Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202213
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115202213.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobkyne: P. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom: R. XXX, XXX XX, štátna občianka SR, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou
JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou so sídlom: Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému:
PHARMPRO, s.r.o., so sídlom: A. Rudnaya 106, 010 01 Žilina, IČO: 36 432 407, o zaplatenie mzdy s
prísl., o zaplatenie náhrady mzdy s prísl. a o vydanie potvrdenia o zamestnaní, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 3.228,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 28,- € od 16.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 650,- € od
16.09.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 651,84 € od 16.10.2014 do zaplatenia, vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 595,16 € od 16.11.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy
1.303,68 € od 16.11.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný vydať navrhovateľke potvrdenie o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce
do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 453,40 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa si žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2015 uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie
sumy 3.228,68 € spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 28,- €
od 16.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 650,- € od 16.09.2014 do zaplatenia, vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 651,84 € od 16.10.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy
595,16 € od 16.11.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.303,68 € od 16.11.2014 do
zaplatenia. Ďalej si uplatnila nárok na vydanie potvrdenia o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka

práce. Uplatnila si náhradu trov konania.

2/ Na odôvodnenie žaloby uviedla, že so žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorila pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú, v zmysle ktorej vykonávala pre neho prácu vo funkcii farmaceutická laborantka, s
miestom výkonu práce Lekáreň Rafael, A. Rudnaya 106, 010 01 Žilina. Žalobkyňa sa so žalovaným
dohodla na základnej mesačnej mzde za vykonanú prácu vo výške 650,- € mesačne v hrubom, splatnej

do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Hoci podľa čl. V. bodu 3 pracovnej zmluvy zo dňa 08.09.2011 mala
predstavovať mesačná mzda sumu 630,- € v hrubom, žalovaný ako zamestnávateľ vyplácal žalobkyni
podľa dohody počas celej doby trvania pracovného pomeru mzdu vo výške 650,- € v hrubom. Až do
mesiaca júna 2014 platil mzdu včas a riadne. Za mesiac jún 2014 zaplatil žalovaný mzdu len zálohovo
a rovnako zálohovo zaplatil časť mzdy za mesiac júl 2014 vo výške 523,40 €. Zvyšnú časť mzdy za
mesiac júl 2014 vo výške 28,- € žalovaný žalobkyni do dňa podania žaloby na súd neuhradil. Mzda za

mesiac august 2014 vo výške 650,- € nebola žalobkyni uhradená ani sčasti, a to ani v dodatočnej 15-
dňovej lehote.3/ Žalobkyňa preto v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce podala žalobcovi prostredníctvom
Slovenskej pošty okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko nebolo možné mu doručiť zásielku

na pracovisko. V mesiaci septembri 2014 sa žalovaný stal absolútne nekontaktný. Zásielka sa vrátila
žalobkyni dňa 29.10.2014 a týmto dňom sa v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce skončil
jej pracovný pomer so žalovaným.

4/ Vzhľadom na to, že počnúc mesiacom september 2014 prestal žalovaný prideľovať žalobkyni prácu

v zmysle ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce, bol preto povinný poskytnúť jej náhradu mzdy v sume jej
priemerného zárobku určeného podľa § 134 Zákonníka práce.

5/ Priemerný hodinový zárobok žalobkyne pre účely náhrady mzdy za mesiace september a október
2014 je v zmysle jej výplatnej pásky za mesiac 07/2014 určený vo výške 3,7462 €, a to v súlade s ust.
§ 134 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne: 3,746 € x 174 hodín (priemerný počet pracovných hodín

žalobkyne, pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa jej týždenného pracovného času, ktorý je v
zmysle čl. IV. bod 5 jej pracovnej zmluvy 40 hodín týždenne) = 651,84 €. Žalobkyni tiež patrí náhrada
mzdy za 21 pracovných dní v mesiaci októbri 2014 (od 01.10.2014 do 29.10.2014) vo výške určenej
nasledovne:priemernýmesačnýzárobok651,84€/23pracovnýchdnívmesiacioktóbrix21pracovných
dní trvania pracovného pomeru v mesiaci októbri 2014 = 595,16 €. Žalovaný nezaplatil do dňa podania

žaloby žalobkyni ani náhradu mzdy za mesiac september 2004, ani za časť mesiaca októbra 2014.

6/ Nakoľko žalobkyňa bola nútená skončiť so žalovaným ako zamestnávateľom pracovný pomer
okamžite, podľa ust. § 69 ods. 4 ZP jej patrí aj nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, čo predstavuje sumu 1.303,68 € (651,84 €

x 2).

7/ Žalobkyňa si uplatnila i nárok na úrok z omeškania z jednotlivých miezd a náhrady mzdy, a to z časti
mzdy za mesiac júl 2014 vo výške 28,- €, vo výške 8,15% ročne od 16.08.2014 do zaplatenia, zo mzdy
za mesiac august 2014 vo výške 650,- € vo výške 8,05% ročne od 16.09.2014 do zaplatenia, z náhrady

mzdy za mesiac september 2014 vo výške 651,84 € úrok 8,05% ročne od 16.10.2014 do zaplatenia,
z náhrady mzdy za obdobie od 01.10.2014 do 29.10.2014 vo výške 595,16 € úrok 8,05% ročne od
16.11.2014 do zaplatenia a z náhrady mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 ZP vo výške 1.303,68 € úrok 8,05%
ročne od 16.11.2014 do zaplatenia.

8/ Vzhľadom na nesplnenie si povinnosti žalovaným podľa § 75 ods. 2 ZP vydať žalobkyni potvrdenie
o zamestnaní sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala i splnenia tejto povinnosti.

9/ K návrhu na začatie konania pripojila žalobkyňa nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

10/ Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 08.09.2011 (č.l. 12 spisu) bol založený
pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, pracovný pomer vznikol podľa čl. IV. zmluvy od 08.09.2011.

11/ Z výplatných pások (č.l. 16, 17 spisu) súd zistil, že v mesiaci septembri 2011 predstavovala hrubá

mzda 650,- €, čistá mzda 410,78 €, v mesiaci októbri 2011 bola hrubá mzda vo výške 650,- €, čistá
mzda 512,31 €. V mesiaci januári 2014 predstavovala hrubá mzda 652,56 €, čistá mzda 539,40 €, na
osobný účet bola poukázaná po odpočítaní stravného suma 17,-€ suma 522,40 €. V mesiaci februári
2014 predstavovala hrubá mzda 644,08 €, čistá mzda 533,43 €, na osobný účet bola po odpočítaní
stravného 18,- € poukázaná suma 515,43 €. V mesiaci marci 2014 predstavovala hrubá mzda 650,-

€, čistá mzda 537,58 €, na osobný účet bola poukázaná po odpočítaní stravného v sume 19,- € suma
518,58 €, v mesiaci apríli 2014 predstavovala hrubá mzda 650,94 €, čistá mzda 538,27 €, na osobný
účet po odpočítaní stravného 20,- € bola poukázaná suma 518,27 €, v mesiaci máj 2014 predstavovala
hrubá mzda 651,17 €, čistá mzda 538,42 €, na osobný účet po odpočítaní stravného vo výške 19,- €
bola poukázaná suma 519,42 €.

12/ Bezhotovostné vklady mzdy v sumách 522,40 € na účet žalobkyne dňa 14.1.2014, 515,43 € dňa
14.2.2014, 518,58 € dňa 15.4.2014, 518,27 € dňa 15.5.2014 a 519,42 € dňa 17.6.2014 mal súdpreukázané z prehľadu transakcií za obdobie od 01.01.2014 do 23.01.2015 na osobnom účte žalobkyne
(č.l. 18 spisu).

13/ Z výplatnej pásky za obdobie 06/2014 (č.l. 19 spisu) súd zistil, že hrubá mzda žalobkyne
predstavovala 648,58 € a čistá mzda sumu 536,60 €, ktorá bola žalobkyni vyplatená v celej výške
preddavkovo v hotovosti. Z výplatnej pásky za mesiac júl 2014 súd zistil, že hrubá mzda žalobkyne
predstavovala 670,51 €, čistá mzda 551,98 €, ktorá časť mzdy bola žalobkyni vyplatená vo výške 523,40
€ preddavkovo, na osobný účet mala byť podľa výplatnej pásky poukázaná suma 28,58 €. Z výplatnej

pásky za mesiac 07/2014 súd tiež zistil, že priemerný hodinový zárobok je vo výške 3,7462 €,

14/ Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca (č.l. 20 spisu) zo dňa
10.10.2014súdzistil,žežalobkyňaskončilapodľa§69ods.1písm.b)ZPsožalovanýmpracovnýpomer.
Na odôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa uviedla, že zamestnávateľ jej
ani v dodatočnej 15-dňovej lehote po uplynutí splatnosti mzdy nevyplatil mzdu za mesiac august 2014.

Zároveň v okamžitom skončení pracovného pomeru vyzvala žalovaného na bezodkladné vyplatenie
mzdy za mesiac august 2014 a na náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku za
výpovednú lehotu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 ZP.
15/ Z podacieho lístka (č.l. 21 spisu) súd zistil, že žalobkyňa podávala dňa 11.10.2014 na Pošte Žilina
10 zásielku adresovanú žalovanému.

Z doručenky (č.l. 11 spisu) súd zistil, že zásielka odosielateľa P. B., adresovaná spoločnosti Pharmpro,
s.r.o. bola prevzatá osobou podpísanou: T..

16/ Z výzvy zo dňa 26.10.2014 (č.l. 23 spisu) súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie

dlžnej mzdy za obdobie august 2014 vo výške 538,- € a na zaplatenie náhrady mzdy za výpovednú dobu
vo výške 1.076,- € do piatich dní odo dňa prevzatia výzvy.
Výzva bola podľa podacieho lístka a doručenky (č.l. 13 spisu) podávaná žalobkyňou na Pošte Žilina 5
dňa 26.10.2014, zásielka nebola prevzatá adresátom v odbernej lehote.

17/ Predžalobnou výzvou zo dňa 10.11.2014 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie mzdy
za mesiace august a september v celkovej výške 1.103,74 € do 30.11.2014. Zároveň upozornila
žalovaného, že mu poslala výpoveď podľa § 68 ods. 1 ZP a upozornila na blížiacu sa splatnosť mzdy
za mesiac október a na splatnosť dvojmesačného odstupného v celkovej výške 1.575,22 €. Vyzvala na
ich zaplatenie do 30.11.2014.

Výzva bola podľa podacieho lístka a doručenky (č.l. 15, 16 spisu) podávaná na Pošte Žilina 10 dňa
11.11.2014, zásielka nebola prevzatá adresátom v odbernej lehote.

18/ Súd vo veci vykonal úkony na prípravu pojednávania, žalovanému bola žaloba a jej prílohy doručené
náhradným spôsobom, žalovaný sa žalobe nevyjadril.

19/ Súd vo veci vykonal dňa 18.05.2016 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
žalobkyne a dôkazmi pripojenými k žalobe. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalovaného,
ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p.

20/ Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na nároku uplatnenom žalobou v celom rozsahu, nenavrhla
vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.

21/ Zákonné ustanovenia:

Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce (ďalej v texte aj ZP)
zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej

hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa
nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona
alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady,
príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí
zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru,
ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.
Podľaustanovenia§130ods.2Zákonníkaprácemzdasavyplácavovýplatnýchtermínochdohodnutých
v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu

možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 4 Zákonníka práce mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku,
ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po
výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu

bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje
náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa
§ 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v

pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada, alebo ak
sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných
prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec
požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si
zamestnanec sám určil.

Podľa ustanovenia § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na
všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a
vykonávanie zrážok.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre
prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej
sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol
po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre
nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho
priemerného zárobku.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné

prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu

v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.

Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa

pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.

Podľa ustanovenia § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite

skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.

Podľa ustanovenia § 69 ods.4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer,

má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny
a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z

pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec
na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju

poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa ustanovenia § 75 ods.2 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ

povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä
a) dobu trvania pracovného pomeru,
b) druh vykonávaných prác,
c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je
pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,

d)údajeoposkytnutejmzdezavykonanúprácu,oposkytnutejnáhrademzdyanáhradezačaspracovnej
pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre
ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory
v nezamestnanosti,
e) údaj o záväzku o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní

záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie
vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53 ods. 2),
f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a.

Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa prechodného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22/ Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

23/ Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v
súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

24/ V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyni vznikol u žalovaného pracovný pomer dňom
8.9.2011 a trval do 29.10.2014, kedy sa pracovný pomer skončil okamžitým skončením zo dňa

10.10.2014 daným žalobkyňou podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda z dôvodu, že
žalovaný nevyplatil žalobkyni mzdu za mesiac august 2014 ani do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
Doručenie zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanému dňa 29.10.2014
mal súd preukázanú z doručenky (č.l. 22 spisu), kedy tak nastali účinky doručenia podľa ustanovenia
§ 38 ods. 4 Zákonníka práce.

25/ Tieto dôkazy predložené žalobkyňou a jej tvrdenia ohľadom skončenia jej pracovného pomeru u
žalovaného okamžitým skončením, vrátane dôvodu, pre ktorý bol pracovný pomer skončený, žalovaný
nepoprel, bol v konaní úplne nečinný, súdne zásielky nepreberal, tieto mu boli doručované náhradným
spôsobom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, súdneho pojednávania sa

nezúčastnil a nevyužil tak možnosť brániť sa proti skutkovým tvrdeniam a predkladaným listinným
dôkazom zo strany žalobkyne. Súd mal preto preukázaný skutkový stav z dôkazov produkovaných
žalobkyňou a mal tak nesporne preukázané, že dôvod, pre ktorý bol pracovný pomer žalobkyňou
skončený okamžitým skončením zo dňa 10.10.2014, skutočne vznikol, keď žalovaný nevyplatil žalobkyni
ani časť mzdy za mesiac august 2014 a na mzde za mesiac júl 2014, ktorá podľa výplatného lístka za

obdobie 7/2014 (č.l. 19) predstavovala sumu celkom 551,98 €, vznikol žalovanému nedoplatok vo výške
28,58 €, keďže zálohovo zaplatil žalobkyni len sumu 523,40 €.

26/ Mzda slúži na zabezpečenie základných životných potrieb zamestnanca a plní vo vzťahu k nemu
dôležitú sociálnu úlohu. Právo na odmenu za vykonanú prácu je zakotvené i v čl. 36 Ústavy Slovenskej

republiky. Právu zamestnanca na mzdu korešponduje povinnosť zamestnávateľa poskytovať mzdu a
patrí k základným charakteristikám pracovného pomeru ako synalagmatického záväzkovo-právneho
vzťahu, v ktorom základnou povinnosťou zamestnanca je vykonávať prácu a základnou povinnosťou
zamestnávateľa je platiť za vykonanú prácu mzdu. Uvedené právo zároveň charakterizuje pracovný
pomerakoodplatnýprávnyvzťah.Ochrannáfunkciamzdyjegarantovanáajmedzinárodnýmpracovným

právom, dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95 o ochrane práce, základnou zmluvou ES
(čl. 41), smernicami Európskej únie zabezpečujúcimi zásadu rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní
najmä mužov a žien, ale aj Európskou sociálnou chartou, základným dokumentom Rady Európy, ktorá
v Slovenskej republike bola ratifikovaná v roku 1998.

27/ Vzhľadom na to, že si žalovaný svoju povinnosť zamestnávateľa, ktorá vyplýva z ust. § 118 ZP,
nesplnil podľa ustanovenia § 130 ods. 2 Zákonníka práce vo výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej
zmluve zo dňa 8.9.2011, teda do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, súd žalobkyni priznal právo na
zaplatenie nedoplatku na mzde za mesiac júl 2014 vo výške uplatnenej žalobkyňou - teda 28 € a na
zaplatenie mzdy za mesiac august 2014 vo výške 650 €.

28/ Súd mal preukázanú dohodnutú výšku hrubej mzdy a dohodnutú splatnosť mzdy z výplatných
pások vystavených žalovaným žalobkyni a z prehľadu transakcií na osobnom účte žalobkyne. I keď v
pracovnej zmluve zo dňa 8.9.2011 bola v čl. V. bode 3. zmluvy dojednaná mzda vo výške 630 €, súdmal z výplatných pások predložených v konaní žalobkyňou, a to za obdobia mesiacov september 2011
a október 2011, ako i obdobia januára až júla 2014 jednoznačne preukázané, že z výplatných pások
nespornevyplývavýškahrubejmzdy650€.Užzamesiacseptember2011,kedyvznikolpracovnýpomer

žalobkyne u žalovaného od 8.9.2011, bola žalobkyni vyplatená čistá mzda (po odpočítaní stravného),
ktorá vychádzala z výšky hrubej mzdy 650 €.

29/ Žalobkyňa si žalobou uplatnila i nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku z
dôvodu, že žalovaný prestal žalobkyni počnúc mesiacom september 2014 prideľovať prácu. Žalovaný

ani tento nárok uplatnený žalobkyňou nepoprel, preto súd vyhodnotil i tieto skutkové tvrdenia uvádzané
žalobkyňou ako nesporné. Vzhľadom na preukázanú nemožnosť vykonávania práce žalobkyňou u
žalovaného od 1.9.2014 z dôvodov na strane žalovaného, ktorým bolo neprideľovanie práce žalobkyni,
patrí žalobkyni podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jej priemerného
zárobku,atozaobdobieod1.9.2014dozánikupracovnéhopomerudňa29.10.2014(vsume651,84€za
mesiac september 2014 a vo výške 595,16 € za pomernú časť mesiaca októbra - 21 pracovných dní) na

základeokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzodňa10.10.2014danéhožalobkyňoužalovanému.
Výpočet náhrady mzdy bol zo strany žalobkyne vykonaný podľa § 134 Zákonníka práce s poukazom na
výplatnú pásku žalobkyne za mesiac júl 2014 vo výške 651,84 € - výpočet je podrobne špecifikovaný
na strane 2 v 5. odseku tohto rozsudku.

30/ Žalobkyňa si tiež dôvodne uplatnila podľa ust. § 69 ods. 4 ZP nárok na náhradu mzdy v sume jej
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, čo predstavuje sumu 1.303,68
€ (651,84 € x 2), vzhľadom na preukázané skončenie pracovného pomeru žalobkyňou so žalovaným
okamžitým skončením podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) ZP.

31/ Súd mal nesporne preukázané, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v § 118
ods. 1 v spojitosti s § 129 a s § 132 Zákonníka práce a porušil i základné ústavné právo žalobkyne
na odmenu za vykonanú prácu, resp. na náhradu mzdy, nevyplatil žalobkyni mzdu za mesiac august a
časť mzdy za mesiac júl, ako ani nevyplatil žalobkyni náhradu mzdy podľa ustanovenia § 142 ods. 3
Zákonníka práce a ani náhradu mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 ZP, všetko v celkovej výške 3.228,68 €, na

zaplatenie ktorej sumy súd žalovaného zaviazal.

32/ Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením mzdy za mesiace júl a august 2014, súd
priznalžalobkynivzhľadomnadohodnutúsplatnosťmzdyuplatnenýnároknaúrokzomeškaniavovýške
8,15 % ročne zo sumy 28,- € od 16.08.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 650,- €

od 16.09.2014 do zaplatenia.
Zároveň súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania zo súm náhrady mzdy podľa § 142 ods. 3
Zákonníka práce, a to vo výške 8,05 % ročne zo sumy 651,84 € od 16.10.2014 do zaplatenia a vo výške
8,05 % ročne zo sumy 595,16 € od 16.11.2014 do zaplatenia a zo sumy náhrady mzdy podľa ust. §
69 ods. 4 ZP, a to vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.303,68 € od 16.11.2014 do zaplatenia, keďže mal

preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady mzdy v zmysle § 129 ods. 1
a 3 ZP v spojitosti s § 132 ZP.
Úrok z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške.

33/ Žalovaný bol povinný pri skončení pracovného pomeru vydať žalobkyni podľa ust. § 75 ods. 2 ZP
potvrdenie o zamestnaní, ktorého obsahové náležitosti sú v cit. zák. ustanovení vymedzené. V konaní
nebolo preukázané, že si žalovaný túto povinnosť voči žalobkyni splnil, preto súd žalobe aj čo do
uplatneného nároku žalobkyňou na vydanie potvrdenia o zamestnaní vyhovel.

34/ Trovy konania

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

35/ Nakoľko súd žalobe vyhovel, úspešnou stranou v tomto konaní bola žalobkyňa, ktorej na základe

uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči žalovanému. Súd
nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobkyni ako úspešnej strane sporu nepriznal
náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu.

Žalobkyňa si v podaní zo dňa 18.05.2016 vyčíslila trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške

604,67 eur.

Súd preskúmal žalobkyňou uplatnený nárok a priznal jej právo na náhradu trov konania, a to titulom trov
právneho zastúpenia, v sume 453,40 eur nasledovne:
- peňažné plnenie tarifná odmena veci pri prevzatí 3.228,68 eur - hodnota jedného úkonu pr. pomoci v

zmysle §10 ods.1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - 121,17 eur
- nepeňažné plnenie - povinnosť vystaviť potvrdenie o zamestnaní - hodnota jedného úkonu pr. pomoci
v zmysle §11 ods. 1/ písm. a) - 1/3 z 64,54 eur, t.j. 21,51 eur

a) príprava a prevzatie zastúpenia (21.01.2015) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 151,07 eur

( jeden úkon v hodnote 142,68 eur podľa § 10 ods.1 v spojení s §11 ods.1 písm. a), §13a ods.1 pís. a)
cit vyhl. + rež. paušál za rok 2015 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur)
b) spísanie návrhu (29.01.2015) - trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 151,07 eur (jeden úkon v
hodnote 142,68 eur podľa § 10 ods.1 v spojení s §11 ods.1 písm. a), §13a ods.1 pís. c) cit vyhl. + rež.
paušál za rok 2015 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur)

c) účasť na pojednávaní dňa 18.05.2016 - trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 151,26 eur (jeden
úkon v hodnote 142,68 eur podľa § 10 ods.1 v spojení s §11 ods.1 písm. a), §13a ods.1 pís. d) cit vyhl.
+ rež. paušál za rok 2015 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur)

Súd žalobkyni nepriznal uplatnenú náhradu trov konania za úkon - písomné podanie na súd zo dňa

22.01.2016, ktorým žalobkyňa súdu navrhuje postup podľa §29 ods. 3 O.s.p., pričom náhradu trov za
dané podanie si uplatňuje s odkazom na §13a ods. c) vyhlášky 655/2004 Z.z.. Súd poukazuje na tú
skutočnosť, že v danom prípade nejde o účelne vynaložené trovy konania potrebné na uplatnenie alebo
bránenie práva a rovnako tak na skutočnosť, že v zmysle §13a ods. 1 písm. c) cit vyhlášky by malo ísť
o písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, malo by ísť teda o

podanie smerujúce k meritu veci, zatiaľ čo podanie žalobkyne zo dňa 22.01.2016 obsahuje len procesný
návrh týkajúci sa ďalšieho postupu súdu.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania - trovy právneho
zastúpenia vo výške 453,40 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, a to tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

36/ V čase vyhotovovania rozsudku bol účinný od 1.7.2016 iný procesný predpis, upravujúci postup súdu
pri prejednávaní sporu, a to zákon č. 160/1915 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj CSP), ako
v čase rozhodovania súdu vo veci samej (18.5.2016), kedy súd rozhodoval v zmysle zákona č. 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).37/ Podľa ust. § 1 CSP upravuje Civilný sporový poriadok postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených
na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. V zmysle ust. § 60 CSP stranami sporu sú žalobca a

žalovaný. Z uvedeného dôvodu sú strany sporu v písomnom vyhotovení rozsudku, a to v jeho výroku,
označené ako navrhovateľka a odporca, v súlade s vyhláseným rozsudkom. V ostatnom texte rozsudku
sú už strany sporu uvádzané ako žalobkyňa a žalovaný v zmysle ust. § 1 v spojitosti s ust. § 60 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).