Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010966
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114010966.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Polačka a prísediacich Verony

Bebkovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.6.2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný C. V., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom
J. č. XX, okr. Prešov, t.č. v mieste bydliska,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 218/14 zo dňa 25.7.2014,

doručenej na Okresný súd Prešov dňa 29.7.2014, pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

v presne nezistenom čase od 13.00 hod. do 13.30 hod. dňa 23.3.2014 v J., okr. Prešov, pod zámienkou
ukázania papagájov vlákal do pivničných priestorov rodinného domu č. XX mal. U., nar. X.X.XXXX, ktorú
tam nechal sadnúť si na stoličku, chytil jej zápästie ľavej ruky, potom ju chytil rukou pod krk, pobozkal
ju na líce ľavej strane tváre, na ústa, následne ju začal hladkať vnútornú stranu stehien, kde na to sám

upustil od ďalšieho konania po tom, čo mu povedala, že ju to bolí, čím jej spôsobil v oblasti krku na
prednej ploche obojstranne dve malé krvné zrazeniny, ktoré si na základe predbežných lekárskych správ
nevyžiadali lekárske ošetrenie,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená Y. T., nar. XX.X.XXXX v Prešove, trvale bytom J.
č. XXX, okr. Prešov, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného C. V. bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Prešov podaná obžaloba pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v
presne nezistenom čase od 13.00 hod. do 13.30 hod. dňa 23.3.2014 v J., okr. Prešov, pod zámienkou
ukázania papagájov vlákal do pivničných priestorov rodinného domu č. XX mal. U., nar. X.X.XXXX, ktorú
tam nechal sadnúť si na stoličku, chytil jej zápästie ľavej ruky, potom ju chytil rukou pod krk, pobozkal

ju na líce ľavej strane tváre, na ústa, následne ju začal hladkať vnútornú stranu stehien, kde na to sám
upustil od ďalšieho konania po tom, čo mu povedala, že ju to bolí, čím jej spôsobil v oblasti krku na
prednej ploche obojstranne dve malé krvné zrazeniny, ktoré si na základe predbežných lekárskych správ
nevyžiadali lekárske ošetrenie.Na hlavnom pojednávaní obžalovaný C. V. vyhlásil, že je nevinný, následne bolo vykonané dokazovanie.

Obžalovaný C. V. trestnú činnosť poprel. Na svoju obranu uviedol, že mu volali, aby prišiel k nim po
nejaké veci. Keďže sa stmievalo, tak to odmietol a k nim odišiel až v nedeľu. Po odídení od tejto rodiny
sa potom maloletá rozhodla, že pôjde s ním, po príchode k nim domov, išiel do pivnice za bratom, tam ho
brat poprosil, aby mu vyniesol proso pre vtáky a doniesol vodu v bandaske. Následne požiadal maloletú,
aby vodu doniesla jeho bratovi. Ona odišla za nim hore a po 2 minútach išiel aj on za nimi, bral proso,

kľúče a aj koleso z pivnice zobral. Následne sa maloletej spýtal, či idú domov a ona povedal áno.
Nasadla na bicykel, pustili sa dole ulicou. Ako išli dole ulicou, jej mama volala na jeho telefón kde sú.
Povedal jej, že už idú a za chvíľu sú u nich doma. Ako prišli domov, maloletá išla hore, jej otec vyšiel
vonku a do pivnice opraviť bicykel a potom išiel preč.
Na záver potom uviedol, že s maloletou nebol nikdy sám, tejto sa ani nedotkol.

Svedkyňa a poškodená Y. T. vo svojej výpovedi uviedla, že pri skutku nebola prítomná. Ráno nasledujúci
deň (pondelok) v autobuse do školy si všimla, že dcéra má na krku podliatinu, pripadalo jej to ako
„cucfleky“. Neskôr prišla po dcéru do školy s tým, že nastúpili do autobusu a tam sa jej začala vypytovať,
že kde boli s C.. Táto jej povedala, že boli v pivnici, začalo sa jej potvrdzovať, čo zistila ráno. Dcéra jej
hovorila, že sa buchla v škole, kamarát ju buchol. Že ju C. buchol a tak povedala, že ju s lakťom buchol.

Povedala jej, že „U. nehovor mi také veci, pretože v škole si včera nebola, bol víkend a v sobotu si to
nemala“. Následne jej sľúbila Disney kartičky, „ale nie že by som ju chcela naviesť na to, ale viem, čo
na moju dcéru platí, poznám ju, takže viem, že ona by si to nebola vymyslela“. Vystúpili sme z autobusu
pri veľkej pošte a išli kúpiť tie kartičky, „než sme došli k Tescu, povedala som jej, že povedz mi pravdu,
lebo ti tie kartičky nekúpim. Ona mi zase povedala, že C. ju buchol s lakťom. Ja som sa jej pýtala, že

kde to bolo, ona povedala, že v pivnici. Vošli sme do Tesca s tým, že ona mi hovorí, že mama kúpiš mi
tie Disney kartičky keď ti poviem pravdu, ja hovorím, áno kúpim ti. Prišli sme ku mliečnym výrobkom a
ona mi povedala, že ju bozkal a že ju chytil medzi nohy. Mne už viac netrebalo, ja som to už neriešila,
ja som jej kúpila kartičky, vyšla som vonku, volala som hneď manželovi, že U. sa mi priznala, že je to
pravda, čo som ráno v podstate hovorila“. Medzitým ako prišli domov, U. povedala svojmu bratovi, že

k ním príde polícia. Následne prišiel manžel, ktorého doviezol brat s priateľkou a začali sa radiť „že čo
teraz“. Zhodli sa na tom, že dajú trestné oznámenie. Na záver potom uviedla, že dcéru keď večer dávala
spať, na jej krku si nič nevšimla. Správala sa normálne.

Svedok Ing. L. U. vo svojej výpovedi uviedol, že ku skutku sa nevie vyjadriť. Vyjadril sa k povesti

obžalovanéhostým,žepracujevobecnýchslužbách,niesúsnímabsolútnežiadneproblémy, jejedným
z najlepších pracovníkov, je vzorom pre tých ostatných. Je ochotný kedykoľvek pomôcť hociktorým
občanom. Ide o absolútne bezproblémového občana. Následne sa vyjadril aj k rodine T., pričom podľa
neho ide o rodinu, ktorá sa snaží získať z každej situácie peňažný prospech.

Svedkyňa PaedDr. H. L. vo svojej výpovedi uviedla, že o skutku vie iba to, čo jej povedala matka.
Následne sa vyjadril k maloletej tak, že v škole kde pracuje, ide o špeciálnu školu, ktorá sa zameriava na
poruchy reči a v rámci aj poruchy učenia podobne. Na základe toho aj maloletá patrí k nim. Čo sa týka
diagnostiky, tak navštevuje špeciálnu pedagogickú poradňu v Košiciach u p. W. a podstata je v tom, že
sú tam nevyvinuté nejaké ďalšie funkcie alebo schopnosti ako sluchová analýza, syntéza, diskriminácia

a podobne. Čo sa týka mentálnej úrovne, dieťa sa nachádza v hraničnom pásme. Je tam problém aj
s matematikou, nemá vytvorenú primeranú predstavu takého číselného radu ako by v jej veku už malo
byť. Je tam zaostávanie. Čo sa týka osobnosti, v tom kolektíve, keďže to bol prevažne chlapčenský
kolektív, tí chlapci jej ani nejaký priestor nedajú, ona pôsobí takým utiahnutým, uzavretým dojmom. Na
to aby sa ona nejako dominante prejavila v chlapčenskom kolektíve, na to nemá priestor. Ale pokiaľ boli

nejaké hry spoločné, ktoré mali pravidlá, zavedené v rámci hodiny, tak sa zapojila bez nejakých veľkých
problémov po usmernení.

Svedok Y. T. vo svojej výpovedi uviedol, že pri skutku nebol, len mu volala, že ich dcéra bola sexuálne
zneužitá, že sa jej priznala v autobuse. Bolo to vtedy, keď bola u nich doma, u obžalovaného, „jak že

ju, aj mne potom povedala, keď prišla domov, sa rozplakala“. Doma sa rozplakala, že boli u neho dolu
v pivnici, s tým, že bola pozrieť vtáčiky a že ju stiahol do pivnice, že ju zavolal a sa rozplakala, že ju
obchytkával za stehna a bozkal. Dával jej pusu. „S tým, aj potom aj ja som sa rozplakal, ona mi povedala,
že oci, nemám to nikomu hovoriť, že sa jej vyhráža. Potom akurát manželka zas plakala, potom prišielaj švagor, potom boli volaní policajti, zobrali manželku na výsluch do Šariša a tam bola vypočúvaná
s tým, že potom aj volali prešovskú kriminálku a brali aj ostatných na výsluch“. Ďalej uviedol, že keď
maloletá prišla domov smiala sa, bola taká „zonačená“, hovoril jej, nech sa ide učiť. Je správanie sa

zmenilo až potom, čo bola na polícii. Videl aj to, že maloletá sadala obžalovanému na kolená, čo bolo asi
v desiatich prípadoch, zakazoval jej to. Nezabránil tomu preto, lebo obžalovaného bral ako kamaráta.
Toto videla aj jej matka a jeho svokra.

Svedok H. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v tej dobe bol v pivnici a cez pivničné okienko videl ako

prichádza C. (obžalovaný) a za ním maloletá. Zakričal na obžalovaného, nech mu príde pomôcť s
prosom a vodou a išiel mu naproti, kde ho stretol na schodoch a išli naspäť do pivnice. Tam chytal
andulky a maloletá bola pri nich, celý čas pozerala na nich. Potom išli von, za ním išla U. s bandaskou
vody. A o minútu po nás išiel C. s kolesom od bicykla a prosom. Boli vonku a on dával z prenosnej
klietky andulky do klientky, ktorá je vonku. Maloletá bola celý čas pri ňom a pozerala. Obžalovaný bol
vedľa klietky a robil okolo bicykla, na ktorom prišiel domov. Potom oni odišli preč. Na druhý deň ráno

keď išiel do školy, videl na zastávke U. a tvárila sa normálne. Dozvedel sa potom od obžalovaného, že
je mu kladené za vinu, že mal maloletú obťažovať.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa prehrala výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov maloletej
V. P. tak ako je písomne zaznamenaná na č.l. 67-74. Z tejto výpovede potom vyplynulo, že ona išla

do nich (do domu obžalovaného) a tam bola zavolaná aby si pozrela vtáčikov. On potom išiel do inej
miestnosti a keď sa vrátil, zavolal ju do tej miestnosti a tam, jej to urobil, t. j. bozkal ju a obchytkával
jej „pišuľu“. Pobozkal ju na líce a potom ju pustil, dal jej ruky medzi nohy, pričom bola stále oblečená,
povedala au, a on prestal. Po tom odišli k nim domov. Toto potom pošepkala svojej matke na ďalší deň.
Potvrdila to, že niesla vodu vonku. Ďalej potvrdila, že počas výsluchu mala peniaze, ktoré jej dala jej

mama. Ďalej potvrdila, že mala na krku modriny, keď ju chytil za krk. Prečo to predtým nepovedal, to
neuviedla. V ďalšom potom uviedla, že jej matka si všimla modriny až poobede v pondelok. Do školy išla
sama, potvrdila to, že jej matka jej sľúbila niečo, keď povie čo sa stalo, aj v deň výsluchu jej matka sľúbila,
že jej niečo kúpi. Povedal aj to, že matke hovorila čo bude hovoriť pri výsluchu. Matka ju opravovala,
keď sa s ňou rozprávala a za to jej dala peniaze, že o „pišuľke, že zle hovorí, ďalej to nespresnila v

čom. Na otázku, čo jej matka povedala, maloletá neodpovedala. Na záver potom na otázku: „Predtým
ti mamka niečo rozprávala, čo máš povedať na polícií, ty si to potom povedala aj tomu policajtovi“?
Maloletá uviedla, áno.

Z prečítaných svedeckých výpovedí svedka Y. L. a A. V. vyplynulo, že títo neboli pri skutku.

Znalec PhDr. Eugen Čížek vo svojom znaleckom posudku uviedol, že u maloletej sa jedná sa
osobnosť introextravertovane socializovanú s tendenciou upútať na seba pozornosť, predvádzať sa.
Cíti sa dotknutá ak jej nie je venovaná dostatočná pozornosť, v jej správaní sa prejavujú známky
dominancie, tvrdohlavosti, ľahko sa dá do veci emocionálne vtiahnuť. Prejavuje snahu javiť sa v sociálne

priaznivejšom svetle, má zníženú schopnosť priznať vlastné nežiaduce postoje, prejavy a vlastnosti.
Úroveň jej rozumových schopností je na rozhraní mierneho populačného priemeru až mentálnej
subnormy. Úroveň jej všeobecnej hodnovernosti je mierne znížená a špecifickú vierohodnosť maloletej
je problematická, pričom vychádzal pritom z hodnotenia jej výpovedí v rôznych časových intervaloch,
tiež z popisovania konkrétnych situácií, kedy u nej pozoroval badateľné zneistenie. Má snahu javiť sa

v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Znaleckým vyšetrením u nej nezistil prejavy,
ktoré by signalizovali nejakú ujmu na jej zdraví po duševnej stránke.
Následne sa vyjadril k poruche ADHD tak, že ide o ľahkú mozgovú disfunkciu. U nej sú to len niektoré
náznaky, prejavov ADHD konkrétne v prípade maloletej sa to prejavilo i zníženým pamäťovým výkonom,
tiež narušenou koncentráciou pozornosti, iné veci symptómy, ktoré by merali presne poškodenie v

zmysle ADHD u nej nezistil. Môže to byť však určitý prejav známok ADHD, ktoré sa prejavujú u každej
osoby rôznym spôsobom, nemusí to byť len hyperkinetické správanie, dokáže aj pri známkach ADHD
vysedieť určitú dobu v pokoji, zvlášť, keď situácia, v ktorej sa nachádza je pre ňu niečom zaujímavá a
je stredobodom pozornosti. Znalec neodporučil opakovaný výsluch maloletej, pričom dôvodom je, že
objektívnosť údajov, ktoré by pri tomto výsluchu udala, by ju mohli značne narušiť. Vyplýva to nakoniec

aj zo záverov znaleckého posudku, kde znalec konštatoval, že má tendencie preberať názory svojich
blízkych, je nimi ovplyvniteľná, i keď nemusí ísť o priamu ovplyvniteľnosť na výpoveď, stačí keď počúva
čo sa rozpráva, následkom toho, keby výsluch bol robený po určitom časovom intervale, maloletá by
sa natoľko stotožnila s vecami, o ktorých sa rozpráva, že by ich vykladala ako pravdu, jednoducho byich zabudovala do pamäťového systému, i keď sa v reáli vôbec nemuseli uskutočniť. K jej zhoršenému
správaniu a k tomu čo sa jej malo stať sa znalec vyjadril tak, že môže to mať vplyv len druhotne a to v
tom zmysle, že je práve pod určitým tlakom ohľadom informácií, ktoré potom prenáša do svojho reálneho

života. Ale ako samotné konanie, ktoré je predmetom tohto, toto samotné konanie nemohlo ovplyvniť jej
správanie, ani ovplyvniť jej postoj k mužom ako opačnému pohlaviu. Už pri prvom sedení s matkou, keď
s ňou o týchto problémoch rozprával, mu matka maloletej signalizovala, že dcéra má tendenciu klamať a
vlastne aj tie prejavy zníženej koncentrácie pozornosti môžu u nej spôsobovať určité prejavy vplývajúce
na jej správanie. Nemôžme zabudnúť ani na vývinové obdobie maloletej, kedy vlastne vchádza do tzv.

druhého obdobia vzdoru, ktoré sa nazýva pubertou a to samo o sebe prináša veľké zmeny v správaní
sa, postojoch dieťaťa k okoliu.
Na otázku: „mohla si maloletá poškodená predmetný vyšetrovaný skutok vymyslieť a ak áno, uveďte
odkiaľ mohla čerpať“? Na túto otázku znalec uviedol: „možno by som poopravil ten pojem vymyslieť,
možno by som to spresnil prebrať. Prebrať v tom zmysle či už úmyselne alebo neúmyselne mohla byť
prítomná pri rozhovoroch svojich rodičov o daných skutkoch, s tým sa následne stotožnila, pretože sa

stala zaujímavou a začali sa okolo nej diať veci, ktoré jej svojim spôsobom imponovali. To, že boli
výsluchu, že ju predvolávali, kamerovali na polícii, celé to dianie okolo nej“.
Na ďalšiu otázku: „môže byť aj to, že matka jej sľúbila nejakú odmenu“?
Na túto otázku znalec uviedol, že „to je presne aj to, ako som spomínal, pretože ako mám aj v posudku
uvedené, matka túto informáciu získala v Tescu, kde bola na nákupoch so svojou dcérou, ktorá najprv

tvrdila, že je to škrabanec, ktorý jej urobil jej brat, až následne, keď jej matka povedala, že jej kúpi, teraz
neviem definovať čo, aby povedala pravdu, vtedy o veci hovorila, je mi teraz už ťažko sa vyjadriť, ako
matka položila túto otázku dcére, pretože nemôžem jednoznačne ani potvrdiť ani vylúčiť, či pri danej
otázke nepadlo slovo cucflek, alebo niečo podobné týkajúce sa tohto problému“.
Na záver sa znalec vyjadril aj k tomu, ako by 10-ročné dievča reagovalo na jeden alebo viac bozkov tak,

že ak by bolo došlo k tejto situácii v reále, s veľkou pravdepodobnosťou by na to reagovala zmätočne,
prekvapene, predpokladám, že by rýchlym krokom opustila miestnosť, v ktorej sa to odohralo a v deň
kedy k tomu došlo, by jej správanie bolo navonok poznačené zmenou jej emocionálnych vonkajších
prejavov. V prípade, že by táto mala nohavice dolu, aj nohavičky, by bola odpoveď tá istá ako predtým.
Ešte viacej by to bolo zvýraznené.

V ďalšom sa znalec vyjadril aj k obžalovanému s tým, že ako znalec vypracoval aj znalecký posudok
na obvineného C. V., pričom sa jedná osobnosť symplexnú, nedostatočne integrovanú, aktuálne
zneistenú, úzkostne a depresívne ladenú. Na úrovni správania sa prejavuje nerozhodnosťou, váhaním a
ovplyvniteľnosťou. Prevládajú u neho sociálne stereotypy a s nimi spojené postoje a predsudky. Úroveň

jeho rozumových schopností je na rozhraní podpriemernej úrovne až mentálnej subnormy. Nenarúša to
však jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne i správne reprodukovať prežité udalosti.
Objektívnuvieryhodnosťobvinenéhohodnotilakozachovanú.Podobnetýmtospôsobomhodnotilajjeho
špecifickú vierohodnosť. Ani v jednej z diagnostických techník, ktoré sú zamerané na meranie tzv. lži
skóre, znalec nezistil u neho snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Tento chápe zmysel toho

čo sa stalo, z čoho je obvinený. Tento pôsobí skôr utlmene, je zviazaný tradíciami, predsudkami, skôr
ponorený do seba.
Na otázku: „viete vysvetliť jeho postoj“? Na to znalec uviedol, že „v prípade obvineného na základe
zistených výsluchov môjho znaleckého vyšetrenia môžem konštatovať, že je to skôr obranný postoj
ale nie v rámci konania ako takého ale skôr situácie do ktorej sa dostal, pretože vo svojom živote je

naučený sa pohybovať stereotypne, stále v jednom prostrední, prichádza do kontaktu prakticky skoro
stále s tými istými osobami a takáto situácia, do ktorej sa on potom dostal u neho môže vyvolávať prejavy
vnútorného napätia, neistoty a môžem povedať snáď že aj strachu. Ten vonkajší prejav predpokladám
práve signalizuje to, čo som pred chvíľou popísal“.

Znalkyňa MUDr. Silvia Kováčová vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v danom prípade boli u
poškodenej zistené v pravej časti krku 4 škvrny, t.j. makuly, ktoré boli izolované, usporiadané do štvorca,
oválneho tvaru, ružovočervenej farby, priemeru 2-5 mm, v centre najväčšej spodnej bolo prítomné
bodkovité zakrvácanie v priemere 1 mm, na bočnej ploche krku vľavo bol zistený polooblúkovitý súvislý
začervenaný pruh rozmerov približne 1,2x1,2 cm, šírky 2-3 mm v dolnom póle s prítomným zakrvácaním

priemeru 1mm. Uvedený stav je pomerne presne popísaný v obžalobe okresnej prokuratúry. Vzhľadom
na rozsah a charakter poranení je možné ustáliť, že kožné zmeny na krku nemohli byť spôsobené
bozkávaním ale s najväčšou pravdepodobnosťou jemným stlačením rukou druhej osoby, pričom bymuselo ísť o kontakt koncami ostrých, nepravidelne tvarovaných okrajov nechtov, ktoré by spôsobili
vznik jedného krvácania vpravo a jedného krvácania vľavo na krku.
Podľa zahraničných autorov (Boos, 2013), iba pomocou farby podkožných krvných výronov sa

nedá určiť presný čas ich vzniku, pričom v danom prípade mohlo ísť o čerstvé poranenie z dôvodu
neprítomnosti žltozeleného sfarbenia, ktoré je jednoznačne prítomné pri hojení krvácania v koži. V
uvedenomprípadenebolopotrebnéosobnévyšetreniepokožkypoškodenejprečasovýodstupodvzniku
uvedených poranení z dôvodu, že kvalita kože sa vekom mení a od uvedeného skutku prešli takmer 3
roky. Kde pokožka 11-ročného dieťaťa a 14-ročného dieťaťa má kvalitatívny rozdiel.

Vzhľadom ku charakteru detskej pokožky je možné ustáliť, že na vznik podobných poranení postačuje
malá intenzita zraňujúceho predmetu. V prípade ak by u poškodenej bolo prítomné ochorenie kože
alebo podkožných ciev, ktoré sa prejavuje zvýšenou krvácavosťou, uvedená skutočnosť by bola
zaznamenaná v zdravotnej dokumentácii poškodenej. Tieto chorobné jednotky, ako napr. poruchy
zrážania krvi pri poškodení krvných doštičiek, určité typy leukémie, hemofília sú pomerne zriedkavé,
pričom by okamžite boli diagnostikované z dôvodu častého vzniku krvných podliatin.

Znalkyňa sa vyjadrila aj k tomu, či takéto poranenie mohlo vzniknúť pri šantení detí. K tomu znalkyňa
uviedla, že ak by pre šantení došlo ku kontaktu prstami ku krk, je to možné.
Ďalej sa znalkyňa vyjadrila aj k tomu, či takéto poranenia mohli vzniknúť pri chytení dieťaťa dospelou
osobou, k tomu znalkyňa uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou by bol úchyt rukami vyvolaný
spredu, nie zozadu, na základe fotodokumentácie sa nedá jednoznačne určiť, či to bola ruka dospelej

osoby alebo detskej. Na základe mierky odhaduje tak veľkosť prsta na 1,2x1,2 cm.
Na otázku: „nie je to teda ani potvrdené ani vylúčené či to mohol spraviť brat alebo dospelá osoba“?
Znalkyňa na to uviedla, že: „nedá sa vyjadriť, keďže dieťa v súčasnosti môže mať rovnako veľkú veľkosť
dlane ako dospelý“.
V súvislostí s touto otázkou, svedkyňa p. T. uviedla, že jej syn v tej dobe mal asi 25 kg, výšku ukazuje

asi 120 cm.
Na otázku predsedu senátu, či takéto dieťa môže spôsobiť zranenia, ktoré sú popísané v znaleckom
posudku, znalkyňa na to uviedla, že dieťa mohlo poškriabať krk poškodenej, ak by to bolo dospelým,
je predpoklad, že by skôr došlo k vážnejším poraneniam, v zmysle podliatia, viac modrín, prípadne až
k zlomenine jazylky.

Znalkyňa MUDr. Danica Caisová - Škutlétyová vo svojom znaleckom posudku uviedla, že obvinený bol
vyšetrený psychiatricky, sexuologicky, phalopletizmograficky. Obvinený C. V. netrpí duševnou chorobou
v najvlastnejšom slova zmysle. Zistili, že obvinený ako 14-ročný prekonal zápal mozgových blán, čo
negatívne ovplyvnilo rozvoj jeho osobnosti, intelektu, kognície a emocionality. Je pasívny, submisívny

a ovplyvniteľný. Intelekt obvineného sa nachádza v dolnom pásme priemeru. Jeho myslenie je
ťažkopádne, jednoduché a pomalé. Sexualita vykazuje známky psychosexuálnej nezrelosti, sexuálnym
systémom chýbajú jemné vodítka schopnosti aby sa dokázal zblížiť so ženou ako aj reagovať na zvodné
eroticky sýtené správanie sa ženy. Tieto neschopnosti bránia tomu, aby obvinený vytvoril k párovú
väzbu. Na viac libido je na nízkej úrovni, doposiaľ nerealizoval pohlavný styk a svoje občasné sexuálne

potreby riešil autoerotikou. Voči ženám je pasívny a neobratný. U obvineného nebolo zistené, že by
táto organická porucha osobnosti a ako aj psychosexuálna nezrelosť mali podstatný vplyv na úroveň
ovládacích a rozpoznávacích schopností. Obvinený chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu
a jeho pobyt na slobode z psychiatrického ani sexuologického hľadiska nebezpečný nie je. Obvinený
bol podrobený PPG vyšetreniu, ktoré nepotvrdilo prítomnosť sexuálnej deviácie, nebola zistená erotická

preferenciu detí, je heterosexuálne orientovaný a podľa záznamu preferuje dospelé ženy. Nie je
potrebné ochranné liečenie, pretože organická porucha osobnosti je medikamentózne neovplyvniteľné
a psychosexuálna nezrelosť sa liečiť nedá. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti je dobrá. Uvedený nie
je asociálny, nevykazoval v minulosti znaky sociálnej patológie, nebol doposiaľ trestaný. Nemal závažné
poruchy správania. Nebol psychiatricky liečený.

Znalkyňa PhDr. Katarína Petrová vo svojom znaleckom posudku uviedla, že u pani T. ide o
podpriemerne intelektovo vybavenú, celkovo jednoduchšiu osobu, s takým chudobnejším priamočiarym
myslením a usudzovaním ale bez znakov alebo porúch, ktoré by nasvedčovali nejaké skreslenie reality.
Je celkovo jednoducho štrukturovaná osobnosť s takým chudobnejším vnútorným životom, konformná,

nenárokovateľná, aj žijúca v takom nižšom sociálno-ekonomickom štandarde, čo si uvedomuje a čo
pomerne ťažko nesie. Je dôležité podotknúť, že si v podstate uvedomovala dôvod toho vyšetrenia
a pomerne vzťahovačne a s pocitom nespravodlivosti ho teda prežívala a s takou tou naozaj
vystupňovanou potrebou chrániť svoje deti, čo je samozrejme prirodzená funkcia každej dobrej matkyale u menovanej to ešte ako by bolo akcentované tým, že tá rodina opakovane zažíva také nejaké
spoločenské odsúdenie alebo také nejaké spoločenské martírovanie, práve cez tu chudobu, v ktorej
žije. Čo sa týka otvorenosti a sebakritickosti, tak ta bola znížená, v rámci vyšetrenia bola prítomná

pomerne výrazná tendencia sa prezentovať pozitívne a tak nejako žiaduco v sociálnom kontexte, ale
to je častokrát prirodzený obranný mechanizmus ľudí, ktorí sa prežívajú nejako znehodnotene alebo
menejcenne, lebo v podstate k takej sebakritickosti a otvorenosti treba mať dostatočné sebavedomie.
Špecifická vierohodnosť sa javila v rámci možnosti psychologického posúdenia ako primeraná, ako
dostatočná. Menovaná ani nepopierala, že to „priznanie“ od dcéry získala naozaj cez prísľub odmeny.

Neinterpretovala to nejako dodatočne nejako manipulatívne, k tomu sa primerane hlásila a myslela si, že
to je v rámci takej jednoduchšej štruktúry bežný, primeraný spôsob ako dostať niečo z decka, že niečo
tají ako rodičovi, keď vie čo na dieťa platí, že mu kúpim odmenu a cítim, že sa potrebujem dozvedieť
niečo, čo vnímam ako závažné.
Mimo tých otázok, ktoré jej boli položené sa potom vyjadrila aj k tomu ako sa dá veriť tomu čo povie
dieťa po získaní odmeny a to tak, že „potom úvaha o tom, čo nie je v otázkach, že do akej miery sa

potom dá veriť tomu čo dieťa pod takým prísľubom povie, tak to by som musela vyšetrovať to dieťa
a poznať jeho nejaký spôsob prežívania, myslenia, možno miery ovplyvniteľnosti a tak ďalej, k tomu
sa vyjadriť neviem. Ale konanie menovanej celé od toho, ako si všimla niečo na svojej dcére, ako sa
snažila z nej vlastne dostať čo sa jej stalo, až po to, že na základe toho čo dcérka povedala to oznámila,
pokladám za také primerané správanie zo strany matky. A ešte jednoduchej matky“. Na záver potom

uviedla, že medzi jej rodinou a obvineným neboli spory, ani žiadne nezrovnalosti ani konflikty, takže
otázna by bola motivácia ako poškodiť.

Z listinných dôkazov potom vyplynulo, že bola spracovaná ohliadka miesta činu, t. j. pivnice, t.j. kde sa
nachádza, kde sa nachádzajú jednotlivé veci a fotodokumentácia. Z lekárskych správ potom vyplývajú

poranenia na krku, z rodného listu potom vyplýva, že maloletá sa narodila dňa 5.7.2003.
Z rôznych správ na obžalovaného vyplýva, že tento nebol priestupkovo riešený a ani súdne trestaný, z
miesta bydliska je hodnotený dobre.

Obhajoba navrhla aby obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený.

Obžalovaný túto trestnú činnosť poprel.

Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného je potrebné vychádzať najmä z výpovede maloletej. Táto
potvrdila, že obžalovaný ju mal pobozkať a mal jej strčiť ruku medzi nohy. Pri tejto výpovedi je potrebné

zdôrazniť aj to, že táto jej výpoveď bola získaná na základe odmeny, ktorú jej matka sľúbila a následne
aj kúpila. Ďalej je potrebné zdôrazniť aj to, že o tejto výpovedi sa maloletá rozprávala so svojou matkou
a táto ju opravovala v tom, čo má povedať a aj výpoveď, ktorá bola zaznamenaná podľa názoru súdu je
taktiežzískanánazákladeodmeny,ktorúmaloletázískalaodsvojejmatky.Vsúvislostístým,jepotrebné
poukázať na znalecký posudok PhDr. Čižeka, ktorý uviedol, že pokiaľ by sa stal skutok, maloletá by s

veľkou pravdepodobnosťou na to reagovala zmätočne, prekvapene, pravdepodobne by rýchlym krokom
opustila miestnosť, v ktorej sa to odohralo a v deň kedy k tomu došlo, by jej správanie bolo navonok
poznačené zmenou jej emocionálnych vonkajších prejavov. V ďalšom je potrebné uviesť aj znalecký
posudok MUDr. Kováčovej, ktorá potvrdila, že nejde o poranenie na základe bozku, ale skôr ide o
poraneniespôsobenéostrýminechtami,dieťamohlopoškriabaťkrkpoškodenej.Akbytobolodospelým,

je predpoklad, že by skôr došlo k vážnejším poraneniam v zmysle podliatia, viac modrín, prípadne až
k zlomenine jazylky.
Nazáverktomusúduvádza,žeďalšísvedkoviapritomneboliaichvýpovede, čisvedkyneapoškodenej
T., ale aj ostaných boli iba na základe toho čo im bolo povedané, resp. sa týkali povesti dotknutých strán.

Keďže obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, poškodený bol so svojim nárokom na náhradu škody
odkázaný na civilný proces v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnomsúde v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba