Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716010209
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2716010209.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla
Sládka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému O. K., nar. XX. F. XXXX v K., trvale
bytom mesto H., t. č. odo dňa 20. januára 2016 vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, trestne
stíhanému pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného zákona,

prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. februára 2017 v Trnave sťažnosť obžalovaného O.
K. proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 31. januára 2017, č. k. 5T 17/2016 - 444 a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného O. K. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 5T 17/2016 - 444 zo dňa 31. januára 2017 Okresný súd Skalica rozhodol
tak, že výrokom v bode I./ v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) žiadosť

obžalovaného O. K. zo dňa 31. januára 2017 o prepustenie väzby na slobodu zamietol s tým, že u neho
aj naďalej trvá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., výrokom v bode II./ podľa § 80 ods. 1
písm. b) Tr. por. neprijal sľub obžalovaného O. K. zo dňa 15. decembra 2016, výrokom v bode III./ podľa
§ 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. neprijal ponuku prevzatia záruky K. F. za ďalšie správanie sa obžalovaného
a napokon výrokom v bode IV./ podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. neprijal návrh obžalovaného zo dňa
11.11.2016 na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad ním.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia (č. l. 444 - 452 spisu), ako aj z obsahu spisového materiálu
vyplýva, že okresný súd takto rozhodol, pretože doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a je naďalej dôvodné
podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný. Tento záver vyplýva z výpovedí obžalovaného, zo
zápisnice o vykonaní prehliadky motorového vozidla zo dňa 20. januára 2016, zo zápisnice o prehliadke

iných priestorov a pozemkov z rovnakého dňa, z výsluchu svedkov, z úradného záznamu z operatívno-
pátracej činnosti a znaleckých posudkov zo dňa 11. apríla 2016 a zo dňa 19. apríla 2016. Dôkazná
situácia sa nezmenila s poukazovaním na záznamy operatívnych informácií - prepisov telefonických
hovorov a SMS správ. Taktiež naďalej je splnená aj ďalšia časť ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.,
a to že z konania obžalovaného a taktiež z ďalších konkrétnych skutočností naďalej vyplýva dôvodná
obava, že v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti, resp.

dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil. Obžalovaný je nezamestnaný minimálne od septembra 2015
a je dôvodná obava, že si žalovanou trestnou činnosťou zabezpečoval finančné prostriedky na svoju
obživu, a to po dlhšiu dobu najmenej štyroch mesiacov. Zo svedeckých výpovedí dokumentovaných v
preskúmanom trestnom spise je zrejmé, že v inkriminovanej dobe, zrejmej zo skutkovej vety obžaloby
okresného prokurátora zo dňa 30. júna 2016 pod č. k. Pv 524/15/2206-4, sa malo jednať o pomerne
rozsiahly predaj omamných a psychotropných látok zo strany obžalovaného iným osobám a taktiež

je zrejmé, že sám obžalovaný mal byť užívateľom pervitínu a marihuany, čo vyplýva zo znaleckého
posudku MUDr. Júlie Halmovej, z čoho napokon vyplýva dôvodná obava, že obžalovaný po prepusteníz väzby na slobodu by pokračoval v páchaní trestnej činnosti a zadovažoval si finančné prostriedky aj
na zabezpečenie týchto omamných a psychotropných látok pre svoju potrebu. Taktiež poukázal aj na
tú skutočnosť, že obžalovaný mal páchať trestnú činnosť aj po tom, ako bolo proti nemu vedené trestné

stíhanie a dňa 17. júla 2015 bol podaný na Okresný súd v Hodoníne návrh na jeho potrestanie pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
Českej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd neakceptoval na hlavnom pojednávaní
obžalovaným proklamované odhodlanie riadne žiť, nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti a dostavovať
sa na všetky ďalšie pojednávania resp. súd prvého stupňa vyhodnotil, že naďalej trvá dôvodná obava,

že bude pokračovať v trestnej činnosti, z ktorého dôvodu neprijal ani jeho písomný sľub v zmysle § 80
ods. 1 písm. b) Tr. por.. Rovnako sa senát okresného súdu zaoberal aj otázkou, či nie je možné nahradiť
väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle nálezu Ústavného súdu
SR II.ÚS67/2013-41, pričom dospel k záveru, že v danej situácii nie je možné nahradiť jeho väzbu
dohľadomprobačnéhoamediačnéhoúradníkaprisúčasnomuloženíprimeranýchzákonnýchpovinností
a obmedzení, pretože takáto substitúcia väzby s poukazom na charakter trestnej činnosti kladenej

obžalovanému za vinu, v spojení s konkrétnymi skutočnosťami (závislosť obžalovaného na návykových
látkach za dôkaznej situácie svedčiacej o systematickej a dlhšie obdobie páchanej trestnej činnosti)
zakladajúcimi dôvod jeho väzby, sa javí v danom prípade ako celkom nedostatočná. Jeho prepustenie
na slobodu by totiž, a to i po zohľadnení možnosti účinkov dohľadu probačného a mediačného úradníka
spoločne s uložením primeraných povinností a obmedzení, výrazne zvýšilo riziko pokračovania v

páchaní trestnej činnosti obžalovaným. Z týchto dôvodov v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm.
c) Tr. por. nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Napokon,
vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. neprijal ani ponuku
prevzatia záruky sestrou obžalovaného O. K. K. F. za ďalšie správanie sa obžalovaného.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 31. januára 2017
ústne do zápisnice sťažnosť obžalovaný, pričom prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica sa pri úkone
výslovne vzdal práva podať sťažnosť.

Dňa 14. februára 2017 doručil obhajca obžalovaného O. K. JUDr. Jozef Boris okresnému súdu písomné

odôvodnenie podanej sťažnosti (č. l. 471 - 474 spisu), ku ktorým sa prokurátor (po doručení kópie
sťažnosti) nevyjadril.

Z písomných dôvodov sťažnosti (obsahujúcich takmer výlučne v trestnom spise sa nachádzajúcu
faktografiu veci, citáciu súdom aplikovaných zákonných ustanovení, dôvodov napadnutého uznesenia

a všeobecnú judikatúru) je ťažiskový petit, ktorým sa obžalovaný domáha zrušenia napadnutého
uznesenia a svojho prepustenia z väzby na slobodu.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr.
por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť
obžalovaného O. K. nie je dôvodná.

Sťažnostný senát Krajského súdu v Trnave zhodne so súdom prvého stupňa z obsahu pripojeného spisu
zistil, že:

- prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 30. júna 2016 pod č. k. Pv 524/15/2206-42 obžalobu
na O. K. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedu alebo prekurzorov i
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného zákona.

- obžalovaný O. K. bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 0Tp 2/2016-14 zo dňa
23. januára 2016 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. s tým, že väzba sa mu započítava od
okamihu jeho fyzického zadržania dňa 20. januára 2016 od 21.45 hod. Uznesenie o jeho vzatí do väzby
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28. januára 2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 5Tpo 9/2016-28.

- po vzatí obžalovaného do väzby vecne i miestne príslušné súdy oboch stupňov opakovane právoplatne
rozhodli o postupne podávaných žiadostiach obžalovaného o prepustenie z väzby, pričom vo všetkých
rozhodnutiach konštatovali existenciu tzv. pokračovacích, resp. predstihových dôvodov jeho ďalšejväzby s tým, že u neho aj naďalej trvá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.. Konkrétne sa
jedná o uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 20. mája 2016, č. k. 0Tp 15/2016 - 19 (správne -26)
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. júna 2016, č. k. 5Tpo 47/2016 - 35, uznesenie

Okresného súdu Skalica zo dňa 22. júla 2016, č. k. 5T 17/2016 -266 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 2. augusta 2016, č. k. 3Tos 119/2016 - 283 a napokon uznesenie Okresného
súdu Skalica zo dňa 11. novembra 2016, č. k. 5T 17/2016 -359 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave zo dňa 24. novembra 2016, č. k. 3Tos 192/2016 - 381.

Sťažnostný súd takto konštatuje, že o väzbe obžalovaného už opakovane viackrát rozhodovali súdy
oboch stupňov. Na aktuálnosť týchto predchádzajúcich rozhodnutí zároveň plne odkazuje, a to bez
potreby opakovania prejudikovaných záverov a faktov.

Po splnení prieskumnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. krajský súd uzatvára,
že okresný súd postupoval striktne podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, procesne i

hmotnoprávne zákonným spôsobom dostatočne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej problematiky, vypočul obžalovaného, posúdil argumenty prokurátora a dospel k
správnemu záveru o tom, že dôvody väzby obžalovaného podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. naďalej
pretrvávajú aj v súčasnom štádiu trestného konania (po podaní obžaloby v konaní pred súdom) tak, ako
boli pôvodne ustálené už na začiatku trestného stíhania obžalovaného. V odôvodnení svojho uznesenia

okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnil,
na základe akých právnych úvah tieto dôvody väzby obžalovaného pretrvávajú a na základe ktorých
právnych úvah nie je možné tieto dôvody väzby nahradiť podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prijatím
písomného sľubu obžalovaného, prípadne podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dohľadom probačného a
mediačného úradníka, taktiež z akého dôvodu neprijal záruku ponúknutú podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr.

por. K. F. a rovnako tak dostatočne okresný súd odôvodnil aj tú ťažiskovú otázku, prečo nie je možné
vyhovieť žiadosti obžalovaného O. K. o prepustenie z väzby.

V zhode so stanoviskom a právnym názorom prvostupňového súdu zastáva aj krajský súd ten právny
názor, že vzhľadom na charakter, resp. povahu posudzovaného skutku (pre ktorý bola na O. K. podaná

obžaloba) naďalej pretrváva u obžalovaného dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu bude
pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., okrem
ďalšieho vyššie uvedeného i preto, že doterajšie skúsenosti s obžalovaným nasvedčujú tomu, že tento
pokračoval v páchaní trestnej činnosti aj napriek tomu, že sa voči nemu viedlo trestné stíhanie v Českej
republike, bol dlhodobo nezamestnaný a podľa znaleckého posudku je aj drogovo závislý.

Zrovnakýchdôvodovsenátsťažnostnéhosúduzastávanázor,žepritakejpovaheprotiprávnehokonania
aká je konkretizovaná v podanej obžalobe, ako aj vzhľadom na osobu drogovo závislého obžalovaného,
nie je dôvodné a ani zákonné väzbu obžalovaného nahradiť jeho písomným sľubom, ani dohľadom
probačného a mediačného úradníka a napokon ani prijatím záruky vyššie menovanej osoby, pretože ani

takého alternatívne opatrenia nie sú spôsobilé zabrániť obžalovanému v eventuálnom pokračovaní v
súdenej trestnej činnosti (požiadavka individuálnej, ale predovšetkým generálnej prevencie s ťažiskom
na ochranu občanov našej spoločnosti).

Tieto dôvody súčasne opodstatňujú záver okresného súdu v tom zmysle, že bolo nutné zamietnuť

žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu v takom rozsahu, ako je to obsiahnuté v
enunciáte napadnutého prvostupňového rozhodnutia.

Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia Krajský súd v Trnave podľa § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného O. Martineka ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.