Uznesenie – Náhrada škody ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805201581
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7805201581.6

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o.,
Pri Prachárni 20, Košice, IČO: 31 665 802, zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou,
Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: W. Q., nar. XX.X.XXXX, I. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom
Lemešom, advokátom, Žižkova 19, Košice, o zaplatenie 19.776,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.12.2015 č.k. 11Cb/26/2006-524 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 15.762,73 eur s príslušenstvom
zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci v
zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Rozhodnutie založil na zistení, že strany sporu uzavreli dňa 23.9.2003 leasingovú zmluvu č. L. ktorej
predmetom bolo dodanie trojosového sklápacieho návesu hliníkového Pema č. 29-125 s dobou trvania
zmluvy 60 mesiacov a dňa 3.10.2003 uzavreli leasingovú zmluvu č. L predmetom ktorej bol ťahač
Iveco EuroTech 430 PS SZM Cursor Business Pema č. 11199 s dobou trvania leasingového vzťahu 48
mesiacov, pričom doba trvania zmlúv začala plynúť od prevzatia predmetu leasingu. Užívanie predmetu
leasingu, poplatky z omeškania a vykonanie opráv predmetu leasingu vyúčtoval žalobca žalovanému
faktúrami.

3. Žalovaný celkom nezaplatil vyfakturované sumy vo výške 595.77,96 Sk. Túto sumu žiadal žalobca
zaplatiť žalobou proti žalovanému podanou na súde dňa 10.3.2005 spolu s 12% úrokmi z omeškania od
14.12.2004 do zaplatenia a trovami konania. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším rozsudkom
dňa 3.2.2009 č.k. 11Cb/26/2006-295 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.762,73
eur s 12% úrokmi z omeškania ročne od 5.5.2005 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšnej časti žalobu ohľadne úrokov z omeškania zamietol. Konanie o zaplatenie 244,48 eur
s 12% ročným úrokom z omeškania zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania
3.400,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne. Na základe odvolania
žalovaného proti vyššie uvedenému rozsudku odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom
výroku a vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal
na to, že žalovaný odovzdal vozidlo žalobcovi za účelom opravy, po vykonaní vozidlo nebolo vrátené
žalovanému bez dohody o ukončení nájmu, z čoho však nemožno vyvodiť záver, či k ukončeniu nájmu
došlo konkludentne. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť dokazovanie,
najmä podrobným výsluchom všetkých zainteresovaných osôb, súvisiacimi listinnými dôkazmi, prípadne
aj znaleckým dokazovaním na okolnosť, či došlo k porušeniu základnej povinnosti prenajímateľa, teda
či prenajímateľ prenajímal žalovanému také motorové vozidlo, ktoré bolo v stave spôsobilom na riadnu
prevádzku a súčasne na užívanie určené v zmluve. Súdu prvej inštancie uložil v nadväznosti na zistené

skutočnosti posúdiť, či sú splnené kritériá zodpovednosti za škodu pri vyčíslených nákladoch uvedených
v započítacej námietke žalovaného.

4. Po vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že predmetom konania
ostal nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie 15.762,73 eur s prísl. z dôvodu neuhradených
leasingových splátok a nákladov na opravu motorového vozidla. Proti nároku žalobcu započítal
žalovaný (už v skoršom konaní pred súdom prvej inštancie) svoj nárok na náhradu ušlého zisku
vzniknutého nevykonaním prepráv v dôsledku poruchovosti prenajatého ťahača. Vznik majetkovej ujmy
žalovaný preukazoval potvrdením spoločnosti INTERIMPEX z 13.9.2004 a z 20.1.2005 o odmietnutých
prepravách a v dôsledku toho škody vzniknutej žalovanému a zmluvou o prevádzke dopravného
prostriedku uzavretou s objednávateľom INTERIMPEX Kft. Budapešť dňa 1.2.2004. Žalovaný vyčíslil
ušlý zisk vzniknutý odmietnutím vykonania prepráv z dôvodu poruchy turbodúchadla motorového vozidla
vo výške 27.990,00 eur, pričom išlo len o jednu cestu, pri spiatočnej ceste by vykonal ďalšiu prepravu,
čím by výška sa zdvojnásobila. Okrem toho tvrdil, že mu vznikla za obdobie od apríla do septembra
2004 škoda z dôvodu nadspotreby PHM vo výške 150.000,00 Sk t.j. 5.000,00 eur.

5. Súd prvej inštancie vymenoval listinné dôkazy, ktoré strany sporu predložili na preukázanie svojich
tvrdení, poukázal na výpovede v konaní vypočutých svedkov - O., Ing. Z. O. a Z. P. a uzavrel, že medzi
stranami nebolo sporné, že uzavreli dve leasingové zmluvy č. L. z XX.X.XXXX a č. L z X.XX.XXXX,
predmetom ktorých bol náves a ťahač. Žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z týchto zmlúv
a to riadne a včas platiť dohodnuté leasingové splátky, pretože do omeškania s úhradou splátok sa
dostal už v apríli 2004, kedy na splátkach dlhoval 201.832,71 Sk. Podľa tvrdenia žalobcu na jeho výzvu
žalovaný dlžné splátky doplatil, preto leasingový vzťah pokračoval. Žalovaný leasingové splátky však
nezaplatil za apríl až september 2004, preto keď 10.9.2004 vozidlo - ťahač pristavil na opravu - výmenu
turbodúchadla, vozidlo mu žalobca nevydal s tým, aby najneskôr do 30.9.2004 zaplatil nedoplatok na
leasingových splátkach. Za čas, kým bolo vozidlo u žalobcu vykonal na ňom potrebné opravy. Žalobca
tvrdil, že leasingový vzťah bol ukončený dohodou k 10.9.2004, žalovaný ukončenie zmluvného vzťahy so
žalobcom popieral a poukazoval na ním nepodpísaný odovzdávajúci a preberajúci protokol z 10.9.2004,
ktorý mu žalobca zaslal poštou. Leasingový vzťah k návesu bol stranami ukončený dohodou, čo vyplýva
z odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu podpísaného stranami dňa 9.8.2004. Žalovaný tvrdil, že
vozidlo - ťahač dňa 10.9.2004 odovzdal do opravy, nezaplatil však dlžné leasingové splátky, a preto mu
žalobca vozidlo nevydal. Súd prvej inštancie uviedol, že zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že
strany neuzavreli písomnú dohodu o ukončení leasingového vzťahu, predmetom ktorého by bol ťahač
IVECO EuroTech 430, preto právny vzťah pokračoval.

6. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 630 ods. 1, 2 a § 631 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka mal za
preukázané, že žalovaný motorové vozidlo napriek opakovane sa vyskytujúcej vade turbodúchadla do
10.9.2004 riadne užíval (uvedená vada bola žalobcom dvakrát opravená), žalovaný však neuhrádzal
riadne a včas leasingové splátky. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu vznikla nadspotreba vo výške 4.979,08
eur (150.000,00 Sk), na preukázanie vzniku škody okrem dokladov o zakúpení pohonných hmôt, iné
dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať, preto súd prvej inštancie započítaciu námietku žalovaného
nepovažoval za dôvodnú, lebo samotné doklady o zakúpení pohonných hmôt nepreukazujú tvrdenia
žalovaného o nadspotrebe a okrem toho z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že na podnikanie používal
nielen predmetné vozidlo, teda kupoval pohonné hmoty do všetkých svojich vozidiel. K žalobcom
predloženým potvrdeniam vyhotovených maďarskou obchodnou spoločnosťou INTERIMPEX zo dňa
13.9.2004 a 19.11.2004 súd prvej inštancie uviedol, že z nich nevyplýva škoda vzniknutá na strane
žalovaného, ale výška dodatočných nákladov vzniknutých tejto spoločnosti z dôvodu odmietnutých
prepráv žalovaným, z výpovede žalovaného vyplýva, že maďarská spoločnosť od neho nežiadala
úhradu týchto nákladov.

7. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že žalobca od prevzatia vozidla za účelom opravy
dňa 10.9.2004 neumožnil žalovanému užívanie tohto vozidla, pretože vozidlo žalovanému nevydal
napriek tomu, že leasingový vzťah medzi stranami nebol riadne písomne ukončený podpísaním
odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu oboma zmluvnými stranami, ani iným spôsobom. Uzavrel,
že vzhľadom na uvedené je daná zodpovednosť žalobcu za vzniknutý ušlý zisk na strane žalovaného,
ktorý za obdobie od 13.09.2004 do 15.12.2004 je vo výške 18.290,00 eur, táto suma zodpovedá cene
odmietnutých prepráv, ktoré žalovaný mal vykonať pre spoločnosť INTERIMPEX Kft. na základe Zmluvy
o preprave uzavretej medzi touto maďarskou obchodnou spoločnosťou a žalovaným zo dňa 1.2.2004.

8. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 580 Občianskeho zákonníka, mal za preukázané, že strany
mali vzájomné pohľadávky, a to žalobca v sume 15.762,72 eur s príslušenstvom a žalovaný z titulu
odmietnutých prepráv za obdobie od 13.9.2004 do 16.12.2004 v sume 18.290,00 eur, ktoré zanikli
započítaním ku dňu doručenia podania obsahujúceho námietku započítania vznesenú žalovaným
žalobcovi, t.j. k 8.6.2005 do výšky žalovanej sumy, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

9. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že súd prvej inštancie žalobu zamietol preto,
že žalobca neumožnil žalovanému užívanie motorového vozidla, lebo žalovanému opravené vozidlo
nevydal, napriek tomu, že leasingový vzťah medzi stranami nebol riadne písomne ukončený podpísaním
odovzdávacieho a preberajúceho protokolu obidvoma stranami, ani iným spôsobom. Podľa súdu prvej
inštancie je daná zodpovednosť žalobcu podľa § 631 ods. 2 Obchodného zákonníka za ušlý zisk
za obdobie od 13.9.2004 do 15.12.2004 vo výške 18.290,00 eur zodpovedajúcej cene odmietnutých
prepráv, ktoré mal žalovaný vykonať pre spoločnosť INTERIMPEX Kft. na základe zmluvy o preprave.
V dôsledku zápočtu tieto vzájomné pohľadávky zanikli dňom, kedy sa stretli. Podľa súdu prvej inštancie
žalovaný vzniesol započítaciu námietku 8.6.2005. S uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie
žalobca nesúhlasil a uviedol, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu resp. výnosu, nestačí teda len konštatovanie
pravdepodobnostného rozmnoženia majetku. Žalobca tvrdil, že pre priznanie započítacej námietky
žalovaného nebol preukázaný základný predpoklad zodpovednosti žalobcu za škodu a neexistuje ani
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Zdôraznil, že neexistuje
priama príčinná súvislosť medzi nevykonaním prepravy žalovaného pre svojho obchodného partnera
na základe zmluvy uzavretej vo februári 2004. Uviedol žalobca, že žalovaný vykonával prepravy svojim
vozovým parkom a v čase uzatvárania zmluvy na rok 2004 až do septembra 2005, kedy došlo k vráteniu
vozidla žalobcovi, žalovaný vykonával prepravnú činnosť bez akýchkoľvek obmedzení, čo mal súd prvej
inštancie preukázané za žalované obdobie vo veci uplatnenia finančného nároku vo výške 15.762,73
eur. Poukázal na to, že žalovaný od októbra 2003 do septembra 2004 najazdil 79.237 km, čo je priemerne
mesačne 7.203 km. Žalobca považoval uplatnený vzájomný zápočet žalovaného za vykonštruovaný,
lebo výška uplatneného nároku ako zápočtu, nie je v napadnutom rozhodnutí špecifikovaná, nie je
zrejmé z čoho táto suma pozostáva. Zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku, podľa ktorej žalovaný
prevzal záväzok od 1.2.2004 do 31.1.2004 zabezpečiť pre objednávateľa prepravu nákladu a vykonať
cesty na trasách určených objednávateľom za dohodnutú cenu 0,80 eur za km, považoval žalobca za
vyhotovenú dodatočne z dôvodu preukázania zápočtu, pretože v čase uzatvárania zmluvy sa náklady za
prepravu neuvádzali v eurách, lebo eurové platby ešte na Slovensku neexistovali. Žalobca uviedol, že z
čl. III uvedenej zmluvy vyplýva povinnosť objednávateľa najneskôr do 5 dní pred dohodnutým termínom
prevádzky dopravného prostriedku oznámiť prevádzkovateľovi prepravné dispozície s presným určením
miesta a času nakládky a vykládky tovaru. Zastával názor, že ak by objednávateľ mal skutočný záujem o
vykonanie prepravy žalovaným v období po septembri 2004 do budúcna, okrem zmluvy by mali existovať
aj iné písomnosti a oznámenia, z ktorých by tento záujem o vykonanie prepravy vyplýval vrátane
dispozície týkajúcej sa prepravy s určením miesta a času nakládky, vykládky, dohodnutého tovaru,
avšak tieto skutočnosti žalovaný nepreukázal. Žalobca sa preto domnieval, že korešpondencia medzi
objednávateľom a žalovaným bola vyhotovená len z dôvodu zabezpečenia dôkazov pre žalovaného,
že prepravy mali byť uskutočňované. Poukázal na to, že žalovaný predložil Zmluvu o prevádzke
dopravného prostriedku v slovenskom jazyku, ktorá bola vyhotovená pravdepodobne žalovaným. Ak
mala byť zmluva vyhotovená v maďarskom jazyku, pre platnosť mala byť spojená so slovenským
exemplárom. Poukázal tiež na to, že všetky ostatné listiny týkajúce sa prepravy, najmä nedodržanie
termínov preprav, sú písomné v maďarskom jazyku. Zdôraznil žalobca, že súd prvej inštancie mal
preukázané, že pri poruchách vozidla, toto žalobca v krátkej dobe opravil, čo nemohlo ohroziť činnosť
žalovaného pri preprave. Z listu od spoločnosti INTERIMPEX (č.l. 484) vyplýva, že žalovaný neprijal
prepravy, pričom dátumy o neprijatí prepravy nekorešpondujú s termínmi opráv vozidla u žalobcu.
Žalobca uviedol, že dohodnutá odmena s objednávateľom nepredstavuje čistý zisk žalovaného (0,80 eur
za km), lebo žalovaný nemohol predpokladať koľko bude fakturovaná cena za prepravu a koľko z tejto

sumy bude prínos, resp. výnos. Zdôraznil, že nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale je
podstatné, či žalovaný mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku a či by k vykonávaniu prepráv
po 13.9.2004 došlo. Žalobca uviedol, že zo strany žalovaného došlo len k matematickému prepočtu
ubehnutých kilometrov násobených 0,80 eur, je však otázne, či k takému počtu kilometrov mohlo
dôjsť, pričom je potrebné odpočítať aj náklady samotného žalovaného na pohonné hmoty, dialničné
známky, náklady na vodiča, jeho diéty, náklady spojené s údržbou vozidla, výmenu oleja, servis, zákonné
poistenie a až potom by bolo možné skúmať, aká bola skutočná výška.

11. Žalobca namietal tiež, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože
z neho nemožno bez ďalšieho jednoznačne usudzovať hodnotenie existencie základných predpokladov
zodpovednosti za škodu a protiprávneho konania žalobcu spočívajúce v porušení právnej povinnosti
a vzniku škôd. Uviedol, že žalovaný bol počas existencie leasingovej zmluvy v omeškaní s platením
leasingových splátok, na čo bol niekoľkokrát aj žalobcom upozornený a každé vydanie vozidla po
oprave bolo podmienené úhradou nedoplatku na leasingových splátkach. Za nepravdivé označil žalobca
konštatovanie súdu, že žalobca neumožnil žalovanému užívanie vozidla. Uviedol, že žalovaný si vozidlo
neprevzal a neurobil žiaden úkon, ktorým by preukázal, že má záujem o pokračovanie v leasingových
zmluvách, nepodal žalobu na súd o vydanie veci a za účelové považoval tvrdenie žalovaného, že mu
žalobca odmietol vydať vozidlo. Žalobca tvrdil, že motorové vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku podľa
leasingovej zmluvy, všetky reklamované vady boli odstránené a k ukončeniu nájmu došlo preto, že
žalovaný nemohol splatiť svoje záväzky nielen ku dňu ukončenia nájmu, ale ani do budúcna, pretože zo
svojej podnikateľskej činnosti nevykazoval zisk.

12. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že neporušil svoju základnú povinnosť prenajímateľa, povinnosti
podľa nájomnej zmluvy plnil, predmet nájmu - vozidlo bolo žalovaným pred uzavretím zmluvy preverené
a z jeho podnetu došlo k uzavretiu leasingovej zmluvy na vozidlo, ktoré si vyhliadol. Uviedol, že na
vozidle urobil žalovaný prehliadku, išlo o vozidlo viac rokov užívané s určitým počtom kilometrov, čo
vyplýva aj leasingovej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa od septembra až do súčasnosti
nikdy nedomáhal vydania vozidla a bol si vedomý svojich záväzkov. S odkazom na zrušujúce uznesenie
krajského súdu uviedol, že súd prvej inštancie mal skúmať splnenie kritérií zo zodpovednosti za škodu
pri vyčíslených nákladoch k započítacej námietke, lebo bolo na žalovanom, aby preukázal, že medzi
vzniknutou škodou a tzv. protiprávnym úkonom resp. objektívnej zodpovednosti za škodu je príčinný
vzťah a následok, teda vzniknutá škoda. Rovnako žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal ani výšku
spôsobenej škody, ani že je objektívna zodpovednosť na strane žalobcu za spôsobenú škodu a príčinná
súvislosť, preto považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z.- Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Vec prejednal podľa § 379-§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku
čoho nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

15. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 18.1.2016, teda za účinnosti zák.č. 99/1963
Zb.- Občianskeho súdneho poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

18. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti

skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva ( článok 3 ods. 1 CSP).

19. V posudzovanej veci je predmetom konania nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie 15 762,73
eura s prísl. (pôvodne 595 776,69 Sk, t. j. 19 776,16 eura, rozdiel nároku oproti sume 15 762,73 eura vzal
žalobca späť) z dôvodu neuhradených splátok za užívanie predmetu leasingu a neuhradených nákladov
na opravu vozidla, vrátane vyúčtovaných poplatkov z omeškania z oneskorených splátok. Žalovaný
nenamietal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku aj keď tvrdil, že vozidlo ihneď po kúpe malo vady,
ktoré bránili žalovanému riadne ho používať a nebolo spôsobilé na výkon jeho podnikateľskej činnosti,
proti žalobcom uplatnenej pohľadávke však vzniesol započítaciu námietku v rovnakej výške z dôvodu
škody, ktorá mu vznikla v období od 13.9.2004 do 15.12.2004 nadmernou spotrebou nafty a tiež vo forme
ušlého zisku z odmietnutých prepráv do zahraničia, ktoré mal pôvodne vykonať. Súd prvej inštancie na
základe žalovaným predložených dôkazov posúdil jeho obranu proti nároku žalobcu a dospel k záveru
o dôvodnosti započítacej námietky žalovaného titulom škody - ušlého zisku, vzniknutého žalovanému
nevykonaním prepráv pre maďarskú obchodnú spoločnosť na základe zmluvy zo dňa 1.2.2004.

20. Je nesporné, že žalovaný dňa 10.9.2004 odovzdal žalobcovi vozidlo na opravu a žalobca v konaní
nepreukázal, že zmluvný vzťah strán sporu vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. L00623 zo dňa 3.10.2003
sa skončil pred 15.12.2004, dokedy uplatňuje žalovaný proti žalobcovi nárok na náhradu škody.

21. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody sú dané, pretože súd prvej
inštancie vzhľadom na predložené listinné dôkazy a prednesy strán sporu nezistil skutkový stav v
potrebnom rozsahu, v dôsledku čoho bez objasnenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností vec
nesprávne právne posúdil.

22. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie, či žalovaným vznesená započítacia námietka z
dôvodu náhrady škody je dôvodná. Súd prvej inštancie bol preto povinný v súlade so závermi skoršieho
zrušujúceho rozsudku posúdiť, či boli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu.
Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca zodpovedá za škodu vzniknutú žalovanému tým,
že mu neumožnil používať vozidlo, v dôsledku čoho žalovaný nemohol vykonať prepravy podľa zmluvy
s maďarskou obchodnou spoločnosťou, odvolací súd zastáva názor, že tento záver súdu prvej inštancie
je predčasný.

23. Leasingová zmluva nie je ako samostatný typ zmluvy upravená ani v Obchodnom zákonníku,
ani v Občianskom zákonníku. Ide o zmluvu, ktorá v sebe obsahuje prvky viacerých zmlúv, v prípade
podnikateľských subjektov ide o zmluvu o nájme dopravného prostriedku a zmluvu o kúpe prenajatej
veci (ak po uplynutí dohodnutej doby leasingu obsahuje dohodu strán o kúpe veci za určitú sumu)
podľa Obchodného zákonníka. Ustálená judikatúra súdov posudzuje leasingovú zmluvu ako zmluvu
nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nároky na náhradu škody podľa takejto
zmluvy sa preto posudzujú podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, t. j. podľa § 373
a nasl.

24. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

25. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie
povinnosti zo záväzkového vzťahu, t. j. protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu je objektívna, to znamená, že sa
nevyžaduje zavinenie a strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná škodu
druhej strane nahradiť, ak nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené v § 374
Obchodného zákonníka. Všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené
súčasne a preukazuje ich poškodený.

26. Z prednesov strán sporu vyplýva, že žalovaný odovzdal žalobcovi vozidlo do opravy dňa 10.9.2004
a po oprave mu žalobca vozidlo nevydal s tým, aby zaplatil dlžné leasingové splátky, resp. ich časť do
30.9.2004. keďže leasingová zmluva nie je upravená ako zmluvný typ, práva a povinnosti zmluvných
strán sú určené ustanoveniami leasingovej zmluvy, resp. podľa všeobecných obchodných podmienok.
Zo zmluvy ani z obchodných podmienok nevyplýva možnosť žalobcu zadržiavať motorové vozidlo a pre
neplatenie leasingových splátok nájomcom zmluva, resp. Všeobecné obchodné podmienky upravujú
spôsob ukončenia zmluvy (napr. bod 6 odstúpenie od zmluvy). Možno preto súhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobca ako leasingový prenajímateľ porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď neumožnil
žalovanému po skončení opravy vozidlo užívať.

27. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému
plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišuje sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou
škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa na to s ohľadom na pravidelný beh veci dalo očakávať.

28. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej
škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania
škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je
rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná
udalosť), teda konkrétne o aký reálny dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4MCdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009).

29. Žalovaný započítacou námietkou uplatňoval proti nároku žalobcu svoj nárok na náhradu škody a
ušlý zisk. Náhradu škody uplatňoval z dôvodu nadspotreby, súd prvej inštancie tento nárok neuznal z
dôvodu jeho nepreukázania žalovaným. Nárok na náhradu ušlého zisku z dôvodu nevykonania prepráv
žalovaným v období od 13.9.2004 do 15.12.2004 však súd prvej inštancie považoval za dôvodný v
zmysle jeho uplatnenia, t.j. do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky (15.762,73 eur).

30. Cenu nevykonaných prepráv nemožno však považovať za skutočnú škodu, lebo skutočnou škodou
je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Pôvodný majetok žalovaného
sa nevykonaním prepráv žiadnym spôsobom nezmenšil, a preto mu skutočná škoda z toho dôvodu
nevznikla. Pokiaľ súd prvej inštancie za ušlý zisk považoval cenu odmietnutých, nevykonaných prepráv,
tento záver je nesprávny. V cene prepravy, tak ako to správne uviedol aj žalobca,
sú zahrnuté náklady dopravcu na pohonné hmoty, opotrebenie vozidla, mzda a diéty vodiča, zákonné
poistenie, dialničné známky a ďalšie náklady súvisiace s konkrétnou prepravou a len časť ceny prepravy
je ušlým ziskom, teda sumou, o ktorú by sa zväčšil majetok žalovaného, ak by tieto prepravy vykonal.
Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil oprávnenosť žalovaným uplatňovanej výšky ušlého zisku,
keď za ušlý zisk žalovaného považoval celú cenu nevykonaných prepráv.

31. Súd prvej inštancie však vôbec neposudzoval príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalobcu
a vznikom škody, teda neskúmal, či len konanie žalobcu spôsobilo, že žalovaný nemohol vykonať
označené prepravy a to najmä vzhľadom na žalobcom vyslovené pochybnosti o tom, či označené
prepravy maďarská obchodná spoločnosť skutočne u žalovaného objednala a tiež na skutočnosť, že
žalovaný vykonával prepravy aj inými svojimi vozidlami a nepreukazoval (len tvrdil), že v rozhodnom
čase označené prepravy nemohol inými svojimi vozidlami vykonať.

32. Za takejto situácie je potom nutné uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa jednu zo
základných podmienok ústavne súladného rozhodnutia a to požiadavku riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, že súd prvej inštancie nedostatočne a tým aj nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy a na základe takto nesprávne zisteného skutkového stavu dospel aj k nesprávnemu
právnemu záveru (z odôvodnenia rozhodnutia totiž nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnym záverom na strane druhej) a došlo tak aj k porušeniu
práva (žalobcu i žalovaného) na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd), pre
ktoré bolo nutné pristúpiť k zrušeniu rozsudku.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. (§ 391 ods. 1 CSP).

34. Úlohou súdu prvej prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia,
predovšetkým v dostatočnom rozsahu zistiť skutkový stav veci za účelom ktorého nariadi na prejednanie
veci samej pojednávania, umožní stranám sporu realizovať všetky ich procesné práva priznané im
platným procesným poriadkom a vo veci samej po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu
opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami
súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného
nároku žalobcu a žalovaného, ako aj právne závery, ktoré vyvodí zo zisteného stavu a obsahom
ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého
konania vrátane trov odvolacieho konania (396 ods. 3 CSP).

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posedná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 9. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.