Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203928
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616203928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne E. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. S. XXX, zastúpenej Mgr. Martinom Alušicom, advokátom so sídlom Madačova 1/A,
Ružomberok, IČO: 37 573 390, proti žalovaným 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská
30, Bratislava, IČO: 31 335 004, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45

684 618, 3/ Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, 4/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX,
žalovaní 3/ a 4/ zastúpení JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom O. XXX, F. Z., o neplatnosť
dražby s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 20C/22/2016-247 zo dňa 23. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/, 3/, 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v

plnom rozsahu.
Žalovanému 2/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 2 písm. a/, § 11 ods. 4, § 12 ods. 1, 4, 5, 6, § 16
ods. 6, § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon“) zamietol
žalobužalobkynepodanúvzákonomstanovenejprekluzívnejlehotekstanovenémuokruhuosôb,ktorou

sa domáhala určenia neplatnosti dražby konanej dňa 29. 02. 2016 na základe návrhu žalovaného 1/
z dôvodu nezaplatenia splatnej pohľadávky (úveru) žalobkyňou zabezpečenej záložným právom k jej
nehnuteľnostiamvkatastrálnomúzemíobceF.S.,atokrodinnémudomusúpisnéčísloXXXpostavenom
na parc. KN - C č. 20/1 o výmere 72 m2 zastavané plochy a nádvoria a k pozemkom parc. KN - C č. 18/1
záhrady o výmere 245 m2, parc. KN - C č. 19/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, parc. KN -
C č. 19/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, parc. KN - C 19/3 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 200 m2, parc. KN - C č. 20/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. KN - C č. 20/2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 zapísaných na LV č. XXX, ktoré nehnuteľnosti vydražili
žalovaní 3/, 4/ a priebeh ktorej dražby bol overený notárskou zápisnicou N 218/2016, Nz 6915/2016,
NCRIs 7116/2016 spísanou notárskym kandidátom JUDr. Katarínou Vorelovou. Mal za to, že čo sa týka
miesta, dátumu a času dražby dražobník - žalovaný 2/ tieto určil tak, aby sa dražby zúčastnil čo najväčší
počet záujemcov, zvolil inzerciu v regionálnych novinách LIPTOVSKO-MIKULÁŠSKO-RUŽOMBERSKO
a zabezpečil zverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli Obce F. S. v období od

22. 01. 2016 do 01. 03. 2016. Oznámenie o dražbe obsahuje základné údaje o prebiehajúcej dražbe
a o konkrétnych okolnostiach a podmienkach dražby, prostredníctvom ktorého dražobník vyhlasuje
konanie o dražbe a zabezpečuje mu príslušnú publicitu. Oznámenie spĺňalo všetky obligátne náležitostistanovené zákonom a pokiaľ žalobkyňa poukázala na to, že v ňom bolo nesprávne uvedené súpisné
č. XX namiesto správneho súpisného čísla XXX, tento údaj sa vyskytol iba na jednom mieste, na prvej
strane oznámenia, kde pod týmto údajom na rovnakej strane a aj v celom ďalšom texte oznámenia už

bolo uvedené správne súpisné č. XXX, a preto uvádzanou rozdielnosťou v označení rodinného domu
nedošlo k zásahu do práv žalobkyne ako vlastníčky dražených nehnuteľností a jedná sa len o zrejmú
pisársku chybu. Správne súpisné číslo XXX bolo uvedené aj v inzercii v regionálnych novinách, odkiaľ
sa aj samotní žalovaní 3/, 4/ o dražbe dozvedeli. Potencionálni záujemcovia, tak ako žalovaní 3/, 4/,
sa mali možnosť zúčastniť dvoch kôl ohliadky dražených nehnuteľností, a preto nemohli byť uvedení

do omylu, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom dražby. Dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby
znaleckým posudkom č. 2/2016, ktorý v čase konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov. Znalec v ňom
stanovil všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností 22 000,- eur, pričom tieto sa podarilo vydražiť
za 26 500,- eur, čím bolo rešpektované ustanovenie zákona zakazujúce vydraženie veci pod cenu,
ak je dražená nehnuteľnosť zároveň trvalým pobytom dlžníka. Ak je pre stanovenie všeobecnej ceny
predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva

spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu
dražby a nie je za bežných okolností úlohu ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery
znaleckého posudku, keďže nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám
vykonal odhad ceny nehnuteľností alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Zodpovednosť
za obsah znaleckého posudku znáša samotný znalec, ktorého povinnosťou ho bolo podať riadne a v

učenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Samotná dražba veci obzvlášť v prípadoch výkonu
záložného práva je tým najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny, keďže všeobecná hodnota určená
znaleckým posudkom neznamená, že sa aj zrealizuje ako cena dosiahnutá na dražbe, resp. kúpna
cena. Pokiaľ žalobkyňa mala voči znaleckému posudku výhrady, mala právo do 10 pracovných dní od
jeho doručenia vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne aj žiadať

vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Žalobkyňa však toto právo slúžiace na jej ochranu nevyužila
a pokiaľ vyvodzovala neplatnosť dražby z toho, že dražobník porušil svoje povinnosti postupovať s
odbornou starostlivosťou, žaloba nie je dôvodná, pretože ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané
zákonným spôsobom. Aj keď inštitút dobrovoľnej dražby má prioritne zabezpečiť záložnému veriteľovi
výkon záložného práva, a teda uspokojenie jeho pohľadávky, ust. § 12 ods. 5 zákona a zabraňuje

zneužívaniu dobrovoľných dražieb na vydraženie veci výrazne pod cenu a takisto vzhľadom na zásadu
právnej istoty zvyšuje aj právnu ochranu vydražiteľa. Nakoľko nezistil porušenie ustanovení zákona,
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol a žalovaným 3/, 4/, priznal proti žalobkyni vzhľadom na plný
úspech vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, keďže si ho uplatnili.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, d/, e/, f/ a g/ CSP odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť tak, že žalobe bude v plnom
rozsahu vyhovené. Poukázala na účel ust. § 11 ods. 4 zákona, ktorým je zabezpečiť, aby oznámenie
o konaní dražby bolo zverejnené najmenej 15 dní pred jej konaním v periodickej tlači vychádzajúcej na
území obce, pričom nesplnenie tejto povinnosti namietala už na pojednávaní 23. 01. 2017, keďže z ňou

predloženej mapky, ako aj výtlačku novín LIPTOVSKO-MIKULÁŠSKO-RUŽOMBERSKO predložených
žalovaným 3/, 4/ vyplýva, že tieto sú distribuované v Obci F. S. v nepárny týždeň, preto nie je zrejmé,
kedy sa noviny vydané 22. 01. 2016 distribuovali. Žalovaní splnenie uvedenej povinnosti nepreukázali, a
preto súd na základe predložených dôkazov nemohol rozhodnúť správne, keď napriek svojej povinnosti
sa s touto rozhodujúcou skutočnosťou v odôvodnení nezaoberal, a preto je jeho rozhodnutie arbitrárne.

Dražobník pri príprave konania dražby nepostupoval s patričnou odbornou starostlivosťou a závažným
spôsobom porušil ustanovenia zákona, keďže predmet dražby označil nesprávnym súpisným číslom,
čo mohlo bez pochyby vyvolať neistotu a zmätok u potencionálnych záujemcov. V oznámení o dražbe
boli údaje zmätočné, a tak nebol chránený záujem vlastníka nehnuteľností, aby sa čo najväčší okruh
ľudí dozvedel o dražbe a tak bola zabezpečená čo najvyššia cena. Text oznámenia je rozsiahly a

každý záujemca si hľadá údaje o súpisnom čísle, ktoré nemá dôvod kontrolovať s ďalšími stranami
oznámenia, pričom ďalšími údajmi je veľkosť pozemkov a cena. Na základe týchto základných údajov
sa rozhoduje, či investuje viac času pre získanie informácií. Preto, ak sa záujemcovia dozvedeli, že
za danú cenu je dražený napr. polorozpadnutý neobývaný dom so súpisným číslom XX namiesto
správneho XXX, nezisťujú si ďalšie údaje a stratia záujem. Preto neobstojí odôvodnenie rozsudku, že

možnosť zúčastniť sa ohliadky nehnuteľnosti mal každý, a preto nemohlo dôjsť k tomu, aby potencionálni
záujemcovia boli uvedení do omylu, keďže bola oznámená dražba iného domu. Ďalej preukázala,
že nehnuteľnosť bola z dôvodu jej ohodnotenia v rozpore so zákonom vydražená pod jej skutočnú
hodnotu, a preto sa ako pôvodná vlastníčka domáhala aj ochrany reálnej hodnoty vlastníckeho práva ksvojmu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy, keďže jeho predajom za cenu výrazne pod jeho skutočnú
hodnotu prišla o väčšiu časť svojho majetku, než bolo nevyhnutné a potrebné na úhradu jej záväzku,
na ktorého úhradu výťažok z predaja ani nepostačoval, v ktorej súvislosti poukázala na uznesenie

Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014 a Najvyššieho súdu SR 5Cdo 57/2011. Rozdiel medzi znaleckým
posudkom použitým na určenie vyvolávacej ceny a ňou predloženým súkromným znaleckým posudkom
č. 7/2017 je 10 200,- eur, čo je 46 % z vyvolávacej ceny, čo je rozdiel bez pochýb zásadný, keď
z predloženého posudku vyplýva, čo pôvodný znalec neohodnotil, resp. ohodnotil inak. Preto nebolo
možné konštatovať, že dražobník použil cenu objektivizovanú a nevidieť neprimeranú pohnútku v

nesprávne určenej cene nehnuteľnosti, v ktorej súvislosti neobstojí argument súdu, že dražobník nie
je osobou odborne spôsobilou na to, aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca, keďže tým by sa
ľahko zbavil svojej zodpovednosti za jeho objednanie, z dôvodu, že nesie zodpovednosť za výsledok.
Iný výklad je neprípustný formalizmus popierajúci zmysel zákona, ktorým je aj ochrana práv vlastníka
dražených nehnuteľností ako to konštatovali aj vyššie súdy.

3. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že cena nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom
zohľadňuje súčasný trh a vývoj cien nehnuteľností na Slovensku a nijakým spôsobom žalobkyňu
nepoškodila, keď posledná novela zákona o dobrovoľných dražbách v § 12 ods. 5 vyšla v ústrety
dlžníkom, t. j. vlastníkom nehnuteľností, aby mali možnosť podať proti ohodnoteniu námietky, resp.

požiadať o kontrolný znalecký posudok, ktoré právo žalobkyňa v stanovenej lehote nevyužila.

4. Žalovaní 3/, 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadali rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožňujúc s jeho odôvodnením, keďže
so všetkými skutočnosťami, na ktoré poukazuje žalobkyňa, sa súd náležite vysporiadal. Z dôkazov

predložených dražobníkom - žalovaným 2/ vyplýva, že tento oznámenie o dražbe v periodickej tlači, a
to v regionálnych novinách LIPTOVSKO-MIKULÁŠSKO-RUŽOMBERSKO č. 03/22. januára 2016/20.
ročník zabezpečil, pričom ak žalobkyňa namietala distribúciu novín v zákonnej lehote, mala povinnosť
ňou tvrdené skutočnosti preukázať, čo sa však nestalo. Pokiaľ tvrdí, že súd sa s touto skutočnosťou
v odôvodnení rozsudku nezaoberal, poukázali na to, že jasným a výstižným spôsobom vysvetlil, že

žiadne z ustanovení zákona porušené neboli. Z emailovej správy distribútora zo dňa 01. 06. 2017, ktorú
predložili, vyplýva, že noviny č. 03 z 22. januára 2016/20. ročník boli v Obci F. S. distribuované, t. j.
roznášané priamo do schránok 23., 24. 01. 2016 a že ich zamestnanci majú povinnosť noviny rozniesť
vždy cez víkend, do kedy musí byť roznos ukončený, t. j. v treťom týždni, k čomu predložili kalendár
prehľadu párnych a nepárnych týždňov v mesiaci január 2016, z čoho vyplýva, že námietka žalobkyne o

nesplnenípovinnostidražobníkajeabsolútnenedôvodná.Jejtvrdeniaohľadnepochybnostípripredmete
dražbypovažovalizaúčelové,keďžeakosúduviedol,nesprávnyúdajsúpisnéč.XXnamiestosprávneho
č. XXX, sa vyskytol iba na jednom mieste, kde hneď pod týmto údajom na rovnakej strane a v celom
ďalšom kontexte oznámenia o dražbe už bolo uvedené správne súpisné číslo XXX, z čoho jednoznačne
vyplynulo, o akú draženú nehnuteľnosť ide, keď potencionálni záujemcovia sa mali možnosť zúčastniť

dvoch kôl ohliadky, preto nemohli byť uvedení do omylu, o ktoré nehnuteľnosti sa jedná, pretože vo
všetkých nasledujúcich listinách a inzerciách vrátane inzercie v regionálnych novinách boli uvedené
správne údaje o predmete dražby.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/, 3/, 4/ doplnila, že v žalobe uviedla, že nemá

vedomosť, že k zverejneniu podľa ust. § 11 ods. 4 zákona došlo (obec ani periodická tlač), teda uplatnila
námietku včas a bolo na strane žalovaných, aby dokázali opak, keďže nemôže dokazovať neexistenciu
niečoho, čo však do rozhodnutia súdu neurobili. K novým dôkazom predloženým žalovanými 3/, 4/
uviedla, že nedokazujú ich tvrdenie, že dražba bola riadne zverejnená, keďže emaily nie sú opatrené
podpisom (a to ani elektronickým), ktorý by činil osobu vyhlasujúcu to, čo sa v emaily nachádza, za

vyhlásenie zodpovednou a navyše sa nevie, kto ho napísal a či vôbec, keď nie je bez významu ani
možnosť, že dôkazy sú fabulované žalovanými, pričom takýto dôkaz môže byť vykonaný vzhľadom na
ust. § 196 ods. 3 CSP iba svedeckou výpoveďou po náležitom poučení.

6. Na odvolacím súdom nariadenom pojednávaní zástupca žalobkyne zotrval na svojich vyjadreniach.

Čo sa týka ocenenia nehnuteľností, poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 89/2017,
ako aj na to, že dôkazy predložené na pojednávaní žalovanými 3/, 4/ nemali byť vykonané. Ďalej uviedol,
že v čase, keď bol žalobkyni doručovaný namietaný znalecký posudok, mala už k dispozícii znaleckýposudok č. 129/2015, pričom rozdiel v cenách v zákonom stanovenej lehote nenamietala z dôvodu, že
zákon neustanovuje prekluzivitu práva.

7. Zástupca žalovaného 2/ sa na pojednávaní taktiež pridržiaval svojich vyjadrení. Poukázal, že cena
bola vygenerovaná na samotnej dražbe, kde nebol iba jeden záujemca, ale viacerí, teda sa jedná o
cenu, za ktorú sa reálne nehnuteľnosti dali predať. Jedinou povinnosťou dražobníka je dať vypracovať
znalecký posudok znalcovi, zapísanému v zozname znalcov, ktorú splnil. Došlo k vykonaniu všetkých
dôkazov, ktoré navrhla žalobkyňa, keď návrh na oboznámenie sa s oznámením distribučnej spoločnosti

dali žalovaní 3/, 4/ a nie ona, ktorá ho namietala, keďže nebol vykonaný pri predbežnom prejednaní
veci. Náhradu trov konania si nežiadal.

8. Zástupkyňa žalovaných 3/, 4/ žiadala na pojednávaní rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Čo sa týka námietok vo vzťahu k potvrdeniu distribučnej spoločnosti, dala na založenie
do spisu jeho originál podpísaný a opatrený pečiatkou uvedenej spoločnosti.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po nariadení pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalobkyňa, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal
potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade

nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne krajský
súd dopĺňa, že predmetom dokazovania sú skutkové okolnosti majúce význam pre rozhodnutie súdu,
na základe ktorých sa strana domáha svojho práva. Civilné sporové konanie je založené na zásade
kontradiktórnosti, t. j. priorizuje sa procesná aktivita strany, ktorá je povinná označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy (čl. 8, § 132 ods. 1, § 149 CSP).
Žalobkyňa bola preto povinná preukázať svoje tvrdenia okrem iného aj, že nedošlo podľa § 11 ods.
4 zákona k zverejneniu oznámenia o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre Obec F.
S., na území ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú, t. j. bola zaťažená dôkazným bremenom. Z tvrdení
samotnej žalobkyne v žalobe vyplýva, že táto nemá vedomosť, že k zverejneniu došlo, t. j. netvrdí,

že k zverejneniu nedošlo, čo nijako ani nepreukazuje (minimálne zisťovaním u dražiteľa, resp. obce),
pričom neobstojí jej tvrdenie v priebehu konania, že nemohla preukazovať neexistenciu niečoho, čo sa
nestalo a presunúť tak dôkazné bremeno na protistranu, a to z dôvodu preukázateľného zverejnenia.
Preto žalobkyňa dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení neuniesla. Ak strana žalovaných vzhľadom
na uvedené nezaťažená dôkazným bremenom aktívne spolupôsobila pri objasňovaní skutkového stavu

tým, že žalovaní 3/, 4/ uviedli a predložili regionálny denník, v ktorom bolo oznámenie zverejnené a
žalovaný 2/ faktúru za distribúciu regionálnych novín obsahujúcich oznámenie, nečinia tak z dôvodu
presunutia dôkazného bremena na nich. Vzhľadom na uvedené neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že
žalovaní nepreukázali, že k distribúcii regionálnych novín vydaných 22. 01. 2016 aj skutočne v zákonnej
lehote došlo, keďže vzhľadom na uvedené dôkazné bremeno zostáva stále na jej strane, a teda ona bola

povinná svoje tvrdenie preukázať, čo opätovne neučinila a dôkazné bremeno neuniesla. V súvislosti s
uvedeným preto neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené nebol dôvod v priebehu odvolacieho konania sa neoboznámiť s oznámením
distribútora regionálnych novín v emailovej, aj listinnej podobe, predložených žalovanými 3/, 4/, že boli
distribuované v obci v dňoch 23. 01. a 24. 01. 2016, t. j. včas (dôkazy neboli predložené odvolateľom a

žalovaní nemali povinnosť ich predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie).
K ďalšej odvolacej námietke žalobkyne krajský súd dopĺňa, že v oznámení o dobrovoľnej dražbe sú
nehnuteľnosti riadne popísané už v predmete dražby, vrátane riadneho súpisného čísla rodinného domu
XXX a až následne v opise predmetu dražby je v prvom riadku uvedené nesprávne číslo XX, pričom užhneď v nasledujúcom riadku je riadne správne uvedené číslo XXX, takisto ako je uvádzané v ďalšom
texte (č.l. 1, 2, 4 oznámenia), takže tvrdené skutočnosti, že označenie draženého domu mohlo vyvolať
neistotu a zmätok a stratu záujmu záujemcov, keďže boli uvedení do omylu, zostali taktiež v pozícii ničím

nepreukazovaných tvrdení vyvrátených navyše výpoveďou žalovaných, ktorí ako aj ostatní zúčastnení
na ohliadkach vedeli, o ktoré nehnuteľnosti sa jedná, prihliadnuc aj k tomu, že v regionálnom denníku,
z ktorého vychádzali aj žalovaní 3/, 4/, je súpisné číslo uvedené (takisto ako aj v iných internetových
inzerciách) správne, t. j. zo strany žalovaného ako dražiteľa nedošlo k porušeniu povinností pri označení
predmetu dražby (§ 17 ods. 1 písm. d/ zákona), t. j. nebola oznámená dražba iného domu.

K ďalšej námietke žalobkyne k nemožnosti formálneho výkladu zákona bez náležitej aplikácie jeho
obsahu a zmyslu pri ochrane jej vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam krajský súd dopĺňa,
že zákonná úprava dobrovoľnej dražby, zmyslom ktorej je uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa,
obsahuje jednoznačné ustanovenia na ochranu jej vlastníckeho práva, uvedené v § 12 ods. 5
zákona, ktoré však nevyužila. Žalobkyňa na rozdiel od dražiteľa mala vedomosť o inom ohodnotení
nehnuteľností vzhľadom k tomu, že v čase konania dražby mala k dispozícii znalecký posudok č.

129/2015, a preto mohla u neho v zákonom stanovenej lehote vzniesť námietky proti ohodnoteniu,
prípadne žiadať vyhotoviť nový znalecký posudok, čo však neučinila. Všeobecná cena nehnuteľností
stanovená v znaleckom posudku je pritom rozhodujúca len pre stanovenie najnižšieho podania, pričom
objektivizovanú hodnotu majetku predstavuje výsledné najvyššie podanie urobené v rámci viacerých
záujemcov v priebehu dražby, prihliadnuc aj k tomu, že nehnuteľnosti boli 3x rôznymi znalcami

ohodnotené rozdielne, keď rozdiel v cene určenej znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou
v rámci konania (32 200,- eur) a cenou, za ktoré boli nehnuteľnosti vydražené (26 500,- eur) je
17,17 %. Do pomeru s právom žalobkyne na ochranu jej vlastníckeho práva treba dať aj právo
dobromyseľných vydražiteľov predmetných nehnuteľností, nadobudnuté príklepom vydražiteľa, ktorí
za ne cenu dosiahnutú dražbou riadne zaplatili a ktorí napriek tomu, že si riadne splnili všetky svoje

povinnosti predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudli za účelom vyriešenia si bytovej situácie, užívať
doposiaľ od termínu udelenia príklepu na dražbe 29. 02. 2016 nemôžu.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 57/2011, na ktoré poukazovala žalobkyňa, nie je na vec
aplikovateľné, keďže neplatnosť dražby v ňom bola namietaná z dôvodu nedoručovania písomností,
týkajúcich sa dobrovoľnej dražby vlastníkom nehnuteľností a nezaistenia ich ohodnotenia zákonným

spôsobom, keďže bola vykonaná ohliadka iného bytu. Na vec nie je možné aplikovať ani ďalšie
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 89/2017, keďže neplatnosť dražby v ňom bola namietaná z
dôvodu, že v znaleckom posudku určil znalec cenu dražených nehnuteľností o 24 % nižšiu v porovnaní
so znaleckým posudkom vypracovaným tým istým znalcom pred 13 mesiacmi bez toho, že by došlo
k reálnej zmene cien nehnuteľností a miesto konania dražby bolo neprimerane od nich vzdialené. Na

vec nie je aplikovateľný ani nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 384/08, v ktorom vyslovil názor, že
v prípade námietok vlastníka nehnuteľností vzbudzujúcich pochybnosti o správnosti ceny stanovenej
znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom mal tento povinnosť zabezpečiť kontrolný, resp.
revízny posudok a tieto námietky mal pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy aj súd, keďže námietky
žalobkyňa dražobníkovi nevzniesla. Na vec nie je aplikovateľné ani uznesenie Ústavného súdu SR PL.

ÚS 23/2014 týkajúce sa návrhu okresného súdu na začatie konania o súlade § 7 ods. 2 zákona s čl.
1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu z dôvodu, že na návrh záložného
veriteľa sa vykonáva dražba bez riadneho exekučného titulu iba na základe jeho vyhlásenia o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky, čím nie je zabezpečená ochrana vlastníka veci, pričom nehnuteľnosti boli
vydražené za sumu zodpovedajúcu ich skutočnej hodnote (II. ÚS 237/2011).

12. Vychádzajúc aj z týchto skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v
odvolaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci.

13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/, 3/, 4/ priznal vzhľadom na plný úspech vo veci nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu, pričom žalovanému 2/ proti žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania nežiadal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).