prokurátor, obhajca a poškodení nemali
námietkyprotitomu,abysúdvyhlásenieobžalovanéhoprijal.Súdpotomvyhlásenieobžalovanéhoovine
prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná
a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Poškodení sa nepripojili s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu.

Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona,
s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona a pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, a to tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona sa dopustí, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho

druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje
jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním
stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny,
zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, závažnejším spôsobom konania.

Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb pred domácim násilím.

Týranie je zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom
hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o

sústavné, alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u osoby vznikli následky na zdraví,
musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť a bezohľadnosť, alebo bolestivosť
pociťuje ako ťažké príkorie. Pod pojmom psychické, alebo fyzické utrpenie súdna prax rozumie taký
stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života
týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas. Obžalovaným svojím protiprávnym násilným a

verbálnym konaním pod vplyvom alkoholických nápojov konal spôsobom, ktorým naplnil ustanovenia
skutkovej podstaty zločinu, a to aj s poukázaním na závery znaleckých posudkov z odvetvia psychológie.
Obžalovaný konal v priamom úmysle tak ako je to uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí kto sa

inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe.

Konanie obžalovaného v bode 2/ bolo právne posúdené ako prečin nebezpečného vyhrážania, pretože
obžalovaný zasiahol do záujmu spoločnosti na ochrane pred nebezpečnými vyhrážkami a násilnými

útokmi. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal takým spôsobom, že tieto vyhrážky boli spôsobilé vzbudiť
dôvodnú obavu. Obžalovaný aj v tomto prípade konal v priamom úmysle tak, ako je uvedené v § 15
písm. a Tr. zákona.

Podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

na viacerých osobách.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a/,c/, e/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa, blízka osoba a osoba
vyššieho veku.Podľa § 127 ods. 1, 3, 4 Tr. zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak
tento zákon neustanovuje inak. Osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia

ako šesťdesiat rokov. Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala
ako ujmu vlastnú.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k osobným a majetkovým pomerom a svoje konanie
pred súdom úprimne oľutoval.

Súd oboznámil správy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a zistil, že v odpise z registra trestov
má obžalovaný celkom 2 záznamy, pred spáchaním stíhaných skutkov sa obžalovaný dopustil dvoch
trestných činov, v prvom prípade išlo o zahladené odsúdenie spred viac ako 20-tich rokov a v druhom

prípadetrestnéstíhanieobžalovanéhopreprečinnebezpečnéhovyhrážaniaboloskončenérozhodnutím
prokurátoraOkresnejprokuratúryNámestovoz24.02.2011uzavretímzmieru.Záznamyvregistritrestov
bránili konštatovaniu, že obžalovaný pred spáchaním súdenej trestnej činnosti viedol riadny život, ale
zároveň na ne nebolo možné prihliadať ani ako na priťažujúcu okolnosť (že v minulosti už bol obžalovaný
potrestaný), keďže v prvom prípade bolo odsúdenie zahladené a v druhom prípade nešlo o odsudzujúce

rozhodnutie.Zosprávyopovestinaobžalovanéhovyplynulo,žeobžalovanýdlhodobopracovalvČR,ale
od 21. 05. 2016 bol bez práce, vo väčšej miere požíval alkoholické nápoje, na vlastnú žiadosť podstúpil
protialkoholické liečenie, liečenie nesplnilo svoj účel, obžalovaný opätovne požíval alkohol a po jeho
konzumácii sa správal agresívne a ohrozoval svoju matku a deti. Z evidencie priestupkov vyplynulo,
že bol opakovane riešený a postihovaný v priestupkovom konaní, za priestupky proti občianskemu

spolunažívaniu, ktorých sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu voči blízkym osobám.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr
zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,

v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci konštatoval, že na
strane obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho
spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a tiež priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viacerých

trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Súd tak konštatoval rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností.

Keďže obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov, súd mu ukladal úhrnný trest. Pri ukladaní úhrnného
trestu súd použil asperačnú zásadu upravenú v ust. § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, t.j. zvyšoval hornú

hranicu trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšieho trestného činu o jednu tretinu. Dolná hranica
ostala nezmenená na úrovni 7 rokov. Súd v prípade obžalovaného pri ukladaní trestu aplikoval ust.
§ 39 ods. 1 Tr. zákona a mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom. Súd rozhodol o použití inštitútu mimoriadneho zníženia trestu aj s prihliadnutím na skutočnosť,že obžalovaný prejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste a na hlavnom pojednávaní urobil
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu
kladené za vinu obžalobou, čím sa vzdal práva na verejný súdny proces, teda práva na vykonanie

dokazovania kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní a tiež sa vzdal práva na podanie
riadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým bol uznaný vinným, čím bol vytvorený obdobný
stav, akoby došlo ku konaniu o dohode o vine a treste. Súd tak obžalovanému uložil trest odňatia
slobody kratšieho trvania ako bola dolná hranica trestnej sadzby, súd znížil dolnú hranicu trestnej
sadzby v prípade obžalovaného takmer o jednu tretinu. V prípade obžalovaného mal súd za to, že

na jeho prevýchovu postačí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere päť rokov,
a to práve aj za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia, ktoré podľa názoru súdu
budezásadnéhovýznamunajehoprevýchovu,keďžeznalcomkonštatovanázávislosťobžalovanéhona
alkoholesapodstatnýmspôsobompodpísalapodjehoprotiprávnekonanie.Súdtakobžalovanémuuložil
popri nepodmienečnom treste aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, pretože podľa
znaleckého skúmania obžalovaný trpí závislosťou na alkohole a trestnej činnosti násilného charakteru

sa dopustil práve pod jej vplyvom.

Obžalovaného súd pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním trestných činov ešte
nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Z týchto všetkých dôvodov súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného, aj pre účely generálnej
prevencie bude postačovať uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. poraidku)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

-
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.