Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/362/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914216058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914216058.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v spore žalobcu S. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. S. XX, Q. K., proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36
613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SK 01180/14 zo dňa 01.12.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7C/232/2014 - 49 zo dňa 12.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu /prvý výrok) a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 820,64 Eur v lehote troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok).
Opierajúc sa o ustanovenia §40 ods.1,2,4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v
texte aj z.č.244/2002 Z.z.“ alebo „ZoRK“) konštatoval, že dňa 24.06.2013 uzavrel žalobca so žalovaným
dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach; v ten istý deň bol spísaný aj dočasný
splátkový kalendár na obdobie 12 mesiacov ako aj rozhodcovská zmluva. V rozhodcovskej zmluve
sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky. Rozhodcovská zmluva obsahuje osobitný článok „Poučenie o rozhodcovskom
konaní“, ktorý ustanovuje možnosť odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu najneskôr v deň,
predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde, pričom pre platné odstúpenie od
zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.
Na základe žaloby vydal Stály rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 01180/14, ktorým

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 898,86 Eur, úrok z omeškania 58,31 Eur a úrok z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 709,96 Eur od 24.01.2014 do zaplatenia a poplatok za
rozhodcovské konanie, náklady inkasného konania a trovy právneho zastúpenia. Z rozsudku je zrejmé,
že žalovaný doručiť súdu žalobnú odpoveď, v ktorej namietal právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať, keďže rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Rozhodcovský
súd sa preto prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy; konštatoval, že

žalovaný uzatvoril rozhodcovskú zmluvu samostatným prejavom vôle vo forme samostatnej listiny;
účastníci uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli na troch subjektoch, oprávnených riešiť
ich prípadné vzájomné spory, a to dva Stále rozhodcovské súdy a príslušný všeobecný súd Slovenskej
republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. Rozhodcovský súd dospel k záveru,
že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola
žalovanému uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní a teda nebola

žalovanému obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov len
v rámci rozhodcovského konania.Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná; v konaní neboli preukázané žiadne
skutočnosti, odôvodňujúce záver o existencii dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40
z.č. 244/2002 Z.z.. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá samostatne, nebola súčasťou dohody o uznaní

záväzku, pričom neobsahuje neprijateľnú podmienku, spočívajúcu v možnosti riešenia sporov výhradne
pred rozhodcovským súdom. Práve naopak, rozhodcovská zmluva poskytovala stranám širšie možnosti
riešenia ich prípadných vzájomných sporov, a teda, či sa rozhodnú pre riešenie sporu v rozhodcovskom
konaní alebo konaní pred všeobecným súdom.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku, účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 820,64 Eur za úkony právnej služby: prevzatie
a príprava zastúpenia 64,53 Eur, vyjadrenie k žalobe 64,53 Eur, účasť na pojednávaní dňa 22.09.2015
16,13 Eur, účasť na pojednávaní 24.11.2015 64,53 Eur, účasť na pojednávaní dňa 12.01.2016 Eur + 4x
rež. paušál 8,39 Eur, a 1x8,58 Eur + DPH; cestovné náhrady na pojednávanie v dňoch 22.09.2015 a
24.11.2015, základná náhrada 92,23 Eur, PHM 25,20 Eur + DPH a dňa 12.01.2016 23,39 Eur (uplatnenie

len 1/3 nákladov) vrátane DPH 20%, náhrada za stratu času na pojednávanie v dňoch 22.09.2015 a
24.11.2015 234,86 Eur a na pojednávanie dňa 12.01.2016 40,04 Eur (1/3) vrátane DPH, spolu trovy
právneho zastúpenia 820,64 Eur. Súd žalovanému nepriznal odmenu za úkon právnej služby vyjadrenie
k návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 03.11.2015, keďže tento nebol súdu preukázaný a ani za úkon
vyjadrenie zo dňa 25.11.2015, ktorým žalovaný len oznámil, že „nepodal návrh na vymoženie exekúcie

na základe rozsudku pod sp. zn. SR 01180/14“. K uvedenej otázke sa vyjadrovala právna zástupkyňa
žalovaného na pojednávaní dňa 24.11.2015, kde uviedla, že nemá vedomosti o tom, že v danom prípade
by bol podávaný návrh na výkon exekúcie; zopakovanie stanoviska v písomnej forme po pojednávaní
nemožno považovať za účelne vynaložený úkon právnej služby.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Prvostupňový súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Rozhodcovský rozsudok obsahuje také chyby, ktoré boli dôvodom pre jeho zrušenie na základe
§40 ods. 1 písm. g), h) zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení a zároveň boli porušené
právne záväzné normy na ochranu spotrebiteľa, ktoré rozhodcovský súd prakticky ani nebral do

úvahy, ako aj na základe toho, že okresný súd nesprávne posúdil skutkový stav a neaplikoval právnu
úpravu Európskej únie vrátane judikatúry európskeho súdneho dvora. Okresný súd mal rozhodnúť
kumulatívne a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť podľa §40 ods. 1 písm. c/,g/,h/ a j/ ZoRK. Súd
pri prejednávaní veci opomenul riadne preskúmanie úverovej zmluvy, vrátane posúdenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok, mimo iného judikatúrou zjednotenú povinnosť tak učiniť ex offo. V rozsudku

prvostupňového súdu navyše absentuje riadne zdôvodnenie, pretože súd sa obmedzil len na strohé
vymenovanie skutkových okolností a právnych predpisov, bez náležitej právnej analýzy a právnej úvahy,
na základe ktorej rozhodol. Rozhodcovský rozsudok jasne konštatoval, že došlo k odstúpeniu od zmluvy,
pričom bližšie nešpecifikoval deň platnosti tohto úkonu.
Vychádzajúc zo znenia zmluvy o revolvingovom úvere a postavenia jej účastníkov je nepochybné,

že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovský súd mal rozhodnúť na základe ustanovení §48 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“). Odstúpením od zmluvy je úverová
zmluva neplatná ex tunc a medzi účastníkmi nastupuje režim bezdôvodného obohatenia vo výške reálne
poskytnutých finančných prostriedkov žalobcom. Tento právny záver nepriamo vyslovil aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, a tiež Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015.
Zmluva o úvere č.11267888 navyše nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti a to konkrétne podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch; zmluva neobsahuje dojednania podľa §4 ods.
2 písmena g/,h/,i/,j/,n/,o/,p/,q/,r/,s/ citovaného zákona. V zmysle §4 ods. 3 posledná veta zákona o
spotrebiteľských úveroch, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písmena a/,b/,d/ až j/,k/ a

l/, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Týmito skutočnosťami sa okresný súd
ani rozhodcovský súd nezaoberal. V predmetných rozhodnutiach chýba akékoľvek zdôvodnenie tohto
zákonného nesúladu, čo ich robí arbitrárnymi, a nemožno ich v tejto časti preskúmať. Samotná zmluva
o úvere je sporného charakteru, pretože obsahuje niekoľko sporných dojednaní (RPMN). Dotazník,
dohodaouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkacharozhodcovskázmluvabynemalipoužívať

právnu ochranu,pretože nedostatky v týchto právnych úkonoch boli namietané v prvostupňovom konaní.
Naliehavý právny záujem na prejednaní a rozhodnutí veci spoločne s predošlým zdôvodnením tvorí
aj evidencia pohľadávky v tzv. dlžníckom registri žalovaného, ktoré na základe zmlúv poskytuje
ďalším subjektom tretích strán. Evidencia v takomto registri na základe nezákonnej, t.j. neexistentnejpohľadávky priamo a výrazne zhoršuje možnosť získania finančných prostriedkov od bánk, prípadne
nebankových subjektov, čo môže negatívne ovplyvniť ekonomický život žalobcu. Preto žalobca žiadal,
aby súd zrušil rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu a vrátil ho na nové konanie, alternatívne,

aby rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Žaloba bola podaná pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“); v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na
konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5.Krajskýsúd,funkčnepríslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34C.s.p., preskúmalvecbezpotreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379
C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie

podľa §388 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a podľa §391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Krajský súd považuje odvolanie žalobcu za dôvodné v plnom rozsahu.

8. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vzhľadom na nedostatočne zistený
skutkový stav vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho sčasti vykonané dôkazy žiadnym
spôsobom nevyhodnotil. Preto rozhodol vo veci nesprávne a nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Toto zistenie viedlo odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej
inštancie a vráteniu veci na ďalšie konanie, pretože tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom
konaní; s dôvodmi žalobcu v odvolaní sa stotožňuje v plnom rozsahu.

9. Krajský súd telefonickým dopytom na Okresnom súde Rimavská Sobota zistil, že od 29.03.2010 je

na okresnom súde vedená exekúcia proti žalobcovi na návrh žalovaného pod sp.zn. 3Er/839/2010.
Hoci okresný súd správne opätovne tieto skutočnosti v exekučnom oddelení okresného súdu zisťoval,
vzhľadom na jemu nesprávne podané informácie, že exekúcia neprebieha, a to aj od samotného
žalovaného, ktorý tvrdil, že takýto návrh nepodával, potom nesprávne právne posúdil nárok a nevykonal
potrebné dôkazy na vecné zistenie skutkového stavu. Krajský súd nemal možnosť posúdiť úvahy a

postup okresného súdu ani z odôvodnenia rozsudku a ani z dôkazov, zabezpečených doteraz v súdnom
spise. Riadne zistenie skutočného stavu veci odvolacím súdom by vyžadovalo nielen doplniť, ale celkom
nahradiť dokazovanie, t.j. celé konanie súdu prvej inštancie. Preto nemal inú možnosť, ako rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

10. V ďalšom konaní po vrátení veci súd prvej inštancie vykoná dokazovanie podľa návrhov strán a
vzhľadom na osobitné ustanovenia civilného sporového poriadku (spotrebiteľské konanie) aj ex offo;
dôvody uvedie vo svojom rozhodnutí, a vo veci nanovo rozhodne.

11. V dôsledku zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania,

odvolaním tiež napadnutý. Súd prvej inštancie po rozhodnutí vo veci samej rozhodne o trovách
prvostupňového aj odvolacieho konania (§396 ods. 3 C.s.p.).

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).