Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717206445
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717206445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. a maloletého
Q., maloleté deti zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny V., obaja bytom u matky,
deti rodičov: O. a W., právne zastúpený X., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.októbra 2017,

č.k. 11P/108/2017-23, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti čo do splatnosti zameškaného výživného
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloletých vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť

prispievať výživným na maloletého P. po 110,- eur mesačne od 01.07.2017 a na maloletého Q. po 110,-
eur mesačne, od 01.07.2017, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na obe
deti k rukám matky maloletých. Zameškané výživné na maloletého P. od 01.07.2017 do 30.10.2017 v
sume 240,- eur a na maloletého Q. za to isté obdobie v tej istej sume, uložil otcovi na obe deti uhradiť
jednorázovo do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkom
nemá právo na náhradu krov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods.

1 veta prvá, druhá, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Rozhodol na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v
spoločnej domácnosti. Matka sa o deti riadne stará a zabezpečuje im riadnu starostlivosť. Na základe
týchto skutočností, potom súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Pri úprave výživného
súd prvej inštancie zo strany otca bral do úvahy majetkové, zárobkové a osobné pomery rodičov, pričom
dospel k záveru, že otec má dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby platil výživné minimálne v
takej výške, ako určil súd. Vychádzal zo skutočnosti, že otec dosahuje príjem cez 2 000,- eur, pričom

výdaje, ktoré určil že má, súd prvej inštancie pri určení výživného bral do úvahy len čiastočne, a to
jednak ako výdaje, ktoré skutočne musí platiť pre zabezpečenie svojich životných potrieb, t.j. nájomné,
strava a pod., avšak ostatné údaje, ktoré uvádzal, rôzne úvery, pôžičky, hradenie nafty, súd nebral do
úvahy, s odôvodnením, že deti nemôžu participovať na nižšej ekonomickej úrovni otca len z toho dôvodu,
že tento si nabral pôžičky, ktoré teraz spláca. Skutočnosť, či otcova manželka dosahuje príjem, ktorý
uviedla matka, t.j. cca 5 000,- eur, súd prvej inštancie nemal za preukázané, avšak ani právny zástupca

otca nespochybnil údaj, že jeho manželka v K. pracuje ako architektka a už len z tohto
údaju predpokladal, že táto dosahuje minimálne taký príjem ako otec. Súd prvej inštancie pri určovaní
výživného bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec má ešte 3 vyživovacie povinnosti, a to jedno dieťa v I.,čo nespochybnila ani matka detí a X deti má so súčasnou manželkou. Dôvodil, že otec, keď si zakladal
rodinu, sa mal správať zodpovedne tak, aby bol schopný svojich potomkov uživiť. Tvrdenie otca, že
matka poberá rodinné prídavky z K. v celkovej výške 323,- eur, nemal za schochybnené. Uviedol, že ide

o dávku štátu, ktorá slúži deťom a nie je možné také príspevky patriace deťom, zameniť za výživné. Na
druhej strane matka, ktorá sa o deti riadne stará, pracuje zatiaľ s minimálnym príjmom ako živnostníčka,
žije s deťmi u rodičov, zdokladovala a popísala aké má výdavky s deťmi. Jej celková životná úroveň je
značne nižšia ako úroveň otca. Pri úprave výživného vychádzal aj z preukázanej skutočnosti, že otec sa
o deti vôbec nezaujíma, čo potvrdil aj právny zástupca otca. Okrem 100,- eur, ktoré pošle na obe deti,

žiadnym iným spôsobom na deti neprispieva, prakticky sa o ne vôbec nezaujíma a celá výživa a výchova
je na strane matky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výživné, ktoré žiadala matka, zo strany otca je
adekvátnekpotrebámdetíamožnostiotca,apretorozhodoltak,akouviedolvovýrokovejčastirozsudku
ohľadne výživného. Stotožnil sa aj s návrhom matky, aby bolo výživné upravené od 01.07.2017, teda od
začiatku nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu, a to u oboch detí na každého po 240,- eur. Z celkovej
čiastky dlhu súd odrátal u každého dieťaťa 50,- eur za mesiac, ktoré výživné platil otec dobrovoľne. O

lehote na plnenie 3 dni rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku o splatnosti zameškaného výživného podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil a povolil otcovi uhradiť zameškané výživné v 20,- eur mesačných splátkach.

Súdu prvej inštancie vytýkal, že pri posudzovaní nebral do úvahy osobné a majetkové pomery a
najmä zárobkové pomery otca a nedostatočne odôvodnil, prečo určil úhradu zameškaného výživného
jednorázovo do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle ustálenej
súdnej praxe pri zameškanom výživnom súd určuje, resp. poskytuje splácať zameškané výživné v
primeraných splátkach. Uviedol, že pri predložení svojich osobných a majetkových pomerov preukázal,

že je v súčasnej dobe zadĺžený a snaží sa výživné platiť podľa svojich schopností a možností.

3. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu s návrhom otca splácať zameškané výživné v
navrhovanej sume nesúhlasila. Uviedla, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť riadne ako by si mal,
okrem toho sa s deťmi vôbec osobne nestýka, neprejavuje o ne žiaden záujem, len na Silvestra 2017

kontaktoval maloletého P. a rozprával veci, ktoré zaťažovali jeho psychiku. Mala za to, že účel jeho
telefonátu bol, aby narušil vzťah s matkou a poškodil dobré vzťahy v rodine. Zdôrazňovala, že otec si
riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, na mal. P. prispieva len sumou 50 eur,
na mal. Q. tiež len sumou 50 eur, hoci súd určil, že je povinný prispievať na obe deti po 110 eur. Výška
výživného nezodpovedá bežnému výživnému, ktoré súdy určujú na deti v tomto veku, ani potrebám

maloletých detí. Odvolanie otca považuje za účelové v snahe sťažiť jej starostlivosť o maloletých, pričom
robí všetko preto, aby sa vyhol plneniu riadnej vyživovacej povinnosti.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - čo do splatnosti zameškaného
výživného v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák.

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP čo do splatnosti zameškaného
výživného ako vecne správny potvrdiť.
5. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

6. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

7. Vo všeobecnosti teda platí, že lehota na plnenie priznané súdnym rozhodnutím je zo zákona 3
dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež
rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď
je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné. Dlhšiu lehotu alebo povoliť splátky

môže súd vtedy, ak je to vhodné (ak tomu napríklad nebráni povaha priznaného plnenia), ďalej so
zreteľom na sociálne pomery povinného, ale súčasne aj s prihliadnutím na výšku uloženej povinnosti
a záujmy oprávneného (toho, komu sa má plniť), tiež podľa povahy priznaného nároku, prípadne s
prihliadnutím na iné osobitné (zvláštne) okolnosti veci. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniťv odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu povinného) tiež uložiť
povinnosť plniť v splátkach, pričom musí určiť výšku aj dátum splatnosti každej jednotlivej splátky. Môže
tiež určiť, že omeškanie s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého

plnenia.

8. V danom prípade súd prvej inštancie peňažnú povinnosť - zameškané výživné na maloleté deti uložil
otcovi splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nerozhodoval o plnení tohto plnenia v splátkach,
nakoľko otec takýto návrh ani nepodal. Až v podanom odvolaní sa domáhal plnenia v splátkach s

poukazom na svoju finančnú neschopnosť zaplatiť zameškané výživné jednorázovo.

9. Odvolací súd pri úvahe, či peňažné plnenie sa môže uskutočniť v danej veci v splátkach, dospel k
záveru,žejetrebavychádzaťnielenzosobnýchamajetkovýchpomerovotcaakopovinnejosoby,aleajz
okolností daného prípadu a posúdenia, či zaplatenie zameškaného výživného v splátkach nepredstavuje
neprimeranúdobunazaplateniecelejdlžnejsumy,atosohľadomochranyoprávnenýchmaloletýchdetí,

tedačinebudúnadprimeranúmierudotknutéprávezáujmymaloletýchdetí,ktorésúprvoradé.Nemožno
totiž nevidieť aj iné okolnosti danej veci, keď otec sa o maloleté deti nezaujíma a celá starostlivosť o
maloleté deti spočíva výlučne na matke, ktorá si plní výchovnú, vyživovaciu povinnosť, nakoľko otec si
svoju vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu neplní.

10. Odvolací súd naviac poukazuje na tú skutočnosť, že i napriek tomu, že otec sa rozhodol nezúčastniť
sa na pojednávaní (zastúpený bol právnym zástupcom) je jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť
vedomý,žetýmsavzdávamožnostireagovaťnavývojprocesnejsituácie,ktorýnastanenapojednávaní.

11. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne

aplikoval ust. § 232 ods. 3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval. Odvolacia námietka otca, že súd prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci teda nebola dôvodná.

12. Z uvedeného dôvodu bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdený.

13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP).

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne

príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,

prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím inýchmajetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený

neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.