Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111215170
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6111215170.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v spore
žalobkyne X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., G. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Szárszoi a
Szárszoi, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Bakossova 3/C, IČO: 47 236 183, proti žalovanej F. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., K. XXX, o zaplatenie 9 294,07 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne aj
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/134/2011-299 zo dňa 10.12.2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
4 790,77 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2010 až do zaplatenia v lehote troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok), žalobu vo zvyšku zamietol (druhý výrok), o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok),
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľa systému 27,86 €
ako trovy štátu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok), žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. ako prevádzkovateľovi systému 27,86 € ako trovy štátu
a sumu 418,64 € ako súdny poplatok za konanie v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
(piaty výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že otec žalobkyne V. Y. ako jej zákonný zástupca a v čase plnoletosti žalobkyňa
žiadala žalobou uložiť žalovanej, jej starej matke, zaplatiť finančné prostriedky vo výške 9 294,07 € s
príslušenstvom, ktoré žalovaná vybrala z jej vkladnej knižky.
Dňa31.08.2000zriadilamatkavtomčasemaloletejžalobkyneF.Y.,ktorázomrelaXX.XX.XXXX,vkladnú

knižku Junior v G., a.s., na ktorú vložila 100 000,- Sk (k týmto finančným prostriedkom preukazovala
svoje vlastníctvo žalovaná, neuniesla však dôkazné bremeno).
Zamestnávateľ F. Y. a V. Y. (rodičov žalobkyne) poukázal na túto vkladnú knižku celkom 18 000,- Sk,
keďže rodičia pre žalobkyňu vkladali svoje finančné prostriedky.
Dňa 20.11.2000 vložila na vkladnú knižku sumu 100 000,- Sk žalovaná; tento vklad súd vyhodnocoval
ako dar od žalovanej pre žalobkyňu (ktorú skutočnosť však nepovažoval za preukázanú, preto v tejto
časti žalobu zamietol).

Dňa 19.02.2002 žalovaná bez súhlasu otca žalobkyne ako zákonného zástupcu z účtu vybrala vklad
celkom vo výške 244 427,36 Sk (8 113,50 €) a úroky z neho, ktoré predstavovali 1 183,90 €.
Okresný súd žalobe ohľadom sumy 4 790,77 € (100 000,-Sk + 18 000,-Sk) vyhovel a uložil žalovanej
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, pretože vlastníčkou finančných prostriedkov v tejto sume ježalobkyňa; ohľadom sumy 3 319,39 € (100 000,- Sk) žalobu zamietol, pretože tento vklad žalovanou
vyhodnocoval ako dar od žalovanej pre žalobkyňu a túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú;
zamietol tiež žalobu ohľadom sumy 1 183,90 €, ktorú žalobkyňa žiadala priznať ako úroky z vybratého

vkladu ku dňu 01.01.2011, pretože ide len o hypotetický prospech, o ktorý žalobkyňa prišla; otec
žalobkyne mal vedomosť o existencii peňažných prostriedkov na predmetnej vkladnej knižke, žalovanej
po smrti jej dcéry (matky žalobkyne, t.j. svojej manželky) udelil písomné oprávnenie na výber týchto
peňažnýchprostriedkov;bolojehopovinnosťouakozákonnéhozástupcuvtomčasemaloletejžalobkyne
spravovať aj tieto finančné prostriedky s náležitou starostlivosťou.

K priznanej istine súd prvej inštancie priznal v zmysle §517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov aj
zákonný úrok z omeškania 9 % ročne, počítaný od 16.11.2010, pretože týmto dňom sa žalovaná dostala
do omeškania, keďže do 15.11.2010 žalobkyni žalovanú sumu nezaplatila ani na základe výzvy otca
žalobkyne ako zákonného zástupcu zo dňa 28.10.2010.
Námietku premlčania vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú, pretože dvojročná subjektívna premlčacia

lehota v zmysle §107 ods. 1 OZ začala žalobkyni plynúť dňom 02.11.2010, kedy sa otec žalobkyne
dozvedel o tom, že dňa 19.02.2002 bol uskutočnený výber z vkladnej knižky žalobkyne vo výške 244
327,- Sk, a uplynula dňom 02.11.2012. Žaloba bola podaná 07.07.2011, teda v dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehote. Neuplynula ani objektívna 10 ročná premlčacia lehota, pretože výber z vkladnej
knižky bol uskutočnený dňa 19.02.2002 a 10 ročná lehota uplynula dňom 19.02.2012, teda až po

podaní žaloby na súd. Súd výber peňažných prostriedkov z vkladnej knižky žalobkyne považoval za
úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, pretože žalovaná vedela, že vkladná knižka
je vedená na žalobkyňu, pričom sumu 100 000,- Sk vložila na túto vkladnú knižku matka žalobkyne a
sumu 18 000,- Sk splátkami zo svojich príjmov obaja rodičia žalobkyne. Vložené peňažné prostriedky
sa stali majetkom žalobkyne. Aj napriek tomu žalovaná uskutočnila výber z tejto vkladnej knižky bez

súhlasu otca žalobkyne a ponechala na nej len minimálny vklad. Preto došlo na jej strane k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu; nekonala v dobrej viere, pretože v dobrej viere nemôže byť subjekt, ktorý
má vedomosť o tom, že si privlastňuje majetok, patriaci inému. Úmyselné bezdôvodné obohatenie sa
premlčuje v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe.
Pokiaľ žalovaná považovala sumu 18 000,- Sk za vrátenie pôžičky rodičmi žalobkyne, súd túto

skutočnosť nezohľadnil z dôvodu, že požičaním sumy 18 000,- Sk rodičom žalobkyne vznikol záväzkový
vzťah medzi žalovanou a rodičmi žalobkyne a nie medzi žalovanou a žalobkyňou; sumu 18 000,-
Sk nemožno považovať za splatenie pôžičky rodičmi žalobkyne. Tvrdenie žalovanej o tom, že otec
žalobkyne sa dozvedel o výbere finančných prostriedkov dňa 19.02.2002, teda v deň výberu, súd
nepovažoval za hodnoverné vzhľadom na rozpory v jej tvrdeniach, pretože na pojednávaní dňa

07.05.2013 žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že otec žalobkyne nebol prítomný pri výbere, a
následne na pojednávaní dňa 22.10.2015 začala tvrdiť, že pri výbere finančných prostriedkov otec
žalobkyne v G. prítomný bol. Okrem tohto tvrdenia žalovaná žiadnym iným hodnoverným spôsobom v
konaní nepreukázala prítomnosť otca žalobkyne pri výbere finančných prostriedkov v banke a v konaní
neuviedla ani nepreukázala žiadnu inú lehotu, od ktorej mala začať žalobkyni plynúť premlčacia lehota

na uplynutie nároku.
O trovách konania okresný súd rozhodoval v zmysle §142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) podľa pomeru úspechu
a neúspechu v konaní. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 9 294,07 € a súd
jej priznal sumu vo výške 4 790,77 €, teda v konaní bola vo väčšej miere v nepatrnej časti úspešná;

žalovaná bola v konaní v prevažnej miere neúspešná. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Keďže žalobkyni bolo priznané oslobodenie od poplatkovej povinnosti v rozsahu 3/4, súdny poplatok za
žalobu zaplatila len vo výške 1/4, čo predstavuje 139,- €. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
418,64 € ako povinnosť žalovanej v prevažnej miere neúspešnej miere účastníčke konania zaplatiť

súdny poplatok v rozsahu 3/4 v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „z.č. 71/1992 Zb.“).
Suma 418,64 € predstavuje 3/4 súdneho poplatku vo výške 6 % zo žalovanej sumy.
Žalobkyňu a žalovanú každú zvlášť súd zaviazal na zaplatenie sumy 27,86 € ako polovice sumy 55,72
€ - trov štátu v zmysle §148 ods. 1 O.s.p., pozostávajúcej zo sumy 33 €, ktorá bola vyplatená okresným

súdom ako úhrada faktúry č. 2837840 G., a.s. za poskytnutie informácie o vkladnej knižke Junior a zo
sumy 22,72 € ako priznané svedočné I. Y..2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že „zaviaže žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 4
790,77 € spolu s úrokom 9 % ročne od 16.11.2010 do zaplatenia, trovy štátu vo výške 27,86 € a súdny

poplatok 418,64 €, alebo navrhla vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie“.
Žalovaná si so súhlasom svojej dcéry založila vkladnú knižku v G. a vložila tam 100 000,- Sk, t.j. 6 638,78
€; dispozičné právo mala žalovaná a jej dcéra. Keďže to bola detská vkladná knižka, bola vedená na
meno žalobkyne, čo má len evidenčný charakter. Žalovaná tieto finančné prostriedky po smrti svojho
manžela a svojej dcéry, zomretých v priebehu 6 týždňov, z G. vybrala a vložila ich na bežný účet pre

potreby vybudovania trojhrobu.
Finančné prostriedky na stavebné sporenie (18 000,- Sk) dcére a jej manželovi požičala, oni ich vložili
na vkladnú knižku, a ďalej už nevkladali, o čom svedčí skutočnosť, že im boli poukázané prevodným
príkazom z banky. Namiesto toho, aby súd uznal túto skutočnosť, uložil jej povinnosť zaplatiť 18 000,- Sk.
Žalobkyňa o týchto veciach nemá vedomosť, pretože mala 6 rokov a rozpráva len to, čo jej otec klame a
krivo vypovedá na súde. Po svojej manželke zdedil poistku vo výške 360 000,- Sk, chce sa bezdôvodne

obohatiť, ako aj v iných prípadoch. Ona sa bezdôvodne úmyselne neobohatila, musela zaplatiť za dva
hroby aj pomníky pre dcéru aj manžela.
XXXX, Y. bol v roku 2002 so žalovanou vybrať finančné prostriedky a následne ich spolu vložili do
Slovenskej sporiteľne, keďže sa sama bála ísť s takou vysokou sumou.
Vzniesla námietku premlčania, ale súd ju znovu nebral do úvahy; boli porušené dobré mravy, keď otec

žalobkyne nezaplatil hrob a pomník, ale 10 rokov bral vdovecký dôchodok a jej ostali oči pre plač a
staranie sa o hrob.
V. Y. tvrdil, že sa dozvedel o výbere finančných prostriedkov až v roku 2010, čo nie je pravda, pretože
už v roku 2002 vedel o ich výbere aj vklade. Táto žaloba je fiktívna. Žalobkyňa však už nemá žiadne
finančné prostriedky, pretože ich minula.

Keď vkladala finančné prostriedky do G., bola prítomná okrem jej dcéry aj F. O., jej dala prepočítať
peniaze, lebo ona sama vypisovala papiere. Dcéra len podpísala, pretože to bola vkladná knižka Junior,
to znamená detská, tak to musela podpísať ako zákonný zástupca ona. Jedná sa o vkladnú knižku
č. XXXXXXXXXX, ktorú má žalovaná stále u seba. Bola sa informovať, koľko je na vkladnej knižke
finančných prostriedkov - zostatok - banka jej to odmietla povedať, ale podľa jej vedomosti tam bolo

asi 100,- €, aj tieto vybrali a to bez vkladnej knižky to je podvodom, pretože musel vypísať, že vkladnú
knižku stratil alebo umorovacie konanie.
Pri rozhovore s jej dcérou, či súhlasí, aby si dala finančné prostriedky na X. meno bola prítomná aj matka
žalovanej; jej prehlásenie súd nebral do úvahy. Finančné prostriedky vkladala na vkladnú knižku pre
vyššie úroky. Súd nezdôvodnil, prečo negatívne hodnotenie svedkýň nebral do úvahy.

Všetky dôkazy sú založené v spise na okresnom súde. V. Y. na pojednávaní dňa 10.12.2015 vypovedal
krivo aj napriek tomu, že ho sudkyňa upozornila, že za krivú výpoveď môže byť trestne stíhaný, avšak
on bez zábran klamal, aby sa mohol úmyselne bezdôvodne obohatiť - jeho dcéra, pretože ju okrádal a
teraz z jej finančných prostriedkov jej to chce asi vynahradiť. On ani nebol pri zakladaní vkladnej knižky -
vôbec tam nebol, tak ako to tvrdil a nemal ani dispozičné právo ani vzorový podpis, keďže to boli finančné

prostriedky žalobkyne. Odvolala sa proti úrokom od 16.11.2010, pretože finančné prostriedky nemala,
tak nemohli byť úročené, keďže v roku 2002 ich použila na hroby a to aj pre jej matku a je nehorázne,
ak žiada ešte aj úroky, dosť, že nedal vyhotoviť hrob a pomník, ale 10,5 roka bral vdovecký.
Nesúhlasila so zaplatením sumy 4 790,77 € s 9 % úrokom od 16.11.2010, pretože tieto finančné
prostriedky boli minuté na hroby v roku 2002, čo preukázala aj na súde. Taktiež nesúhlasila so súdnym

poplatkom vo výške 418,64 € a sumou 27,86 € z toho dôvodu, že X. zarába toľko, ak nie viac, ako má
ona dôchodok, ona platila súdny poplatok vo výške 1/3. Za svoje finančné prostriedky má platiť takú
vysokú sumu ako dôchodkyňa a len preto, že niekto podal fiktívnu žalobu. Hrob matky žalobkyne stál
cca 110 000,- Sk, keďže otec žalobkyne nechcel zaplatiť.
Navrhla, aby žalobkyňa bola povinná žalovanej zaplatiť súdne poplatky, zaplatiť 100,- €, ktoré vybrala z

jej vkladnej knižky, žiadala, aby vo veci bola vypočutá na vysvetlenie celej záležitosti a krivých výpovedí
zo strany V. Y. a X. Y., rozsudok okresného súdu navrhla zrušiť vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania, čo okresný súd nerešpektoval. Navrhla, že musí vydať všetko, čo nadobudla bezdôvodným
obohatím, čo žalovaná preukázala na okresnom súde.

3. Proti rozsudku do zamietajúcej časti podala odvolanie aj žalobkyňa. Nestotožnila sa s argumentáciou
súduasodôvodnením,uvedenýmvrozsudku.SúdnezohľadnilvýpoveďsvedkyneXXXN.;tátovýpoveď
nebola zo strany súdu vyhodnotená správne. Svedkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že
suma 100 000,- Sk, ktorú dňa 20.11.2000 vložila na vkladnú knižku žalobkyne, samotná žalovanápovažovala za finančný dar. Svedkyňa presne uviedla: s dcérou F. založili X. vkladnú knižku a rodičia
dali maloletej X. 100 000,- Sk a pani V. dala takisto 100 000,- Sk vnučke X., pričom tieto finančné
prostriedky p. V. X. darovala na vkladnú knižku. Pani V. sa jej s týmto zdôverila. Súd si pri vyhodnotení

tohto dôkazu protirečí, keď v tomto rozsudku výpoveď nezohľadnil a nevyhodnotil ju ako relevantnú
na preukázanie skutočností, že pri sume 100 000,- Sk vloženej žalovanou dňa 20.11.2000 išlo o dar.
Naproti tomu v odôvodnení prvého rozsudku zo dňa 20.08.2013, ktorý bol uznesením krajského súdu č.
17Co/1006/2013 zrušený len z dôvodu, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou premlčania,
prvostupňový súd v odôvodnení konštatoval, že konaní bolo preukázané jednak z dokladu o vklade ako

aj z výpovede žalovanej, taktiež z výpovede svedkov, že ďalšiu sumu 100 000,- Sk vložila žalovaná.
Súd tento vklad považoval za dar pre žalobkyňu zo strany žalovanej, čo vyplýva jednak z výpovede
V. Y., ale aj z výpovede svedkyne S. N.. Súd bez toho, aby sa akokoľvek zmenili skutkové či právne
skutočnosti od 20.08.2013, kedy bola vypočutá svedkyňa S. N., raz výpovede svedkyne vyhodnotil ako
dôkaz relevantný na preukázanie skutočností, že pri vklade 100 000,- Sk išlo o dar pre žalobkyňu a
druhý raz tú istú výpoveď nezohľadnil a nepovažoval ju za relevantnú z dôvodu, že výpoveď svedkyne

sa aj súdu javila ako účelová napomôcť žalobkyni vzhľadom aj na to, že svedkyňu S. N. navrhol vypočuť
v konaní právny zástupcu žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že v konaní bolo výpoveďami svedkov
dostatočne preukázané, že sumu 100 000,- Sk žalovaná žalobkyni darovala, preto ani s touto čiastkou
nebola žalovaná oprávnená bez vedomia a súhlasu zákonného zástupcu žalobkyne nakladať a teda ju
aj z vkladnej knižky dňa 19.02.2002 vybrať a použiť pre svoj osobný prospech.

Súd tiež zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1 183,90 €, ktoré predstavujú vyčíslené úroky z vybraného
vkladu ku dňu 01.01.2011, ktoré by žalobkyňa získala, keby nebolo došlo k výberu peňažných
prostriedkov zo strany žalovanej, a to z dôvodu, že ide o hypotetický prospech, o ktorý by žalobkyňa
prišla. Ani s týmto odôvodnením súdu sa žalobkyňa nestotožňuje, pretože ide o podrobne vyčíslenú
sumu, o ktorú by zhodnotil vklad žalobkyne na vkladnej knižke, keby zo strany žalovanej nedošlo k

úmyselnému bezdôvodnému obohateniu výberom finančných prostriedkov z vkladnej knižky žalobkyne
dňa 19.02.2002. V tomto konaní bola táto suma uplatnená z titulu náhrady škody. V konaní bolo
preukázané, že žalovaná pri výbere z vkladnej knižky nekonala dobromyseľne, preto k istine na vkladnej
knižke prináležia žalobkyni aj úroky.
Prvostupňový súd v odôvodnení prvého rozsudku zo dňa 20.08.2013, ktorý bol uznesením krajského

súdu zrušený len z dôvodu, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou premlčania, konštatoval,
že súd zároveň zaviazal žalovanú aj na zaplatenie sumy 1 183,90 €, ktorá prestavuje úroky z vybraného
vkladu ku dňu 01.01.2011. O túto sumu by sa bol predmetný vklad zhodnotil a teda je potrebné vydať
finančné prostriedky, vybraté aj s príslušenstvom, ktoré k predmetnému vkladu patrili a to úroky, pretože
žalovaná sa bezdôvodne obohatila a pri bezdôvodnom obohatení nebola dobromyseľná. Žalovaná suma

1 183,90 €, resp. výpočet úrokov žiadnym spôsobom nespochybnila a vo svojej výpovedi potvrdila, že
v tom čase skutočne úrokové sadzby boli v takej výške.
Z vyššie uvedených dôvodov napadla žalobkyňa rozsudok prvostupňového súdu v zamietajúcej časti a
navrhla, aby okresný súd rozsudok zrušil a vrátil späť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

5. Žaloba bola podaná pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“); v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Krajskýsúd,funkčnepríslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34C.s.p., preskúmalvecbezpotreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379
C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny.

7. V zmysle §387 ods. C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci

vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav posúdil správne a na základe toho aj správne vo veci
rozhodol.9. Žalovaná, ktorá je starou matkou žalobkyne, tvrdí (v priebehu sporu aj v odvolaní), že dňa 31.08.2000
spolu so svojou dcérou a matkou žalobkyne, F. Y., založili detskú vkladnú knižku na meno žalobkyne X.
Y. za účelom získania výhodnejších úrokov, a vložila na ňu 3 319,39 € (100 000,- Sk) a dňa 20.11.2000

ďalších 3 319,39 € (100 000,- Sk); o tomto mala vedomosť len F. Y., ktorá mala tiež dispozičné právo ku
tejto vkladnej knižke ako zákonná zástupkyňa maloletej. Na vkladnú knižku zasielali rodičia maloletej po
dobu18mesiacov33,19€(1000,-Sk)mesačne,čím,akožalovanátvrdí,jejsplácalipôžičku,poskytnutú
im na zaplatenie stavebného sporenia. Keďže F. Y. dňa XX.XX.XXXX zomrela a pred ňou zomrel dňa
XX.XX.XXXX aj manžel žalovanej V. V. (otec F. Y., starý otec žalobkyne), žalovaná potrebovala finančné

prostriedky na zaplatenie pohrebných nákladov aj na zhotovenie dvoch pomníkov; považujúc finančné
prostriedky za svoje vlastné a majúc dispozičné právo s vkladnou knižkou, dňa 19.02.2002 ich vybrala.
Žalovaná uvádza, že otec žalobkyne, V. Y., bol s ňou v G., a.s. vybrať finančné prostriedky; bol s ňou
aj v M. XX. Žalobkyňa, kde ich mala vložiť na nový účet. V. Y., ako zákonný zástupca vtedy maloletej
žalobkyne X. Y., vedel o výbere finančných prostriedkov z detskej vkladnej knižky, ale návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia v tomto konaní za maloletú X. podal až 07.07.2011; preto žalovaná namietla

premlčanie nároku.
Okresný súd vo svojom v poradí druhom rozsudku konštatoval, že k premlčaniu nároku žalobkyne
nedošlo a podrobne to rozviedol vo svojom odôvodnení.

10. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že okresný súd sa vysporadúval so skutkovým stavom, zisťovaným v

priebehu celého konania, inak vo svojom prvom a inak v druhom rozsudku, keď v prvom rozsudku priznal
žalobkyni nárok v plnom rozsahu a po zrušení krajským súdom (len z dôvodu, že sa nevysporiadal
s námietkou premlčania nároku) vyhodnotil dôkazné prostriedky a rozhodol úplne odlišne, a priznal
žalobkyni len časť uplatneného nároku.

11. Odvolací súd preskúmal obsah spisu okresného súdu, ktorého súčasťou sú aj
pripojené spisy sp.zn.32P/135/2010, sp.zn.32P/346/2008, sp.zn.25D/727/2005, sp.zn.16C/19/2011,
sp.zn.25D/526/2005, sp.zn.24D/638/2001; konštatuje, že rozsudok zo dňa 20.08.2013 zrušil a vec vrátil
len z dôvodu, že okresný súd sa v odôvodnení nevysporiadal s námietkou premlčania, vznesenou
žalovanou. Okresný súd svoje pochybenie napravil. V novom rozhodnutí sa s námietkou premlčania

vysporiadal. Na návrh strán sporu však vykonal aj ďalšie dokazovanie, ktoré dôkazy následne vyhodnotil
jednotlivo i súhrnne a dospel k inému záveru oproti svojmu prvému rozsudku, čo síce nezdôvodnil
podrobne a presvedčivo, ako by si to vyžadovala prejednávaná vec, ale dostatočne na to, aby boli
zistiteľné jeho myšlienkové pochody, podopreté potrebnou právnou úpravou.

12. Ťažiskovo súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie vzniknutým bezdôvodným obohatením
na strane žalovanej, ktoré je povinná vydať žalobkyni v časti, v rozsudku špecifikovanej. Krajský súd sa
stotožňuje s okresným súdom v tom, že žalovaná sa nedobromyseľne obohatila na úkor žalobkyne, keď
vybrala dňa 19.02.2002 bez vedomia zákonného zástupcu - otca - v tom čase maloletej žalobkyne všetky
finančné prostriedky (sumu 8 111,50 €) spolu s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania nepochybne

vyplýva, že vkladnú knižku v zmysle v tom čase platných právnych predpisov dňa 21.08.2000 zriadila
matka žalobkyne F. Y. spolu so svojou matkou - žalovanou, a postupne na ňu vložili finančné prostriedky,
ktoré po smrti jej manžela a dcéry naraz vybrala žalovaná; túto skutočnosť ani nepoprela, tvrdiac, že jej
finančné prostriedky na vkladnej knižke patrili a patria.

13. K správnemu odôvodneniu okresného súdu krajský súd považuje za potrebné doplniť, že v spore sa
jedná o finančné prostriedky, vložené na vkladnej knižke. Právna úprava vkladov je obsiahnutá v §778 až
§787 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci ide o vklady z 31.08.2000 a z 20.11.2000; vkladná
knižka bola založená 31.08.2000. Podľa právnej úpravy, platnej k tomuto dňu, bolo možné založiť
vkladnú knižku aj na doručiteľa aj na meno. Podľa zákona č. 261/2001 Z.z., účinného od 01.09.2001,

ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, mohli byť vystavené vkladné knižky len na meno (pri
ktorých musí byť uvedené meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia,
ak je vkladateľom fyzická osoba); možnosť založenia vkladných knižiek na doručiteľa bola zrušená.
Následnou novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 635/2004 Z.z. bola doplnená úprava v §879i -
prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2005 (týkajúce sa vkladov na vkladných knižkách

na doručiteľa, ktoré boli zrušené). Táto úprava sa však už predmetnej veci nedotýka, pretože k výberu
finančných prostriedkov žalovanou došlo preukázateľne dňa 19.02.2002.
Vkladná knižka je v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., účinného od 01.01.2002 cenným papierom (§2
ods. 2 písm. g/, účinného od 01.01.2002); dovtedy, za účinnosti zákona o cenných papieroch, platného vroku 2000, vkladná knižka nebola cenným papierom, hoci do určitej miery zhmotňovala právo vkladateľa
na výplatu z vkladu voči banke; v tomto smere zostala vkladná knižka len potvrdením o prijatí vkladu
bankou, i keď bez nej s vkladom nebolo možné nakladať.

14. Ako vyplýva z obsahu spisu, finančné prostriedky, uložené na spornej vkladnej knižke, neboli
prejednávané v dedičstve ani po nebohej F. Y. ani po manželovi žalovanej, V. V. (z titulu prípadného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou); oprávnenie disponovať s ňou mala matka
žalobkyne F. Y., po jej smrti na základe plnej moci od zákonného zástupcu maloletej žalobkyne V. Y.

stará matka žalobkyne, t.j. žalovaná. Tu je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že vkladná knižka
v roku 2000 nebola považovaná za cenný papier (na rozdiel od vkladového listu v zmysle §786 ods.
2 OZ), nespĺňa náležitosti, ktoré by ju definovali ako vec v občianskoprávnych vzťahoch, nemôže byť
preto spôsobilým predmetom darovania, hoci takáto vôľa by aj bola preukazovaná. Preto predmetom
darovania mohol byť jedine vklad na nej uložený. Hoci po založení vkladná knižka zostala v držbe
žalovanej (aj v súčasnosti), neznamená to automaticky, že finančné prostriedky na nej uložené sú všetky

v jej vlastníctve.

15. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že pri zriadení vkladnej knižky v prospech
svojej, v tom čase maloletej dcéry X., matka F. Y. vložila sumu 3 319,39 € (100 000,- Sk); následne
vložila sumu 3 319,39 € (100 000,- Sk) žalovaná; sumu 597,49 € (18 000,-Sk) vložili v pravidelných

mesačných splátkach prostredníctvom svojho zamestnávateľa rodičia žalobkyne. K termínu 01.01.2002
bolo na vkladnej knižke 8 113,50 € (244 427,36 Sk), t.j. vklady spolu so zdaneným základným bankovým
úrokom a zdaneným dodatkovým úrokom. Hoci majiteľkou vkladnej knižky je žalobkyňa, dňa 19.02.2002
finančné prostriedky okrem 3,33 € (100,36 Sk) z vkladnej knižky vybrala žalovaná. Otec v tom čase
maloletej žalobkyne túto skutočnosť zistil v novembri 2010 a dňa 07.07.2011 podal na okresný súd za

maloleté dieťa žalobu o zaplatenie sumy 9 294,07 €, pozostávajúcej zo sumy 8 110,17 € ako vkladu na
vkladnej knižke a sumy 1 183,90 € ako úrokov (zhodnotenie vypočítané v súlade s v tom
čase platnou výškou základného a dodatkového úroku G. Z., a.s.), ktoré by bola žalobkyňa získala ku
dňu 01.01.2011, keby nebolo došlo k výberu finančných prostriedkov žalovanou.

16. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku krajským súdom a vrátení veci vykonal na návrh strán ďalšie
dôkazy a opätovne všetky dôkazy vyhodnotil. Krajský súd po podrobnom oboznámení sa so spisovým
materiálom súhlasí so záverom okresného súdu, že žalobkyňa je preukázateľne vlastníčkou finančných
prostriedkov vo výške 4 790,77 €, ktoré je žalovaná povinná jej zaplatiť spolu s príslušenstvom.
Hoci žalovaná jednoznačne tvrdila, že všetky finančné prostriedky na vkladnej knižke JUNIOR boli jej

vlastníctvom,pričomvčasevkladovžilajjejmanželajednalosaofinančnéprostriedky,patriacedomasy
BSM žalovanej a jej manžela, po jeho smrti finančné prostriedky do dedičského konania nezahrnula (viď
uznesenie o dedičstve po poručiteľovi V. V.).

17. Z fotokópie Zmluvy o vkladnej knižke JUNIOR vyplýva, že vkladná knižka bola založená dňa

31.08.2000, ako majiteľ účtu je uvedená X. Y., nar. XX.XX.XXXX a ako zakladateľ vkladnej knižky
je uvedená F. Y., r.č. XXXXXX/XXXX; zmluvu podpísala F. Y.-matka žalobkyne; F. Y. zomrela dňa
XX.XX.XXXX. Dňa 21.11.2001 V. Y. požiadal o zmenu disponovania a podpis vzorov k vkladnej knižke
JUNIOR z dôvodu úmrtia zákonného zástupcu zakladateľa a to na podpisové vzory pre otca ako
zákonného zástupcu a starú matku (viď fotokópiu žiadosti); z oznámenia G. Z., a.s. zo dňa 18.07.2013

vyplýva, že dispozičné oprávnenie na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX, patriacej subjektu s názvom
X. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, mali F. Y. - majiteľ samostatne (zákonný zástupca) od 31.08.2000 do
21.11.2001, V. Y. - majiteľ samostatne (zákonný zástupca) od 21.11.2001 do 21.11.2012 a F. V. -
disponent samostatne od 21.11.2001 do 21.11.2012; z fotokópie splnomocnenia zo dňa 21.11.2001 je
zistiteľné, že V. Y., nar. XX.XX.XXXX, ako zákonný zástupca X. Y., splnomocnil F. V., nar.XX.XX.XXXX

na disponovanie s vkladom na vkladnej knižke na meno dieťaťa X. Y., číslo účtu XXXXXXXXXX na výber
v hotovosti bez obmedzenia; splnomocnenie je podpísané otcom žalobkyne V. Y. ako splnomocniteľom
a žalovanou ako splnomocnencom. Z dokladu „G. Z., a.s. - vklad v hotovosti“ vyplýva, že F. Y. vložila
dňa 31.08.2000 ako základný vklad sumu vo výške 100 000,- Sk a dňa 20.11.2000 vložila F. V. sumu
100 000,-- Sk.

18. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď spoludisponentkou vkladnej knižky bola žalovaná, neznamená
to, že všetky finančné prostriedky tam vložené sú jej vlastníctvom; ani držba vkladnej knižky žalovanou
nezakladá takéto vlastníctvo, ktoré by ju oprávňovalo nakladať s peniazmi. I keď žalovaná tvrdila,že o existencii vkladnej knižky otec žalobkyne nevedel a „nikdy vkladnú knižku nevidel“, z vyššie
citovaných dôkazov vyplýva opak; táto skutočnosť však nemá vplyv na vedomosť V. Y. o výbere
finančných prostriedkov žalovanou z vkladnej knižky a na plynutie premlčacej doby pri uplatnení nároku

na ich vyplatenie súdnou cestou. Žalovaná sama uviedla, že V. X nebol prítomný pri výbere finančných
prostriedkov vo výške 8 110,17 € (244 327,- Sk) dňa 19.02.2002 z predmetnej vkladnej knižky v G.
banke, a.s., sprevádzal ju len do M. XX. Okresný kde finančné prostriedky vkladala na účet. Odvolanie
žalovanej je nedôvodné, nárok žalobkyne premlčaný nebol; súd prvej inštancie túto skutočnosť riadne
odôvodnil.

19. Okresný súd sa podrobne vysporiadal aj s vykonaným dokazovaním výsluchom svedkov T.Y. - otca
žalobkyne, F. O. a S. N.. Vyhodnotil, prečo uveril resp. neuveril ktorému zo svedkov, konštatoval a
zhodnotil listinnými dôkazmi preverované skutočnosti a uviedol dôvody, aký to malo vplyv na rozhodnutie
vo veci.

20.Odvolacianámietkažalobkyneoodlišnompoňatívýpovedesvedkovvodôvodnenídruhéhorozsudku
po zrušení nadriadeným súdom oproti odôvodneniu prvého rozsudku nie je relevantná. Okresný súd
vykonal po zrušení rozsudku krajským súdom na návrh strán sporu aj ďalšie dôkazy. Povinnosť súdu
hodnotiť dôkazy ukladal Občiansky súdny poriadok v § 132 (Civilný sporový poriadok v § 191). V zmysle
týchto ustanovení súd je povinný hodnotiť dôkazy jednotlivo aj súhrnne v ich vzájomných súvislostiach

bez ohľadu na druh dôkazov (listinné dôkazy, výsluchy svedkov, výsluch strán sporu atd.). Okresný súd
v prejednávanej veci konal v súlade s procesnými predpismi. Odvolací súd v rámci svojho prieskumu
zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, ale všetky potrebné dôkazy nenašli adekvátnu
odozvu vo vypracovanom rozhodnutí. Mohli byť pritom odpoveďou na odvolacie námietky žalobkyne aj
žalovanej. Prvostupňový súd však z vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým záverom,

a tiež ku záverom právnym. Správne priznal žalobkyni 4 790,77 € ako sumu preukázateľne vloženú na
vkladnú knižku jej matkou, nebohou F. Y. v čase jej maloletosti, pretože v spore nebolo preukázané,
žeby išlo o finančné prostriedky vo vlastníctve žalovanej. Rozsudok súdu prvej inštancie je správny aj
ohľadompriznanéhoúrokuzomeškania:otecžalobkynevýzvouzodňa28.10.2010vyzvalžalovanú,aby
do 15.11.2010 vložila 8 110,17 € (244.327,- Sk) späť na vkladnú knižku žalobkyne. Keďže tak neurobila,

dňom nasledujúcim sa žalovaná dostala do omeškania.
Nedôvodné je potom aj odvolanie žalobkyne proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti, pretože z dôkazov
vyplýva a okresný súd odôvodnil v rozsudku, prečo žalobu v časti sumy 4 503,30 € zamietol; žalobkyňa
nepreukázala, že finančné prostriedky v takejto výške boli jej vlastníctvom, resp. žeby sa žalovaná aj
ohľadom tejto sumy bezdôvodne obohatila.

21. Odvolanie žalovanej do rozsudku o trovách štátu je nedôvodné, okresný súd rozhodol v súlade s
procesnou úpravou, platnou v čase jeho rozhodovania; trovy pozostávajú zo sumy, zaplatenej súdom G.
Z.a.s.zaposkytnutieinformácieovkladnejknižkeJUNIOR(vovýške33€)azozaplatenéhosvedočného
XX. OY. (vo výške 22,72 €), pričom podľa úspechu v spore tieto trovy súd zaviazal zaplatiť obidve strany,

každú v 1 zo sumy 55,72 €, t.j. 27,86 €.

22. O trovách konania súd prvej inštancie tiež rozhodol správne v zmysle §142 ods. 2 O.s.p. podľa
pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Žalobkyňa zo žalovanej sumy 9 294,07 € bola úspešná vo
výške 4 790,77 €, v časti 4 503,3 € súd žalobu zamietol. Pomer úspechu a neúspechu bol len nepatrný,

preto o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania;
aj v tejto časti krajský súd rozsudok ako správny v zmysle § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

23. Keďže žalobkyňa bola oslobodená od poplatkovej povinnosti rozhodnutím okresného súdu, ktoré
prešlo kontrolou súdu odvolacieho, okresný súd správne vo svojom rozsudku uložil žalovanej povinnosť

v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v aktuálnom znení zaplatiť sumu 418,64 €, čo predstavuje 3 súdneho poplatku, vyrubeného vo výške
6 % zo žalovanej sumy 9 294,07 €.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. (o

trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s §255 ods.
1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a v spojení s §262
ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sakonanie končí) tak, že v odvolacom konaní boli rovnako ne/úspešné žalobkyňa aj žalovaná, preto žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).